Navštívte Svidník – mestečko pod Duklou 

Vo Svidníku je niekoľko sakrálnych stavieb: dva gréckokatolícke chrámy - Chrám Božej múdrosti spojený s pôvodným Chrámom sv. Paraskyevy a Chrám narodenia presvätej Bohorodičky, tiež pravoslávny Chrám sv. Trojice a rímskokatolícky Kostol Božieho srdca Ježišovho.

Obyvatelia Svidníka sa môžu pýšiť dvoma múzeami: jedným z nich je Slovenské národné múzeum – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, ku ktorému patrí aj Skanzen a Galéria Dezidera Millyho, a druhé je Vojenské historické múzeum Svidník. 

V meste má svoje sídlo aj Štátny okresný archív, v ktorom sú zhromaždené cenné fondy a dokumenty z obdobia rokov 1918 až 1990. 

Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku

Múzeum pôvodne vzniklo v Prešove v roku 1956, v Svidníku sídli od roku 1964. Za takmer sedem desaťročí svojho pôsobenia zdolalo rôzne prekážky, prešlo zmenami názvov a sídel. Od roku 2007 pôsobí pod niekdajším menom - Múzeum ukrajinskej kultúry.

Múzeum je situované v centre mesta. Patrí medzi najstaršie etnicky špecializované múzeá s celoslovenskou pôsobnosťou. Svoju činnosť zameriava na dokumentovanie základných období kultúrno-historického a sociálno-ekonomického vývoja Ukrajincov na Slovensku, od najstarších čias po súčasnosť. 

V súčasnosti má Múzeum ukrajinskej kultúry tri expozície, sú to: hlavná kultúrno-historická expozícia, národopisná expozícia v prírode – skanzen a umelecko-historická expozícia – Galéria Dezidera Millyho. Múzeum každodenne víta nových návštevníkov a ponúka krásy zo širokej škály historických výstavných pamiatok, akými sú kroje a iné šatstvo, remeselné výstavné kúsky, zver alebo rôzne sezónne výstavy.  

Hlavná kultúrno-historická expozícia

V minulosti táto expozícia bola umiestnená v menšej, ale veľmi zaujímavej historickej dvojpodlažnej trojtraktovej neoklasicistickej budove na pôdoryse obdĺžnika z 90. rokov 19. storočia, ktorá neskôr, v 20. storočí prešla výraznými stavebnými premenami. Fasády tejto budovy sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná poschodia sú lemované šambránami s nadokennými rímsami, nárožia majú bosáže. 

Súbežne s rekonštrukciou tejto pôvodnej pamiatkovo chránenej budovy realizované bolo aj jej rozšírenie o modernú účelovú prístavbu s veľkorysou trojpodlažnou výstavnou plochou 1700 m2. Od roku 1991 má múzeum súčasnú podobu, ktorou harmonicky dotvára kompozíciu svidníckeho námestia. Pozoruhodný je aj interiér tejto stavby, v roku 1992 mu Slovenská národopisná spoločnosť pôsobiaca pri Slovenskej akadémii vied udelila Cenu za najlepšiu expozíciu na Slovensku.

