Fiľakovo – mestečko s bohatou históriou, nad ktorým sa vypína majestátny hrad  

Fiľakovský hrad

Tento nádherný kamenný hrad je dominantou mesta a národnou kultúrnou pamiatkou. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, hoci z archeologických nálezov vyplýva, že tu bolo osídlenie už v dobe medenej. Kamenný hrad dal postaviť pravdepodobne rod Kacsicsovcov ešte pred tatárskym vpádom. Staviteľ hradu si pre budúcu pevnosť vyhliadol vrchol vulkanického brala vystupujúceho z mierne zvlnenej krajiny severného Novohradu, ktorý okrem vhodného miesta pre postavenie pevnosti poskytol aj stavebný materiál v podobe ľahko opracovateľného tufového kameňa, z ktorého stavitelia vysekali kvádre na stavbu múrov. 

Jadrom hradu bola štvorboká veža z 13. storočia, obvodový múr s palácom na juhozápadnej strane a pravdepodobne val s palisádami. Počas stáročí mal hrad viacerých majiteľov, ktorí ho postupne rozširovali, v 14. storočí bol jedným z nich aj Matúš Čák Trenčiansky.  

V 16. storočí sa Fiľakovo na základe „odvekého práva“ stalo majetkom Františka Bebeka, ktorý dostal hrad do vena. Keďže v tom čase silnelo turecké nebezpečenstvo, dal hrad prestavať na mohutnú renesančnú pevnosť. V roku 1551 bol hrad rozšírený o stredný hrad s dvoma mohutnými päťhrannými baštami na nárožiach opevnenia, západná bašta sa dodnes volá Bebekova. V mohutnom, miestami až 6 metrov hrubom múre medzi nimi boli zriadené 3 delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor do stredného hradu. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10 metrov hlbokou priekopou. Súčasťou tejto prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi.

Z mestského opevnenia sa zachovala jediná bašta. V roku 1554 napriek snahe obrancov hrad padol do rúk Turkov a Fiľakovo bolo takmer štyri desaťročia sídlom najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. V roku 1593 cisárske vojská dobyli hrad späť, Turci sa vzdali a opustili mesto. Hrad bol obnovený, neskôr prešiel viacerými rýchlymi a opakovanými úpravami. Obdobie najväčšieho rozkvetu hrad zaznamenal v 17. storočí, keď mal viacerých kapitánov. Medzi najvýznamnejších patrili Tomáš Bosnyák, František Wesselényi, Štefan Koháry I. a Štefan Koháry II., ktorý dal v roku 1672 opraviť hradné múry, keďže hrad bol poškodený bojmi počas protihabsburských povstaní. Rok 1682 bol nielen pre hrad, ale aj pre mesto osudným. Hrad za pomoci kuruckých vojakov Imricha Thökölyho dobyli turecké vojská, ktoré ho vypálili. Odvtedy je hrad v ruinách. 

Hradné múzeum

Prvou rekonštruovanou stavbou hradného areálu a novodobou dominantou zrúcaniny je polygonálna Bebekova bašta, ktorá bola viackrát obnovovaná: vložené boli do nej nové podlažia, bola nanovo zastrešená, premurované boli poškodené líca, vykonaná bola rekonštrukcia obrannej ochodze, umiestnenej v nepôvodnej výške na štvrtom podlaží. Ďalšie rekonštrukčné práce prebiehali na začiatku tohto storočia.  

Hoci sa o zriadení hradného múzea začalo uvažovať v dávnom roku 1941, táto myšlienka sa začala realizovať v čase spomínanej rekonštrukcie Bebekovej bašty, v rámci ktorej bola vykonaná aj rekonštrukcia jej interiéru a adaptácia na múzejné účely a bolo založené Hradné múzeum vo Fiľakove. Pre návštevníkov pripravili dve stále expozície. Jedna z nich obsahuje paleontologické nálezy okolia a druhá oboznamuje návštevníkov s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky až po ich zničenie. Súčasťou tejto druhej expozície sú aj významné artefakty z okolitých archeologických nálezísk. 

Okrem toho Hradné múzeum pravidelne organizuje krátkodobé výstavy na najvyššom, piatom poschodí bašty, a v galérii Mestského vlastivedného múzea. Na hradnom nádvorí organizuje rôzne podujatia počas celého roka a, samozrejme, prehliadky hradu. 

Na jednom z podlaží múzeum vytvorilo pre svojich návštevníkov oddychový kútik, v ktorom sú aj veľkoplošné obrazovky, na ktorých sa premietajú nielen videozáznamy s 3D rekonštrukciou pôvodného stavu hradu, ale aj videá z rozličných podujatí, ktoré na hrade organizovali.

V podzemnej chodbe pod hradným vrchom, v niekdajšom protileteckom úkryte, je sprístupnená expozícia, ktorá dokumentuje miestne udalosti druhej svetovej vojny. Novinkou od roku 2020 je archeologický chodník a remeselnícky dom, v ktorom sa organizujú skupinové workshopy.

Ak ste Fiľakovský hrad ešte nenavštívili, určite vás tieto fotografie inšpirujú urobiť si krásny rodinný výlet. Navštívte hrad v čase otváracích hodín a aspoň sčasti sa presuňte do minulosti.

V meste je niekoľko pamätihodností, ktoré tiež môžete navštíviť po prehliadke hradu, ak vás cesta zavedie do tohto mesta. Môžete si urobiť krátku historickú prechádzku. 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie 

Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou je farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. O pôvodnej gotickej stavbe kostola z 13. storočia neexistujú archívne doklady, sú však doklady o existencii miestnej fary. Františkánsky kostol s kláštorom bol vystavaný v roku 1513, zničený bol v roku 1682, keď turecko-kurucké vojská zničili hrad aj mesto. 

Znova ho dal postaviť posledný kapitán fiľakovského hradu Štefan Koháry II. po návrate zo zajatia, a v takej podobe sa zachoval dodnes. Veža je postavená na severovýchodnej strane lode, čo pre kostoly nie je typické.

Stavba tohto barokového kostola s hodnotným interiérom prebiehala v rokoch 1694 – 1728. Jednoloďový priestor kostola, na západe s predsieňou a na východe s polygonálnym uzáverom presbytéria, je zaklenutý valenými lunetovými klenbami so štukovými obrazcami.

Klenbový systém spočíva na vtiahnutých oporných pilieroch so združenými pilastrami. Chór kostola je murovaný, barokový. V barokovom štýle je aj hlavný oltár a oba bočné oltáre, ďalšie oltáre sú zdobené ranobarokovou a rokokovou ornamentikou a plastikami. Ranobaroková je aj kazateľnica z prvej polovice 18. storočia. Nad vchodom do kostola, vo výklenkoch, sú taktiež umiestnené barokové plastiky. 

Františkánsky kláštor 

Františkáni zanechali hlbokú stopu v duchovnom živote mesta, aj v súčasnosti ho ovplyvňujú. Budova františkánskeho kláštora nadväzuje na Kostol Nanebovzatia Panny Márie zo severozápadnej strany. Je to dvojpodlažná trojkrídlová budova s ústredným rajským dvorom. V prízemí sú arkády, ktoré sú podklenuté krížovými klenbami. Od 18. storočia tu má svoje miesto kláštorná knižnica s hodnotnými výtlačkami. V druhej polovici 20. storočia na jeho prízemí sídlilo Mestské múzeum.

V jednej z miestností kláštora si môžete obzrieť výstavu zameranú na históriu tejto budovy a rehole františkánov. Môžete to urobiť v stanovenom čase, alebo po predchádzajúcej dohode.

Mestské vlastivedné múzeum – Reduta

Budova mestskej reduty s eklektickou fasádou, ktorú postavili na prelome 19. a 20. storočia, aj v súčasnosti je dôležitým miestom spoločenského a kultúrneho života v meste. Kedysi bola miestom stretávania sa členov rôznych spolkov a remeselníkov, fungovalo v nej aj kasíno, hostinec, meštianska škola. 

Od roku 1967 svoje sídlo tu malo Okresné vlastivedné múzeum pre okres Lučenec, ktoré neskôr bolo premenované na Novohradské múzeum vo Fiľakove. V súčasnosti v tejto budove sídli Mestská knižnica a Mestské vlastivedné múzeum, ktoré fungujú ako oddelenia Hradného múzea.

Priestory múzea prešli rozsiahlou rekonštrukciou a v roku 2014 v nich sprístupnili súčasnú stálu expozíciu s názvom „Od fiľakovskej palmy k svetoznámemu kohútovi“, prostredníctvom ktorej sa môžete zoznámiť s dejinami mesta od zruinovania hradu v roku 1682 po 60. roky 20. storočia. Osobitný dôraz je daný na históriu miestneho priemyslu, smaltovníckeho závodu. Časť expozície je zameraná na ľudovú kultúru okolia a v osobitnej sieni usporadúvajú rozličné dočasné výstavy.

Kaštieľ Berchtoldovcov

Kaštieľ patrí medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti mesta. Tento dvojpodlažný podpivničený voľne stojaci, pôvodne barokový kaštieľ, s obdĺžnikovým pôdorysom, dal postaviť (prebudovať), pravdepodobne koncom 18. storočia, gróf Anton Berchtold, ktorý pochádzal z Tirolska. Trojaxiový stredný rizalit je krytý manzardovou strechou. 

Na kaštieli boli vykonávané časté opravy, v dôsledku ktorých sa pôvodný charakter kaštieľa  čiastočne stratil. Predsa však, na prízemí vo vstupnej hale sú zachované barokové korýtkové klenby a drevená vyrezávaná výzdoba. Z vestibulu sa otvárala pracovňa, knižnica a iné obytné priestory. 

Koncom 19. storočia kaštieľ patril medzi moderné stavby, keďže mal elektrické osvetlenie, a hospodárske budovy boli s hlavnou budovou prepojené telefónnou linkou. 

Kaštieľ menil vlastníkov, neskôr jeho majiteľmi boli rodiny Stephani a Herold. Po druhej svetovej vojne bol sídlom Okresného úradu a pôsobila v ňom aj stavebná škola. 

Od roku 1971 až dodnes v tejto budove sídli gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, založené v roku 1951. 

Mestský park

Budova je obklopená námestím a parkom, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia na mieste niekdajších tureckých záhrad, a rodina Stephaniovcov ho premenila na anglickú záhradu. Park bol v minulosti oplotený, voľne sa v ňom pohybovali jelene a srnčia zver. Prevažná časť parku sa zachovala dodnes, na rozlohe vyše 8 ha. V parku aj dnes rastie množstvo krásnych a zaujímavých stromov a rastlín, medzi nimi sú aj niektoré vzácne cudzokrajné stromy. Smerom od mokrej lúky na juhu parku pritekal potôčik, na ktorom bolo v okrajovej polohe pod hradom vytvorené prietočné jazierko. 

Obnovený mestský park poskytuje príjemný oddych v prírodnom prostredí. Medzi atrakcie parku patrí minizoo, ktoré sa nachádza na ľavej strane potôčika vytekajúceho z jazierka, a náučný chodník. Najmladší si môžu vyskúšať svoje fyzické zdatnosti na rôznych hracích prvkoch. 

Mesto v uplynulom období financovalo oplotenie parku a výstavbu novej vstupnej brány, ktorá sa nachádza v blízkosti Berchtoldovho kaštieľa. Brána je približnou replikou niekdajšej brány, ktorá na tom mieste stála, a neskôr bola zbúraná.

Na vŕšku tzv. „Malý cintorín“ sa nachádza mauzóleum šľachtickej rodiny Stephani. 

Radnica

Jedna z fiľakovských budov, ktorá určite každého zaujme svojou krásou, je súčasná budova mestského úradu, kedysi budova obecného úradu, v ktorej pôvodne sídlil aj dobrovoľný hasičský zbor, niekoľko obchodov a po druhej svetovej vojne aj Okresný úrad.

Budova radnice, ktorú začali stavať v roku 1911, dokončená bola o rok neskôr. Postavili ju lučeneckí stavitelia Pál Schmidt a Pál Jakab, svedectvom toho je pamätná tabuľa na východnej stene pri hlavnom vchode. Budovu radnice možno zaradiť k secesnému, resp. neskorosecesnému štýlu, v ktorom cítiť vplyv ,,jugendstilu”, hlavne jeho severonemeckého variantu. 

Radnica, postavená v línii ulice, stojí na rohu ulice a parkoviska. Jej pôdorys je nepravidelný, v tvare písmena U. Budova je poschodová, s ústrednou chodbou, čo v 20. storočí bolo celkom bežným riešením.  

Na juhozápadnom priečelí okrem nárožnej veže sú aj ďalšie znaky severonemeckej geometrickej secesie: dynamická masa, tri štvorcové štvorokové okná, „zásterové“ pole s tabuľkovou ozdobou, ktoré oddeľuje 3 natiahnuté, francúzske okná so 6 očkami (priečkami) a zrazenými hranami. Priečelie rohovej veže charakterizuje oblúkový tympanónový záver, jeho líniu presne sleduje aj zúbkami zdobená rímsa. Uzatvára ju lomená vežová helma, na štyroch stranách s dvojitým otvorom, na vrchu s požiarnou vežou, ktorá má drevenú konštrukciu a oktogonálny pôdorys, z ktorej kedysi požiarnici pozorovali oheň. Aj dnes z vežičky na vrchole budovy vidieť celé mesto. 

Prestavba budovy vykonaná po roku 1923 sa týkala spodných okien rohovej veže a horných radov okien na menej impozantnom bočnom priečelí. 

Z východnej strany rohovej veže je do pôdorysu pripojená mierne vtiahnutá časť budovy, členená s loggiou, ktorá má s mriežkovým lomeným oblúkom zdobenú balustrádu. Táto nižšia časť budovy je pokrytá sedlovou strechou, rímsa sleduje zúbkovanú ozdobu rohovej veže. Vedľa dverí, cez ktoré je prístupná loggia, je okno so stuhovým lemovaním a členením v tvare T.  Pod dvojosovou liatou loggiou - v konzolou vytvorenej vstupnej časti – sú dvere so železným rámom. 

K tejto nižšej časti budovy s loggiou sa pripája krídlo. Nad jeho parapetným murivom sú dve okná s troma očkami, v oblúkovitom ráme. Pôvodne tu bol jeden väčší otvor v strede, s dvoma menšími otvormi po jeho stranách. Na hornom podlaží nad zásterovou zónou sú tri okná členené v tvare písmena T. Nad prostredným oknom sú dve dvojité okná, 10-očkové, s trojuholníkovým uzavieraním. 

Bočná fasáda má 5 + 2 osové členenie. Táto časť budovy je menej zdobená. Na jej krajnom závere sa  opakuje vytvorenie bočného traktu hlavnej fasády, čím je štruktúra budovy vyrovnaná. 

K hlavnej fasáde budovy radnice sa pripája nižší, menší meštiansky dom z roku 1900. 

Ďalšia prestavba budovy, ktorá bola vykonaná v 80. rokoch 20. storočia, sa sčasti týkala poschodia, a severnej časti, ktorú rozšírili zasadačkou. Budova je jednopodlažná, v nepravidelnom rozdelení členená oknami, ktoré zdobí tvarovaný, lomený rám, v strednej osi maskami. Nad rímsou a nad úrovňou mezanínu je strešná zástavba.

Kaštieľ Cebriánovcov

Jednopodlažnú podpivničenú klasicistickú budovu kaštieľa s pilierovými arkádami, s pôvodne obdĺžnikovým pôdorysom, ktorú na užších fasádach dopĺňajú dve prístavby, dal v roku 1847 postaviť František Cebrián, vnuk grófa Antala Cebriána Figuerollasa, pochádzajúceho zo Španielska. Od polovice 20. storočia budova desiatky rokov slúžila ako nemocnica, neskôr ako miestna poliklinika. V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve, nie je prístupná verejnosti. 

V prostrednej časti južného hlavného priečelia je silne vypuklý portikus s tympanónovým štítom. Stredný rizalit bočných fasád mierne vystupuje z masy komplexu budov. Secesné priečelie prístavbou stratilo pôvodný charakter. Interiér budovy je značne zmenený. 

Hoci budova stojí voľne na hlavnej ulici mesta, v niekdajšom parku, pôvodne vytvorenom pravdepodobne na spôsob „anglického parku”, s dvoma voľne stojacimi vedľajšími budovami obdĺžnikového pôdorysu vytvára malý dvor. Aj keď budova stratila svoju niekdajšiu impozantnosť a pompéznosť, predsa má dôležité miesto v obraze mesta. Jej portikus s tympanónom pripomína atmosféru štyridsiatych rokov 19. storočia.

Kúria Štefana Koháryho II.

Barokovú kúriu dal postaviť v prvej tretine 18. storočia gróf Štefan Koháry II., kapitán fiľakovského hradu. Po vymretí rodu Koháryovcov, začiatkom 19. storočia, prešlo fiľakovské panstvo do vlastníctva zámožnej šľachtickej rodiny Coburgovcov. Počas prvej svetovej vojny budova bola vo vlastníctve miestnych gazdovských rodín.  

Prvýkrát bola Kúria Koháry pozmenená v 19. storočí, neskôr prešla klasicistickými úpravami. Táto prízemná budova s obdĺžnikovým pôdorysom stojí voľne, na mierne svahovitom teréne. Celá je podpivničená, pivnica je priestranná s lunetovou klenbou.

Priečelie kúrie je symetrické, uprostred je zdôraznený rizalitový vchod (4+1+4 osový), ku ktorému sa z dvoch strán pripájajú schody. Tu je vytvorený aj vchod do pivnice, nad ktorým je okno polkruhovitého tvaru, cez ktoré dostáva svetlo aj predsieň pri vchode do kúrie. Stredný rizalit má nepravidelný oblúk, je uzavretý štítom, ktorý je členený okrúhlym zrkadlovým poľom. Zrkadlové pole možno kedysi zdobil erb rodiny. 

Budova má valbovú strechu, vstupná časť so stĺpmi (portikus) má sedlovú strechu. 

Uprostred interiéru je chodba, má symetrický pôdorys. Prostredná chodba má valenú, izby kazetovú valenú klenbu. Toto riešenie bolo typické v prvom rade pre stredovekú stavbu kostolov, v barokovej dobe sa stalo najobľúbenejšou klenbovou formou, aj naďalej hlavne v cirkevných budovách. 

Na pozemku kúrie stoja tri hospodárske budovy, má obrovský hospodársky dvor. 

Na juhozápadnej časti sú zrúcaniny bývalej sýpky, ktorá má obdĺžnikový pôdorys, pôvodne bola dvojpodlažná. Mohla byť postavená zároveň s hlavnou budovou. Severozápadná budova stojí voľne, má tiež obdĺžnikový pôdorys, jej južná časť bola sýpka, severná časť ovčinec. 

Severovýchodná vedľajšia budova bola maštaľ, ktorú viackrát prestavali. Má tiež obdĺžnikový pôdorys, pruskú valenú klenbu, pripája sa k nej viac, neskôr postavených častí budovy. 

Kúria je verejnosti prístupná len počas vybraných podujatí. Povšimnutiahodné sú vynikajúce štukové pruské klenby. 

Od roku 2004 časť stavby, dnes už celú budovu používa 47. skautský zbor Štefana Koháryho, ktorý ju dostal darom od potomkov rodiny Görőcsovcov, jej posledných majiteľov. 

Mesto ponúka rozmanité možnosti na strávenie voľného času. Ak zavítate do Fiľakova, okrem  kultúrno-historických pamiatok a početných nehnuteľných pamätihodností môžete si vychutnať aj rôznorodé podujatia, ktoré v tomto meste organizujú počas celého roka, a mnohé z nich sú tradičné, napr. Palócka Veľká noc je podujatie, ktoré organizujú v hradnom areáli vo veľkonočný pondelok, a spestrujú tak tento sviatok aj záujemcom zo širokého okolia, na hrade sa uskutočňuje aj podujatie Noc múzeí a galérií, tiež Fiľakovské hradné hry. Vašu pozornosť môžu zaujať aj početné turistické atrakcie a prírodné zaujímavosti v blízkom okolí.

Určite neobanujte, ak Fiľakovo navštívite!

Zdroje - texty a fotografie: 

• titulná fotka: Mesto Fiľakovo, Facebook
• Mesto Fiľakovo, webová stránka
• Hradné múzeum vo Fiľakove