Levoča - kultúrno-historický poklad medzi slovenskými mestami

Fortifikačný systém 

V 13. storočí okolo Levoče tiahli mohutné mestské hradby v dĺžke 2,5 km. Do 18. storočia boli hradby niekoľkokrát upravované a prestavované, zachovali sa dodnes takmer okolo celého mesta okrem jeho južnej časti. Do mesta sa vchádzalo tromi bránami, z ktorých sa zachovali len dve - Vyšná, dnes Košická brána a Menhardská brána, tretiu bránu v minulom storočí zbúrali. Košickú bránu, ktorá mala pôvodne padací most a barbakán, v roku 1982 zrekonštruovali. Účinnosť hradieb dopĺňali veže a bašty (13 – 16), z ktorých sa dodnes zachovalo len päť. Celé hradby pozostávali z dvoch pásov múrov. Vnútorný pás miestami dosahoval výšku až 8 metrov. Za ním bol umiestnený parkan široký 4 – 6 metrov a parkanový múr, pred ním bola hradobná priekopa, ktorú bolo možné podľa potreby napustiť vodou. V súčasnosti zo severnej a západnej strany hradieb vedú vychádzkové chodníky.

Pokiaľ ide o mesto ako celok, nesporné sú jeho architektonické a historické hodnoty. Predsa však jednotlivé pamiatkové objekty majú svoje príbehy, svoje vlastné špecifické stavebné dejiny, charakteristické znaky svojho vzniku a premien. Okrem príbuznosti niektorých architektonických riešení a detailov z jednotlivých časových rovín a slohov, základnou hodnotou je ich hodnota originálu a neopakovateľnosti. Starobylé mesto Levoča je historickým pokladom spišského regiónu. Sústredené je v ňom bohaté historické a kultúrne dedičstvo. Práve z toho dôvodu mesto bolo v roku 2009 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. 

Historické centrum mesta Levoča

V historickom jadre mesta objavíte takmer všetky najvzácnejšie historicko-architektonické skvosty mesta. Ide o súbor rôznorodých typologických objektov, väčšinou meštianske domy, sakrálne objekty a objekty verejnej a vojenskej správy. Levoča, v roku 1323 vyhlásená za slobodné kráľovské mesto, sa pýšila silným opevnením, priestranným pravouhlým námestím s farským kostolom a radnicou vo svojom strede a mnohými reprezentačnými meštianskymi domami s vnútornými dvormi a arkádami. Kostoly a veľká časť mesta si dodnes zachovali svoj pôvodný ráz. Vďaka množstvu artefaktov, nachádzajúcich sa predovšetkým v interiéry Baziliky sv. Jakuba, patrí Levoča k jedným z mála sídiel aj v stredoeurópskom kontexte s veľkým množstvom dodnes zachovaných hmotných dokladov stredovekého umenia. Nielen domáci obyvatelia, ale aj cezpoľní a zahraniční návštevníci sa môžu kochať krásou veľkého množstva národných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok, evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.

Meštianske domy na Námestí Majstra Pavla 

Po obvode rozľahlého obdĺžnikového námestia stojí vyše 60 meštianskych domov. Väčšina z nich bola postavená v 14. a 15. storočí. V porovnaní s inými stredovekými mestami, levočské meštianske domy sú zväčša širšie, zväčša jednoposchodové, prejazdové alebo sieňového typu, s tromi až siedmymi oknami, ktoré smerujú na námestie. Tieto domy boli pôvodne jednopriestorové alebo dvojpriestorové, neskôr ich dobudovali. V týchto domoch je zachovaných mnoho gotických a renesančných prvkov. Vďaka rekonštrukciám sa postupne odkrývajú úchvatné tajomstvá - pôvodné portály, nástenné maľby, trámové stropy, zdobené fasády a ďalšie.

