Pre oblasť

    Poprad – mesto, v ktorom história a prítomnosť píšu svoj príbeh pre budúcnosť

    Článok si prečítalo viac ako 1727+ používateľov
    Poprad. Okresné mesto v Prešovskom kraji. Túliace sa v Popradskej kotline. Z oboch strán obmývané riekou Poprad a obkolesené masívom pohorí. Najväčšie mesto regiónu Spiš. Mesto, v ktorom sa snúbi história s rozvíjajúcou sa budúcnosťou. Chýry o ňom sa šíria aj za hranice Slovenska.

    Poprad – vstupná brána do Vysokých Tatier

    Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier, no pri návšteve vám stačí len „jeden skok“ do Nízkych Tatier, Slovenského raja, či Pienin. Mesto sa pýši historickým centrom. Zaujmú barokové i klasicistické meštianske domy z 18. a 19. storočia. Dominantou je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Egídia. Hneď pri fontánach sa vypína aj evanjelický kostol sv. Trojice. O niečo ďalej renesančná zvonica i barokový Mariánsky stĺp. Obchody, reštaurácie, kino i trh sú samozrejmosťou. 

    O živote kniežaťa i diela umelcov

    Priamo na námestí nájdete Podtatranské múzeum, ktoré v sebe ukrýva veľké bohatstvo. Uchváti vás hrobka germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kristovi. Pri železničnej stanici sa zase hrdo vypína Tatranská galéria. V budove „starej elektrárne“, v ktorej sídli, vystavené umelecké diela popredných domácich a zahraničných maliarov dostávajú ešte väčší punc. V Poprade nájdete početné kultúrne pamiatky zapísané v zozname Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. 

    Kostol svätého Egídia

    Tento kostol spolu s vedľa stojacou zvonicou je historicky najcennejšou pamiatkou a charakteristickou dominantou nielen Námestia svätého Egídia, ale aj celého mesta. Vznik tejto pôvodne gotickej sakrálnej stavby v historickej zóne mesta sa spája s druhou polovicou 13. storočia a súvisí s kultom sv. Egídia, ktorému, ako hovorí legenda, zasvätili pútnickú kaplnku nachádzajúcu sa v tomto kraji. Pôvodne bol postavený ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a pravdepodobne s vežou na západnej strane. Prvý písomný záznam o tejto sakrálnej stavbe je z roku 1326, vtedy pápež Ján XXII. udelil návštevníkom tohto kostola odpustky.

    Významnejšie stavebné úpravy boli vykonané v druhej polovici 14. storočia, hlavná loď bola zaklenutá klenbou, vznikol tak dvojloďový priestor.

    Kostol sv. Egídia je historicky najcennejšou pamiatkou a charakteristickou dominantou mesta, zdroj: Mesto Poprad
    Kostol sv. Egídia je historicky najcennejšou pamiatkou a charakteristickou dominantou mesta, zdroj: Mesto Poprad

    Požiare zmenili jeho tvár 

    Kostol bol v dôsledku živelných pohrôm (požiarov) niekoľkokrát opravovaný. Najdôležitejšia bola oprava veže v roku 1663, kedy sa veža musela vystavať prakticky nanovo. Vtedy bola k hlavnej lodi pribudovaná južná predsieň, vytvorený bol tak aj hlavný vchod. Koncom 18. storočia bola vykonaná ďalšia prestavba, počas ktorej bol kostol barokovo upravený. Na úpravy finančne prispel aj vtedajší cisár Jozef II. Ďalšie stavebné zásahy boli vykonané v 20. storočí. Nedôsledné práce ale spôsobili postupné chátranie stavby a neskôr aj jej uzavretie z bezpečnostných dôvodov. Po viac ako päťdesiatich  rokoch sa pristúpilo k reštauračným a rekonštrukčným prácam, ktoré boli ukončené v roku 1998. Kostol získal vzhľad z konca 19. storočia a znova bol sprístupnený veriacim a návštevníkom mesta. 

    Kostol svätého Egídia s renesančnou zvonicou, zdroj: Wikipedia
    Kostol svätého Egídia s renesančnou zvonicou, zdroj: Wikipedia

    Ako sme už spomínali, kostol je dvojloďová stavba s presbytériom, pristavenou južnou predsieňou s bočným vchodom. Na západnej strane sa nachádza predstavená štvorhranná veža s valenou klenbou na prízemí a s tribúnovou komorou na prvom poschodí, s drevenou ochodzou  pod zvonovitou helmicou. V súčasnosti hlavný vchod vedie cez južný portál, ktorý je zakrytý barokovou predsieňou.

    Južná predsieň kostola, zdroj: Wikipedia
    Južná predsieň kostola, zdroj: Wikipedia

    Maľby, ktoré nemajú páru 

    Kostol je navonok nenápadný. Vybavenie interiéru je skromné, pochádza z obdobia barokovej prestavby. Najzaujímavejšími prvkami sú renesančná krstiteľnica z červeného mramoru z roku 1646, baroková kazateľnica a neskorobarokový hlavný oltár s oltárnym obrazom, na ktorom je  vyobrazený patrón kostola. Dominantný stavebný prvok takmer štvorcovej lode kostola je mohutný desaťboký stĺp umiestnený v strede kostola, ktorý nesie klenbu strechy, z ktorého akoby vyrastala rebrová sieť klenby. Pri pohľade zdola rebrá akoby vytvárali akúsi skamenenú palmu. Sú profilované, na stenách sa opierajú o klinové konzoly. Nástenné maľby pochádzajúce z 15. storočia sú najzaujímavejším a umelecky najcennejším prvkom interiéru kostola. Vďaka reštaurátorom môžeme znova obdivovať ich krásu.  Fresková výzdoba pokrýva takmer všetku plochu stien. Námetovo môžu byť rozdelené do niekoľkých tematických skupín: kristologické námety (výjavy Navštívenie Panny Márie, Narodenie Pána, Zvestovanie pastierom, Svätá rodina, Detstvo Kristovo, Vstup do Jeruzalema, Posledná večera, Kristus pred Kaifášom, Ukrižovanie a ďalšie), životy svätých, životy kráľov a starozákonných prorokov a ďalšie námety.

    Súčasťou malieb na triumfálnom oblúku je unikátne a zároveň aj historicky najstaršie vyobrazenie Vysokých Tatier.

    Krásny Poprad z kostolnej veže

    Nedávno v podkroví kostola sprístupnili nezvyčajnú galériu, kde si zhora môžete pozrieť kostolné klenby, ktoré nikde inde na Slovensku nenájdete. Kostol môžete navštíviť aj v rámci sprevádzanej prehliadky, počas ktorej sa môžete dostať aj na takmer 40 metrovú vežu popradského kostola. So sprievodcami sa dostanete do výšky 26 metrov a z ochodze veže si môžete vychutnať krásny panoramatický výhľad. 

    Renesančná zvonica 

    Je charakteristickou dominantou popradského námestia. Zvonica nachádzajúca sa v blízkosti farského kostola, ktorú koncom 16. storočia postavil Ulrich Materer, staviteľ z neďalekého Kežmarku, vydržala sedemdesiat rokov. Po prestavbe, ktorú v roku 1663 vykonal Georgius Exoticus, dostala takmer dnešnú podobu. Ide o trojpodlažnú stavbu s hladkou fasádou. V 50. rokoch 20. storočia bola z veže odstránená nárožná bosáž, aj sgrafitové zdobenie.

    Zvonica je dominantou Námestia sv. Egídia, zdroj: Wikipedia
    Zvonica je dominantou Námestia sv. Egídia, zdroj: Wikipedia

    Je charakteristickou dominantou popradského námestia. Zvonica nachádzajúca sa v blízkosti farského kostola, ktorú koncom 16. storočia postavil Ulrich Materer, staviteľ z neďalekého Kežmarku, vydržala sedemdesiat rokov. Po prestavbe, ktorú v roku 1663 vykonal Georgius Exoticus, dostala takmer dnešnú podobu. Ide o trojpodlažnú stavbu s hladkou fasádou. V 50. rokoch 20. storočia bola z veže odstránená nárožná bosáž, aj sgrafitové zdobenie.

