1. Základy a základové dosky - čo potrebujete vedieť?

Celá konštrukcia budovy, ktorú chceme stavať, je založená na základoch. Typ základu, ktorý si vyberieme, závisí od vlastností pôdy, na ktorej budeme stavať a od toho, akú energetickú účinnosť domu chceme dosiahnuť. Pri stavbe rodinných domov sa investori stále väčšinou rozhodujú pre pásové základy a kvôli novým technológiám výstavby (montované domy, pasívne domy) sa čoraz častejšie rozhodujú aj pre základovú dosku. Riešenie týkajúce sa typu základu zvyčajne navrhuje architekt. Výpočet únosnosti a konečné rozhodnutie vypočíta stavebný inžinier-statik.

1.1 Zloženie pôdy

Ešte pred výkopom je potrebné skontrolovať, či na mieste výkopu nie sú nejaké inštalácie (elektrina, obecná voda ...), ktoré nesmú byť poškodené. Pred začiatkom je tiež potrebné dobre poznať okolitý terén a vlastnosti pôdy. Výkop narušuje prirodzenú rovnováhu pôdy a môže spôsobiť nestabilitu. Zloženie pôdy tiež významne ovplyvňuje výber stavebných strojov na realizáciu.

1.2 Základy alebo základová doska?

Výber spôsobu zakladania je významne ovplyvnený zložením a únosnosťou pôdy. Keď má pôda dobrú únosnosť, môžeme sa rozhodnúť pre jednu z verzií základov (bodové, pásové), je však tiež potrebné venovať pozornosť hĺbke zamrznutia (50-100cm). Pokiaľ máme podklad s nižšou únosnosťou, je rozumnejšie zvoliť si základovú dosku kvôli výrazne nižším kontaktom medzi podlahami.

1.3 Zlepšenie základových podláh

Existujú postupy, ktoré možno použiť aj na zlepšenie únosnosti terénu. Pôda môže byť mechanicky stlačená, zle únosné pôdy odstránené až do pevného terénu, znížené hladiny podzemnej vody, pôda môže byť injektovaná ... Ak existuje riziko kĺzania povrchových vrstiev, jediným riešením je hlboký základ na dosiahnutie nosných vrstiev terénu.

1.4 Hydroizolácia základov

Všetky základy bez ohľadu na hladinu podzemnej vody musia byť chránené hydroizoláciou. V prípade základovej dosky prebieha pod celou základovou doskou nad základným betónom a v prípade bodových a pásových základov nad základmi. Je dôležité, aby bola hydroizolácia nepretržitá a nikde neprerušovaná, pretože iba tak sa zabráni vnikaniu vody do budovy. Častou konštrukčnou chybou nie je dostatočne kompaktná škára medzi vodorovnou a zvislou hydroizoláciou a niekedy dokonca zlomená škára, ktorá spôsobí prenikanie vlhkosti pod a nad konštrukciu budovy. Hydroizolácia musí byť tiež primerane chránená pred poškodením, ktoré môže nastať pri zasypávaní terénu po stavbe alebo pri neskoršom prirodzenom pohybe terénu. Okrem hydroizolácie je potrebné vykonať drenáž okolo základov, ktorá umožňuje voľný odtok podzemnej vody pod a okolo budovy.

2. Dodávatelia

Odborníci varujú, že situácia na stavbe musí byť neustále pozorne sledovaná a všetky dôležité rozhodnutia musia byť prijaté po konzultácii s odborníkom, pretože pre ďalší priebeh sú rozhodujúce rozhodnutia v počiatočných fázach výstavby.

3. Typy základov a základových dosiek

Všeobecne sa základy delia na plytké a hlboké a podľa geometrického tvaru na bodové, pásové a základové dosky. V prípade plytkých základov sa zaťaženie z budovy prenáša do horných vrstiev pôdy, zatiaľ čo v prípade hlbokých základov sily prechádzajú cez pilóty, studňami atď. Hlbšie do nosnej pôdy.

3.1 Bodové základy

V prípade bodových základov sa zaťaženie prenáša z budovy na nosnú podlahu. Používajú sa v prípade, že nosnou konštrukciou budovy sú stĺpy a ďalšie bodové prvky, ako sú schody, komíny, elektrické vedenia. Podmienkou pre bodové základy je stabilný,pevnýa dobre zrovnaný podklad. Na stavenisku sa na dobre pripravený a vyrovnaný podklad v stavebnej jame nalejú bodové základy. Po zasypaní jamy sa stĺpy položia na bodové základy a pripevnia sa k stĺpu so zvislou výstužou alebo oceľovými doskami. Môžeme tiež urobiť priehlbiny v bodovom základe, do ktorých sa následne vkladajú prefabrikované stĺpy, alebo sa dajú urobiť duté základy, ktoré sa po vložení stĺpov vyplnia betónom.

3.2 Pásové základy

V prípade pásových základov sa zaťaženie z lineárnych konštrukčných prvkov (stien) budovy prenáša na zem vo zvislom a priečnom smere. Vyrábame ich z pozdĺžnej výstuže a betónu. Úlohou výstuže je zvýšiť tuhosť a zabrániť prasknutiu základu, ku ktorému môže dôjsť, ak sa podlaha nerovnomerne usadí.

3.3 Základový nosič

Používame ho zriedka, najmä keď nemôžeme použiť bodové základy kvôli zlému a nestabilnému terénu. So základnou konzolou prenášame zaťaženie niekoľkých stĺpov na zem. V takom prípade je nosič zaťažený v bodoch, ale zároveň je lineárny, resp. pásový nosič.

3.4 Základová doska

Pre väčšie a náročnejšie budovy sa zvyčajne vyrába základová doska. Tento typ základov sa však čoraz viac využíva pri výstavbe rodinných domov, najmä keď je stavebný pozemok nestabilný. Základová doska zabraňuje nerovnomernému sadaniu budovy, pretože znižuje napätia pod základom.

Základová doska môže byť v priereze vyrobená v rôznych hrúbkach a zvyčajne sa pri rodinných domoch vyrába jedna doska v jednej hrúbke. Pri dimenzovaní základov a základových dosiek je potrebné brať do úvahy zaťaženie budovy, ako aj únosnosť podlahy a značku betónu.

3.5 Pilóty

V prípade veľmi zlých nosných podláh je potrebné použiť t.j. hlboký základ, pomocou ktorého dosiahneme pevnejšie vrstvy terénu. Takéto slabé pôdy sú napríklad hlinité pôdy v blízkosti močiarísk. Hlboké základy sa vykonávajú pilótmi, ktoré môžu byť vyrobené z dreva, ocele alebo štrku. Výber závisí od rôznych faktorov, ako je napríklad hĺbka nosnej zeminy, veľkosť budovy, dostupné stroje atď. Pilóty alebo slpy či akýkoľvek iný typ (stojaci, visiaci ...)

4. Postup výroby základovej dosky

4.1 Projekt

Pokiaľ ide o akúkoľvek inú stavbu, potrebujeme tiež projekt na realizáciu stavby základovej dosky. Projekt je vypracovaný na základe predtým objednanej geologického priezkumu a obsahuje niekoľko plánov. Prvým je architektonický plán základovej dosky, z ktorého musia byť zrejmé rozmery dosky, ako aj hrúbky a typy všetkých vrstiev pod doskou, od tepelnej izolácie, hydroizolácie až po možný zásyp. Súčasťou projektu sú aj plány vystuženia, plány inštalácie a prienikov. K plánom musí byť priložený súpis stavebných a remeselných prác a materiálu. Sú vyrobené výhradne pre konkrétne zariadenie s prihliadnutím na špecifiká terénu, na ktorom bude postavený, a ďalšie špecifické podmienky v danom mieste. Je veľmi dôležité, aby bol plán prielomu vyhotovený čo najpresnejšie s presnými polohami prielomov, veľkosťami ochranných rúrok a miestami výstupu pod doskou. Je tiež dôležité, aby bol plán základovej dosky zosúladený s ostatnými časťami stavby zariadenia.

4.2 Registrácia a usporiadanie staveniska

Pred začatím prác zabezpečí stavebný dozor registráciu všetkých účastníkov stavby. Miesto stavby musí byť označené stavebnou tabuľou a oplotené stavebným plotom. Na základe projektu na získanie stavebného povolenia zrealizuje geodet výmeru, ktorá zobrazuje polohu a výšku budovy. Pred začatím výkopu je tiež potrebné namontovať stavebné profily.

4.3 Výkop

V závislosti od výmery geodeta sa začína s výkopom. Po odstánení vrchnej vrstvy pôldy sa uskutoční výkop do hĺbky uvedenej v pláne. V prípade zlej únosnosti terénu sa vykonáva hlbší výkop až na tvrdý povrch. Pôda z výkopu (ak nie je potrebná pre ďalšie terénne práce) sa odváža na príslušnú skládku.

4.4 Príprava základne pre základovú dosku

Pre uľahčenie a spresnenie ďalšej práce je dno základovej jamy vyrovnané. Vyrovnanie nie je potrebné, pokiaľ je terén dostatočne pevný a výkop bol vykonaný správne. Na nosnom teréne je možné podklad upraviť zeminou a na náročnejší terén sa nanáša pieskový násyp. Podklad musí mať mierny spád, ktorý je určený na odtok vody spod základovej dosky.

4.5 Rozvod inštalácií

Na dno základovej jamy sa pred vykonaním izolácie položia a zabetónujú ochranné rúry inštalácií, ktoré ich chránia pred tlakom váhy budovy.

4.6 Vertikálne prieniky

Inštalácie, ktoré sa vykonali vodorovne pod základovou doskou, sa musia potom zvislo vyniesť do budovy na konkrétnych miestach, ktoré vopred určí projektant. Je veľmi dôležité, aby bol presne určený typ inštalácie a poloha vertikálneho prieniku, pretože následné zmeny zvyčajne nie sú možné.

4.7 Odvodnenie

Pri správne vykonanom odtoku sa dažďové a podzemné vody odvádzajú vedľa budovy. Spôsob odvodnenia závisí od charakteristík terénu a tvaru výkopu. Vždy je však vytvorený žľab na zachytávanie drenážnej vody, drenážne rúry, drenážne plsti, štrkové lôžko a zberná šachta. Odtoková voda sa odvádza do verejnej dažďovej kanalizácie, závrtov alebo povrchových odtokov.

4.8 Stavebná plsť

Stavebná plsť je položená po celom pôdoryse budovy a najmenej ďalších dvoch metroch naprieč. Jeho úlohou je oddeliť vrstvu tepelnej izolácie zo sklenej vaty od zeme a zároveň umožniť priechod vody a plynov zo zeme vrátane nebezpečného radónu.

4.9 Tepelná izolácia základov

Pod základovú dosku treba položiť tepelnú izoláciu. Najvhodnejšia je vyrobená z penového skla s vynikajúcimi tepelnoizolačnými, tlakovými a antiseizmickými vlastnosťami a ďalšími dôležitými vlastnosťami. Inštaluje sa rýchlo a ľahko do vrstvy s hrúbkou 20 - 30 cm, ktorá musí byť stlačená vibračnou doskou.

4.10 Podkladový betón

Na tepelnoizolačnú vrstvu sa položí fólia, ktorej účelom je oddeliť tepelnú izoláciu od betónu a zabrániť prenikaniu cementového mlieka do izolačnej vrstvy. Potom nalejeme betón do debnenia, ktoré je vyrobené po obvode, a vyrovnáme ho. To je dôležité pre ľahšie vytvorenie hydroizolácie potom.

4.11 Hydroizolácia základov

Na vrstvu podkladného betónu sa kladie hydroizolácia, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti a vody do základov.