Kežmarok – mesto, ktoré zaujme v každom ročnom období

V tomto článku vám chceme priblížiť niektoré kultúrno-historické pamiatky nachádzajúce sa na území mesta Kežmarok. 

Určite je to historické jadro Kežmarku, v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, v ktorom sú zastúpené rozmanité architektonické štýly. Centrálne námestie vidlicovitého tvaru, v strede ktorého je umiestnená radnica, je ukončené neskorogotickým mestským hradom. Pri prechádzkach uličkami narazíte na ďalšie jedinečné historické skvosty vystavané v rôznych stavebných slohoch – románskom, gotickom, renesančnom a barokovom.

Kežmarský hrad 

Je dominantou mesta, jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Hoci presný čas vzniku fortifikačného systému mesta Kežmarok, súčasťou ktorého je aj Kežmarský hrad, nie je známy, odhaduje sa, že to bolo na začiatku 14. storočia. Vznik hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských. Bratia Imrich a Štefan boli staviteľmi neskorogotického hradu v rokoch 1465 až 1486 na mieste niekdajšieho kostola a kláštora sv. Alžbety z 13. storočia a jeho prvými majiteľmi. Potom hrad vlastnila rodina Lasky, neskôr bol jeho majiteľom Ján Rueber, v 16. a 17. storočí ho vlastnili štyri generácie rodiny Thököly. Posledným majiteľom hradu bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok. Prvotná pevnosť prešla množstvom prestavieb, v priebehu dvoch storočí sa zrodilo prepychové renesančné sídlo. Pôdorys hradu je nepravidelný. Pôvodne išlo o dvojité hradby s vodnou priekopou. 

Vystavaná bola dnešná vstupná veža, hradbové múry s baštami, medzi nimi polygonálna bašta, v súčasnosti kaplnka. Opevnenie hradu bolo pristavané k existujúcim mestským múrom. Pri staršom hradbovom múre vyrástli obytné a hospodárske budovy. Po požiari v roku 1575 jeho vtedajší majiteľ Ján Rueber dal hrad obnoviť v renesančnom slohu. Najslávnejšia etapa úpravy hradu súvisí s rodinou Thököly, zásluhy na prepychovej renesančnej úprave má predovšetkým Štefan I. Thököly.

V 17. storočí hrad prestavovali dvakrát. Počas realizovaných prestavieb obnovené bolo severné obytné krídlo zámku, pozmenená bola jeho dispozícia, vymenené okná a dvere. Na poschodí vznikli reprezentačné priestory. Obnovená bola štvorboká vstupná veža, južne od nej predstavaná k hradbovému múru vežovitá stavba s obytnou funkciou. V strede nádvoria bola fontána. Múry hradu nadstavali renesančnou štítkovou atikou.

Talianski umelci mali na starosti vyhotovenie štukovej dekorácie v interiéroch, ktorá mala ranobarokový charakter. Úpravy hradu boli dokončené v druhej polovici 17. storočia výstavbou ranobarokovej zámockej kaplnky v polygonálnej bašte, ku ktorej pripojili niektoré miestnosti severného krídla hradu. Tým bol ukončený stavebný vývoj kežmarského hradu.

Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Thököly proti panovníkovi Leopoldovi I. v roku 1702 získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Neskoršie mesto dalo zbúrať časť hradieb na západnej strane hradu a na ich mieste postaviť vojenskú kasáreň. Koniareň bola upravená na mestskú nemocnicu. Hrad bol využívaný na rôzne účely a niekoľkokrát aj vyhorel. Uhorský pamiatkový úrad mal na starosti opravu hradu po požiari v roku 1901. 

Do hradu sa vchádza cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Veža je trojpodlažná, vstupná brána kamenná, polkruhová. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane. Cez gotický lomený portál na druhom poschodí sa možno dostať na ochodzu hradbového múru. Na vonkajšej čelnej stene veže je reliéfna tabuľa s erbom Thurzovcov a Thökölyovcov s nápisovou tabuľou. Veža je ukončená nadstavbou v romantickom slohu, so systémom dekoračných strieľní. Ihlancová strecha je pokrytá škridlicou.

Pôdorys poschodového paláca je obdĺžnikový. Pristavaný je k severnému múru. V západnom smere je ukončený kaplnkou. Keďže táto budova bola viackrát opravovaná, jej charakter je nejednotný, časť priečelia sa priblížila k pôvodnému neskorogotickému charakteru, druhá časť  smerom na východ je jednoduchšia.  

V západnom krídle, ktoré je upravené v neskorogotickom štýle, sa zachoval pôvodný suterén s renesančnými klenbami, jednotlivé priestory sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi. Na stavbu nadzemnej časti budovy bol použitý kamenný materiál niekdajšieho  kostola sv. Alžbety a sekundárne použité, opracované kamene.

Súčasťou hradu sú tri kruhové upravované bašty, spojené s areálom hradu, a hranolová prístavba na južnej strane. K bývalému mestskému opevneniu, pripojenému k hradu na východnej strane, pristavali koniarne. Polvalcová bašta, známa aj ako polkruhová veža, na juhozápadnej strane hradu, orientovaná je smerom do mesta. Postavená bola v prvej stavebnej fáze, zo strany hradného nádvoria je trojpodlažná pôvodne neskorogotická bašta, ktorá slúžila na obranné ciele, otvorená, bez múrov. Boli v nej umiestené rôzne palné zbrane, ktoré vďaka polvalcovému vysunutiu pred hradobný múr mohli ostreľovať nepriateľa nielen vpredu ale aj na bočných stranách. Pôvodne bola zastrešená vysokou polokužeľovitou strechou pokrytou šindľom.

Počas neskororenesančnej prestavby obvodový plášť hradu bol vyzdobený. Steny pokryli bohatými renesančnými rastlinnými ornamentmi vyhotovenými sgrafitovou technikou - výzdoba sa vyhotovila preškrabaním vrchnej vlhkej omietky, ktorá bola zvyčajne svetlejšia a odkrytím spodnej tmavej omietky.

V druhej polovici 19. storočia sa objavili snahy o využitie hradu pre muzeálne účely, v roku 1931 zriadili Mestské múzeum v hlavnej veži po jej čiastočnej oprave. Počas druhej svetovej vojny na hrade sídlilo gestapo, o poprave partizánov svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.

Postupná rekonštrukcia, resp. oprava hradu sa začala približne v roku 1960. S väčšími časovými prestávkami prebiehala do roku 2019. Raritou je skutočnosť, že kežmarský hrad patrí medzi hrady, ktoré nestoja na kopci. 

Barbakán

Barbakán je neskorogotický pevnostný prvok, predsunuté opevnenie alebo strieľňa s rozličným pôdorysom, napr. v tvare polkruhu alebo podkovy, pred hradnou alebo mestskou bránou, ktorý chránil bránu pred delostreľbou a zároveň umožňoval bezpečný prístup obrancom brány nad jeho priestormi. Kežmarský barbakán je pozostatkom Nižnej brány, mal za úlohu posilniť obranu vstupnej veže a k nej vedúceho mostu. 

Múzeum v Kežmarku a jeho expozície

V súčasnosti sú v celom hradnom areáli (okrem pivníc) expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. storočia. Zaujímavé sú napr. expozície o streleckom spolku, o priekopníkovi röntgenológie v Uhorsku Dr. Vojtechovi Alexandrovi…

Návštevníci múzea si môžu obzrieť expozíciu miestnych cechov, fenomenálnu radničnú miestnosť, v ktorej sa rozhodovalo o osudoch mesta, zbierku starých chladných a palných zbraní, dobovú lekáreň a expozície venované Snežným horám, ako sa niekedy Vysoké Tatry nazývali. Atrakciou je aj hladomorňa, ktorá slúži ako vyhliadková veža a ponúka nádherný výhľad na mesto a majestátnu panorámu Tatier. V areáli hradného nádvoria sa nachádza stála expozícia historických áut. 

Cez leto návštevníkom ponúkajú množstvo podujatí - rôzne koncerty, divadelné a filmové predstavenia organizované na nádvorí. V priestoroch hradu každoročne organizujú Festival remesiel a ľudovej kultúry EĽRO.

Radnica

Prvá kežmarská radnica stála v jednej z najstarších kežmarských ulíc, na Starom trhu. Po vpáde husitov v roku 1433 mesto čiastočne vyhorelo, centrum bolo presunuté do inej časti mesta, kde vzniklo nové námestie. Tu bola v roku 1461 postavená nová gotická radnica, ktorá bola po veľkom požiari v rokoch 1541 až 1555 prestavaná do renesančnej podoby. V roku 1641 k radnici pristavili vežu. Po ďalšom požiari v roku 1779 radnica bola prestavaná v klasicistickom slohu. Dominantná stavba centra mesta naposledy bola prestavaná po požiari, ktorý ju zasiahol v roku 1922, kedy nadobudla dnešný výzor a nadstavbu druhého poschodia. Dodnes slúži svojmu účelu, je sídlom Mestského úradu. Neďaleko radnice je nová fontána.