    Evanjelický kostol Svätej Trojice

    Nachádza sa na Námestí svätého Egídia. Hoci evanjelický cirkevný zbor pôsobil od  polovice 16. storočia, drevený kostol bol vystavaný až v roku 1760. Stavba murovaného kostola v klasicistickom štýle podľa projektov Jána Fabriciho bola skončená v roku 1834. Kostol bol vysvätený v roku 1835. Klasicistický oltár je asi z roku 1838.  V kostole je umiestnená náhrobná doska kňaza, náboženského spisovateľa a šľachtica Ondreja Fabriciho z roku 1831, ktorý v tomto meste  pôsobil 41 rokov. Pre návštevníkov mesta organizujú sprevádzanú prehliadku kostola, k dispozícii sú viacjazyčné písomné materiály o histórii kostola a cirkevného zboru.

    Pohľad na Evanjelický kostol Svätej Trojice, zdroj: Wikipedia
    Pohľad na Evanjelický kostol Svätej Trojice, zdroj: Wikipedia

    Budova niekdajšej elektrárne – dnes sídlo Tatranskej galérie

    Tatranská galéria pôsobí v modernom, multifunkčnom kultúrnom stánku, v upravených priestoroch niekdajšej parnej elektrárne neďaleko železničnej stanice, ktorá takmer sto rokov podliehala zhubnému vplyvu času a počasia. Po prekonaní mnohých problémov sa súčasnému vedeniu galérie podarilo túto budovu zachrániť a premeniť ju na modernú galériu. V súčasnosti budova elektrárne zaujme svojim vzhľadom, dokonalými detailmi stavby a priestorovým riešením nielen náhodných okoloidúcich, návštevníkov galérie, ale aj profesionálnych tvorcov v oblasti architektúry, záchrany technických pamiatok alebo technického inžinierstva. 

    Exteriér budovy elektrárne pred rekonštrukciou, zdroj: Tatranská galéria v Poprade
    Exteriér budovy elektrárne pred rekonštrukciou, zdroj: Tatranská galéria v Poprade

    Vráťme sa ale do minulosti. Výstavba elektrárne je spätá so vznikom električkovej dopravy vo Vysokých Tatrách a so sprevádzkovaním elektrickej železnice v tejto časti Slovenska. Keďže kapacita vodnej elektrárne nestačila pokryť nové potreby železnice, bolo treba získať silnejší nový zdroj energie, ktorý by zabezpečil aj verejné osvetlenie tatranských osád. So stavbou parnej elektrárne sa začalo v roku 1911, práce bežali súbežne s prácami na stavbe novej trate neďaleko popradskej železničnej stanice.

    Interiér elektrárne kedysi, zdroj: Tatranská galéria
    Interiér elektrárne kedysi, zdroj: Tatranská galéria

    Výstavbu elektrárne financovala budapeštianska firma Phöbus Villamos Vállalatok részvény társasága. Stavbu a montáž strojných zariadení realizovala budapeštiansko-prešporská pobočka spoločnosti Siemens: Ungarische Siemens-Schuckert-Werke. Elektráreň sprevádzkovali už v roku 1911, prevádzka však bola krátkodobá. Definitívne parnú elektráreň uviedli do prevádzky v roku 1912. Z dokumentov a publikovaných zmienok o elektrárni sa možno dozvedieť, že technologické zariadenie bolo dôležitejšie ako samotná budova. 

    Interiér pred rekonštrukciou, zdroj: Tatranská galéria
    Interiér pred rekonštrukciou, zdroj: Tatranská galéria
    Interiér po rekonštrukcii, zdroj: Tatranská galéria
    Interiér po rekonštrukcii, zdroj: Tatranská galéria

    Elektráreň bola postavená z neomietaných pálených tehál. Pôvodne išlo o dispozíciu v podobe pozdĺžneho jednotraktu, ktorý bol v južnej časti rozšírený na dvojtrakt. Budova bola päťpriestorová s navzájom priechodnými časťami: zo severu sklad uhlia (asanovaný), kotolňa a strojovňa – obe s halovou architektúrou plynulo prebiehajúcou až po krov stavby (dnes je priestor rozčlenený na dve poschodia), dvojtrakt vo východnej časti s rozvodňou, v západnej s velínom. Vo veži v juhozápadnom nároží bol umiestnený velín aj kvôli zvýšenej bezpečnosti. Nielen dokonale realizované detaily stavby, ale aj samotné priestorové riešenie a celkový architektonický výraz svedčia o tom, že nešlo iba o stroho účelovú stavbu.

    Dominantou elektrárne je 41,5 m vysoký samostatný komín na východnej strane vystavaný z neomietaných tehál. Je jedným z posledných svojho druhu. Objekt elektrárne je bloková stavba, suterén je pod celou jej plochou s dvoma podlažiami v nadzemí. Pokiaľ ide o fasádu, tmavočervená tehlová armatúra je v kontraste s plochami stien. Priečelia sú horizontálne orámované pod korunnou rímsou prostredníctvom z tehál vytvoreného oblúčkovitého vlysu. Na korunnej rímse veže je po celom jej obvode dosadajúca atika, ktorú tvoria stĺpiky štvorhranov s ihlanovými strieškami. Vertikálne členenie fasád tvoria obdobným ihlanovitým motívom ukončené pilastre. 

    Z pôvodného interiéru je vzácna zachovaná časť kovovej konštrukcie, tiež zábradlie galérie strojníka, z ktorej kontroloval chod strojov.

    V roku 2003 bol objekt zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska pod názvom Elektráreň parná a komín. Predmetom ochrany sa stala stavebná časť objektu. Pôvodné technologické vybavenie elektrárne sa nezachovalo. Okrem komína predmetom pamiatkovej ochrany je aj vonkajší vzhľad budovy (tvar okien, tehlové ozdobné prvky, formovanie striech), základné vnútorné dispozičné členenie, fragmenty pôvodných liatinových zábradlí, fragmenty štukovej výzdoby so zachovalým pôvodným logom „Siemens” a princíp konštrukcie krovu s oceľovým tiahlami.

    Činnosť Tatranskej galérie

    Budova začala znova žiť a písať svoju históriu pod správou Tatranskej galérie.      V roku 1992 galéria od mesta Poprad dostala do dlhodobého prenájmu objekt bývalej parnej elektrárne, ktorá sa, aj keď pripomínala ruinu, čoskoro vďaka úsiliu pracovníkov galérie stala miestom unikátnych výtvarných podujatí. V jej surových priemyselných priestoroch organizovala celoslovenské a medzinárodné výstavné akcie, netradičné kultúrne aktivity. Ale nie nadlho. Určitý čas musela pôsobiť v iných priestoroch. V roku 2002 sa zriaďovateľom galérie stáva Prešovský samosprávny kraj. Tatranská galéria sa do Elektrárne sťahuje v roku 2009 po dokončenej rekonštrukcii tohto objektu. 

    Koncertná sála, zdroj: Tatranské múzeum
    Koncertná sála, zdroj: Tatranské múzeum
    Stála expozícia, zdroj: Tatranské múzeum
    Stála expozícia, zdroj: Tatranské múzeum

     

    Výstavná hala, zdroj: Tatranské múzeum
    Výstavná hala, zdroj: Tatranské múzeum

    Pokiaľ ide o zbierkotvornú činnosť, Tatranská galéria je zameraná na päť zberateľských okruhov: umenie s tatranskou tematikou, tvorba regionálnych spišských umelcov, tvorba súčasných východoslovenských umelcov, výber slovenského umenia od roku 1900 a tvorba súčasných slovenských a zahraničných umelcov. Okrem toho pre návštevníkov organizujú rôznorodé a bohaté aktivity a podujatia: výstavy, tvorivé dielne, kurzy kreslenia, súťaže tvorivosti, prednášky, sympóziá, vydávajú predajné publikácie…  

    Podtatranské múzeum v Poprade

    Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Počiatky súčasného Podtatranského múzea siahajú do druhej polovice 19. storočia. Múzeum bolo založené Uhorským karpatským spolkom v roku 1876.  Menilo nielen sídlo, ale aj názvy. V roku 1961 Okresné vlastivedné múzeum v Poprade premenovali na Podtatranské múzeum v Poprade.

