Pre oblasť

    Prvý župný dom v Liptovskom Mikuláši

    Článok už pomohol 1080+ používateľom
    Liptovský Mikuláš (do roku 1952 Liptovský Svätý Mikuláš) je okresné mesto na severe Slovenska, centrum stredného Liptova. Rozprestiera sa prevažne na pravom brehu rieky Váh. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. Prvý župný dom je renesančná budova z 15. storočia, nachádzajúca sa v historickom centre mesta. Má priznaný štatút národnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti je budova sídlom Múzea Janka Kráľa.   

    Mestečko Svätý Mikuláš bolo už od jeho počiatkov spojené s rodom Pongrácovcov, ktorí zastávali významné župné, vojenské a cirkevné funkcie takmer v celom Uhorsku. Ako majoritní vlastníci mesta postavili aj renesančný meštiansky dom z prelomu 16. a 17. storočia, ktorý rovnako ako v minulosti aj dnes patrí medzi najreprezentatívnejšie budovy mikulášskeho námestia. Dom je známy aj pod názvami Ilešháziovská kúria, Hanzélyho dom alebo Seligovský dom – podľa mena svojho aktuálneho majiteľa. V roku 1653 budovu od Ákoša Pongráca za 700 zlatých odkúpil Mojžiš Hanzély, provizor hradného panstva v Liptovskom Hrádku.  

    Jeho najznámejší majitelia – liptovskí župani Ilešháziovci pochádzali z dediny Eliášovce,  po maďarsky Illésháza a ich rodové sídlo sa nachádzalo na Bratislavskom hrade a neskôr v Dubnici nad Váhom. Na Liptove sa síce nezdržiavali, ale vlastnili tu rozsiahle majetky a ich stopy tu zostali dodnes. Na ich panstvách sa rozprávalo po slovensky, šírili slovenské knihy a svojim poddaným pomáhali v časoch neúrody a biedy.

    Dom je známy aj pod názvom Ilešháziovská kúria (1919)
    Dom je známy aj pod názvom Ilešháziovská kúria (1919)

    Po tom, ako dom v roku 1712 odkúpila Liptovská stolica, prešiel barokovou prestavbou, vďaka ktorej sa stal popri Kostole svätého Mikuláša ďalšou dominantou námestia. Podľa zachovaného dobového latinského nápisu v podchode budovy ju stoliční hodnostári dali generálne opraviť v roku 1713:

    • DOMVS. I. CTVS LYPT: SUB EXC.
    • ET ILLO DD PERP. COMITE.
    • NICOLAO ILLESHAZY
    • R:H: CANC. ERECTA ANNO
    • 1713
    • VICE COTE D.LAD: OKOLICSANY
    • IUR: NOT D STE: ANDAHAZY
    • G. PERC: D. GAB: SYENTIWANY
    • D:D: IUD: JO: AND: RADY. A:
    • ANDREANSKY MA. JOOB

    V preklade: „Tento dom Liptovskej stolice postavil vynikajúci a najvznešenejší pán, pán trvalý župan Mikuláš Ilešházi, dvorský kancelár Uhorského kráľovstva v roku 1713. Zástupca župana pán Ladislav Okoličáni, súdny notár Štefan Andaházy, hlavný perceptor pán Gabriel Svätojánsky, páni sudcovia Ján a Andrej Rády. Alexander Andreánsky. Martin Jób.“

    Stavebné práce zaiste prebiehali až v letných mesiacoch, lebo vtedajšie technológie ich neumožňovali vykonávať skôr. Navyše si zadlžená Liptovská stolica na stavbu musela požičať a zrejme úradovala v provizórnych priestoroch už od jari 1712. Z toho vyplýva, že   v nadobudnutej stavbe mohol byť 16. a 17. marca súdený zbojník Juraj Jánošík a 19. a 20. apríla aj jeho zbojnícky druh Tomáš Uhorčík.

    Podľa zachovaného súdneho protokolu je pravdepodobné, že možno práve v týchto priestoroch si Jánošík vypočul aj svoj rozsudok:

    „Poneváč predepsaný (obžalovaný) Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravili), áno jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Taktéž i jinších jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.“

    Okrem toho, že v budove zasadal stoličný súd – sedria, sa tu uskutočňovali aj zhromaždenia liptovskej šľachty – stoličné kongregácie. Miestom stoličných zasadnutí bola budova až do roku 1793, kedy uprostred námestia dokončili dlhotrvajúcu stavbu nového sídla stolice.

    V 19. storočí boli majiteľmi budovy opäť Pongrácovci. Od polovice 19. storočia až do roku 1875 priestory bývalej stoličnej budovy využíval Ján Miko, vrbický mešťan aj so svojou manželkou. Podľa fotografie po požiari Liptovského Mikuláša v roku 1878 bola dokonca v tomto období na prízemí cukráreň. Neskôr Pongrácovci budovu predali Valentíne Seligovej a jej manželovi – odtiaľ pochádza aj neskorší zaužívaný názov budovy – Seligovský dom. Zámožná nemecká rodina v dome žila a podnikala až do roku 1924, keď dom zdedila ich dcéra Irma. Na prízemí budovy boli v tom čase (30. roky 20. storočia) rôzne obchody – športový bazár, predajňa rádií, gramofónov a súčiastok na bicykle. Irma Seligová budovu nielen udržiavala, ale aj generálne opravila. Dokonca vo dvore v roku 1936 postavila nový poschodový obytný dom.

    Po skončení druhej svetovej vojny bola na bývalý stoličný dom uvalená národná správa a v roku 1956 sa stala sídlom Literárno-historického múzea Janka Kráľa. V roku 1961 bola ukončená adaptácia celej budovy na múzejné účely podľa projektu architekta J. Štefanca. Pri príležitosti 250. výročia popravy Juraja Jánošíka v roku 1963 bola budova vyhlásená za kultúrnu pamiatku a na jej priečelí bola osadená tabuľa s textom pripomínajúcim súd s legendárnym zbojníkom.    

    Z architektonického hľadiska budova predstavuje typ obytného meštianskeho domu, ktorému jedinečný akcent dodalo až predstavanie mohutnej trojitej arkády a priechodného podlúbia. Stavba predstavuje dvojpodlažný blok, ktorý lícuje s fasádami susedných stavieb a do priečelia je vysunutý o spomínané travé arkádového podlúbia. V smere chodníka je arkáda otvorená plne valeným otvorom sklenutým krížovými klenbami do nárožných pilierov. Vysunutý prvok je samostatne zastrešený vysokou manzardovou strechou, ktorá postupne prechádza v strechu sedlovú. Týmto riešením strešnej konštrukcie bola ešte väčšmi zvýraznená dôležitosť a funkcia objektu ako stoličného sídla.  

    Priečelie budovy zdobia plastické dekoratívne motívy, typické pre estetické normy druhej polovice 19. storočia. Na horizontálne rozčlenenú pravouhlo profilovanú rímsu dosadá spoločný parapet okenného štvorosia druhého podlažia. To je rámované pilastrami s bohatou štukovou ornamentikou zalamovanej pásky s konzolovitou hlavicou s maskaronmi. Okenné otvory sú situované vo dvojiciach, medzi nimi ako náznak stredovej osi priečelia je zväčšený rozostup. Pri komplexnej obnove objektu v 50. rokoch bolo odhalené tehlové murivo pristavané k celej fasáde – akási tehlová výplň pôvodných arkád. Na fasáde bola dokonca objavená nástenná maľba, na ktorej sa pravdepodobne nachádzal patrón mesta svätý Mikuláš aj s typickými atribútmi. Podľa pravidiel barokovej výzdoby fasád sa postava nachádzala uprostred širšej medziokennej plochy poschodia.

    Okná stavby sú rámované šambránovanými pilastrami. V suprafenestrách sú rozoklané segmentové návojové rímsy. Fasáda je ukončená korunnou rímsou s pásom konzol.

    Vnútorná dispozícia stavby bola upravovaná v 50. a 60.  rokoch 20. storočia. Zmeny boli vykonané kvôli prepojeniu s vedľa stojacim objektom a jeho adaptáciou pre múzejné a administratívne účely. Objekty boli prepojené vyrovnávacími úsekmi schodísk a dverovými vstupmi. V súvislosti s adaptáciou objektu pre účely inštalácie zbierok literárno-historického múzea bola v rokoch 1957 až 1958 vyhotovená komplexná dokumentácia stavby a v 60. rokoch sa začala rekonštrukcia. Obnova riešila statické ukotvenie konštrukcie hlavne v oblasti arkádového podlúbia a spevnenie jeho vstupnej steny, ktorým sa prechádza do dvora. Rekonštrukcia bola vykonaná podľa projektu architekta J. Štefanca, ale bohužiaľ sa nevyhovelo jeho pôvodnému zámeru dostať fasádu do stavu barokových úprav. Bolo ponechané a reštaurované pôvodné riešenie z druhej polovice 19. storočia.

