Pre oblasť

    Nové Mesto nad Váhom a jeho architektonické dominanty

    Článok si prečítalo viac ako 1311+ používateľov
    Nové Mesto nad Váhom je okresným mestom, ležiacim v Trenčianskom kraji. Leží na pravom brehu rieky Váh, pod Beckovskou bránou. Úrodnú nížinu v okolí údolia Váhu ohraničujú výbežky Malých Karpát a Považský Inovec. Mesto je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského regiónu. Najstaršia písomná zmienka o meste je listina z roku 1263, v ktorej Bela IV. daroval Nové Mesto nad Váhom benediktínskemu kláštoru sv. Martina na Panónskej hore. Dôkazom toho, že okolie Nového Mesta nad Váhom bolo obývané už v staršej dobe kamennej sú archeologické nálezy. Hospodárska prosperita bola významným impulzom pre stavebný rozvoj mesta. Na druhej strane nielen vojenské plienenia, pustošenia, časté požiare alebo povodne v uplynulých storočiach, ale aj neuvážené konanie kompetentných boli príčinou deštrukcií mnohých objektov nachádzajúcich sa v jeho historickej časti.

    Mestu sa predsa podarilo zachovať niektoré historické budovy, meštianske domy, ale aj sakrálne stavby – kostoly a kaplnky, predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú na historickom námestí. V súčasnosti je to námestie s pomerne veľkou betónovou plochou a fontánou meniacou sa v časových intervaloch. Nedostatok zelene vyriešili kvetináčmi s pestrými kvetmi, staré stromy nahradili novými.

    Nové Mesto nad Váhom, letecký záber, zdroj: oficiálna stránka Nového Mesta nad Váhom
    Nové Mesto nad Váhom, letecký záber, zdroj: oficiálna stránka Nového Mesta nad Váhom

    Návštevníci mesta nemôžu prehliadnuť napr. morový stĺp so sochou Panny Márie, ktorý tu stojí od roku 1696, tiež sochu sv. Floriána z roku 1767 večer pekne vysvietenú, alebo neskorobarokovú sochu sv. Jána Nepomuckého stojacu pri Kaplnke sv. Ondreja, tiež aj pamätníky, akými sú napr. pomníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne. V meste sú aj početné pamätné tabule a pamätníky osobností, ktoré sa zapísali do dejín tohto mesta. Mnohé zo stavieb a pamiatok sú zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok vedeného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky.

    Z historických budov nachádzajúcich sa v tomto meste spomenieme niektoré. 

    Budova Mestského úradu - „Reissovec“

    V Novom Meste nad Váhom sa nachádza jedno z najviac fascinujúcich námestí na Slovensku predovšetkým vďaka kráse historických budov. Jednou z nich je zachovaný meštiansky dom, ktorý bol v medzivojnovom období vlastníctvom továrnika Adolfa Reissa. V súčasnosti v ňom sídli Mestský úrad. Budova, dnes známa ako Reissovec, nachádza sa na rohu Ulíc Československej armády a Weisseho, resp. na Námestí slobody. Na mieste, kde predtým stál prízemný rodinný dom, dal v roku 1922 Adolf Reiss, majiteľ továrne na tepané klince, vybudovať trojpodlažnú nárožnú secesnú stavbu, ktorá je po vykonanej rekonštrukcii, jedna z najkrajších budov na námestí. Fasády tejto budovy sú členené kordónovou rímsou a pásmi kvádrovania. Na priečelí dominuje arkier s asymetricky umiestneným balkónom, ktorý je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Korunná rímsa je nesená výraznými konzolami.

