Kaštieľ Migazziovcov v Zlatých Moravciach

Kaštieľ Migazziovcov je jednoposchodová barokovo-klasicistická budova s dvoma krídlami orientovanými do pôvodného parku, z ktorého zostala zachovaná už len malá časť. Západné krídlo so zamurovanými arkádami má pravdepodobne neskororenesančný pôvod, z obdobia druhej polovice 17. storočia.

Interiéry kaštieľa sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami a pruskými klenbami.

Nádvorie kaštieľa kedysi skrášľovali fasády s prízemnými arkádami, ktoré vyúsťovali do rozsiahleho anglického parku. O jeho založenie do unikátnej krásy so sústavou rybníkov sa zaslúžil gróf Viliam Migazzi, tekovský župan a posledný potomok talianskeho šľachtického rodu.

Na vydláždenom priestrannom nádvorí s historickou studňou je aj pomník Janka Kráľa postavený v roku 1962  z bieleho bulharského mramoru, dielo akademického sochára Jána Kulicha.

Majiteľmi Zlatých Moraviec boli takmer až do druhej svetovej vojny Migazziovci a Erdödyovci. Od polovice 20. storočia sa kaštieľ stal dejiskom mnohých kultúrno-spoločenských podujatí pre pripomínanie si našich krásnych slovenských ľudových zvykov a tradícií. 

Kaštieľ Migazziovcov je v súčasnosti sídlom Mestského strediska kultúry a športu. V historických priestoroch kaštieľa sídli od roku 1985 Mestské múzeum, ktoré je  v správe Ponitrianskeho múzea v Nitre. Vzniklo pod názvom Tekovské múzeum v roku 1896 pri príležitosti osláv Milénia v Uhorsku. Sprístupnené verejnosti bolo od roku 1955. Exponáty múzea sú rozdelené do dvoch stálych expozícií – prírodovednej a spoločenskovednej, vďaka ktorým návštevníkov oboznamuje s prírodnými pomermi, históriou i ľudovou kultúrou regiónu. Prírodovedná expozícia pozostáva z paleontologických nálezov a mineralogických zbierok, zostavená je z nálezov horného Požitavia a darov z iných oblastí. Patria k nim najmä drevité opály, unikátne pozostatky nosorožcov, ktorých vek sa odhaduje na 5 až 6 miliónov rokov, kedy na zemi ešte nežil človek, časť mamutieho zuba, fosílne zvyšky čeľustí Hippariona, zlatinky a iné. Bohatstvo zlatonosných potokov v okolí Zlatých Moraviec potvrdzuje aj kráľovské povolenie na ryžovanie zlata v obci Zlatno pánovi Gýmeša Blažejovi Forgáchovi z roku 1506.

Budova kaštieľa prešla niekoľkými rekonštrukciami. Obradná sála kaštieľa, ktorá je najčastejšie využívanou miestnosťou v kaštieli, má najväčšie okná budovy. V roku 2016 okná na obradnej sále boli vymenené za nové okná slonovinovej farby, ktoré presne zodpovedajú originálnej podobe okien, zachované zostali originálne kovania.

K turistickým atrakciám kaštieľa Migazziovcov patria aj jeho málo známe podzemné priestory. Chodby pivničných priestorov, ktoré dodnes dýchajú tajomnou históriou predkov tohto mesta, údajne viedli až do Župného domu, farského kostola a na hrad Gýmeš. Raz do roka bývajú sprístupnené verejnosti pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií pod názvom Krokom po minulosti rodiny Migazzi a Dní európskeho kultúrneho dedičstva OZ PLATAN organizované Mestským strediskom kultúry a športu v spolupráci s Mestským múzeom v Zlatých Moravciach, Cestovanie časom – Zlaté Moravce včera a dnes.

Rodina Migazzi okrem kaštieľa zanechala aj impozantné mauzóleum so vzácnym parkom. Národná kultúrna pamiatka Slovenska, pietny park, ojedinelé unikátne dielo záhradnej architektúry v strednej Európe a mauzóleum, kde boli uložené telesné pozostatky tekovského župana Viliama Migazziho (1830 – 1896) a manželky Antónie Marczibányiovej (1838 – 1886), sú ďalšou významnou historickou pamiatkou mesta.  Stavba mauzólea pochádza z roku 1887, v interiéri hrobky dominuje oltár z bieleho carrarského mramoru s dvoma sargofágmi z čierneho rakúskeho mramoru, v ktorých odpočívajú poslední potomkovia rodu Migazzi. K mauzóleu vedie smútočná alej unikátnych presvisnutých smrekov, ktoré doviezol zlatomoravský gróf Viliam Migazzi z parku brandenburského zámku Sanssouci v Postupimi.

Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela je najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou mesta, v súčasnej dobe sídlom a centrom pôsobnosti rovnomennej farnosti. Dominantná stavba Zlatých Moraviec je vybudovaná na základoch pôvodného gotického kostola z 13. storočia, ktorý bol vypálený Turkami. Boží chrám dal kompletne prestavať viedenský kardinál Krištof Migazzi. Konsekrácia kostola bola vykonaná v roku 1785. Interiér jednoloďovej barokovo-klasicistickej stavby s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou s hodinami dodnes skrášľuje zbierka vzácnych obrazov, z ktorých sa už väčšina nachádza v ostrihomskom Múzeu kresťanstva.

Ku kultúrnemu dedičstvu mesta patrí aj bývalý Župný dom svojou rozlohou najväčší na Slovensku, budova Banky, Pamätný dom Janka Kráľa, Gymnázium Janka Kráľa a ďalšie historické pamiatky našich predkov, ktorými v súčasnosti vedie Náučný turistický chodník mestom Zlatých Moraviec a Náučná cykloturistická trasa po jeho sakrálnych pamiatkach.

Zdroj:

text Antona Kaisera                                                                                                                

Historické pamiatky mesta Zlaté Moravce – Wikipédia

Zlaté Moravce – Marián Bátora a Michal Zaťko s kolektívom autorov