Športová hala v Zlatar Bistrici | NOP Studio

Výber a text v chorvátčine: Maroje Mrduljaš

Športová hala v Zlatar Bistrici bola postavená hneď vedľa budovy základnej školy, s ktorou tvorí funkčný, ale aj urbanistický celok. Nová hala bola postavená na mieste starej, ktorá vyhorela, a ňou sa uzatvára školské námestie umiestnené diagonálne voči hlavnej ceste, chránené od premávky, ktoré napomáha k zabezpečeniu intímnejšieho charakteru.

Hneď vedľa námestia je skromný vidiecky statok, takže v tom prostredí sa sympaticky prelína život vzdelávacej inštitúcie s úplne vidieckymi scénami. Hala je situovaná presne tam, kde je nerovný terén, takže slúži ako prepojenie medzi školským námestím na kopci a zadnou, nižšou časťou pozemku školy so športovým ihriskom a parkoviskom. Práve táto topografická a urbanistická poloha výrazne ovplyvnila priestorovú koncepciu haly.

Architekti z tohto architektonického štúdia pristúpili k téme športovej haly s ideou o jej spoločenskej úlohe a dignite, pričom nezabudli na prepojenie so školou a jej spoločenskou dynamikou. Projekt sa snaží vyvážiť spoločenskú prestíž úlohy s podporou menej formálnych, ničím nerušených podujatí. Myšlienka úplného otvorenia haly smerom k námestiu a vytvorenie priestorovej kontinuity verejného priestoru a tribún haly je kľúčová pre jej realizáciu. Objem haly vo vzťahu k námestiu má harmonický formát a zvýraznené horizontálne proporcie. Vďaka denivelácii objem nie je príliš vysoký a pekne zapadá do siluety budovy školy.

Horná časť priečelia je z translucentného polykarbonátu a prízemie je kompletne presklené, takže všetky aktivity v športovej hale sú viditeľné z námestia.

V noci je športová hala ako veľká mestská laterna osvetľujúca námestie.

Architekti tribúny nepovažovali za technický problém, interpretovali ich ako rozšírenie verejného priestoru. Preto sú haly fixné, sú súčasťou interiérovej krajiny a fungujú ako veľké mestské schodisko, cez ktoré námestie kaskádovo prechádza do haly. Nejde však len o monumentálne urbanistické riešenie. Tribúny sú celé obložené drevom, takže počas prestávok slúžia na hranie a zábavu školákov. Samotná športová hala sleduje logiku verejného priestoru, rovnaký prípad je aj s exteriérom haly: obklopuje ju systém schodísk a peších rámp, ktoré spájajú námestie, parkovisko a športoviská.

Vzhľadom na to, že veľa žiakov prichádza do školy z blízkych miest automobilom alebo organizovanou dopravou, pešia promenáda je dôležitou súčasťou každodenného života školy, pretože prispieva k sieti verejných priestranstiev v centre Zlatar Bistrice.

Spolu s priestorovou konfiguráciou architekti predefinovali aj niektoré formálne konvencie športovej haly. Keď ide o samotný štandardný objem, autori nevstúpili do polemiky, ale vzťah k priečeliu je inovatívny po formálnej aj konštrukčnej stránke. Bežným prístupom k dizajnu priečelia je umiestnenie sklenených rovín do najvyšších častí.

Západné priečelie je riešené ako niekoľko rovnobežných rovín, ktoré sa oddeľujú od mysliteľnej vertikály steny, aby odspodu prenikalo svetlo do interiéru. Osvetlenie v interiéri je tak nepriame a rozptýlené a absencia priamych slnečných lúčov dopadajúcich na sklo a následné vstupujúcich do priestoru znižuje prehrievanie v teplejších mesiacoch.

Všetky priečelia športovej haly sú vyrobené zo špeciálne tvarovaných a prefabrikovaných sendvičových panelov s pohľadovým betónom. Do betónu je pridaný čierny pigment a použité bolo aj zelené kamenivo, čím sa získali zaujímavé tóny a textúry. Na západnom priečelí sú panely úplne hladké a ich farba sa mení v závislosti od atmosférických podmienok, na štítoch sú použité panely s drsnejším povrchom, kde je výraznejšie zelené kamenivo. Celá nosná konštrukcia je prefabrikovaný výrobok: nosné stĺpy a vystužujúce nosníky sú betónové, strešná konštrukcia je realizovaná ako lamelový drevený rošt. Logiku konštruktívneho systému dopĺňajú precízne navrhnuté prvky klimatizácie a osvetlenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou architektúry.

Veľká verejná investícia, športová hala v Zlatar Bistrici nezostala len pri uspokojovaní pragmatických požiadaviek, ale vpísala novú a súčasnú architektonickú kultúru do malého periférneho prostredia.

Projektanti zostali verní svojim ideám, a preto sa im podarilo dosiahnuť, aby miestna komunita prijala inú architektúru. Tým dokázali, že aj pre menšie prostredia môžu a mali by  platiť rovnaké ambície ako pre mestské centrá.

Fotogaléria: