1. Energetický certifikát – čo potrebujete vedieť?

1.1. Energetický certifikát je certifikát energetickej hospodárnosti

Energetický certifikát je oficiálny dokument, ktorý obsahuje informácie o energetickej náročnosti budovy a odporúčania na zvýšenie energetickej hospodárnosti. V Európskej únii sa spotrebuje až 40 % celkovej konečnej spotreby energie v nebytových aj obytných budovách a podiel emisií CO2 je takmer rovnaký. Faktom je, že stavebný a realitný sektor má veľký nevyužitý potenciál energetických úspor a následne aj peňazí, lepšia regulácia a kontrola tejto oblasti môže výrazne prispieť aj k stratégii prechodu na bezuhlíkovú spoločnosť. Európska únia začala tento sektor podrobnejšie regulovať v roku 2002 smernicou 2002/91/ES. Tá reguluje energetickú hospodárnosť budov a okrem energie na vykurovanie zahŕňa aj chladenie priestorov, ohrev vody, umelé vetranie a osvetlenie v budovách.

1.2. Prečo je energetický certifikát dôležitý?

Energetický certifikát je dôležitý minimálne z dvoch dôvodov. V prvom rade je dôležité zabezpečiť a realizovať zníženie znečistenia životného prostredia, ktoré je v ére globálneho otepľovania veľmi dôležité, a potom ide o parameter, ktorý je užitočný pre informovanie spotrebiteľov. Z energetického certifikátu získame informácie o tom, ako efektívna je budova,  či sa v nej energia racionálne využíva alebo sa energiou plytvá, alebo jednoduchšie povedané, koľko peňazí budeme musieť každú zimu odpočítať kvôli tepelným stratám budovy a koľko každé leto kvôli nadmernému prehrievaniu. V prípade záujmu o kúpu nehnuteľnosti je takáto informácia nevyhnutná, nakoľko energeticky neefektívna alebo málo hospodárna budova si vyžiada buď dôkladnú rekonštrukciu alebo veľmi vysoké náklady, ktoré ovplyvňujú kúpnu cenu. Preto odporúčame, aby ste si pred kúpou (alebo prenájmom) budovy vždy preverili energetickú hospodárnosť budovy – a túto informáciu obsahuje energetický certifikát.

1.3. Zvýšenie energetickej hospodárnosti budovy

Je dôležité zdôrazniť, že certifikát energetickej hospodárnosti obsahuje nielen informácie o konkrétnej energetickej hospodárnosti budovy, teda jej energetickej triede, ale obsahuje aj odporúčané opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Napríklad, všetky elektrospotrebiče, ktoré používame v domácnosti, majú štítky s technickými údajmi, štítky však neobsahujú návod na zlepšenie ich účinnosti a použiteľnosti. Certifikát nám poskytuje aj dôležité informácie o možných opatreniach na zlepšenie, ktoré na týchto štítkoch nie sú. Ďalšou výhodou, ktorú energetický certifikát so svojimi odporúčaniami prináša, je, že odporúčania nie sú úplne všeobecné, ale sú vypracované na základe rozboru a obhliadky budovy, ktorej sa energetický certifikát týka. Odporúčania sa riadia aj podobnými prípadmi čerpanými z databázy.

1.4. Kto stanovuje prahové hodnoty?

Členské štáty Európskej únie majú povinnosť vo svojej krajine určiť minimálne požiadavky na energetickú účinnosť pre nové aj existujúce budovy, ktoré sú obnovené alebo ich treba obnoviť, pretože rôzne krajiny majú rôzne klimatické podmienky, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie počas celého roka. Postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov stanovené sú v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Vo vyhláške č. 311/2009 Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ustanovené sú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu.

1.5. Ako dlho je platný energetický certifikát?

Energetický certifikát je platný desať rokov, pokiaľ v budove nenastanú významné zmeny, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie. Môže ísť napr. o montáž väčších okien alebo prístavby.

1.6. Vydanie energetického certifikátu

Energetický certifikát môže vydať len odborne spôsobilá osoba, ktorá je poverená vykonávať energetickú certifikáciu. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). Získanie odbornej spôsobilosti je podmienené úspešnými výsledkami skúšok pred skúšobnou komisiou. Na internetovej stránke Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk je k dispozícii zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať energetickú certifikáciu. Energetickú certifikáciu môže vykonávať aj energetický audítor, ktorý však musí spĺňať podmienky spôsobilej osoby na energetickú certifikáciu v zmysle zákona.

2. Kedy je potrebný energetický certifikát?

2.1. Prípady, kedy sa vyžaduje energetický certifikát

Napriek mnohým výhodám, ktoré prináša, energetický certifikát nie je povinný pre všetky typy objektov.

Energetická certifikácia je povinná v nasledujúcich prípadoch:

• pre budovy alebo samostatné časti, ktoré sa predávajú alebo prenajímajú novému nájomcovi,
• pre budovy, v ktorých viac ako 250 m2 celkovej podlahovej plochy užíva orgán verejnej moci a verejnosť ich často navštevuje,
• pri dokončení novej budovy alebo významnej obnove existujúcej budovy; inak je dobrovoľná.

2.2. Prípady, kedy energetický certifikát nie je potrebný

Povinnosť energetickej certifikácie sa v zmysle zákona nevzťahuje na:

• budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,
• kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
• budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
• priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
• bytové budovy, ktoré sú určené na používanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom užívaní,
• samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m2.