    Budova, v ktorej v súčasnosti sídli Podtatranské múzeum v rokoch 1886 - 1907. zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade
    Budova, v ktorej v súčasnosti sídli Podtatranské múzeum v rokoch 1886 - 1907. zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade
    Archeologická expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade
    Archeologická expozícia Knieža z Popradu a jeho hrobka, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade

    V súčasnosti je múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. V ňom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu.

    Vo svojich zbierkach má unikátne predmety a exponáty z podtatranského regiónu, ktoré sa  dotýkajú praveku, histórie, prírodných vied, archeológie, ľudového staviteľstva, cechov a remesiel, bývania. Návštevníci majú možnosť prostredníctvom vystavených exponátov spoznať neandertálskeho človeka žijúceho v oblasti pod Vysokými Tatrami pred 120 000 rokmi. A popýšiť sa vie jednou veľkou vzácnosťou. A to hrobkou germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. Vidieť môžete zastrešenú drevenú zrubovú komoru s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických nádobách a predmetov dennej potreby v lykovej kazete.

    Expozícia Poprad a okolie v zrkadle vekov, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade
    Expozícia Poprad a okolie v zrkadle vekov, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade

    Okrem toho múzeum poskytuje konzultačnú a prednáškovú činnosť, ponúka štúdium archívnych materiálov, disponuje rozsiahlym knižničným fondom.

    Sídli v budove postavenej v roku 1886, v pseudorenesančnom slohu. Posledná komplexná rekonštrukcia budovy múzea na Vajanského ulici bola vykonaná v rokoch 2015-2016. Budova je zapísaná v Štátnom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

    Budova múzea, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade
    Budova múzea, zdroj: Podtatranské múzeum v Poprade

    Turnička

    Je to najvyšší bod Popradu nachádzajúci sa severne od mesta. Z Turničky je nádherný výhľad nielen smerom na juh, na Poprad, ale aj na sever, na celú panorámu Vysokých Tatier. 

    Nádherná Kvetnica 

    V Poprade návštevníkov láka i mestská časť Kvetnica. Je miestom regenerácie a oddychu nielen pre domácich obyvateľov, ale aj pre turistov. Z Kvetnice vedie viacero značených turistických trás, okruhov, ale aj Krížová cesta ku Kaplnke Vzkriesenia blízko vrcholu Krížová 941 m.n.m. V severozápadnej časti sa nachádza poľovnícky zverník Kvetnica na výmere 21 ha s chovom muflónej a diviačej zveri. Duševnú útechu nájdu návštevníci v rímskokatolíckom Kostole sv. Heleny (1909–1910) na Kvetnici alebo v Kaplnke Vzkriesenia pri vrchole Krížová (kaplnka bola v roku 2016 nominovaná na prestížnu európsku cenu za architektúru). Pochváliť sa vie aj starou štôlňou Strieborná, kde sa kedysi ťažila medená ruda, striebro a dokonca aj zlato. 

    Aquapark AquaCity Poprad

    Medzi najznámejšie atraktivity v Poprade určite patrí akvapark so svojimi vonkajšími termálnymi relaxačnými bazénmi a toboganmi. Ak je chladnejšie, zrelaxovať môžete aj vo vnútorných bazénoch. Pre najmenších je tu detský bazén s  Ostrovom pokladov i Mayskou pyramídou. Nechýba ani 50 metrový olympijský bazén, fitness centrum a spinning, športový areál.

    Pohľad na mesto, zdroj: Poprad - oficiálna stránka mesta on Facebook
    Pohľad na mesto, zdroj: Poprad - oficiálna stránka mesta on Facebook

    Mesto a jeho okolie môžete navštíviť v ktoromkoľvek ročnom období. Aké aktivity absolvujete, závisí výlučne od vás.

    Zdroje:

    - titulná fotka: Námestie sv. Egídia v Poprade s evanjelickým kostolom v úzadí, zdroj: iStock

    texty a fotografie: 

    • Oficiálna stránka mesta Poprad
    • Tatranská galéria Poprad
    • Podtatranské múzeum v Poprade
    • Wikipedia
    1727
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Hľadáte dobrých realizátorov v oblasti Architekt, architektúra?

    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2024 Daibau, všetky práva vyhradené