1.Čo potrebujete vedieť o poteroch?

Poter je tenký podklad pre podlahy. Vyrába sa na báze betónu alebo iných nosných prvkov s hrúbkou niekoľko palcov. Poter pozostáva z cementu, liateho asfaltu a anhydritu a je pomenovaný podľa typu spojiva. Takto poznáme cementové potery, samonávodné potery na báze síranu vápenatého, polymérno-cementové povlaky, na báze polymérov atď. Pri poteroch vytvárame rovný hladký povrch vhodný na pokládku finálnych podlahových krytín. Potery navyše účinne pôsobia ako ochrana pred zvukom a ohňom. Podlahové kúrenie sa môže inštalovať do poterov, čím sa teplo prenáša z potrubí na poter a tým rovnomerne rozdeľuje po celom povrchu podlahy. Môžu sa aplikovať mechanicky alebo ručne, ale je dôležité zabezpečiť rovnomerné vytvrdenie, vysušenie a spracovanie, aby sa zabránilo prasklinám.

2. Dodávatelia

Aplikácia poteru je jednou z najnáročnejších stavebných prác, a preto je dôležité nájsť dodávateľov, ktorí majú skúsenosti a odborné znalosti v oblasti výroby poterov. Podlahy sú veľmi exponovanou časťou obytného priestoru, preto je dôležité, aby bol poter skutočne profesionálne aplikovaný a správne ošetrený. Potery si môžete vyrobiť aj sami, najskôr však musíte byť oboznámení s aplikáciou.

3. Druhy poterov

3.1. Druhy poteru podľa konštrukcie resp. druh spracovania

V závislosti od toho, ako sú potery spojené s podlahou alebo spodnou vrstvou, ich delíme na typy:

3.1.1 Kontaktný poter

Je to najjednoduchší variant poteru. kontaktný poter je priamo spojený s podlahu alebo v jednej alebo viacerých vrstvách. Aby sa dosiahlo, že poter pevne priľne k podkladu, používa sa pre lepšiu priľnavosť špeciálny prostriedok alebo emulzia.

3.1.2 Plávajúci poter

Je to najkomplexnejší poter. Od podkladu ho oddeluje vrstva izolácie. Od ostatných stavebných prvkov (steny, múry, stĺpy, komíny...) je tiež oddelená širokými fugami (najmenej 4 mm, ak sú inštalácie najmenej 10 mm).

3.1.3 Oddelený poter

Od podkladu je oddelená separačnou vrstvou (napr. fóliou) a súčasne je oddelená od ostatných stavebných prvkov pomocou najmenej 4 mm širokých fúg, a preto sa ich nedotýka. Používa sa v priestoroh, kde sa očakáva vyššie zaťaženie a tepelná a zvuková izolácia nie sú také dôležité.

3.2 Druhy poteru podľa zloženia a spôsobu nanášania

3.2.1 Klasické alebo ručne vyrobené potery

Betónovú zmes dodávateľ ručne nanáša a počas práce ju „hladí“, aby vytvoril hladký povrch podlahy.

3.2.2 Samonivelačná stierka

Dodávateľ zmieša vopred vyrobenú betónovú zmes s vodou. Zmes je tekutejšia ako klasický poter. Výhodou tohto typu poteru je, že sa môže nanášať v tenkej vrstve, ktorej hrúbka je možná už od 2 cm a viac. S tekutým samonivelačnou stierkou môžeme úplne zaliať rúrky podlahového kúrenia, aby sme zabezpečili ideálny prenos tepla z vykurovacích rúr do poterov.

3.2.3 Montáž na sucho resp. suchý poter

Potery pre suchú aplikáciu sú drevotrieskové dosky alebo panely z cementovláknitých vlákien, ktoré sa inštalujú na podklad ako plávajúca podlaha. Ich výhodou je, že sa dajú používať vo všetkých ročných obdobiach, pretože nevyžadujú sušenie ako iné potery. Aplikácia je pomerne ľahká a rýchla. Suchý poter má nízku hmotnosť a výšku. Vyznačuje sa aj skutočnosťou, že sa dá položiť okamžite na podlahu (parkety, dlažba ...).

3.2.4 Ručný poter

Najčastejšie sa používa, keď sú povrchy pre aplikáciu menšie (kúpeľňa, WC, úžitkové priestori...) alebo ak je miesto aplikácie také, že by sa nedal poter naniesť mechanicky. Používa sa tiež na vyplnenie rôznych veľkých a menších drážok v dôsledku obnovy inštalácií.

