1. Pokládka keramickej dlažby a obkladov - čo potrebujete vedieť?

1.1. Štandard

Súčasná medzinárodná norma definujúca keramické dlažby a obklady je SIST EN ISO 14411. Klasifikuje keramické dlaždice podľa dizajnu (ťahané A a lisované B) podľa absorpcie vody (E). Podľa týchto kritérií sa dlaždice delia na interiérové, exteriérové, na podlahu alebo stenu. Dodatky k tejto norme tiež definujú rozmerové vlastnosti (dĺžka, hrúbka...), fyzikálne vlastnosti (odolnosť proti nárazu, mrazuvzdornosť...) a chemické vlastnosti dlaždíc (odolnosť proti škvrnám, chemikáliám...).

V súlade s normou musia byť dlaždice označené nasledujúcimi symbolmi: podlahová značka pre použitie na podlahe, značka pre použitie na stene, číslo označujúce odolnosť proti opotrebeniu (PEI) a symbol snežnej vločky naznačujúci, že dlaždice sú odolné voči mrazu.

1.2 Správny výber keramických dlaždíc podľa účelu použitia

Je veľmi dôležité, aby ste si vybrali dlaždice, ktorých vlastnosti sú vhodné pre účel použitia. Je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Prvým je miesto, kam umiestnite dlaždice (vonkajšie, vnútorné, podlaha alebo stena). Dôležitý je aj druh podkladu, na ktorý lepíme dlaždice (na existujúce dlaždice, na tehlovú stenu, na betónové murivo, na poter, na omietku, na drevotrieskovú dosku...) a je potrebné zohľadniť aj únosnosť tohto podkladu. Tretím faktorom je veľkosť a geometria povrchu, ktorý pokryjete keramickými dlaždicami. Nasleduje funkcia alebo očakávané zaťaženie v miestnosti. V obytných priestoroch je záťaž úplne odlišná ako napríklad v priestoroch priemyselnej haly. Posledným faktorom, ktorý treba zvážiť, je spôsob kladenia dlaždíc (lepenie na tenkú vrstvu alebo pokládka do cementovej malty).

V závislosti od požadovaných vlastností dlaždíc na rôzne účely sa dlaždice rozdelia do tried:

R0: Len na použitie na stene

R1: pre podlahy v oblastiach, kde nie sú nečistoty, neexistuje priamy prístup zvonka. Povedzme, že podlaha v kúpeľni, spálni...

R2: pre podlahy v obývacej izbe alebo v priestoroch, do ktorých len občas vstúpime v topánkach. Nie sú však vhodné do kuchýň, chodieb alebo iných frekventovaných priestorov.

R3: pre kuchyňu, predsieň, chodby, balkóny, lodžie, terasy... a ďalšie miestnosti kde chodíme v topánkach a pravidelne sa tak prináša malé množstvo nečistôt.

R4: pre podlahové povrchy, na ktorých sú tiež nečistoty, ktoré môžu poškriabať dlaždice, napr. vchody, výstaviská, haly hotelov, obchody...

R5: pre silne zaťažené podlahové povrchy, napr. nákupné centrá, hotelové haly, priemyselné haly...

2. Rôzne druhy obkladov a dlažieb

2.1. Keramická dlažba, obklad

Keramické dlaždice sú vyrobené z keramického materiálu hnedej, červenej alebo bielej hliny. Hlina sa v procese výroby horenia dlaždíc vypaľuje v peci. Väčšina keramických dlaždíc je pokrytá glazúrou, aby k nej sú pridané vzory a farby. Keramické dlaždice sú pórovitejšie, rýchlejšie praskajú a absorbujú vlhkosť. Preto nie sú vhodné do vonkajších priestorov ani na vnútorné plochy, ktoré sú preťažené. Sú menej pevné a menej odolné. Glazúra môže prasknúť a odbyť sa. V takom prípade je potom vidieť hlina pod glazúrou. Keramické dlaždice sa však ľahšie rezajú a ich výhodou je nižšia cena v porovnaní s porcelánovými dlaždicami.

2.2. Porcelánová (gresová) dlažba, obklad

Sú jedným z najodolnejších materiálov a tiež odpudzujú vodu, vďaka čomu sú vhodné aj na povrchovú úpravu vonkajších povrchov, pretože sú odolné voči mrazu. Dnes sa však väčšinou dlaždice tohto typu používajú aj na zakrytie vnútorných povrchov. Tieto dlaždice nazývame „granitogres“ v Taliansku, odkiaľ pochádza väčšina našich dlaždíc, sa nazývajú „gres porcelanato“ a anglický výraz je „porcelain stoneware“. Porcelánové dlaždice pozostávajú z jemnozrnných pieskov alebo mletých kameňov, pigmentov a vysoko kvalitného bieleho ílu (kaolín), ktorý pôsobí ako spojivo. V priereze je štruktúra dlaždice po celej dĺžke dlaždice rovnaká. Porcelánové dlaždice nemajú na rozdiel od keramických dlaždíc glazúru a ich povrch môže byť leštený, drsný, matný, polomatný... Označenie PEI je pre tieto dlaždice najmenej 5. Gresové dlaždice sa robia tak, že sa lisujú (piesok a kaolín) pod tlakom a potom sa pečú pri teplotách nad 1200 stupňov Celzia. Porcelánové dlaždice sú všetkých veľkostí, od mozaiky po XXL dlaždice, s dĺžkou do 3 metrov. Typické podlahové dlaždice majú hrúbku 10 mm, ale v prípade veľkých formátov sú dlaždice oveľa tenšie, iba 3 mm hrubé a vystužené sklenenou mriežkou.

2.3. Sklenené dlaždičky

Sklenené dlaždičky sú rôznych farieb tvarov a veľkostí a sú použiteľné pre širokú škálu nástenných aplikácií. Niektoré sú vyrobené z recyklovaného skla, takže okrem toho, že sú vizuálne zaujímavé sú navyše aj ekologické. Sklenené dlaždičky sa používali na výrobu mozaík už v roku 8 000 pred Kristom.

2.4. Cementová dlažba, obklad

Cementová dlaždice sú vhodné ako podlahová dlažba v obytných priestoroch, ako aj v stredene namáhaných verejných priestoroch. Na rozdiel od keramických dlaždíc sa pevnosť cementových obkladov dosahuje skôr procesom dehydratácie portlandského cementu, než pomocou pečenia hliny. Cementové dlaždice môžu vytvárať ušľachtilý antický efekt z 19. storočia (v tomto období boli najobľúbenejšie), najmä ak boli maľované nápadnými farebnými maľbami a vzormi. Maľby a vzory sú obvykle hydraulicky vtlačené do povrchu dlaždíc. Cementové dlaždice sú menšie a tiež hrubšie ako keramické a porcelánové dlaždice. Môžu mať rôzne tvary, od štvorcových až po obdĺžnikové až po mnohouholníkové.

2.5. Dlažba, obklad z prírodného kameňa

Kamenné obklady sú veľmi trvanlivé a odolné, najmä ak sú vyrobené zo žuly, ktorá je takmer nezničiteľná. Iné druhy kameňa, ktoré sú vhodné ako dlaždice, sú mramor a vápenec, ktoré sú menej odolné. Údržba a čistenie dlaždíc z prírodného kameňa je jednoduché. Zlou vlastnosťou je, že pôsobia chladným dojmom, a preto sú o niečo menej vhodné na podlahy v obytných priestoroch. Prírodný kameň sa väčšinou používa na podlahy v kúpeľniach a kuchyniach a stenách vo všetkých izbách. Žulové dlaždice sú vhodné pre viac zaťažené vnútorné podlahy vo verejných priestoroch. Kamenné dlaždice môžu byť tiež použité na zakrytie vonkajších stien a podláh.

3. Proces pokládky

Aj keď si mnohí ľudia myslia, že pokládka je jednoduchá, nie je to ani zďaleka pravda! Najmä ak nemáte predchádzajúce skúsenosti, dôrazne sa odporúča nechaťpokládku dlažieb a abkladov odborníkom a vyhnúť sa tak komplikáciám a konečný výsledok bude oveľa lepší.

3.1. Príprava podkladu

Prvým a rozhodujúcim krokom pri pokládke dlaždíc je dobre pripravený základ. Podklad musí mať dostatočnú nosnosť, aby vydržal hmotnosť všetkých materiálov a musí byť vyrovnaný alebo (ak nie rovný) samonivelačnou stierkou. Keramické dlaždice sa môžu ukladať iba na suché a čisté povrchy, preto sa musia pred začiatkom dôkladne vyčistiť a nechať zaschnúť. Potom sa aplikuje suchý a čistý náter, aby sa znížila nasiakavosť pdlahy. Ak kladiete dlaždice v kúpeľni alebo iných vlhkých miestnostiach, je nutné chrániť podkladovú vrstvu vodotesným náterom.

3.2. Dimenzovanie a rozloženie

Ak je podklad pre obklady správne pripravený, je potrebné vykonať presné merania miestnosti a pripraviť rozloženie na umiestnenie keramických obkladačiek v miestnosti. Najprv zmeráme povrch podlahy, aby sme získali informácie o tom, koľko dlaždíc potrebujeme. Pri výpočte množstva sa vždy vezme do úvahy najmenej 10% rezerva, pretože sa počíta s odpadom. S prvý radom kpokládky keramickej dlaždice zvyčajne začneme v strede miestnosti. Využívame k tomu murársku šnúru, ktorú napneme v strede, pričom dbáme na to, aby bola rovnobežná s bočnými stenami. Pokladáme dlaždice vedľa napnutej šnúry. Je vhodné položiť najskôr obklady a potom dlažbu. Pri pokladaní podlahových dlaždíc postupujte podľa škár obkladov (pokiaľ je dlažda rovnaká ako rozmery obkladov), aby sa dosiahol harmonický vzhľad. Na dosiahnutie dobrého výsledku vám tiež odporúčame, aby ste dlaždice najskôr nechali vyschnúť bez škárovania. Keď budete spokojní s konečným vzhľadom, môžete škárovať.

3.3. Rezanie obkladov a dlažby

Dlaždice režte pomocou špeciálnej rezačky, ktorá sa zasekáva do dlaždíc na určenom mieste. Po záreze sa dlaždica odbije pomocou klieští na dlaždice. Na rezanie okrúhlych otvorov na dlaždice (pre inštalačné rúrky atď.) sa používa kruhový nástavec na vŕtačku alebo špeciálne kliešte, ktorými budeme odštipovať malé kúsky do požadovaného tvaru..

3.4. Pokládka

Ak sme spokojní s konečným vzhľadom dlaždíc umiestnených na povrchu miestnosti (podlaha alebo stena), naneste rovnomerne lepidlo na dlaždice. Lepidlo sa potom roztiera zubovou stierkou, aby sa na lepidle vytvoril rebrovaný povrch. Na lepidlo položte keramickú dlaždicu a jemne ju zatlačte dovnútra a potom ju jemne zatlačte gumovým kladívkom Dištančné prvky sa používajú na čo najpresnejšie usporiadanie dlaždíc. Vyberáme spony alebo krížiky, ktoré určujú šírku požadovaného spoja (od 2 mm do 1 cm). Po položení nechajte lepidlo zaschnúť najmenej 12 hodín.

3.5. Škárovanie

Posledným krokom pri kladení keramických obkladov a dlažieb je škárovanie. Škárovacia hmota, ktorá bola pripravená podľa pokynov výrobcu, by sa mala nanášať s použitím škárovacej gumovej stierky alebo škárovacej lyžice diagonálne tak aby vyplnila všetky škáry. Medzitým opakovane utrite povrch dlaždíc. Tiež sa uistite, že škárovačka vyplňuje škáry spojov rovnomerne k hornému okraju dlaždíc. Nakoniec odstráňte zvyšky lepidla a škárovacej hmoty z povrchu dlaždice skôr, než zaschne. Najjednoduchší spôsob, ako to dosiahnuť, je vlhká špongia, ktorá sa opakovane namočí do čistej vody. Ak niektoré škvrny pretrvávajú, na odstránenie použite špeciálny čistiaci prostriedok na cement alebo postačí aj ocot. V uhloch, spojovacích a dilatačných spojoch škáry neškárujeme so škárovacou hmotou, ale na utesnenie sa použije špeciálny elastický silikón. Pred nanesením silikónu tieto spoje oblepte ochrannou páskou.