Domy sú väčšinou trojtraktové. V prednej časti so sieňou alebo prechodom na prízemí bývali majitelia domu. Na prízemí sa zvyčajne nachádzali aj výrobné a obchodné priestory. Na prvom poschodí boli byty, ktoré majitelia zvykli prenajímať. Sýpky na obilie alebo sklady nachádzajúce sa nad bytmi neskôr prebudovali na druhé poschodie, ktoré sa taktiež prenajímalo. V zadných traktoch boli voziarne, maštale, stodoly a podobne. Prebudovaním poschodí nad nimi vznikli ďalšie byty. 

Radnica

Pôvodnú drevenú budovu radnice z 15. storočia zničil požiar v roku 1550, v roku 1599 ju požiar postihol opäť. V roku 1615 budovu rozšírili, pribudovali južnú časť a arkády s podlubinami na prízemí i poschodí. Na fasáde medzi oknami na poschodí sa nachádzajú maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Renesančná veža, s ktorou je budova radnice spojená, bola pristavená v rokoch 1656 až 1661. Slúžila ako zvonica. Koncom 19. storočia budova radnice bola prebudovaná v neorenesančnom slohu. Z východnej strany budovy je vchod na prvé poschodie, kde sa nachádza veľká predsieň zdobená hviezdicovými klenbami so štukovými rebrami, tiež honosný portál s mestským erbom, ktorým sa vchádza do zasadacej miestnosti. V posledných rokoch budova radnice prešla obnovou a rekonštrukciou. 

Obnova priniesla nové poznatky o histórii Levoče a niekoľko zaujímavých nálezov. Vznik radnice sa môže posunúť zhruba o 100 rokov skôr, ako sa doposiaľ predpokladalo. V starších spisoch sa uvádzalo, že radnice na Slovensku vznikali koncom 15. storočia, čo však nie je pravda. Vznik levočskej radnice ako samostatnej centrálnej stavby môžeme datovať najneskôr na začiatok 15. storočia. Pravdaže, nie v takej veľkosti a podobe, v akej ju poznáme dnes, ale stavba na tom mieste v tom čase už určite stála. 

Spišské múzeum

Spišské múzeum vzniklo koncom 19. storočia z iniciatívy Spišského dejinného spolku, ktorý sa okrem iného zaoberal akvizíciou historických predmetov. Múzeum sa od svojho vzniku zameriava na históriu, umeleckú históriu a etnografiu spišského regiónu a mesta Levoče. V rokoch 1968 až 1990 spravovalo národnú kultúrnu pamiatku Kostol sv. Jakuba v Levoči, v roku 1989 prevzalo správu Spišského hradu. Múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea v Bratislave. 

V radnici na pochodí je návštevníkom mesta k dispozícii expozícia Spišského múzea venovaná dejinám mesta Levoča, jeho počiatkom, rozvoju, dobe rozkvetu i súčasnosti. Sú tu nielen diela historického a umelecko-historického charakteru, ale aj ukážky bohatej cechovej produkcie, bohaté umelecké zbierky od gotiky cez renesanciu po barok súvisiace so Spišským regiónom. Okrem stálych expozičných priestorov je tu aj výstavná sieň pre tematické a príležitostné výstavy, tiež „malá výstavná sieň“, v ktorej verejnosti predstavujú výstavy študijného a komorného rázu, s netradičným prístupom k vystaveným dielam.

Ďalšie expozície

Expozícia Výtvarná kultúra na Spiši umiestnená v renesančnom dome na Námestí Majstra Pavla č. 40 návštevníkom sprístupňuje umelecko-historické zbierky od gotického umenia po diela 19. storočia. Súčasťou expozície sú aj ukážky umeleckoremeselných prác z kovu a diela ľudového umenia. 

Expozícia Majster Pavol z Levoče je návštevníkom k dispozícii v meštianskom dome na Námestí Majstra Pavla č. 20. Obsahuje fotografie, faksimilné kópie a odliatky takmer všetkých významných diel známeho stredovekého rezbára, tvorcu najvyššieho gotického oltára na svete, ktorý zdobí kostol sv. Jakuba v Levoči.

Klietka hanby

Neďaleko radnice stojí Klietka hanby, ktorá sa v minulosti využívala na trestanie ľahších deliktov. Kedysi stála na mieste dnešného evanjelického kostola, neskôr v parku rodiny Probstnerovcov, keď bola ich majetkom. V roku 1933 rodina klietku pochádzajúcu zo 16. storočia darovala mestu, odvtedy stojí pred radnicou.

Bazilika sv. Jakuba 

Sakrálny objekt - Bazilika sv. Jakuba je najvýznamnejšou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta Levoča. Tento chrám, ktorý bol v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor, patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Veriaci doň chodia na bohoslužby už vyše 700 rokov. Nielen vďaka bohatej histórii, ale aj vďaka početným umeleckým pamiatkam je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou – samotný chrám, diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. 

Je to trojloďový chrám s krátkou polygonálne ukončenou svätyňou, s niekoľkými prístavbami. Dnešná sakristia, pôvodne pravdepodobne samostatná kaplnka, bola pričlenená k dnešnej podobe chrámu. V druhej polovici 14. storočia sa začalo so stavbou súčasnej podoby chrámu. Koncom 14. storočia sa začalo s postupným rozširovaním pôvodného chrámu. Najprv bola pristavaná kaplnka sv. Juraja na severnej strane, neskôr severná predsieň, potom južná predsieň s Korvínovským oratóriom na poschodí, tiež tzv. Henckelova knižnica nad severnou predsieňou a kaplnkou sv. Juraja. Najmladšou, neogotickou prístavbou baziliky je veža s dvoma kaplnkami na západnej strane z druhej polovice 19. storočia. 

V interiéry baziliky sa nachádzajú početné stredoveké nástenné maľby, tiež kamenné a drevené epitafy a mortuáriá z obdobia 14. až 18. storočia. Je to súbor mimoriadnej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý patrí medzi najväčšie na Slovensku. Kolekciu tvorí vyše štyridsať náhrobných kameňov, tabúľ a štítov. Zbierka pozostávajúca z dvanástich stredovekých, gotických, krídlových, nástenných oltárov (väčšina stojí na pôvodnom mieste) je tiež mimoriadne hodnotná a unikátna. V rámci celej Európy podobnú zbierku nájdete iba v Bardejove. 

Hlavný oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče, osadený do priestoru pomerne malého presbytéria, je najznámejšou, najvzácnejšou a najobdivovanejšou súčasťou tejto baziliky. Tento neskorogotický krídlový oltár zhotovený z lipového dreva je najvyšší svojho druhu na svete (vysoký je 18,62 m a široký 6,7 m). Ide o chrámový artefakt zo začiatku 16. storočia, ktorý je komponovaný podľa sústavy kružníc a trojuholníkov. 

Veža Baziliky sv. Jakuba 

Ide o jednu z najstarších veží svojho typu na území Slovenska. Má hranolovitý tvar a novogotickú osemuholníkovú nadstavbu. Vo veži kostola sa nachádzajú dva hodinové zvony z roku 1925, väčší zvon je hnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou. Veža je sprístupnená verejnosti. Po prekonaní 216 schodov máte možnosť pozorovať nádherný výhľad na celé mesto a jeho okolie zo 70 m výšky.

Evanjelický kostol 

Jednou z dominánt levočského námestia je klasicistický evanjelický kostol. Postavený bol na základe Tolerančného patentu v prvej polovici 19. storočia namiesto staršieho kostola, ktorý stál za mestskými hradbami. Kostol má pôdorys v tvare gréckeho kríža, majestátnu kupolu, vysoké, polkruhovo zaklenuté, oddelené okná.

V interiéri sa nachádzajú tri empory (na východnej, západnej a severnej strane), na ktorých je organ, archív a vzácna knižnica. Milovníci sakrálneho umenia tu môžu obdivovať vzácny barokový kríž a kovaný kríž, pochádzajúci z pôvodného kostola, umiestnený na balustrádovom (stĺpikovom) zábradlí. Na južnej strane v mohutnej klasicistickej oltárnej architektúre je umiestnený veľký oltárny obraz levočského maliara Jozefa Czauczika, ktorý predstavuje Krista kráčajúceho po mori. 

Barokový kostol sv. Ducha a kláštor minoritov 

Kostol a komplex kláštorných budov sa nachádza na Košickej ulici. Postavený bol v barokovom slohu v polovici 18. storočia po ničivom požiari, ktorý zasiahol najstarší levočský kostol. Kláštorné objekty majú pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na východnej strane je sakristia a do nárožia je vstavaná veža. Na priečelí kostola je nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky. Barokový, františkánsky interiér zdobia nástenné maľby, ktoré predstavujú výjavy zo života františkánskych svätých. Na hlavnom oltári je umiestnený obraz od známeho maliara Jozefa Czauczika. Kostol sv. Ducha je jedným z mála zachovaných barokových kostolov na Spiši.

Starý kláštor minoritov, ktorý sa nachádza pri západných hradbách starého mesta (Kláštorská ulica), je jednou z najvýznamnejších a najstarších stavieb mesta a zároveň jednou z najzachovalejších gotických monastických stavieb na Slovensku vôbec. 

Starý minoritský kostol (nazývaný aj Čierny, Gymnaziálny alebo Jezuitský kostol)

Kostol, spolu s priľahlým kláštorom, bol postavený v prvej polovici 14. storočia. Peniaze na jeho stavbu poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Pôvodne to bol Kostol sv. Ladislava, neskôr bol zasvätený Panne Márii kráľovnej anjelov. Patrí medzi najväčšie kostoly na Slovensku, je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. V roku 1671 Jezuiti kláštor a kostol opravili a zväčšili. Loď kostola bola prebudovaná v barokovom slohu. Prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu. 

Obdivuhodný je predovšetkým barokový interiér kostola z konca 17. storočia. Z gotického interiéru vyniká hlavný oltár so sochou Madony z 15. storočia a s barokovými sochami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V kostole sú aj cenné nástenné maľby. V sakristii je maľba z prvej polovice 14. storočia. Na severnej strane lode sú realisticky vyobrazené morality (skutky milosrdenstva).

Múzeum špeciálneho školstva - interaktívne múzeum pre malých i veľkých

Historická Levoča sa od začiatku 20. storočia spája s nevidiacimi, pretože na území mesta od roku 1922 existovala a dodnes funguje najstaršia škola pre žiakov so zrakovým postihnutím na Slovensku. V 80-tych rokoch vzniklo Múzeum špeciálneho školstva, ktoré je dnes moderným, interaktívnym a najmä zážitkovým priestorom pre malých i veľkých. Počas 45-minútovej prehliadky tu návštevníci spoznávajú nielen históriu vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím, ale vidia množstvo vzácnych, originálnych exponátov, interaktívnych prvkov, nadrozmerné modely ľudského oka a ucha, testujú si svoje vlastné zmysly a ocitajú sa v tmavom priestore, evokujúcom jednoduchú domácnosť nevidiacich. 

Bazilika Navštívenia Panny Márie

Dominantou nad mestom je Mariánska hora (strmý kopec s neogotickou bazilikou), jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku. Na kopci sa vypína Kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý bol v roku 1984 povýšený na malú baziliku – bazilika minor. K bazilike sa môžete dostať pútnickou cestou (vyasfaltovaným chodníkom), olemovanou lipami, ktorá je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu.

Na jednotlivých úsekoch vedľa cesty sa nachádza 5 kaplniek, ktoré pripomínajú výjavy zo života Panny Márie. Pri nich si môžete oddýchnuť a načerpať síl na zvyšok cesty. O rozvoj mariánskeho kultu sa pričinili minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14. storočia v Levoči kláštor. Už v tomto období sa konali pravidelne púte na Mariánsku horu. Konajú sa aj v súčasnosti v prvý júlový víkend, prichádzajú sem každoročne tisícky pútnikov nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Kaplnka bola niekoľkokrát prebudovaná a rozširovaná, aby mohla pojať viac pútnikov. Nový kostol pre pútnikov postavili na začiatku 20. storočia. Je v ňom neskorogotický oltár. 

Hneď vedľa baziliky stojí moderný pútnický dom. Z Mariánskej hory je najkrajší výhľad na Levoču. Hoci je hora pútnickým miestom, pre návštevníkov mesta je zaujímavá i mimo pútnickej sezóny.

Multifunkčný rekreačný areál ŽABIA CESTA

Neveľká vodná nádrž, ktorá sa nachádza približne 3 km od centra mesta Levoča, bola sprevádzkovaná v roku 1990. Neskôr sa mesto rozhodlo revitalizovať okolie levočskej priehrady, vznikol projekt Žabia cesta. Revitalizácia areálu viacúčelovej vodnej nádrže sa uskutočnila v rokoch 2021 až 2022, kedy bol multifunkčný areál, ktorý ponúka relaxačné, športové, náučné ako aj kultúrne vyžitie, oficiálne otvorený. 

Projekt bol zameraný na ropuchu bradavičnatú a jej migráciu k vodnej nádrži za účelom párenia. Vďaka vybudovaným žabochodom sa žaby bezpečne dostanú k vodnej ploche, znesú tam vajíčka a nové vyliahnuté žaby potom putujú do blízkych lesov. V rámci projektu bol vybudovaný náučný chodník Žabia cesta, dlhý 1,2 km. Kráčajúc po ňom spoznáte prírodné hodnoty okolia vodnej nádrže Levočskej priehrady. Dôraz je daný na osvetu ochrany a migrácie žiab a obojživelníkov. Všeličo sa dozviete vďaka štyrom náučným panelom (Lúka plná života, Operenci a ich príbytky, Žabí labyrint a Lezie Želka žabochodom). Medzi interaktívne prvky chodníka patrí drevený model ropuchy bradavičnatej, žabochod, vtáčie búdky a obyvatelia lesa, lesné pexeso – stopy zvierat, lesní obri a tajomstvá otváracích stromov. 

Ak ste milovníkom kúpania, k dispozícii je plocha vyčlenená na prírodné kúpanie s dohľadom plavčíka. Najväčšia hĺbka vody je 130 cm, na okrajoch je voda plytšia. Môžete si prenajať malé vodné plavidlá a vychutnať si krásu okolitej prírody priamo z vodnej plochy. 

Návštevníkom areálu je k dispozícii aj lanový park s lezeckou stenou, vysokou takmer 10 metrov, ktorú možno využiť samostatne alebo s dohľadom a pomocou vyškolených inštruktorov. Je tu aj multifunkčné ihrisko, ktoré si možno prenajať (tenis, futbal, nohejbal, volejbal, basketbal), detské ihrisko a plážové ihrisko (plážový volejbal). Vybudované sú aj altánky. Návštevníci si môžu prenajať kotlík, panvicu alebo gril a pripraviť jedlo podľa vlastnej chuti.

Čo ešte môžete vidieť a zažiť v Levoči?

V Levoči je omnoho viac pamiatok, nie všetky našli miesto v tomto článku, napr. socha Ľudovíta Štúra, stará dielňa na výrobu pušného prachu, Knižnica Jána Henckela, secesná budova gymnázia a mnoho ďalších zaujímavých stavieb. V tomto meste sa vrátite v čase, na chvíľočku sa ponoríte do stredoveku. 

Milovníkov kultúry určite poteší mestské divadlo, ktoré je dejiskom mnohých kultúrnych podujatí. V meste počas celého roka organizujú početné pravidelné podujatia, spomenieme niektoré: Noc múzeí, letný kultúrny festival Dni Majstra Pavla (predstavenia), festival v meste Tajomná Levoča a Karpatský remeselný trh, festival klasickej hudby Levočské babie leto, vianočné trhy a ďalšie. 

Starobylá Levoča ponúka veľa možností na využitie voľného času. V okolí Levoče sú mnohé prírodné krásy pretkané značkovanými turistickými chodníkmi alebo cyklistickými chodníkmi. Na svoje si určite prídu aj aktívni športovci. 

Či už máte chuť spoznávať slovenskú históriu a prírodné krásy, aktívne si zašportovať alebo si len jednoducho oddýchnuť, v Levoči určite prídete na svoje!

Zdroje: 

• Titulná fotografia - Centrum Levoče, autor fotografie: Vladimír Maľák
• Texty a fotografie - Mestský úrad Levoča