V texte, ktorý nám poskytol riaditeľ tohto múzea sa uvádza, že návštevníkom je k dispozícii „päť expozičných celkov – päť stránok zo života obyvateľstva severovýchodného Slovenska. Ako prvá však upúta pozornosť výstavná sieň s rozlohou 170 m2, v ktorej sa každý rok vystrieda viacero impozantných výstav výtvarných diel či etnografických artefaktov. Neveľká, zato dostatočne výpovedná zbierka flóry a fauny Nízkych Beskýd – toho, čo žije pri tunajších domovoch a v okolitých lesoch, rastie na našich lúkach a stráňach – vytvára číru predstavu o prostredí, v ktorom naši predkovia po tisícročia prebývali v absolútnej zhode s makovickou prírodou. Vydajúc sa po stopách predkov, možno sa pomyselne poprechádzať po historických epochách v priemete významných medzníkov: od počiatkov osídlenia cez hospodársku činnosť, štátoprávne usporiadanie, kultúrny, sociálny a národnostný vývoj až po politický a náboženský život. Premyslene štruktúrovaný priestor tradičnej ľudovej kultúry vyžaruje magickú silu obradov, pozitívnu energiu vloženú do dnes už zabudnutých remesiel, odevu, folklóru, svetského a sakrálneho umenia. Pozornosť si rozhodne zaslúži ukrajinská literatúra na Slovensku, ktorá je svojbytným fenoménom v slovensko-ukrajinských kultúrnych vzťahoch. Prechádzku expozíciami uzatvára česko-slovenské obdobie, mĺkvo dosvedčujúc potrebu začať pracovať nad kapitolou samostatnosti od roku 1989.

Kultúrnohistorická expozícia Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku je súzvukom predmetnosti a duchovnosti, tradície a modernity, histórie a prítomnosti, umenia a ľudovej tvorivosti, hodnotovou základňou jedinečnej identity miestneho obyvateľstva.“ 

SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry vo svojich priestoroch každodenne víta početných návštevníkov, ktorých určite krásou zaujmú rôznorodé historické výstavné pamiatky.  

Skanzen SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku

Druhou expozíciou Múzea ukrajinskej kultúry je národopisná expozícia v prírode. Iba 20 minút chôdze od centra mesta, na ploche 11 ha, nachádza sa jeden z najväčších skanzenov na území Prešovského kraja i celej Slovenskej republiky. 

Tunajší skanzen začal svoj príbeh písať v 60. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa Múzeum ukrajinskej kultúry natrvalo usídlilo vo Svidníku. Práce na tomto projekte trvajú aj dnes, avšak nenápadne, v tichosti, tak, aby návštevníci mohli nerušene vnímať atmosféru starej dediny a spoznávať majstrovstvo svojich predkov.

V skanzene je sústredených 50 objektov – pamiatok ľudovej architektúry dedinského obyvateľstva v Nízkych Beskydách. V týchto historických objektoch sa nachádza dobové zariadenie - typický ľudový nábytok, domáci inventár, tradičné pracovné náradie... Na vlastnej koži tu môžete okúsiť atmosféru starého domu v zaniknutej dedine. Sú tu aj stodoly, maštale, sýpky, senníky, pivnice, studne a ďalšie menšie stavby, v ktorých si môžete obzrieť tradičné poľnohospodárske náradie – rôzne typy vozov, drevených pluhov, brán, súsekov, košov na obilie a rôzne iné náčinie. Je tu aj stará drevená škola, opravdivá dedinská krčma... Technické a hospodárske budovy z 19. a začiatku 20. storočia sú zastúpené vodnou pílou, tiež veterným a vodným mlynom.

Vďaka tejto národopisnej expozícii v prírode všetky vekové kategórie návštevníkov majú nevšedný zážitok a zároveň aj možnosť získať ucelenú predstavu o základných životných podmienkach Ukrajincov na Slovensku v minulých historických obdobiach. 

Chrám sv. Paraskevy 

Klenotom svidníckeho skanzenu, najväčšou pýchou tohto múzea v prírode, pod otvoreným nebom, a zároveň majstrovskou ukážkou ľudovej architektúry, je sakrálna stavba - drevený chrám zasvätený svätej Paraskeve (z druhej polovice 18. storočia), ktorý bol do skanzenu premiestnený z neďalekej obce Nová Polianka krátko po jeho rekonštrukcii. 

Charakteristickým znakom tejto sakrálnej zrubovej stavby sú tri veže, ktoré sa postupne zvyšujú od východu na západ. 