    Objekt je v súčasnosti sídelnou budovou Múzea Janka Kráľa.  Múzeum Janka Kráľa skúma, dokumentuje, uchováva, ochraňuje a prezentuje zbierky – fondy historického, etnografického, umeleckého charakteru, ktoré súvisia s vývojom Liptovského Mikuláša a literátmi Liptova. Múzeum taktiež dokumentuje súdobé dianie v meste pre potreby kroniky mesta.

    Ak ste nikdy neboli v tejto časti Slovenska, odporúčame vám, aby ste ju navštívili. V Liptovskom Mikuláši je rozhodne čo vidieť a zažiť. Nielen v historickom centre mesta a v Múzeu Janka Kráľa, ale aj v jeho okolí, keďže mesto obklopujú vrcholy Národného parku Nízke Tatry, tiež Západné Tatry a Chočské vrchy.

    1080
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    HĽADÁTE DOBRÝCH REALIZÁTOROV V OBLASTI ARCHITEKT, ARCHITEKTÚRA?

  • Architekt, architektúra Bratislava
  • Architekt, architektúra Banská Bystrica
  • Architekt, architektúra Košice
  • Architekt, architektúra Nitra
  • Architekt, architektúra Prešov
  • Architekt, architektúra Žilina
  • Architekt, architektúra Bardejov
  • Architekt, architektúra Humenné
  • Architekt, architektúra Komárno
  • Architekt, architektúra Levice
  • Architekt, architektúra Liptovský Mikuláš
  • Architekt, architektúra Lučenec
  • Architekt, architektúra Martin
  • Architekt, architektúra Michalovce
  • Architekt, architektúra Nové Zámky
  • Architekt, architektúra Piešťany
  • Architekt, architektúra Poprad
  • Architekt, architektúra Považská Bystrica
  • Architekt, architektúra Prievidza
  • Architekt, architektúra Ružomberok
  • Architekt, architektúra Spišská Nová Ves
  • Architekt, architektúra Topoľčany
  • Architekt, architektúra Trenčín
  • Architekt, architektúra Trnava
  • Architekt, architektúra Zvolen
  • Architekt, architektúra Bánovce nad Bebravou
  • Architekt, architektúra Brezno
  • Architekt, architektúra Bytča
  • Architekt, architektúra Čadca
  • Architekt, architektúra Detva
  • Architekt, architektúra Dolný Kubín
  • Architekt, architektúra Dunajská Streda
  • Architekt, architektúra Galanta
  • Architekt, architektúra Gelnica
  • Architekt, architektúra Hlohovec
  • Architekt, architektúra Ilava
  • Architekt, architektúra Kežmarok
  • Architekt, architektúra Krupina
  • Architekt, architektúra Kysucké Nové Mesto
  • Architekt, architektúra Levoča
  • Architekt, architektúra Malacky
  • Architekt, architektúra Medzilaborce
  • Architekt, architektúra Myjava
  • Architekt, architektúra Námestovo
  • Architekt, architektúra Nové Mesto nad Váhom
  • Architekt, architektúra Partizánske
  • Architekt, architektúra Pezinok
  • Architekt, architektúra Poltár
  • Architekt, architektúra Púchov
  • Architekt, architektúra Revúca
  • Architekt, architektúra Rimavská Sobota
  • Architekt, architektúra Rožňava
  • Architekt, architektúra Sabinov
  • Architekt, architektúra Šaľa
  • Architekt, architektúra Senec
  • Architekt, architektúra Senica
  • Architekt, architektúra Skalica
  • Architekt, architektúra Snina
  • Architekt, architektúra Sobrance
  • Architekt, architektúra Stará Ľubovňa
  • Architekt, architektúra Stropkov
  • Architekt, architektúra Svidník
  • Architekt, architektúra Trebišov
  • Architekt, architektúra Turčianske Teplice
  • Architekt, architektúra Tvrdošín
  • Architekt, architektúra Veľký Krtíš
  • Architekt, architektúra Vranov nad Topľou
  • Architekt, architektúra Žarnovica
  • Architekt, architektúra Žiar nad Hronom
  • Architekt, architektúra Zlaté Moravce
  • Slovakia
    DAIBAU.SK

    00421 233 329 745

    © 2022 Daibau, všetky práva vyhradené