3. Údaje v energetickom certifikáte

3.1. Vypočítaný energetický certifikát

Základom energetickej certifikácie je výpočet energetickej hospodárnosti a zaradenie budovy podľa typu do tzv. kategorizácie budov. Na energetickom certifikáte je tiež budova zatriedená podľa energetickej hospodárnosti do energetickej triedy A až G. Budovy v triede A sú energeticky najhospodárnejšie, v triede G sú najmenej hospodárne, t. j. majú vysokú mernú potrebu energie. Nová budova musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov, ktorá vyplýva z technických predpisov a z technických noriem. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy.

Energetické triedy sú:

• trieda A1 od 0 do 10 kWh/m2a vrátane
• trieda A2 nad 10 do 15 kWh/m2a vrátane
• trieda B1 nad 15 až 25 kWh/m2a vrátane
• trieda B2 nad 25 až 35 kWh/m2a vrátane
• trieda C nad 35 až do 60 kWh/m2a vrátane
• triedy D od 60 do 105 kWh/m2a vrátane
• trieda E od 105 do 150 kWh/m2a vrátane
• trieda F od 150 do 210 kWh/m2a vrátane
• trieda G od 210 do 300 a viac kWh/m2a 

3.2. Základné ukazovatele dôležité pre energetický certifikát

Základné pojmy, resp. ukazovatele dôležité pre pochopenie energetického certifikátu sú:

• ročné teplo potrebné na vykurovanie objektu Qnh (kWh/m2a) – koľko tepla je potrebné na vykurovanie budovy v dôsledku prenosu (žiarenie) a tepelných strát vetraním, znížené o využiteľné teplo zo slnečného žiarenia a vnútorných zdrojov tepla;
• ročný energetický vstup na prevádzku objektu Q (f) (kWh/m2a) – celková energia potrebná objektu na vykurovanie, chladenie, vetranie, klimatizáciu a osvetlenie;
• ročná primárna energia na prevádzku objektu Qp (kWh/m2a) – energia primárnych nositeľov energie získaná využívaním prírodných zdrojov energie, ktoré nepodliehajú technickej konverzii a používajú sa na prevádzku objektu; 
• ročné emisie CO2 znamenajú emisie spôsobené prevádzkou objektu na jednotku celkovej plochy objektu (kg/m2a), určujú sa v súlade s predpismi, ktoré upravujú efektívne využitie energie v objektoch;
• ročná vstupná energia určená na premenu na teplo na zohrievanie objektu Qfh (kWh/m2a) – celková konečná energia dodaná do systému objektu na vykurovanie, určená na základe normy SIST EN 15603;
• ročná spotreba elektrickej energie na prevádzku objektu na jednotku upravenej plochy budovy (kWh/m2a).

3.3. Meraný energetický certifikát

Meraný energetický certifikát sa na rozdiel od výpočtového energetického certifikátu určuje na základe skutočne vykonaných meraní spotreby energie. Podkladom pre jeho vyhotovenie je teda skutočná, konkrétne nameraná spotreba energie v konkrétnej, postavenej budove alebo len jednotlivej časti. Údaje o dodanej energii a ostatné údaje o budove je povinný poskytnúť objednávateľ energetického certifikátu. Robí to zasielaním faktúr (účtov) alebo iných objektívnych správ. Osoba, ktorá bude merania vykonávať, musí skontrolovať aj platnosť zaslaných údajov, nakoľko by klient mohol údaje zatajiť alebo uviesť nepresné, nepravdivé údaje.

3.4. Základné ukazovatele pre meraný energetický certifikát

Merané energetické hodnotenie je energetické hodnotenie, pri ktorom sa používajú merané množstvá dodanej a odovzdávanej energie. Uvedené hodnotenie je váženým súčtom všetkých nositeľov energie používaných v budove, meraných meračmi alebo inými prostriedkami. Je to meranie budovy počas jej užívania.

Energetické ukazovatele meraného energetického certifikátu sú:

• ročný energetický vstup určený na premenu na teplo na jednotku úžitkovej plochy budovy (kWh/m2a);
• ročná spotreba elektriny pri prevádzke budovy na jednotku úžitkovej plochy budovy (kWh/m2a);
• ročná primárna energia na prevádzku budovy na jednotku úžitkovej plochy budovy Qp/Ak (kWh/m2a);
• ročné emisie CO(2) v dôsledku prevádzky budovy na jednotku úžitkovej plochy budovy A (k) (kg/m2a).

3.5. Odporúčania na zlepšenie energetickej účinnosti

Ako už bolo spomenuté, všetky certifikáty energetickej náročnosti majú aj návod na zlepšenie konkrétnej budovy. Odporúčania sú rozdelené do niekoľkých oblastí, ktoré možno kategorizovať do nasledujúcich oblastí:

• opatrenia na zlepšenie kvality obvodového plášťa, sem patrí tepelná ochrana povrchov budov, ktorú sú v kontakte s vonkajším prostredím, napr. steny, stropy smerom do podkrovia alebo nad suterénom, základové dosky a ploché strechy, výmena okien a zasklenie, odstránenie tepelných mostov;
• opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti systémov ako rekuperácia, hydraulické vyváženie vykurovacieho systému, úprava výkonu ventilačného systému, napojenie na diaľkové vykurovanie/chladenie, tepelná ochrana rozvodov v neklimatizovaných miestnostiach, inštalácia riadiaceho systému pre riadenie prítoku tepla atď.;
• opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako je inštalácia kolektorového systému na prípravu teplej vody, inštalácia fotovoltaických článkov, vykurovanie biomasou a prechod na zdroje geotermálnej energie;
• organizačné opatrenia, ako je pravidelné vypínanie svetiel, analýza tarifného systému, energetický audit budovy.

4. Koľko stojí energetický certifikát?

Základný energetický certifikát pre rodinný dom priemernej veľkosti stojí okolo 300 až 400 EUR.