    Budova Mestského úradu v Novom Meste nad Váhom, zdroj: Wikipedia 
    Budova Mestského úradu v Novom Meste nad Váhom, zdroj: Wikipedia 

    „Nádašdyovec“

    Dom, pôvodne kamenný jednopriestorový dvojpodlažný dvojtraktový objekt na pôdoryse v tvare písmena L, ktorý sa nachádza na rohu Komenského ulice a Námestia slobody, bol postavený v polovici 14. storočia. Neskôr táto gotická stavba prešla viacerými stavebnými úpravami. Na prelome 16. a 17. storočia dom patril šľachtickému rodu Nádašdy. Koncom 16. storočia tento dom prešiel výraznou renesančnou prestavbou a získal svoju dnešnú podobu. Výsledkom týchto úprav je fasáda dekorovaná renesančnými geometrickými vzormi, motívmi zuborezu a diamantovania a listovým kádrovaním. Okná majú ostenia a profilované nadokenné rímsy. Vstup do budovy je riešený ako oblúkový portál. Posledná prestavba objektu a reštaurátorská obnova fasád bola vykonaná v rokoch 1993 až 1999. Dominantou objektu je kruhová nárožná veža. Budova známa ako Nádašdyovec je najhodnotnejšou a najzaujímavejšou renesančnou stavbou v Novom Meste nad Váhom. 

    Nádašdyovec je najhodnotnejšou a najzaujímavejšou renesančnou stavbou v Novom Meste nad Váhom, zdroj: Wikipedia
    Nádašdyovec je najhodnotnejšou a najzaujímavejšou renesančnou stavbou v Novom Meste nad Váhom, zdroj: Wikipedia

    Ghillániovec – budova múzea 

    Ďalšou dominantou Námestia slobody je dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia. Dom bol pôvodne renesančný. Prestavať ho dal barón Ján Gregor Ghilláni, generál Márie Terézie, v roku 1740. Priečelie domu je päťosové, s horizontálnym členením dvoma výraznými rímsami - kordónovou a korunnou, ktoré sú v prostrednej osi pravouhlo a segmentovite vyduté. Vertikálne je členené pilastrami. Na dynamickej barokovej fasáde dominuje vysoká atika, ktorá je ukončená húpavými rímsami. Atika je členená slepými oknami, dominantou atiky je vyvýšená edikula. Okná lemujú šambrány (dekoratívne orámované ostenie) a profilované segmentové nadokenné rímsy. Nádvorie domu majiteľ využíval ako jazdiareň. Predtým než sa doň nasťahovalo múzeum, v prízemí do námestia boli obchodíky, a ostatná časť budovy bola obývaná. Práce na obnove budovy sa uskutočňovali v rokoch 1983 až 1989.  

    Jednou z dominánt Námestia slobody je Ghillániovec, zdroj: oficiálna stránka Nového Mesta nad Váhom
    Jednou z dominánt Námestia slobody je Ghillániovec, zdroj: oficiálna stránka Nového Mesta nad Váhom

    Podjavorinské múzeum

    V barokovom Ghillániovskom dome, nazývanom tak podľa jedného z majiteľov, sídli Podjavorinské múzeum, založené v roku 1950, ktoré je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea. Môžete si tu pozrieť zaujímavú expozíciu, vlastivedne ladenú, venovanú histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciám – obsahuje časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolí. Osobitná časť je venovaná bohatej cirkevnej histórii tohto regiónu. Je tu aj „sedliacka izba“, hodnotná expozícia pripomínajúca bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu. V múzeu si môžete prezrieť vernú kópiu „Koryčanskej“, alebo „Beckovskej“ Madony, originál Madony sa nachádza v moravských Koryčanoch.

    Rímskokatolícky kostol 

    Skvostom sakrálnej architektúry a umelecko-historickou pamiatkou je opevnený areál prepozitúry Panny Márie, ktorého impozantnou dominantou je rímskokatolícky kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.

    Rímskokatolícky kostol, zdroj: Wikipedia
    Rímskokatolícky kostol, zdroj: Wikipedia

    V polovici 13. storočia na tomto mieste stála románska sakrálna stavba, pravdepodobne bazilika. Z  nej sa dodnes zachovala len spodná časť veže s kamenným portálom. Na začiatku 15. storočia, na mieste niekdajšej baziliky, prebiehala výstavba nového gotického centrálneho kostola na osemuholníkovom pôdoryse. Mal dlhé presbytérium s polygonálnym ukončením a predstavanou vežou, ku ktorému bola na začiatku 16. storočia pristavaná sakristia. Prestavba kostola v barokovom slohu bola vykonaná v 17. storočí. Vsunuté boli dve deliace arkády, čím vznikla trojloďová stavba. Barokové štukové výzdoby a nástenné maľby sú dielom talianskych majstrov, ktorí na nich pracovali 15 rokov. Počas tejto prestavby na hlavný oltár bola umiestnená baroková socha Panny Márie s Ježiškom. Kostol prešiel aj ďalšími prestavbami. V prestavbe realizovanej v 18. storočí veža bola zvýšená, dostala cibuľovú prilbu, pribudla aj západná predsieň. Aby zvýšením veže nebola ohrozená statika, k veži boli pristavené mohutné oporné piliere. Tým kostol získal dnešný vzhľad. V 18. storočí v kostole pribudla rokoková kazateľnica, dve prístenné krstiteľnice, ktorých čistá elegantná forma je ukážkou klasicizujúcej línie baroka, organ a socha sv. Jána Nepomuckého. Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, ide o kombináciu sochárskej a ornamentálnej výzdoby v drevorezbe a maliarskych diel. Autorom Krížovej cesty je J. B. Klemens. Spomínaná gotická socha Madony z tohto kostola sa v súčasnosti nachádza v Koryčanoch na Morave. 

    Interiér kostola, zdroj: Nové Mesto nad Váhom on Facebook
    Interiér kostola, zdroj: Nové Mesto nad Váhom on Facebook

    Na členenie fasády kostola sú použité oporné piliere a polkruhovo ukončené okná s profilovanými osteniami s klenákmi. Okolo kostola tiahne hradobný múr na pôdoryse oválu zo 17. storočia.

    Budova prepozitúry s kaplnkou

    Súčasťou komplexu prepozitúry je budova prepozitúry, prepoštský palác. Pôvodne gotická stavba bola najprv renesančne upravená. Úplná prestavba bola realizovaná v období baroka, kedy budova získala dnešnú podobu. Táto trojkrídlová, dvojtraktová, dvojpodlažná budova vystavaná na pôdoryse v tvare písmena U, stojí vedľa katolíckeho kostola, na vyvýšenej opevnenej ostrohe v juhovýchodnej časti historického jadra mesta. V areáli sa nachádza aj kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, s barokovou štukovou výmaľbou a freskami. Jednoducho riešená fasáda budovy prepozitúry (hladké fasády) kontrastuje s náročnou barokovou výzdobou kaplnky a jedálne. Na poschodí sa nachádzajú obrazy s portrétmi novomestských prepoštov zo 17. až 20. storočia. Z dvornej strany sú na členenie fasády použité arkády a pilastre.

    Hlavné priečelie budovy prepozitúry, zdroj: Wikipedia
    Hlavné priečelie budovy prepozitúry, zdroj: Wikipedia

    Evanjelický kostol

    Evanjelický kostol, jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, s dvoma vchodmi - z južnej a východnej strany, bol postavený v roku 1787 bez veže, v súlade s Tolerančným patentom. Zo západnej strany areál kostola obmýval potok tečúci za mestom zo severu na juh. Kostol bol obnovený koncom 19. storočia. Namiesto drevených okien boli položené väčšie okná so železnými rámami. Na členenie fasády kostola sú použité páry lizén a segmentovo ukončené okná so šambránami. V sieňovej stavbe sa nachádza protestantská empora, neskorobarokový klenbový systém a oltár. Výstavba modernistickej veže (v štýle funkcionalistického kubizmu) prebiehala v rokoch 1928 až 1932. Veža vyrobená zo železobetónu, vysoká 35,5 m, bola postavená pred hlavným vchodom. Vo výške 24 m veža má priebežnú ochodzu so železobetónovými piliermi. Má 3 zvony s váhou vyše 2000 kg a vežové hodiny. Plochá strecha veže je krytá pozinkovaným plechom a ukončená výrazným krížom. Budovu evanjelickej fary, ktorá stála do roku 1922 pred vchodom do kostola pri ceste, zbúrali a novú faru postavili z druhej strany potoka. Koncom 20. storočia vykonaná bola generálna oprava celého kostola. V roku 2004 zrekonštruovali nádvorie pred kostolom. V kostole sa konajú aj hudobné koncerty a rozličné kultúrne vystúpenia. 

    Dobová fotografia - pohľad na evanjelický kostol s novopostavenou vežou a premostenie cez potok, zdroj: Katarína Šipošová - Stavebný vývoj a objekty mesta v zrkadle archívnych prameňov, s. 33
    Dobová fotografia - pohľad na evanjelický kostol s novopostavenou vežou a premostenie cez potok, zdroj: Katarína Šipošová - Stavebný vývoj a objekty mesta v zrkadle archívnych prameňov, s. 33

    Kaplnka sv. Ondreja

    Nachádza sa na severnom okraji historickej časti mesta, kde v stredoveku stála horná mestská brána. Baroková stavba vznikla na začiatku 18. storočia, pôvodne patrila k starému mestskému chudobincu (nemocnici). Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom a vežou, ktorá je súčasťou jeho hmoty. Presbytérium je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Najcennejšou časťou interiéru je bohato zdobený drevený barokový oltár s akantovými rozvilinami a obrazmi svätcov. Pôvodný organ s bohatou rezbárskou výzdobou zrenovovali a premiestnili začiatkom 90. rokov 20. storočia do kaplnky Úradu vlády v Bratislave. 

    Kaplnka sv. Ondreja na severnom okraji historickej časti mesta, zdroj: Wikipedia
    Kaplnka sv. Ondreja na severnom okraji historickej časti mesta, zdroj: Wikipedia

    Pomník Jozefa Miloslava Hurbana


    Pomník tohto národného dejateľa od roku 1928 stojí v mestskom parku. Poprsie, ktoré z carrarského (bieleho) mramoru vytvoril akademický sochár Jozef Pospíšil, je umiestnené na oválnom podstavci. 

    Pomník národného dejateľa Jozefa Miloslava Hurbana, zdroj: Wikipedia

    Busta Jozefa Ľudovíta Holubyho
    V mestskom parku sa od roku 1963 nachádza aj dielo akademického sochára Jána Koniareka, ktoré zobrazuje podobu Jozefa Ľudovíta Holubyho, botanika a etnografa európskeho významu, evanjelického farára v Zemianskom Podhradí. 

    Busta botanika a etnografa Jozefa Ľudovíta Holubyho, zdroj: Nové Mesto nad Váhom on Facebook

    V meste sú na mnohých domoch a iných stavbách umiestnené početné pamätné tabule. Spomenieme iba niektoré: napríklad pamätná tabuľa na dome spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej na Ul. Klčové, na budove Dexie banky s textom o histórii budovy a k pamiatke na štrajk poľnohospodárskych robotníkov z roku 1922, pamätná tabuľa s bustou Michala Chrásteka na dome Ľudovej banky (autorom busty je akademický sochár Milan Struhárik) alebo napr. pamätná tabuľa Aničky Jurkovičovej na budove bývalej evanjelickej školy na Komenského ulici, jednej z prvých slovenských herečiek, dcéry učiteľa, významného osvetového pracovníka a organizátora družstevníctva Samuela Jurkoviča, manželky Jozefa Miloslava Hurbana a matky Svetozára Hurbana-Vajanského. 

    Námestie v nočných hodinách, zdroj: Nové Mesto nad Váhom on Facebook
    Námestie v nočných hodinách, zdroj: Nové Mesto nad Váhom on Facebook

    Po obchôdzke mesta a návšteve historických budov, múzeí, galérií, absolvovaní rôznych kultúrnych, športových a iných podujatí, relaxovať môžete napríklad v niektorom z mestských parkov alebo rekreačnom stredisku Zelená voda (vodná nádrž, nazývané aj Zelenka), ktoré sa nachádza dva kilometre od Nového Mesta nad Váhom a poskytuje množstvo príležitostí na trávenie voľného času a oddych. Nielen v samotnom Meste nad Váhom, ale aj v celom okrese je množstvo miest pre letnú a zimnú turistiku. 

    Zdroje: 

    titulná fotka - Nové mesto nad Váhom, oficiálna stránka mesta

    Texty a fotografie:

    • Nové mesto nad Váhom, oficiálna stránka mesta, Informačný portál Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom on Facebook
    • Wikipedia
    1311
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené