Pre oblasť

    Mesto Galanta, jeho architektonické a kultúrno-historické pamiatky

    Článok si prečítalo viac ako 2665+ používateľov
    Mesto Galanta leží v Trnavskom samosprávnom kraji, v strednej časti juhozápadného Slovenska, v strede Podunajskej nížiny. Najstaršia písomná správa o meste pochádza z rokov 1237 až 1240. Galanta sa vyvíjala ako zemepánske mestečko s právom konať jarmoky. V súčasnosti je Galanta, aj keď rozlohou neveľké mesto, jedným z kultúrnych, správnych a hospodárskych centier podunajského regiónu. Obklopené je viacerými väčšími a menšími vodnými tokmi – Váhom, Malým Dunajom a Dudváhom. 

    Mesto Galanta sa považuje za rodisko známych Esterházyovcov. Dôležitým medzníkom v histórii Galanty je rok 1421, kedy Esterházyovci nadobudli časť mesta a dlhé roky udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Bol to uhorský šľachtický rod, ktorý sa zaoberal chovom a obchodovaním s dobytkom. Jeho potomkovia dodnes používajú názov mesta vo svojom prímení (de Galantha). V Galante zanechali niekoľko pamiatok, medzi najvýznamnejšie patria dva kaštiele, ktoré dali postaviť približne v rovnakom období.

    Neogotický kaštieľ Esterházyovcov v Galante

    Východný pohľad na neogotický kaštieľ, zdroj: Mesto Galanta
    Východný pohľad na neogotický kaštieľ, zdroj: Mesto Galanta

    V prostredí mestského parku sa týči mladší, neogotický kaštieľ, ktorý patrí medzi najvzácnejšie kultúrne pamiatky regiónu. Objekt kaštieľa v parku vznikol pôvodne v druhej polovici 16. storočia ako opevnenie s vodnou priekopou. Podľa archeologických výskumov môžeme predpokladať, že prvým známym objektom na mieste dnešného kaštieľa, bola pevnosť štvorcového pôdorysu, so štyrmi krídlami a štyrmi nárožnými baštami s typicky obrannou funkciou. Výskumy dokazujú, že pevnosť bola obklopená suchou priekopou so šírkou 10 a hĺbkou 4 metre.

    Neogotický kaštieľ, zdroj: Mesto Galanta
    Neogotický kaštieľ, zdroj: Mesto Galanta

    Druhá vývojová etapa kaštieľa spadá do 17. storočia. Prestavba bola realizovaná bratmi Danielom a Pavlom Esterházy v roku 1633 a zmenila funkčné využitie kaštieľa. V súlade s nárokmi vtedajšej doby prevažovala obytná funkcia. Objekt bol v tejto etape prestavaný predstaviteľmi hlavných rodových línií na typické neskororenesančné šľachtické sídlo.

    Ďalšou výraznou prestavbou prešiel kaštieľ v roku 1744 v barokovom štýle. V rámci tejto obnovy bola vymenená strecha objektu, vonkajšie fasády boli prerobené v barokovom slohu a zachovali sa z nej mramorové krby, ktoré sú uložené v depozite miestneho múzea. Vodná priekopa bola v tomto období vyplnená hlinou a sutinami z prestavby. Okolie kaštieľa – časť areálu súčasného parku bola upravená, vyrovnaná. Dátum prestavby je zdokumentovaný v existujúcej kamennej tabuli na fasáde západnej veže: „Opätovne takmer od základu obnovil Imrich Esterházy, nitriansky biskup“. Gróf Imrich Esterházy bol cirkevný hodnostár a kráľovský radca, v roku 1741 dal v Galante postaviť Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, ktorá bola v roku 1963 zbúraná.

    Neogotický kaštieľ z neba, zdroj: Mesto Galanta
    Neogotický kaštieľ z neba, zdroj: Mesto Galanta

    Poslednou výraznou prestavbou prešiel objekt v 60. rokoch 19. storočia, kedy bol kaštieľ prestavaný na trojkrídlový objekt v duchu romantizmu. S veľkými finančnými nákladmi dal Jozef Esterházy zrenovovať barokový kaštieľ vo vtedy modernom novogotickom štýle. Na základe projektu Antona Wébera bola ukončená prestavba v štýle romantickej anglickej tudorovskej gotiky v roku 1861. Počas prestavby bolo zbúrané východné krídlo kaštieľa, severné krídlo bolo oddelené od hlavnej západnej časti budovy. Južné krídlo sa zachovalo v spojení so západným krídlom. Na podzemných tehlových základoch zbúraného východného krídla bolo postavené oplotenie nádvoria v neogotickom slohu s liatinovou bránou. Dominantná vstupná brána bola tiež postavená v tomto období na objednávku Jozefa Esterházyho a okolo kaštieľa dal vybudovať park so vzácnymi exotickými drevinami. 

    Vstupná brána, zdroj: Mesto Galanta
    Vstupná brána, zdroj: Mesto Galanta

    Súčasná podoba kaštieľa je výsledkom radikálnej prestavby v roku 1861 v duchu romantickej anglickej gotiky realizovanej Józsefom Esterházym, ktorý je aj s manželkou a tromi deťmi pochovaný v kaplnke na starom cintoríne v Galante. Neogotický kaštieľ zostal po Jozefovej smrti neobývaný, jeho majitelia mali svoje sídla v Maďarsku, zdržiavali sa tu len počas svojich ciest. Po prvej svetovej vojne ho jeho vtedajší majitelia predali aj s okolitým panstvom Československému štátu. Týmto sa pretrhlo aj posledné vlákno, ktoré Esterházyovcov spájalo s mestom Galanta.

    Obnovené severné krídlo neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta
    Obnovené severné krídlo neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta

    Kaštieľ je obklopený prírodne krajinárskym parkom, ktorého strohosť kontrastuje s bohatou výzdobou fasád budovy. Kaštieľ je monumentálna stavba, postavená v pôdoryse U. Bočné krídla uzatvárajú čestné nádvorie. Stredná časť je dvojpodlažná, bočné hospodárske budovy jednopodlažné, tieto sú na mieste pôvodného renesančného opevnenia. V strednej časti hlavného objektu je reprezentačné schodište vedúce do slávnostných priestorov prvého poschodia. Fasády sú bohato členené na spôsob anglickej gotiky. V interiéri štukové klenby, ktoré tak isto napodobujú gotiku. Objekt kaštieľa je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) pod číslom 18/1. 

    V rokoch 1920 až 1970 sídlili v kaštieli rôzne inštitúcie. V roku 1947 bol zbúraný rizalit pri Južnej veži poškodený bombou z núdzovo pristávajúceho amerického bombardéra na konci 2. svetovej vojny. Do roku 1990 budovu spravovalo okresné múzeum, potom bola zväčša vyprázdnená a dlhé roky bola vystavená prírodným živlom a vandalizmu. V roku 1993 sa predstaviteľom mesta podarilo získať kaštieľ od štátu, neskôr sa mohli začať prvé archeologické prieskumy, merania, aby sa kaštieľ pomaly prebudil zo svojho dlhého spánku. 

    Úsilie mesta sa v posledných rokoch začína skutočne vyplácať. Z mestského rozpočtu bola obnovená strecha kaštieľa. Zo zbierok miestneho občianskeho združenia boli zrekonštruované historické nápisy na západnej veži, neogotická brána a studňa. Obnovené bolo aj nádvorie kaštieľa, ktoré dnes poskytuje priestor pre mnohé kultúrno-spoločenské podujatia. 

    Kaštieľ s obnovenou severnou vežou, zdroj: Mesto Galanta
    Kaštieľ s obnovenou severnou vežou, zdroj: Mesto Galanta

    Severné krídlo bolo zrekonštruované v roku 2011 a slúži ako výstavná sieň. Na jeho poschodí boli neskôr zriadené pamätné izby speváka Karola Duchoňa, rodáka z Galanty a maďarského skladateľa Zoltána Kodálya, ktorý svoje detstvo prežil v Galante. 

    Pamätná izba Karola Duchoňa

    Slávnostne bola otvorená v roku 2019. Slúži ako stála expozícia, ktorou vzdali úctu výnimočnému hudobníkovi, spevákovi populárnej hudby Karolovi Duchoňovi, ktorý náhle zomrel v roku 1985. Určite si mnohí z vás pamätajú na jeho pesničku Čardáš dvoch sŕdc, s ktorou na festivale v Japonsku zožal obrovský úspech. V rodnej Galante nikdy neupadol do zabudnutia: spomienkový koncert na jeho pamiatku – Kantiléna - mal v roku 2019 už jubilejný, 20. ročník, busta s jeho podobizňou bola odhalená v roku 2012. A jeho pamiatku si môžeme pripomenúť vždy, keď vstúpime do pamätnej izby, kde sú zachytené dôležité momenty z jeho života.

    Pamätná izba Zoltána Kodálya

    Slávnostne bola otvorená v roku 2018. Skladateľovi, ktorý prežil detstvo v Galante a navštevoval tu aj základnú školu, bol v roku 1943 udelený titul čestného občana mesta Galanta a mesto si ho uctilo viacerými pamätnými miestami. Pamätník Kodálya je umiestnený v mestskom parku neďaleko kaštieľa Esterházyovcov, pamätná tabuľa sa nachádza na budove železničnej stanice. Po Kodályovi je pomenovaná základná škola, gymnázium, ulica a spevokol. Jeho diela a prácu si každé tri roky pripomínajú umelci na stretnutí spevokolov počas tzv. Dní Kodálya a účastníci Medzinárodnej husľovej súťaže Zoltána Kodálya v Galante. Pamätná izba predstavuje míľniky a úspechy zo života uznávaného skladateľa.

    Vďaka investíciám z ministerstiev, cezhraničných projektov, Trnavského samosprávneho kraja a súkromným podnikateľom sa podarilo obnoviť dve zachovalé veže kaštieľa a západný hlavný vchod. Na prízemí menšej, západnej veže sa nachádza tematická reštaurácia. Na prvom poschodí boli vybudované kancelárske priestory a na druhom sa nachádza krásna spoločenská miestnosť. Vyššia, južná veža, ktorá je tiež symbolom mesta a stala sa súčasťou erbu, bola obnovená koncom roka 2021 vrátane vybudovania zbúraného rizalitu (balkóna) a dnes je v nej zriadená expozícia s názvom Galanta na špirále storočiami s vyhliadkou z najvyššieho bodu kaštieľa na súčasnú Galantu. Pri južnej veži bola zriadená aj turisticko-informačná kancelária mesta. Nádvorie kaštieľa poskytuje kulisy pre mnoho kultúrnych a spoločenských podujatí. Najnavštevovanejšie sú Galantské trhy, Beh Galantou, Slávny rod Esterházy de Galantha či Kantiléna – spomienkový koncert Karola Duchoňa.

    Obnovená južná veža, zdroj: Mesto Galanta
    Obnovená južná veža, zdroj: Mesto Galanta

    V hlasovaní verejnosti získala južná veža Neogotického kaštieľa v Galante ocenenie FÉNIX – Kultúrna pamiatka roka 2022 – Cena Nadácie SPP. O víťazovi rozhodla verejnosť svojim hlasovaním za najkrajšiu obnovenú národnú kultúrnu pamiatku počtom hlasov 28 047 z celkového počtu 78 560 hlasov.

    Expozícia v južnej veži neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta
    Expozícia v južnej veži neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta

    Interiér neogotického kaštieľa - zaujímavé detaily, zdroj: domkulturyga

    Historický park okolo kaštieľa 

    Tento galantský park je najväčšou súvislou zelenou plochou v meste, v ktorom sú zastúpené mohutné exempláre duba letného a rôzne druhy exotických drevín: vzácne tisy, ginko dvojlaločné, platan javorolistý, sofora japonská, pagaštan konský. Park je národnou kultúrnou pamiatkou evidovanou pod číslom 18/2. Dominantou parku je neogotický kaštieľ Esterházyovcov, ktorý je symbolom mesta Galanta.

    V roku 2011 bola ukončená revitalizácia parku. V súčasnosti je to nádherný park, ktorý  poskytuje možnosti krátkodobej rekreácie pre návštevníkov. Vhodný je na vychádzku s deťmi, keďže je jeho súčasťou aj drevené detské ihrisko. V parku sa nachádza aj busta hudobného skladateľa Zoltána Kodálya, ktorý mesto preslávil skomponovaním Galantských tancov.

    Park je centrom kultúrneho diania, organizujú sa v ňom výstavy, koncerty, mestské oslavy a trhy, zdroj: Mesto Galanta
    Park je centrom kultúrneho diania, organizujú sa v ňom výstavy, koncerty, mestské oslavy a trhy, zdroj: Mesto Galanta

    Renesančný kaštieľ 

    Renesančný kaštieľ v súčasnosti, zdroj: Mesto Galanta
    Renesančný kaštieľ v súčasnosti, zdroj: Mesto Galanta

    Ďalšou pýchou a zároveň aj symbolom mesta je renesančný kaštieľ, ktorý patrí k najvýznamnejším objektom v Galante z hľadiska historického aj architektonického. Postavený bol na prelome 16. a 17. storočia Františkom Esterházym a Žofiou Illésházyovou ako rodové sídlo rodiny, ktorá v priebehu ďalších storočí získavala stále významnejšie postavenie. 

    Renesančný kaštieľ stojí v náručí viacpodlažnej panelovej zástavby, uprostred sídliska, neďaleko neogotického kaštieľa. Kedysi bol zasadený do krásneho parku. Kaštieľ počas stáročí prešiel štyrmi etapami prestavby. Pôvodnú renesančnú stavbu dnes pripomína už iba priestorová dispozícia a zreštaurované nástenné rastlinné a heraldické maľby. Nachádza sa na Ul. Esterházyovcov.

    1. etapa                          

    Blokový pôdorys obdĺžnikového tvaru v proporciách zlatého rezu, dvojtraktová sedempriestorová dispozícia. Na osi čelnej fasády stála predsunutá veža s takmer štvorcovým pôdorysom. Do terénu polozapustené podlažie tvorilo skladové pivničné neomietnuté priestory, do ktorých bol prístup zvonku z podvežia. Osvetlenie prichádzalo len z jedného okna. Na prízemie viedlo dvojité schodisko situované symetricky po oboch stranách veže. Vo vstupnej hale bolo pôvodné schodisko, ktoré viedlo na prvé podlažie. Boli tu administratívne, reprezentačné a hospodárske priestory – prijímacie salóny a kuchyňa. Niektoré miestnosti, hlavne tie na prízemí mali maliarsku výzdobu s rastlinnými motívmi na hrebienkoch klenby i po obvode portálov. Horné podlažie s drevenými trámovými stropmi malo sedem priestorový symetrický pôdorys, boli v ňom obytné priestory. Na vykurovanie sa používali zelené glazované kachle s kachlicami. Fasáda bola v bielo-šedo-čiernom farebnom tóne. Výzdobu tvorili plastické prvky, rožná bosáž, výrazné rímsy medzi poschodiami. V smere pozdĺžnej osi pôdorysu boli dve nízke pultové strechy schované za atikou s cimburím, boli vyspádované a končili chrličmi, ktoré odvádzali vodu do zádržných nádrží. Okná boli veľké, symetrické. Obydlie chránil tehlový múr s nárožnými vežami so strieľňami. Hlavný vstup bol umiestnený na južnej strane, do ktorého sa dalo dostať pomocou dreveného padacieho mosta, keďže okolo opevnenia bola cca sedemnásť metrová priekopa s vodou alebo tŕním.

    2. etapa

    Pravdepodobne v roku 1647 sa uskutočnila neskororenesančná prestavba. Budova zmenila farbu na terakotovú s bohatou rastlinnou výzdobou okolo okien. Z roku 1680 pochádza vyobrazenie kaštieľa, na ktorom vidno, že tu bola oplotená francúzska záhrada s výsadbou ruží, ktoré vytvárali geometrickí obrazce. 

    Kaštieľ v roku 1680, Greischer – medirytina, francúzska záhrada, zdroj: Mesto Galanta
    Kaštieľ v roku 1680, Greischer – medirytina, francúzska záhrada, zdroj: Mesto Galanta

    3. etapa

    V rokoch 1681 až 1714 vlastníkom kaštieľa bol generál Štefan Esterházy, ktorému sa pripisuje ranobaroková prestavba fasád s iluzívnym bielym kvádrovaním na terakotovom podklade.

    4. etapa

    V roku 1757 kaštieľ získala Amália Mária Limburg von Styrum, vdova po Karolovi Františkovi Esterházym, ktorá dala prestavať kaštieľ v barokovom slohu v roku 1773 pri príležitosti svadby svojej dcéry Marianny. Horné podlažie preklenuli vysoké kláštorné klenby, ktoré boli pravdepodobne zdobené freskami a bohatou štukovou výzdobou. Fortifikačný charakter budovy bol potlačený, postavený bol prístupový klenutý most. Novou strechou manzardového typu získala budova typický barokový vzhľad. Všetky ďalšie prestavby po predaji kaštieľa mali utilitárny charakter a znamenali postupnú degradáciu budovy. Vďaka pracovníkom pamiatkových organizácií sa podarilo kaštieľ zachrániť. Obnova tejto pamiatky bola dokončená v roku 1992 a následne bol sprístupnený verejnosti.

    Renesančný kaštieľ v súčasnosti, zdroj: Mesto Galanta
    Renesančný kaštieľ v súčasnosti, zdroj: Mesto Galanta

    Kaštieľ sa v súčasnosti využíva ako polyfunkčný objekt, slúži ako kultúrny stánok mesta s reprezentačnými a výstavnými priestormi, kde sa možno zoznámiť s históriou mesta. 

    Na prízemí sa nachádza obradná sála, ktorá sa využíva ako sobášna sieň, komorná koncertná sieň, ako miesto na slávnostné podujatia... Je tu aj reprezentačný salónik na usporiadanie menších recepcií alebo menších zasadnutí. 

    Obradná sála, zdroj: Mesto Galanta     
    Obradná sála, zdroj: Mesto Galanta     
    Reprezentačný salónik, zdroj: Mesto Galanta
    Reprezentačný salónik, zdroj: Mesto Galanta

    Prvé poschodie je určené na výstavnú činnosť, slúži ako galéria a múzeum. Galéria má tri sály, kde sa realizujú výstavy nielen súčasných slovenských, ale aj zahraničných výtvarných umelcov. 

    V dvoch sálach sa nachádzajú expozície Vlastivedného múzea. Expozície sú zamerané na meštianske bývanie, nábytkovú tvorbu z konca 19. storočia až po secesiu, a na rod Esterházyovcov. Je tu aj expozícia Miestopis Galanty a okolia, ktorá sa zameriava na históriu mesta. Môžete sa oboznámiť s dejinami galantského regiónu a mlynárstva v povodí Malého Dunaja. Vo foyeri je archeologická zbierka. 

    Vlastivedné múzeum - stála expozícia, zdroj: Mesto Galanta
    Vlastivedné múzeum - stála expozícia, zdroj: Mesto Galanta

    V suteréne je krásny klenutý priestor, ktorý sa využíva na podujatia komorného kultúrno-spoločenského charakteru, na účely osláv inštitúcií a jednotlivcov. 

    Kaštieľ ponúka priestory pre rôzne akcie, medzi najznámejšie patrí festival speváckych zborov Kodályove dni.

    Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa

    Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa - monumentálna dvojvežová stavba, zdroj: iStock
    Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa - monumentálna dvojvežová stavba, zdroj: iStock

    Nachádza sa v centre mesta na Hlavnej ulici. Je to monumentálna jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvoma vežami z roku 1800. 

    Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. V interiéri vyniká najmä vzácny barokový oltár z roku 1741, ktorý bol prenesený zo zbúranej barokovej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie. Pôvodný oltárny obraz sv. kráľa Štefana - zreštaurovaný - namaľoval trnavský maliar Zanussy v roku 1799. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Kľaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár sv. Františka nesie obraz svätca od viedenského maliara J. Ch. Mayra z roku 1870. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia. Zaujímavosťou je aj renesančná tumba Ladislava Kubínyiho (Kubíniho) z konca 16. storočia. Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s  tympanómom. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami.

    Rímskokatolícky kostol Sv. Štefana kráľa – veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami, zdroj: Mesto Galanta
    Rímskokatolícky kostol Sv. Štefana kráľa – veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami, zdroj: Mesto Galanta

    Bývala budova slúžnovského úradu

    Bývala budova slúžnovského úradu, zdroj: Mesto Galanta
    Bývala budova slúžnovského úradu, zdroj: Mesto Galanta

    V druhej polovici 19. storočia bola Galanta centrom kultúrneho a spoločenského života celého okolia. Sídlil tu slúžnovský úrad, okresný súd, pozemková kniha a od roku 1902 aj daňový úrad. Od roku 1909 bolo v meste kino a Galanta mala od roku 1896 vlastný časopis „Galántha és vidéke“. Zmenáreň bola v Galante už v roku 1864 a od roku 1873 pôsobila v meste Galantská sporiteľňa.

    Kruhová fontána na námestí pred MsKC s dominantným umeleckým dielom, zdroj: Mesto Galanta
    Kruhová fontána na námestí pred MsKC s dominantným umeleckým dielom, zdroj: Mesto Galanta

    Morové stĺpy

    V Galante sa cholera vyskytovala ešte aj v 19. storočí, posledná známa epidémia bola v roku 1873. Na pamiatku tejto udalosti a z vďaky za prekonanie epidémie, ale aj na ochranu pred ňou postavili Galanťania v poli za mestom štyri morové stĺpy situované na štyri svetové strany, čo malo symbolizovať ochranu mesta zo všetkých strán. Do súčasnosti sa zachovali tri z pôvodných štyroch stĺpov, južný stĺp bol zbúraný. Stĺpy boli postupne obnovované, najprv západný na Ul. 29. augusta), potom východný za štadiónom pri ceste smerom na Šaľu a nakoniec severný na Sereďskej ceste.

    Morové stĺpy, zdroj: Mesto Galanta

    Neodmysliteľnou súčasťou života každého mesta je oblasť kultúry, ktorá je, samozrejme, aj v Galante veľmi rôznorodá. Kultúrne inštitúcie, organizácie a rôzne centrá pôsobiace na území mesta ponúkajú počas celého kalendárneho roka možnosti hodnotného a zaujímavého trávenia voľného času a oddychu pre každého obyvateľa, či návštevníka mesta.

    Jednou z inštitúcií, ktoré sa podieľajú na organizovaní kultúrnych obsahov a podujatí v Galante je Mestské kultúrne stredisko. Je príspevkovou organizáciou, ktorej  zriaďovateľom je Mesto Galanta. Podieľa sa na organizovaní celospoločensky významných udalostí nielen miestneho ale aj regionálneho charakteru a podáva nápomocnú ruku všetkým, ktorí dbajú na rozvíjanie miestnych tradícii a zvykov, organizuje, koordinuje kultúrno-spoločenský život, rekreáciu a oddych občanov, mládeže a dospelých. Je dôležitým ohnivkom v oblasti zabezpečovania kultúrno-výchovnej činnosti, kultúrno-spoločenskej činnosti a rôznych voľno-časových aktivít na území okresného mesta Galanta a priľahlých obcí. 

    Budova Mestského kultúrneho strediska, zdroj: Facebook MsKS Galanta
    Budova Mestského kultúrneho strediska, zdroj: Facebook MsKS Galanta

    Mestské kultúrne stredisko v Galante prevádzkuje dve kiná  a v správe má 4 objekty: Budovu Mestského kultúrneho centra na Mierovom námestí, Amfiteáter na Ulici kpt. Nálepku, a spomínané historické budovy - budovu Renesančného kaštieľa na Ulici Esterházyovcov a budovu Neogotického kaštieľa na Parkovej ulici.

    Galanta a jej okolie sa pýši priam ideálnymi podmienkami pre letnú turistiku.

    Okolie Galanty krášlia potoky Šárd a Derňa. Najvýznamnejšími riekami okresu sú Váh, Malý Dunaj a Čierna Voda. Tiež sa tu nachádzajú jazerá a potoky, ktoré vytvárajú vhodné podmienky pre relax v prírode a rybolov. V regióne sa nachádzajú termálne pramene, ktoré využívajú mnohé rekreačné strediská. Nájdete tu vodné plochy ako vodné dielo Kráľová na Váhu i termálne kúpaliská.

    Vyhliadka z veže neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta
    Vyhliadka z veže neogotického kaštieľa, zdroj: Mesto Galanta

    Ak chcete spojiť príjemné s užitočným, naplánujte si návštevu turistických atrakcií s niektorým pravidelným kultúrnym či športovým podujatím. Mesto Galanta sa teší na Vašu návštevu!

    Zdroje:

    • texty a fotografie: Mesto Galanta
    • text k Renesančnému kaštielu: PhDr. Iveta Lenická
    2665
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Hľadáte dobrých realizátorov v oblasti Architekt, architektúra?

    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2024 Daibau, všetky práva vyhradené