Bánovce nad Bebravou a ich kultúrno-historické pamiatky

V meste sú početné kultúrno-historické pamiatky, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Medzi nimi sú aj také, ktoré svojím významom presahujú hranice regiónu. Zapísané sú v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.  

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša

Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša, ktorý pochádza z 15. storočia, hoci počiatky jeho stavby siahajú až do 12. storočia.

Kostol je jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Táto starobylá a pevná stavba sa nachádza v areáli cintorína na návrší v severovýchodnej časti mesta, obkolesená časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Počas rákociovskej doby v Uhorsku kostol bol odňatý katolíkom, do roku 1709 bol evanjelický, a potom im bol navrátený. Vo svätyni je kostol klenutý. Loď kostola, ktorá bola v roku 1808 nanovo obložená, je osvetlená šiestimi oknami. V stavbe kostola sa prelínajú prvky viacerých slohov. V gotickom slohu je vystavaná hlavná loď, predstavaná veža, vstupný portál s lomeným oblúkom, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Predstavaná veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom, murované prízemie a dve drevené poschodia. Z obdobia renesancie pochádza murovaná kazateľňa a z obdobia baroka prístavba sakristie. Fasády kostola sú členené opornými piliermi. Keď ide o vnútorné vybavenie, pozoruhodné sú dva prvky – klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia a baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia. Na chóre je umiestnený malý štvorregistrový organ. V pivničných priestoroch sa nachádzajú dobové krypty. Zvony vyrobené v roku 1920 boli umiestnené na kostolíku, najväčší z nich je nazvaný Andrej-Benedikt, stredný Cyril-Metod a malý, tzv. umieráčik sv. Jozef. Po druhej svetovej vojne kostol chátral. Koncom 20. storočia prebiehala celková oprava tejto sakrálnej pamiatky: vymenený bol šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže, zreštaurovaný oltár.

Sochy svätého Jána Nepomuckého 

V Bánovciach nad Bebravou sú dve sochy svätého Jána Nepomuckého, obe sú kultúrnymi pamiatkami. 

Socha sv. Jána Nepomuckého na Duklianskej ulici

Pieskovcová socha sv. Jána Nepomuckého stojí na Duklianskej ulici, pred základnou školou. Umiestnená je na štvorbokom vápencovom podstavci s okosenými hranami, rozšírenou základňou a profilovanou rímsou. Steny podstavca sú zdobené reliéfnymi slepými zrkadlami a vertikálnym segmentovým ukončením. Svätec je zobrazený v kanonickom rúchu s biretom na hlave. Vertikálne nariasená reverenda spadá až k dolnej časti nôh, obopína plecia a predlaktia rúk. Charakteristický výraz tváre svedčí o majstrovi s vysokými umeleckými kvalitami. Stvárnenie drapérie a rúk je rustikálnejšie, o ľavé plece je opretý krucifix a v pravej ruke drží palmovú mučenícku ratolesť. Socha bola pôvodne polychrómovaná. Svedčia o tom lokálne zachované pozostatky čiernej, bielej, bordovej a ružovej farby a zvyšky zlátenia na okrovom podklade. Slohovo patrí táto plastika k neskorému baroku, vznikla v druhej polovici 18. storočia. Pred základnou školou môžeme vidieť kópiu.

Socha sv. Jána Nepomuckého - v blízkosti kostola sv. Mikuláša

Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa nachádza pred cintorínom, v blízkosti kostola sv. Mikuláša, vznikla v roku 1782. Umiestnená je na hranolovom podstavci, ktorý je zdobenom plytkými zrkadlami. Svätec je zobrazený v miernom kontraposte, oblečený v albe s pelerínkou a biretom na hlave. Atribút svätca je vyjadrený krucifixom s korpusom Krista. Je to klasicistická plastika s prvkami neskorého baroka, ktorá bola spomínaná v kanonických vizitáciách Jozefa Vuruma, a údajne stála pri hornej mestskej bráne. Socha je pôvodný originál.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej trojice

Tento kostol je dominantou centra mesta, stojí na Námestí Ľudovíta Štúra. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu na mieste staršieho kostola, ktorý tiež bol zasvätený Najsvätejšej trojici a vznikol v čase postupného rozširovania mesta smerom k rieke Bebrave. Nový kostol bol vysvätený v roku 1803 a konsekrovaný v roku 1804. Kostol je jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou, ktorá je súčasťou jej hmoty. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia, ktoré je lemované amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou. V roku 1929 do kostola pribudol Betlehem, dielo rezbára B. Reka z Kutnej Hory. 

Budova fary

Nachádza sa západne od kostola Najsvätejšej Trojice, medzi meštianskymi domami, na mieste starej fary, s podobnou dispozíciou, ktorú zbúrali v roku 1794. Uprostred budovy je portikus, ktorým vchádzali vozy na farský dvor. Pôvodne tu boli tri izby na ubytovanie kaplána, čeľade a menšia komora so skladiskom, v strede kuchyňa s väčšou komorou. K budove patrili stajne pre kone, maštaľ pre kravy, dvojitá voziareň a stodola so záhradkou. Strechy boli pôvodne kryté šindľom a istý čas i slamou. Pivnica bola murovaná a zaklenutá. V hornom trakte boli dve izby pre farára s priestrannou jedálňou. Dvere boli železné pre prípad požiaru. 

Oplakávanie Krista

V priestoroch fary sa pôvodne nachádzal polychrómovaný gotický reliéf z lipového dreva. Reliéf Oplakávanie Krista je jedinečné, pozoruhodné dielo neskorogotického sochárstva na našom území. Zobrazuje smútiacu skupinu s Pannou Máriou, sv. Jánom Evanjelistom a sv. Máriou Magdalénou. Postavy charakterizuje okrúhla hlava, široká oblá tvár, úzky rovný nos, výrazné viečka a vysunutá spodná pera.

Mariánsky stĺp

Od roku 1712 stojí pred bočnými dverami rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej trojice, na jeho južnej strane. Mariánsky stĺp je svedectvom rekatolizačných snáh jezuitov prostredníctvom oživenia mariánskeho kultu. Stĺp je vyrobený z okrovožltého pieskovca, stojí na kubickom piedestáli s dvoma pyramidálnymi schodiskovými stupňami. Ukončený je prečnievajúcou rímsou. Pätka stĺpa je umiestnená na štvorcovej základni. Telo stĺpa završuje korintská hlavica s akantovými listami, ktoré sú stočené do volút. Na polygonálnej rímse stojí skvostná socha Najsvätejšej Panny Márie Immaculaty s dieťaťom na ľavej a so žezlom v pravej ruke. Ľavou nohou stojí na polmesiaci. Neodené dieťa zavinuté do bedrovej rúšky sedí na Máriinom predlaktí. Tvár Panny Márie je lemovaná vlnitými vlasmi, na hlave má korunku a svätožiaru z dvanástich hviezd. Všetky štyri strany podstavca obsahujú latinské nápisy. Architektonická časť bola pôvodne polychrómovaná sivozelenou, bielou, okrovou, čiernou a hnedou farbou. Hlavica a socha Immaculaty boli pozlátené. Mariánsky stĺp bol reštaurovaný koncom 20. storočia.

Socha sv. Floriána

Ďalšia kultúrna pamiatka stojí na Jesenského ulici. Je ňou socha sv. Floriána, umiestnená na štvorbokom podstavci s profilovanou pätkou a rozšíreným soklom. Steny podstavca zdobia slepé zrkadlá a na čelnej stene sa nachádza kovový konzolový svietnik. Kubus je v hornej časti ukončený profilovanou lištou. Svätec je zobrazený ako malý muž v lorike a prilbe rímskeho vojaka, so zástavou v ľavej a vedrom v pravej ruke. Pri nohách má svoj atribút - horiaci dom, ktorý hasí vodou z vedra. Sv. Floriána, patróna hasičov a ochrancu pred ohňom, ktorý patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom, možno nájsť nielen v každom meste, ale aj vo väčších dedinách. Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu, keďže pôvodná socha, vytvorená v druhej polovici 18. storočia, potrebuje rozsiahly reštaurátorský zásah.

Evanjelický kostol – bývalá synagóga 

Ďalšia kultúrna pamiatka, bývalá synagóga, stojí na dnešnej Jesenského ulici. Postavená bola v roku 1862 v historizujúcom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys 10 m × 20 m. Je to jednoloďová stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže. V druhej polovici 20. storočia budova prešla rozsiahlou prestavbou, prestavaná bola na predajňu nábytku. Od roku 1990 budova je vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola komplexne obnovená a upravená na bohoslužobné účely. Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné okenné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.

Mestský úrad – Bánovský mestský dom

Táto dvojpodlažná neorenesančná budova, ktorá je v súčasnosti sídlom mestského úradu a primátora mesta, bola postavená v roku 1861. Významnú úlohu budova zohrala v čase SNP, konalo sa v nej ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. Počas nemeckej okupácie v nej boli väzení a mučení partizáni. Po bokoch vstupu je priečelie budovy zdobené stĺpmi s kompozitnými hlavicami. Fasáda je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pieskovcové pamätné tabule, ktoré pripomínajú vojnové udalosti. Jedna z nich je venovaná pamiatke padlých partizánov. Druhá tabuľa pripomína, že v budove sídlil Revolučný okresný národný výbor.  

Pamätný dom Janka Jesenského

Nachádza sa na Jesenského ulici č. 19/569. Na pamätnej tabuli s bustou od akademického sochára Miroslava Tomašku umiestnenej na dome sa uvádza, že JUDr. Janko Jesenský, významný slovenský spisovateľ – prozaik, tu pôsobil a býval v rokoch 1905 až 1914. V Bánovciach nad Bebravou začal pôsobiť ako mladý advokát po zložený advokátskej skúšky v roku 1905 v Budapešti v časoch silnej maďarizácie. Verše, ktoré tu vznikli mohol vydať až po vojne. V čase jeho tunajšieho pôsobenia, v roku 1913, mu vyšla zbierka Malomestské rozprávky, v ktorej sa spoznalo vtedajšie predstavenstvo mesta, hoci kniha nebola iba o jej obyvateľoch.

Tento samostatne stojaci prízemný rodinný dom, resp. trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia, na ktorej je umiestnená spomínaná pamätná tabuľa, má fasádu zdobenú secesným ornamentálnym tvaroslovím. Uličné priečelie je štvorcové, s mierne vystupujúcim stredným rizalitom na šírku dvoch okenných osí. Rizalit je ukončený oblúkovou atikou s polkruhovým otvorom. Priečelie člení horizontálna podokenná rímsa a výrazne profilovaná konzolová korunná rímsa. Nárožia sú zvýraznené omietkovou bosážou. Budova je krytá valbovou strechou.

Okrem Janka Jesenského v Bánovciach sa narodili alebo pôsobili Juraj Ribay, Igor Hrušovský, Mária Ďuríčková, Elena Čepčeková, Rudo Móric a ďalšie významné osobnosti.

Pamätník Ľudovíta Štúra

Medzi významné pamiatky v Bánovciach nad Bebravou patrí aj pozoruhodný pamätník Ľudovíta Štúra, ktorý je zároveň prvým a najväčším pamätníkom Ľudovíta Štúra na Slovensku.   

Ľudovít Štúr bol národným buditeľom, kodifikátorom spisovnej slovenčiny, poslancom, politikom, spisovateľom, básnikom, jazykovedcom, vedcom, publicistom, redaktorom, filozofom, pedagógom… Ovládal šesť neslovanských rečí a všetky reči slovanské, bol výborný rečník a diplomata, človek tolerantný, aj keď energický. Narodil sa v Uhrovci, v obci prislúchajúcej okresu Bánovce nad Bebravou. 

Pamätník vznikol a slávnostne bol odhalený v roku 1936. Je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila, kompozične aj materiálovo patrí do skupiny majstrových monumentálnych realizácií z druhej polovice 30. rokov 20. storočia. Postava Ľudovíta Štúra je zahalená dlhým plášťom. Na poloblúkovej segmentovej stupňovej základni sú vedľajšie plastiky vytesané z pieskovca, ženúce sa v dynamickom postoji vpred pod vlajúcou zástavou. V roku 1991 bol pamätník zreštaurovaný. 

Okrem uvedených kultúrnych pamiatok, v meste a v jeho častiach sa nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky: kaplnka Panny Márie na vyústení ulíc Radlinského, Záfortne a Moyzesovej, pamätník umučených v druhej svetovej vojne (Cibislávka), náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne, kríž pri SOU odevnom, evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach, kaštieľ rodu Ottlýkovcov v obci Horné Ozorovce. 

Historická budova na Námestí Ľudovíta Štúra

Táto historická a pre mesto charakteristická budova s vežičkou z roku 1908 je budova niekdajšieho hotela Central. Neskôr bola budova stojaca na Námestí Ľudovíta Štúra používaná na rôzne účely. Sídlila v nej banka, obchodná spoločnosť, papiernictvo, zdravotné stredisko.

Fontána na Námestí Ľudovíta Štúra

Autorom fontány na Námestí Ľudovíta Štúra je rodák z Bánoviec nad Bebravou - akademický sochár a medailér Miroslav Tomaška.

Na svoje si v tomto meste prídu nielen milovníci kultúrnych pamiatok, ale aj milovníci prírody. Na okraji Bánoviec nad Bebravou sa nachádza termálne kúpalisko Pažiť a v okolí mesta sa nachádzajú bukové, dubové a borovicové lesy s poľovnými revírmi, lúky, polia a sady. Na svoje si určite prídu aj hubári, rybári, turisti... Celé okolie možno využívať na pešiu turistiku. V blízkosti Bánoviec sú dediny s bohatou históriou a tradíciou, napr. Uhrovec, rodisko Ľudovíta Štúra. 

Naplánujte si výlet do Bánoviec nad Bebravou. Nielen mesto, ale aj jeho okolie sa oplatí navštíviť, lebo má čo ponúknuť svojim návštevníkom!

Zdroje: 

• titulná fotografia: Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľudovíta Štúra - Facebook Bánovce nad Bebravou
• texty: Bánovce nad Bebravou, oficiálne webové sídlo mesta
• fotografie: Mestský úrad Bánovce nad Bebravou; Bánovce nad Bebravou, oficiálne webové sídlo mesta