Chrám je trojdielny, trojpriestorový. Z textu, ktorý nám poskytli pracovníci múzea, sa dozvedáme, že „interiér je členený na babinec (predsieň chrámu), loď (najväčší priestor chrámu s drevenými lavicami pre veriacich) a svätyňu (presbytérium, priestor vyhradený pre kňaza). Najvýraznejším prvkom je ikonostas (drevená stena s ikonami - obrazmi svätých, biblických výjavov v chrámoch východného obradu, predeľujúca priestor pre veriacich od svätyne) z obdobia 18. – 19. storočia, ktorý bol pôvodne súčasťou chrámu v obci Pravrovce. Skladá sa z 5 horizontálnych radov – predelov s bohato zdobenými vyrezávanými cárskymi dverami, miestneho radu (4 hlavné ikony), „prazdničného“, apoštolského a prorockého radu. Jeho autormi sú neznámi ikonopisci z karpatskej oblasti slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia. 

Replika chrámu bola postavená v roku 1986 a svojmu účelu slúži od slávnostnej vysviacky v roku 1993.

Súčasťou cirkevného dvora je vstupná bránka s oplotením a malá drevená zvonica“ s dvoma zvonmi, ktorá má štvorcový pôdorys, strechu pokrytú šindľami. Na vrchole zvonice je osadený jednoramenný ozdobný kríž.

Galéria Dezidera Millyho SNM – MUK vo Svidníku

Galéria je treťou expozíciou SNM - Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Nachádza sa v barokovom kaštieli z 18. storočia, ktorý kedysi bol honosným sídlom rodiny Szirmayovcov, na ľavej strane rieky Ladomírky. 

Budova, v ktorej sídli galéria, je jednopodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, pôvodne renesančná, zo 17. storočia. Na konci 18. storočia bola upravená neskorobarokovo, a klasicistickými úpravami prešla v 19. storočí. Fasády sú členené dekoratívnymi reliéfnymi kazetami a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Na priečelí dominuje trojosový rizalit, ktorý je ukončený trojuholníkovým štítom. Náročné opravy celej budovy boli vykonané v druhej polovici 20. storočia – galéria bola slávnostne otvorená v roku 1983. 

Organizujú tu nielen veľkolepé výstavy, vzdelávacie programy, tvorivé dielne pre deti, ale aj koncerty a spoločenské podujatia. 

Na ploche 308 m2 nachádza sa deväť miestností, do ktorých sa vchádza zo vstupnej siene, kde sa vyníma busta národného umelca Dezidera Millyho, jedného zo zakladateľov umeleckého zoskupenia Generácia 1909. Tento umelec bol profesorom a istý čas aj rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Na sklonku života odkázal svoje dielo Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. 

V prvých štyroch miestnostiach sú vystavené vzácne na dreve napísané ikony z 15. až 18. storočia z ukrajinsko-poľsko-slovenského pohraničia - výjavy Posledného súdu, ktoré určite nenechajú ľahostajným žiadneho návštevníka, tiež fragmenty cárskych vrát, ikonostasov z drevených cerkví – perál severovýchodného Slovenska.

V nasledujúcich troch výstavných miestnostiach svoje miesto má výtvarná tvorba ľudových a profesionáloch umelcov rusínskeho (ukrajinského) pôvodu od 16. storočia až po súčasnosť. Sú tu diela slávnych majstrov zo Zakarpatskej maliarskej školy (J. Bokšay, V. Erdélyi, F. Manajlo, A. Kocka, J. Herc, A. Kaššay, V. Borecký), tiež plátna nemenej známych maliarov zo severovýchodného Slovenska (Š. Hapák, O. Dubay, E. Bissová, J. Kresila, I. Šafranko, N. Feďkovič, M. Čabala, P. Michalič, B. Hostiňák, P. Kolisnyk a iní). 

V posledných dvoch miestnostiach sú sprístupnené výtvarné diela umelca, ktorého meno nesie táto galéria - Dezidera Millyho, ktorý získal ocenenie v Československu ako národný umelec. Cenný je predovšetkým jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu.