3.2.5 Mechanizovaný poter

Mechanizovaný poter pozostáva z niekoľkých vrstiev izolácie a betónovej vrstvy. Dodávateľ poteru vyleje vrstvu izolácie a tým vystuží rúrky betón následne urobí ako plávajúcú podlahu, ktorá je oddelená od stavebných prvkov budovy, čím sa zabráni prenosu zvuku z poteru na objekt.
3.3 Aké sú výhody a nevýhody mokrých poterov?
Pretože sú zmiešané v továrni, sú mokré potery rovnomerné. Nanášanie si preto vyžaduje iba jemné doladenie. Odporúčajú sa na pokrytie veľkých plôch a do miestností, kde sa bude podlaha vykurovať. Mokrý poter má vysokú pevnosť v tlaku aj v ohybe, preto je aplikácia rovnomerná a bez nerovností. Dokonca aj na väčšie povrchy sa dá použiť mokrý poter bez dilatácie. Na druhej strane najväčším problémom mokrých poterov je dlhá doba schnutia. Iba 1 cm poteru sa vysuší za týždeň. Čím je poter hrubší, tým dlhšie vysychá. Preto sú mokré potery takmer výlučne aplikované v lete, keď sú vysoké teploty vzduchu. Na jeseň a na jar môžu potery schnúť viac ako pár mesiacov, pretože teplota vzduchu je nízka a vlhkosť je vysoká. Zima však nie je vhodná na aplikáciu poterov, pretože potery môžu zamrznúť a prasknúť. Mokrý poter sa neodporúča, keď sa ponáhľame so stavbou. Nútené sušenie je spojené so značnými dodatočnými nákladmi.

3.4. Aké sú výhody a nevýhody suchých poterov?

Suché potery sú vhodné prakticky pre všetky typy konečných podláh. Položia sa rýchlo a nemusia sa sušiť a sú pripravené na okamžité dokončenie podlahy. Na rozdiel od mokrých poterov majú nízku hmotnosť, čo znamená, že sú vhodné na pokládku, na staré drevené stropy, na medzipodlažia. Ich nevýhodou je oveľa vyššia cena, preto ich vyberáme, keď neexistujú iné možnosti.

4. Postup

4.1 Ako správne vyrobiť mokrý poter?

Mokrý poter je možné rozdeliť do troch typov: klasický cementový poter, rýchloschnúci poter a samonivelačný poter. Klasický poter sa vyrába z betónovej zmesi, ktorý najprv prípravíme a aplikujeme mechanicky, potom dodávateľ ručne vyrovná betón so murárskou latou a nakoniec ho vyhladí. Rýchlo schnúce potery sa hodia, keď sa ponáhľame a radi by sme dokončili podlahu v priebehu niekoľkých dní alebo aj skôr. Namiesto zvyčajného cementového spojiva obsahuje betónová zmes rýchlo tuhnúce spojivo. Nevýhodou týchto poterov je vysoká cena, ktorú ďalej zvyšuje odvlhčovač vzduchu, ktorý je potrebný inštalovať v miestnosti, aby sa zabránilo nadmernej vlhkosti v miestnosti, ktorá musí byť nižšia ako 70%. Samonivelačný poter je už továrne výrobná zmes, ktorá sa privádza do zariadenia v miešačkách. Na stavenisku sa ku zmesi potom pridá voda a vyleje sa do správnej výšky. Častou chybou, ktorá sa vyskytuje pri aplikácii mokrého poteru, je to, že sa nerobia žiadne oddelujúce dilatácie. Aby sa zabránilo tvorbe trhlín, je potrebné oddeliť potery od všetkých stien a stĺpov v miestnosti a tiež vykonať vhodné dilatácie medzi hrúbkou, veľkosťou, tvarom atď. poter. Ďalšou chybou, ktorá sa často stáva, je to, že klasický poter sa nevyrovná dostatočne dobre („vyhladí“) a povrch zostáva nerovný, čo neskôr spôsobuje problémy pri pokládke podlahových krytín.

4.2. Ako správne vyrobiť suchý poter?

Suchý poter má obvykle tri vrstvy: vyrovnávací násyp, izolačná doska a záťažová doska (obvykle dve, ktoré sú priečne položené). Násyp sa jednoducho vysype na zem a vyrovnáva sa vyrovnávacou latou. Je potrebné dbať na to, aby k stenám bola aplikovaná oddelujúca izolačná páska, ktorá zabráni prenosu zvuku do iných miestností. Tiež sa uistite, že všetky rúry inštalácií sú pokryté aspoň 1 cm piesku. Izolačné panely sa vždy kladú od dverí ďalej a potom sa orezávajú na požadovanú veľkosť. Ak je násyp menší ako 4 cm, možno ho spevniť chôdzou po povrchu. Ak je však vyššia ako 4 cm, musíme použiť lis (elektrický alebo ručný). Po vytvrdnutí povrchu sa položia záťažové dosky v dvoch krížovo uložených vrstvách. Okraje panelov je potrebné zlepiť a priskrutkovať k sebe a dosky sa zaťažia vlastnou hmotnosťou. Pred položením finálnej podlahy musia byť škáry panelov a hlavy skrutiek zatmelené. Takto pripravený poter sa môže úplne začať používať už 12 hodín po aplikácii. Potom môžeme začať pokladať finálne podlahové krytiny. Najčastejšou chybou pri výrobe suchého poteru je nesprávne resp. nedostatočne vytvrdený násyp, ktorý spôsobuje viditeľné nepravidelnosti povrchu, na ktoré je ťažké alebo nemožné položiť finálnu podlahovú ktytinu. Mnohokrát sa tiež zabudne izolačná páska a zvuky sa prenesú do susedných miestností.