Kolárovo vás pozýva na návštevu 

Archeologické nálezy svedčia o tom, že okolie dnešného Kolárova bolo obývané už v 8. - 5. storočí pred našim letopočtom. Zo starých dokumentov sa možno dozvedieť, že sa miesto osídlenia počas stáročí viackrát menilo. Rovnako tak sa menil i samotný názov osady (Stará Gúta, Veľká Gúta, Malá Gúta). V dávnej minulosti oblasť, na ktorej sa rozprestiera Kolárovo, bola prevažne močaristá, často zaplavovaná. Možno práve z toho dôvodu mesto aj malo takéto názvy, keďže slovo gutta po latinsky znamená vodu, kvapku vody. Svoje dnešné pomenovanie - Kolárovo má od 1948. 

Kolárovo je mesto s bohatou históriou, ktorá sa viaže aj s menom Žigmunda Luxemburského a jeho manželky, kráľovnej Márie. Od roku 1551 sa vyvíjalo ako opevnené mestečko s jarmočným právom, oslobodené od cla a daní. Obyvatelia sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, rybolovom a remeslami. Remeselníci, ktorí sa združovali do cechov blízkych miest, sa zaoberali výrobou rohoží, mäsiarskych tašiek (cégre), kabeliek z pálky. 

V roku 1715 mesto zasiahol požiar, a bolo znova vybudované. V živote mesta cítiť, že sa neustále rozvíja, predsa však je pre jeho obyvateľov dôležitým aspektom aj spoznávanie a odovzdávanie historických tradícií ďalším generáciám. 

V meste je niekoľko zachovaných historických pamiatok, ktoré sa nachádzajú v strede mesta alebo v rôznych jeho častiach. Spomenieme niektoré.

Žabí hrad

Medzi zachované historické pamiatky patria zvyšky Žabieho hradu, ktorý bol vystavaný  v roku 1349 pri sútoku dvoch riek, Malého Dunaja a Váhu, na ochranu brodov a obchodnej cesty. Pôvodne sa nazýval Hrad mieru. Podľa histórie sa jeho vznik, a vôbec tradícia stavieb zemných hradov, viaže k menu kráľovnej Márie I. z Anjou. V 16. storočí bola na mieste hradu postavená Kolárovská pevnosť.

Zemné hrady pozostávali z hradieb, ktoré boli podopreté len rovnobežnými drevenými stĺporadiami, medzi ktoré vrstvovite vtĺkli zeminu. Takýto bol aj štvoruhlý zemný hrad v Kolárove, ktorého steny mali dĺžku 98 m. Steny hradu v 14. storočí vytvárali dve rovnobežné stĺporadia z tvrdého dreva. Spevnené boli zväzkami vŕbových prútov a medzi ne naviezli zeminu, ktorú dobre utĺkli. Hrad obkolesoval široký vodný jarok. Vonkajšie okraje stien boli navýšené tyčami, aby poskytovali lepšiu ochranu pre vojakov, ktorí sa zdržovali na vrchu hradu. Zemina potrebná na stavbu hradieb sa získavala z jarkov širokých 40 až 80 m, ktoré v prípade potreby plnili vodou. Predpokladá sa, že vchod do zemného hradu bol chránený osobitnou zemnou hradbou. 

Počas neskorších úprav a prestavieb hrad prerobili v štýle talianskych bášt. Hrad bol viackrát, podľa požiadaviek doby, opravovaný a modernizovaný. Začiatkom 18. storočia hrad obsadili Kuruci, ktorí ho po veľkých bojoch aj zničili so slovami: „Nech je odteraz toto miesto žabím hradom!” Hoci Rakúšania hrad neskôr opravili, hanlivé meno Žabí hrad mu zostalo. V revolučných rokoch 1848 pevnosť už nemala takú dôležitú úlohu ako kedysi, bola iba oddychovým miesto pre generála Görgeyho po prehratých bojoch.

Pozostatky Žabieho hradu nájdeme v mokradi stromov. Zostala iba vyvýšenina v teréne, na ktorej stál hrad a neskôr pevnosť. Polovica vyvýšeniny bola zničená pri výstavbe hrádze. Na vyvýšenine sú informačné tabule. Žabí hrad je turistickou atrakciou, ktovie koľko tajomstiev v sebe stráži.

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej 

Dominantou a zároveň jednou z pozoruhodných historických a kultúrnych pamiatok mesta je rímskokatolícky Kostol Panny Márie Nanebovzatej. Postavený bol v rokoch 1723 až 1724 na mieste staršieho gotického kostola, ktorý vyhorel v požiari roku 1715.

Kostol je jednoloďová baroková stavba s polkruhovým záverom presbytéria a vežou, ktorá je vstavaná do štítového priečelia členeného pilastrami a ukončeného segmentovým štítom. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou (strechou).

Táto sakrálna stavba bola upravená v rokoch 1755 a 1772, keď bola zväčšená. Na severnej strane presbytéria bola pristavaná sakristia s chodbou, na južnej strane lode je predsieň južného vstupného portálu. 

Fasády kostola sú členené dvojitými lizénami, lizénovým rámovaním a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. 

Interiér kostola je zaklenutý neskorobarokovými valenými klenbami, ktorých pásy dosadajú na rímsové hlavice nástenných pilierov. Na západnej strane lode je murovaný konkávno-konvexne zvlnený organový chór. Vnútorné zariadenie je zo začiatku 19. storočia. Hlavný oltár je klasicistický s obrazom, ktorý znázorňuje Nanebovzatie Panny Márie. Je dielom Ferdinanda Lütgerndorffa z roku 1832.

Okolo kostola bol starší opevňovací múr so strieľňami a okrúhlymi nárožnými baštami zo 17. storočia, ktorý však bol v 50. rokoch 20. storočia zbúraný.

Rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie

V mestskom parku sa nachádza rímskokatolícka kaplnka sv. Rozálie. Vystavaná je  v barokovom štýle v 50. rokoch 18. storočia. Je to menší, podlhovastý sakrálny objekt s polkruhovým oltárnym uzáverom. Priečelie je ukončené volútovým štítom s nikou, v ktorej svoje miesto má socha svätice Panny Márie. Fasády kaplnky sú členené pilastrami, ktorých rímsové hlavice majú nadstavcovú časť vedúcu k podstrešnej rímse, a polkruhovo ukončenými oknami. Na konci 19. storočia  pribudla malá strešná veža, ktorá je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Interiér je zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou. Záver je krytý konchou s lunetou. Zdroj: Mesto Kolárovo

Dom ľudových tradícií

Je to vlastne starý sedliacky dom, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2014. Dom ľudových tradícií je zariadený dobovým nábytkom a poskytuje domov a svoje priestory nielen rôznym ľudovým remeslám, umeleckým táborom, ale aj činnostiam súvisiacim s udržiavaním a zachovávaním ľudových tradícií.

Socha Sv. Vendelína

Socha Sv. Vendelína je ľudovou prácou z roku 1835. Kedysi stála pred vchodom na trhovisko. Viackrát bola premiestňovaná, a v súčasnosti stojí pri kaplnke sv. Rozálie. 

Obyvatelia mesta nezabúdajú na obete prvej a druhej svetovej vojny. Svedčia o tom tieto pomníky.

Pomník obetiam prvej svetovej vojny z 20. storočia

Pomník obetiam druhej svetovej vojny

Pomník občanom odvlečeným do koncentračných táborov Dachau a Schönberg

Vodný mlyn Kolárovo

Prírodný areál mŕtveho ramena Malého Dunaja je príjemným miestom pre spoločenské stretnutia. Na tomto ramene, na polostrove Mrchovisko, sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – plávajúci vodný mlyn – posledný na Slovensku. Svojím netradičným no veľmi originálnym vzhľadom pripomína dva člnky, ktoré sú uprostred spojené mlynským kolesom.

V areáli mlyna na milovníkov histórie čaká skanzen ľudovej kultúry a Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom je predstavený život vodných mlynárov. Okrem iného v ňom možno vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete, tiež rôzne pracovné nástroje, zariadenia a predmety, ktoré boli používané v minulosti v remeslách typických pre tento región.

Ak máte radi kempovanie, rybárčenie alebo splavovanie, toto všetko si môžete vychutnať v areáli vodného mlyna. Ani najmladší sa nudiť nebudú. Na nich čakajú ihriská, farma s domácimi hospodárskymi zvieratami a rôzne ďalšie aktivity. Rodiny s deťmi tu môžu zažiť zaujímavý, a zároveň pokojný deň v prírode. 

Unikátny drevený most

Do areálu vodného mlyna sa môžete dostať jedinečným krytým celodreveným mostom. Nachádza sa v polovici severnej časti Kolárova. 

Most, ktorý spájal brehy malého Dunaja bol prvýkrát postavený v roku 1877, predtým na tomto mieste premával prievozník. V 50. rokoch 20. storočia tento most zničili pohybujúce sa ľadové kryhy. Zostali po ňom iba pôvodné piliere, pripomínajúce jeho niekdajšiu existenciu.

V roku 1992 bol postavený nový most, ktorý nemá žiadne betónové piliere. Na jeho výstavbu bolo použité agátové drevo, ošetrené špeciálnym prípravkom z Kutnej Hory. 

Tento peší most je najdlhším riečnym zastrešeným mostom v strednej Európe. Je dlhý 86 metrov a široký 2,25 m. Aby bol chránený pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami zastrešený je vzácnymi drevenými šindľami. 

Most je atraktívny nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre zahraničných turistov. Krásy panenskej prírody môžete obdivovať aj z dreveného prístrešku stojaceho pri moste.

Budova Mestského úradu na Kostolnom námestí

V roku 2017 na budove Mestského úradu prebiehali rekonštrukčné práce. Hlavným cieľom týchto prác bolo zníženie energetickej náročnosti celej budovy zlepšením tepelno-technických vlastností obvodových stien, strechy a otvorových konštrukcií, čiastočnou modernizáciou vykurovacích systémov a osvetlenia. 

Pri budove Mestského úradu je Pamätník povodne roku 1965. Autorom tohto diela pod názvom SOCHA MATKA ZEM je sochár Ján Nagy. Vodomet nachádzajúci sa pred Mestským úradom zobrazuje súdržnosť pri povodni, dielo s názvom Vzplanutie živlov vzniklo podľa návrhu staviteľa Paluša.

Toto útulné zelené mestečko, v ktorom bývajú pohostinní a dobrosrdeční ľudia, nežije iba minulosťou. Snaží sa rásť, rozvíjať, byť krajšie, pre svoje budúce pokolenia. V roku 2009 Kolárovo získalo Cenu Ministra životného prostredia SR. Nebolo to náhodou, v katastri tohto mesta sa nachádza okolo 12 000 stromov.

Mesto môžete navštíviť počas tradičného Kolárovského jarmoku, turíčnych slávností alebo pri nejakej inej príležitosti. Urobte si výlet do Kolárova, objavte jeho skvosty. Nakuknite do krásneho kostola, navštívte inštitúcie, ktoré tu pôsobia, a potom si doprajte prechádzku pod storočnými stromami tunajších parkov. Určite v každom zákutí tohto mestečka nájdete niečo zaujímavé, jedinečné. 

Zdroje:

Titulná fotka: Mesto Kolárovo

• Mesto Kolárovo
• Wikipedia