Vojenské historické múzeum 

Múzeum sídli v budove, ktorá svojím tvarom pripomína protitankovú mínu. Vo svojom zbierkovom fonde má vyše 10 000 zbierkových predmetov. Vojenské historické múzeum je špecializované na obdobie vojenských dejín Slovenska od roku 1914 do 1945 s akcentom na vojnové dejiny pred prvou svetovou vojnou a počas nej vo Východných Karpatoch, tiež na medzivojnové obdobie, partizánske hnutie, karpatsko-dukliansku operáciu, ktorá patrila medzi najväčšie na európskych bojových frontoch počas druhej svetovej vojny, a oslobodzovanie územia Slovenska v rokoch 1944 – 1945.  Milovníci vojnovej histórie tu môžu vidieť pravú vojnovú techniku, odevy, historické filmy a dokumenty... 

Obe svetové vojny, ktoré postihli Svidník v 20. storočí, vo veľkej miere vplývali nielen na rozvoj tohto mesta, ale aj okolitého územia.

Park bojovej techniky

Súčasťou Vojenského historického múzea je park, vybudovaný v rokoch 1971 až 1974, nachádzajúci sa neďaleko múzea, v ktorom je umiestnená externá expozícia bojovej techniky. V parku môžete vidieť z bezprostrednej blízkosti ťažkú vojenskú techniku, obrnené vozidlá, sovietske dopravné lietadlo, Kaťušu... 

Pamätník sovietskej armády s cintorínom

V susedstve tejto expozície od roku 1954 stojí národná kultúrna pamiatka - Pamätník sovietskej armády s cintorínom, kde je pochovaných vyše 9 000 vojakov padlých na východnom Slovensku v rokoch 1944-1945. Toto pamätné miesto je vybudované v štýle socialistického realizmu a pozostáva z dvoch terás a príjazdovej cesty. Na hornej terase sa vypína travertínový obelisk vysoký 37 metrov, na vrchole ktorého je umiestnená 3,5-metrová päťcípa hviezda. Autormi architektúry sú J. Krumprecht,  V. Šedivý a. K. Lodro.

Na podstavci tohto pamätníka, na jeho pravej strane, je reliéf Partizánska hliadka v SNP a na ľavej strane Útok Sovietskej armády. Pred obeliskom stojí štvormetrová bronzová socha sovietskeho seržanta, ktorý vzdáva hold nad mohylou padlých. Autormi sochy sú J. Bartoš a J. Hana. 

Hoci Svidník patrí medzi menšie mestečká, pre svojich obyvateľov a všetkých cezpoľných návštevníkov organizujú početné tradičné a iné podujatia. Tradíciu a kultúru obyvateľov tohto mesta prezentujú dva festivaly - Rusínsky festival a Slávnosti kultúry Rusínov a Ukrajincov Slovenska. Zaznamenávajú Dni Svidníka, organizujú Dukelský beh mieru, Echo našich slávností, Predvianočné predajné trhy, vianočné koncerty, Vianočné trhy, Silvester...  

Mesto a jeho okolie s pestrou a mnohotvárnou prírodou je plné krásnych miest, ktoré stoja za to, aby ste ich objavili, navštívili. Ak ste ešte nemali príležitosť pobudnúť v tomto meste, naplánujte si víkendový výlet so svojou rodinou. Určite neobanujete, pretože Svidník ponúka množstvo atraktívnych miest a zaujímavých aktivít, veľa možností na oddych, turistiku, rekreáciu a podobne vo všetkých ročných obdobiach, ktoré umocnia váš zážitok z prírodných a kultúrnych krás tohto regiónu.   

Zdroje:

• titulná fotka - Mesto Svidník, autor: Adam Kušnier

text a fotky:

• webová stránka Mesta Svidník 
• Turistické informačné centrum Svidník
• Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku