Pre oblasť

    Mesto Prievidza – srdce hornej Nitry a jeho architektonické skvosty a pamiatky

    Článok si prečítalo viac ako 1553+ používateľov
    Prievidza je okresné mesto nachádzajúce sa v Trenčianskom samosprávnom kraji. Leží v strede Prievidzskej kotliny, ktorá tvorí podstatnú časť Hornonitrianskej kotliny. Mestom preteká rieka Handlovka, ktorá za mestom ústi do rieky Nitry. Hoci prvá písomná zmienka o tomto osídlení pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva, to neznamená, že tu predtým nebolo osídlenie. Stopy po ľudských obydliach siahajú až do obdobia paleolitu. Pretože v druhej polovici 20. storočia dominantnou činnosťou bola ťažba hnedého uhlia, baníctvo určilo základný charakter mesta. V súčasnosti je Prievidza hospodárskym a administratívnym centrom Hornej Nitry. Vďaka početnej zeleni a zeleným plochám patrí medzi najzelenšie mestá Slovenska.

    Nielen história, ale aj početné dejinné udalosti sú zapísané do života Prievidze a zanechali v tomto meste nezmazateľnú stopu. Metropola Hornej Nitry – Prievidza – má na svojom území početné historické a iné pamiatky a zaujímavosti. Niektoré z nich odporúčame do vašej pozornosti.

    Kostol Najsvätejšej Trojice 

    Kostol Najsvätejšej Trojice, známy aj ako Piaristický kostol je jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s plytkými bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokoková ornamentika. V presbytériu je iluzívna nástenná maľba od J. A. Schmidta, v lodi od viedenského maliara J. Š. Bopovského. Hlavná fasáda členená pilastrami je zakončená štítom, do ktorého je vstavaná veža.

    Celý kostol sa nesie v barokovom štýle. Dominantou kostola je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a s ústredným obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej pokračuje v plastickej kompozícii vznášajúcej sa v priestore. Obrazy na všetkých piatich bočných oltároch sú podobného štýlu. Ich autorom je rovnako Š. Bopovský.

    Zakladateľkou tohto stavebného a urbanistického diela bola grófka Františka Khuen-Pálffyová. Výstavba sa začala v roku 1666.  Na tejto mimoriadnej stavbe sa podieľali desiatky domácich remeselníkov, moravskí, sliezski či rakúski majstri. Dokončená bola pod vedením rehoľného staviteľa H. Hangkeho v rokoch 1743 až  1750. Piaristický Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie dostavali a vysvätili v roku 1753. Pred očami mestečka sa tak udial výnimočný architektonický počin nadregionálneho významu. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. Pri vstupe do kolégia sú stĺpy s iónovou hlavicou, charakteristickou dvoma stočenými volútami (laický názov baranie rohy). Vchod do kostola je vyzdobený stĺpmi s korintskou hlavicou, ktorých ozdobou sú rozvinuté akantové listy v radoch nad sebou vytvárajúce dojem kvetu a nad nimi dve volúty. Oba štýly majú pôvod v antike.

    Kláštor piaristov z 18. storočia vytvára spolu s piaristickým kostolom jeden z najkrajších barokových komplexov v strednej Európe. Pri návšteve Prievidze nevynechajte príležitosť navštíviť tento architektonický skvost a ďalšie pamiatky mesta.

    Meštiansky dom

    Budova je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná kultúrna pamiatka a je vo vlastníctve mesta. V Meštianskom dome na Námestí slobody je aktuálne situovaná Galéria Imricha Vysočana. Galéria je organizačnou zložkou Kultúrneho a spoločenského strediska v Prievidzi a jej cieľom je prezentovať históriu mesta a najmä umelecké diela prievidzských profesionálnych i amatérskych umelcov – maliarov, grafikov, sochárov, umeleckých rezbárov, ale aj fotografov či ostatných umelecky zameraných osobností.

    Detail z fasády na Meštianskom dome
    Detail z fasády na Meštianskom dome

    Kostol sv. Bartolomeja a slnečné hodiny

    Kostol sa nachádza na Pribinovom námestí. Ranogotická svätyňa kostola sv. Bartolomeja potvrdzuje, že vznikol koncom 14. storočia. Patrónom kostola, farnosti i mesta sa stal apoštol Bartolomej – patrón garbiarov. V roku 1678 kuruci zariadenie kostola zničili. Pri ohni sa zrútila strecha a ťažko sa poškodila veža. Kostol bol opravený v roku 1698. Pri oprave ponechali pôvodnú vežu celú, len ju obohnali masívnymi vonkajšími múrmi, ktoré sa v 3 stupňoch zužujú k vežovej ochodze pod hodinami. Loď kostola prešla mnohými zmenami. Dve bočné kaplnky pochádzajú z 15. storočia. Z pôvodného interiéru kostola sa zachoval pozlátený gotický pacifikál, pozlátený gotický kalich a strieborná gotická kadidelnica. Najkrajšou pamiatkou je monštrancia Jána Korvína, ktorá patrí medzi prvé monštrancie u nás vôbec. Na prelome 18. a 19. storočia bol vchod od Necpal zamurovaný, v súčasnosti je tu Boží hrob. Nový vchod bol vybudovaný z južnej strany, kde sa vytvoril väčší vstupný priestor, ktorý súčasne slúžil na pobyt žobrákom, preto mu zostalo pomenovanie ,,žobráčňa“. Asi v tom istom čase bol vedľa vytvorený výklenok ,,Umučenia“. Z ochodze okolo veže kostola hlásnik oznamoval čas, pozdvihoval myseľ občanov, plašil nočných výtržníkov a hlásil prípadný požiar. Začiatok služby ohlasoval zvonením. Toto zvonenie bolo signálom na skončenie dňa. Krčmy sa zavierali a páriky prichytené po tomto zvonení sa považovali za rušiteľov verejnej mravnosti. Hlásnik príchod každej hodiny oznamoval spevom verša nábožnej piesne na každú svetovú stranu, pričom vystríhal mešťanov pred neopatrným zaobchádzaním ohňom. Službu končil ranným zvonením, ktoré bolo súčasne signálom začiatku pracovného dňa. Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny. V roku 1957 pri renovácii kostola boli pod omietkou objavené vonkajšie stredoveké fresky z roku 1532 s biblickými výjavmi z pôvodnej vonkajšej výzdoby kostola, prekryté neskoršími renesančnými. Čas vzniku premaľby dokladá chronogram slnečných hodín. Ich stav však nedovoľoval renováciu a preto boli zakryté omietkou. Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv. Bartolomeja zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

    Na kostole sa nachádzajú južné vertikálne slnečné hodiny a sú z roku 1662. Majú pravouholníkový tvar, ciferník je delený po štvrťhodine od 6. hodiny rannej do 6. hodiny večernej. Číslice sú rímske. Nápis ,,FILIOLI, NOVISSIMA HORA! MDCLXII“ vo voľnom preklade znamená: Miláčikovia odbila hodina, Synáčik najnovšia hodina alebo význam s výstrahou Synáčikovia (vaša) posledná hodina.

    Kostol sv. Bartolomeja so sochou Nepoškvrneného Počatia – Immaculata v popredí 
    Kostol sv. Bartolomeja so sochou Nepoškvrneného Počatia – Immaculata v popredí 

    V roku 1963 bola pred piaristickým kostolom postavená socha Nepoškvrneného Počatia – Immaculata. Bola zhotovená z darov Sidónie Pálfiovej, bojnického prepošta, prefekta, kremnickej komory a drobných darcov. Vyhotovil ju kremnický sochár Dionýz Stanetti. Nápis na podstavci hovorí, že renovovaná bola v rokoch 1812, 1862, 1904 a 1936. 