Reduta

V blízkosti radnice nachádza sa budova reduty. Pre svoje žlté sfarbenie je neprehliadnuteľná. Niekdajšiu strážnu vežu v 17. storočí rodina Thököly prestavala na tzv. panský dom, ktorý krátky čas bol aj sídlom tlačiarne Mateja Glasera – Vitraria, ktorý vydával knihy slovenské, nemecké, maďarské a latinské. Začiatkom 19. storočia budova bola prestavaná v klasicistickom slohu na redutu (verejná budova určená predovšetkým na spoločenské a zábavné spoločenské podujatia). Svedčí o tom latinský nápis s datovaním - „Určené pre stráže, hostí a zábavu – 1818“, budova je však omnoho staršia. Na fasáde je okrem nápisu namaľovaný kežmarský erb. Pri prestavbe redutu spojili s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom sa nachádza renesančný portál s iniciálami S. W.

Bazilika (katolícky kostol) sv. Kríža

Medzi najznámejšie pamiatky určite patrí neskorogotický kostol sv. Kríža, ktorý je zároveň najmladšou a najkrajšou gotickou pamiatkou na Spiši a jedným z najväčších spišských gotických trojloďových kostolov. Najstaršie kamenné časti kostola sú z polovice 13. storočia. Dnešná podoba stavby je výsledkom veľkolepej gotickej prestavby uskutočnenej v rokoch 1444 – 1498, ktorej pomáhalo mesto a majiteľ hradu – rodina Zápoľských. Interiér kostola obsahuje prevažne gotické prvky (bočné oltáre, krstiteľnica, stallum), lavica pod veľkým chórom je renesančná. Ukrižovaný Kristus z hlavného oltára patrí medzi najvzácnejšie časti interiéru.

Základy veže sú z prvej polovice 13. storočia. Z vonkajšej strany je veža členená dvoma voľakedy podstrešnými, dnes kordónovými rímsami. Spodná staršia rímsa je tvorená vlysom s plytkými kruhmi, horná neskorogotická rímsa má vlys na troch stranách s motívom slepých kružbových panelov a na štvrtej južnej strane s motívom štvorlístkov. Ochodza s renesančnou atikou pochádza z poslednej stavebnej etapy.

Renesančná zvonica

Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža – renesančná zvonica so štvorcovou podstavou z roku 1591, ktorá je právom považovaná za najkrajšiu zvonicu na Spiši. Známa je aj ako Zlatá veža. Kedysi tak nazývali zvonicu pre jej niekdajšiu zlatú sgrafitovú výzdobu. V jej vnútri sú na drevenej konštrukcii zavesené tri zvony, najstarší zvon je z roku 1525. Pred postavením zvonice bol umiestnený vo veži kostola sv. Kríža. 

Drevený artikulárny kostol – malá Sixtínska kaplnka na Spiši

Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je drevený evanjelický artikulárny kostol, ktorý je od roku 2008 zapísaný do zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Prvá stavba dreveného kostola stála už v roku 1687, v roku 1717 bol kostol prestavaný do dnešnej podoby. Pri jeho stavbe údajne nebol použitý ani jeden železný klinec! Vonkajšie steny sú omietnuté hlinou. Šindľová strecha napovedá, že skutočne ide o drevený skvost. Bohatá maľovaná výzdoba interiéru, ktorá je netradičná pre evanjelikov, pripomína Sixtínsku kaplnku. Pôdorys interiéru je v tvare rovnoramenného gréckeho kríža, sú v ňom ďalšie dominanty: oltár s ústredným obrazom skombinovaný s plastikou Ukrižovaného; súsošie sv. Trojice, pravdepodobne pochádzajúce z čias prvého artikulárneho kostola, ktoré tvorí nadstavbu oltára; tiež majstrovsky vyhotovená krstiteľnica z prvého kostola; bohato zdobená kazateľnica a ornamentálne zdobený barokový organ, ktorý sa využíva nielen pri bohoslužbách, ale aj pri početných koncertoch. 

Vo veľkolepom drevenom priestore kostola so šiestimi chórmi sa nachádza aj kamenná časť, tzv. Zákristia. Niekdajší kamenný hostinec pri Vyšnej bráne pozmenili na príbytok viery.

Nový evanjelický kostol

Nový evanjelický kostol, postavený v eklektickom štýle so zaujímavými orientálnymi prvkami, bol vysvätený v roku 1894. Táto majestátna stavba je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1981. Svojím vzhľadom kostol pripomína synagógu. Pozornosť okoloidúcich upúta svojím netradičným červeno-zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor je umiestnený na úrovni poschodia. Hlavný vchod, postavený na podobu románskeho slohu, sa netradične nachádza na východnej strane, kým oltár je zase na západnej strane. 

Dominantou oltára je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom. Interiér je symetrický – dve kazateľnice, dva rady lavíc – na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je dvojmanuálový organ. Kupola kostola je vysoká 33 metre. Ku kostolu je schodišťom na spôsob kampanily pripojená veža vysoká 42 m, v nej sú tri zvony.

V roku 1909 ku kostolu bolo pristavané mauzóleum nekorunovaného kráľa Imricha Thökölyho, kežmarského rodáka, majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu v časoch reformácie. Nad dverami sa nachádza erb rodiny Thököly. 

Knižnica niekdajšieho evanjelického lýcea 

Školstvo v Kežmarku má dlhú tradíciu, svedčia o tom prvé písomné zmienky pochádzajúce zo 14. storočia. Farská škola pravdepodobne jestvovala už o storočie skôr. 

Budova lýcea sa nachádza v blízkosti dreveného artikulárneho kostola a nového evanjelického kostola. Je historická, neskorobaroková stavba, jej vznik sa viaže k roku 1774. Dnešnú podobu nadobudla po viacerých prestavbách - nad prízemnú časť bolo najprv dostavané prvé podlažie a neskôr aj druhé. V roku 1981 lýceum bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. 

Na kežmarskom lýceu vzdelanie získali študenti rôznych národností a rôzneho náboženského vierovyznania. Študovali tu významní literáti, historici, filozofi, lekári, technici i matematici, okrem iných Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupkovci, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Jovan Sterija-Popović, Jonáš Záborský, Pavol Orságh Hviezdoslav, Ladislav Nádaši-Jégé, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský, politici Imrich Thököly, Artúr Görgey, Matúš Dula, lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander – priekopník röntgenológie v Uhorsku... 

Počas celej doby pôsobenia lýcea rozrastala sa školská knižnica. V súčasnosti má v tejto nenápadnej budove svoje sídlo jedna z najväčších školských historických knižníc v strednej Európe, v ktorej sa ukrývajú vzácne literárne poklady. Medzi najvzácnejšie knihy patrí 55 prvotlačí. K raritám patria aj početné tituly hudobnín a grafických listov. Knižný fond, ktorý obohacovali nielen pedagógovia, ale aj samotní študenti a početní mecenáši, pozostáva zo 150 000 zväzkov kníh. Súčasťou knižnice je aj cirkevný zlatý poklad. Bádateľom je umožnené tieto mimoriadne vzácne knihy študovať. Prehliadku knižnice si nenechajte ujsť, uchváti vás bez ohľadu na vek. 

Železničná stanica

Stanica v Kežmarku (stará výpravná budova) bola v prevádzke od roku 1889. Nová výpravná budova železničnej stanice bola postavená v rokoch 1914 – 1916 v secesnom štýle, ako najmodernejšia a najkrajšia stavba svojho druhu v celom Uhorsku. V roku 1981 železničná stanica bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Táto impozantná budova železničnej stanice palácového typu sa nad mestom vypína na Michalskom vrchu. Symetrickú kompozíciu stavby tvorí ústredná vyvýšená vstupná hala (vestibul). Prepojená je prízemnými krídlami, ktoré sú ukončené poschodovými časťami. Na fasádach sa v hojnej miere uplatňujú secesne pretavené barokové a luisézne motívy. Dekorovaná bola prírodnými motívmi a vitrážovými oknami. Cez polkruhové dvere a predsieň sa dostanete do vyvýšeného pokladničného halového vestibulu, ktorý je presvetlený veľkými farebnými vitrážovými oknami. Zo strany koľajiska je o budovu opretý drevený prístrešok, ktorý prekrýva nástupisko. 

Samozrejme, mesto svojim obyvateľom a návštevníkom ponúka omnoho viac než len jedinečnú architektúru či historické a kultúrne pamiatky. Predsa však obdivovateľom starobylej krásy odporúčame držať sa historickej cesty, tá vás plynulo prevedie tým najkrajším a najhodnotnejším v Kežmarku. Zároveň si nenechajte ujsť jedinečnú príležitosť spoznávať aj blízke okolie.

Zdroje: 

titulná fotka – zdroj: iStock

texty:

• Kežmarok - oficiálna stránka mesta
• Wikipedia