    Kostol Nanebovzatia Panny Márie

    Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia stojí na Mariánskom vŕšku v severovýchodnej časti mesta. Pôvodne bol súčasťou hradu doloženého listinou Ladislava V. z roku 1276. Po zániku hradu v roku 1321 existoval pri kostole benediktínsky kláštor, založený palatínom Leustachom z Jelšavy. Opustený kláštor a kostol s opevnením v 15. storočí prebudovali karmelitáni, ktorých povolal do Prievidze Laustachov syn Juraj. Keď v roku 1430 získali karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, kostol sa stal pútnickým miestom. K „milostivej“ soche Panny Márie z konca 15. storočia (dnes na hlavnom oltári z roku 1721) sa veriaci obracali s prosbami a modlitbami. Pútnictvo celkom nezaniklo ani počas pôsobenia reformácie. Po vypovedaní evanjelikov z mesta a opätovnom prevzatí oboch kostolov katolíkmi v auguste 1660 bola mariánska púť slávnostne ustanovená na 15. augusta. Na Mariánskom vŕšku sa dodnes konajú nedeľné púte k sviatku Nanebovzatia Panny Márie, patrónky kostola. Hlavný oltár je barokový, ambitový z prvej štvrtiny 16. storočia. Bočný oltár je barokový z konca 17. storočia. Kostol bol do 19. storočia viackrát upravovaný.

    Najstarší prievidzský kostol – Kostol Nanebovzatia Panny Márie
    Najstarší prievidzský kostol – Kostol Nanebovzatia Panny Márie

    Park Skotňa

    Park sa nachádza priamo v srdci mesta. Hlboká úzka ulička Skotňa bola v stredoveku prístupovou cestou do prievidzského hradu. Názov možno odvodiť od toho, že sa tu nachádza nerovný terén s prudkejším sklonom. Podľa ľudovej povesti tento názov pochádza od skutočnosti ľahkého ,,skotenia sa“ – padnutia na prudkom svahu. V súčasnosti tu môžete stráviť príjemné chvíle napríklad na Vyhliadke na Mariánskom vŕšku alebo športovaním na workoutovom ihrisku. 

    Park Skotňa sa nachádza v srdci mesta
    Park Skotňa sa nachádza v srdci mesta

    Trojičný stĺp

    Je historickou dominantou Námestia slobody, jeho severnej časti. Dal ho postaviť kňaz Ján Podolan v 18. storočí (1739). Stĺp vyhotovil sochár Dionýz Stanetti. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia umiestnený reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie.  Na troch volútových sokloch stoja sochy archanjelov. Na jeho ozdobných medailónoch sa zachovali nápisy „…k úcte Najsvätejšej Trojice pre najbližších a svojich“, „Aby hrozný mor a vojna obišli mesto a ľud, nech so zbožným želaním sa naplní.“ Táto pamiatka bola kompletne reštaurovaná v rokoch 1992 až 1995.

    Súsošie sv. Cyrila a Metoda

    V dobe novej aktivity Matice slovenskej po roku 1989 vznikla myšlienka výstavby cyrilo-metodských súsoší na Slovensku. Súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda bolo v Prievidzi odhalené dňa 4. júla 1998. Súsošie je dielom akad. sochára Stanislava Mikuša. Aktom odhalenia sa Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, v ktorom bola takýmto spôsobom vzdaná úcta solúnskym bratom – vierozvestcom.

    Obetiam druhej svetovej vojny a SNP venovaný je Pomník padlým v SNP a Pamätník SNP v Banskej. 

    Pomník padlým v SNP

    Kultúrnou pamiatkou je i Pomník padlým v SNP stojaci na Námestí slobody v centrálnej časti mesta. Pomník bol postavený v roku 1948 na počesť obetí druhej svetovej vojny. Autorom tohto diela je architekt Štefan Lukačovič a akademický sochár Rudolf Pribiš. Reliéf je vytesaný do pieskovca, zobrazuje účastníkov povstania – ženu a roľníkov s vojakmi, partizánmi, ich veliteľom,  celkovo 7 osôb. V  reliéfe sú znázornení aj neodmysliteľní pomocníci vo vojne – kone. Na okraji pamätníka je umiestnený  vysoký, hranolovitý stĺp so sochou ženy, ktorá predstavuje symbol slobody. Dňa 29. augusta, počas sviatku Slovenského národného povstania, sa každoročne organizuje akt na počesť SNP a ľudí, ktorí v  ňom položili svoje životy. 

    Pamätník SNP

    Pamätník SNP na Banskej je venovaný obetiam oslobodzovacích bojov počas II. svetovej vojny. Je majetkom mesta Prievidza a bol zhotovený a osadený v roku 1991 ako pamiatka na oslobodzovanie Prievidze, ktoré sa začalo práve v týchto miestach na Banskej. Autorom pamätihodnosti je akademický maliar a prievidzský rodák Pavol Bley. Pamätník je zhotovený z vápencovej kamennej hmoty, zvanej opuka. Na pamätníku je umiestnený text: „Postoj chvíľu a nezabudni. V týchto miestach padlo v boji proti fašizmu v dňoch 15. 9. – 19. 9. 1944 trinásť slovenských vlastencov. Milujte našu krásnu zem, kde človek, rozkvitnutý ker, pod hviezdami práce v náručí chráni mier.“

    Rušňové depo

    Vlak po prvýkrát do Prievidze prišiel pred viac než 120 rokmi. Po viac než storočí je súčasťou miestnej železničnej stanice unikátne historické depo, ktoré v roku 2005 bolo vyhlásené za národnú technickú pamiatku. Rozhodne odporúčame jeho návštevu hneď po príjazde do Prievidze. 

    Stavba sa nachádza na Bojnickej ceste č. 2 v areáli železničnej stanice. Bola vybudovaná v rokoch 1912 – 1913, rozšírená v roku 1938. Má charakteristické znaky architektúry železničných stavieb z obdobia počiatkov železničnej dopravy. So svojím zachovaným technologickým vybavením je najzachovalejšou stavbou svojho druhu na Slovensku. Má pamiatkovú hodnotu ako významný dokument vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. 

    Lipy republiky

    Pred obvodným úradom je pamiatka na rok 1968 a s ním spojený obrodný proces, vo forme vysadených líp, tzv. Stromov republiky. Akt sadenia sa uskutočnil 19. novembra 1968, výsadbu zabezpečil Miestny odbor Matice slovenskej v Prievidzi. Do súčasnosti sa pred vchodom do budovy zachovali len dva pôvodné exempláre líp, ďalšie dva boli odstránené a nahradené trojicami smrekov. V ich susedstve je aj jeden zaujímavý exemplár ginka dvojlaločného.

    Prievidza ponúka široké možnosti pre kultúru, šport a rekreáciu

    Naplánujte si výlet do Prievidze. Nečakajú tu na vás iba historické pamiatky alebo ojedinelé zážitkové atrakcie. V tomto meste môžete zažiť vyhliadkový let lietadlom, zoskok padákom, parky priamo v centre, galérie obrazov priamo na sídliskách a množstvo ďalších atrakcií. Počas celého roka sú organizované početné kultúrne podujatia, ktoré svojimi obsahmi lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia. Ak si chcete užiť kroje, starodávne remeslá a tradičné pochúťky, aj o tie je postarané. Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi sa stará o to, aby slovenská ľudová kultúra (predovšetkým tá špecificky hornonitrianska) len tak nevymrela. Pravidelne sa tu organizujú festivaly zamerané na prezentáciu ľudových umení a zvykov. 

    Mesto tiež ponúka veľké množstvo možností športovania, keďže sú pre verejnosť k dispozícii veľkokapacitné športoviská, súkromné fitness centrá a verejné work-out ihriská, nachádzajúce sa v blízkosti obytných domov vo viacerých častiach mesta. V meste sa postupne buduje cyklotrasa, ktorá už teraz spája kľúčové miesta a poskytuje tak možnosť alternatívnej dopravy. V širšom okolí mesta Prievidza sú ďalšie možnosti, ako športovať – odreagovať sa môžete pri golfe, jazde na koni alebo pri rekreačnom rybolove.

    Voľný čas možno tráviť v prírode, ktorá je v bezprostrednej blízkosti mesta.  

    Ak navštívite Prievidzu určite nezabudnite zavítať aj do neďalekého kúpeľného mesta, Bojnice, ktoré ponúka množstvo atrakcií a pamiatok. Dominantou je romantický zámok a zoologická záhrada. O Bojnickom zámku sa viac môžete dozvedieť v našom článku pod názvom Značka na mape – opevnený hrad – rozprávkový zámok. 

    Čo povedať na záver? Navštívte Prievidzu a presvedčte sa sami. Určite tu zažijete výlet, na ktorý len tak skoro nezabudnete.

    Zdroje:

    Titulná fotografia - zdroj: Visit Prievidza

    • text a fotografie: Mesto Prievidza
    • fotografie: Visit Prievidza
    1553
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené