Nižšie:
Počiatky mesta nepochybne siahajú najneskôr do prvej polovice 13. storočia. Samotný názov osady Revúcej nachádzame v rôznych listinách, ktoré sa len poskromne zachovali, lebo mestský archív bol zničený tureckým pustošením, živelnými pohromami a najmä požiarom v roku 1785. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o existencii Revúcej pochádza z roku 1427 v portálnom súpise Gemerskej župy.
Rozmach mesta bol úzko spätý z rozvojom remesiel a s výrobou a spracovaním železa a banskou ťažbou. Prácu zručných stavbárov, rezbárov, železiarov a technikov môžeme dnes obdivovať na historických budovách v meste.
Múzeum Prvého slovenského gymnázia - národná kultúrna pamiatka
Pôvodný dom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, v súčasnosti Múzeum Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka, tzv. Latinákov dom, je rokoková kúria z druhej polovice 18. storočia, klasicisticky upravená začiatkom 19. storočia. Dom je prízemný s obdĺžnikovým dvojtraktovým pôdorysom, pokrytý manzardovou strechou. V strede domu bol podchod a po jeho stranách triedy. V jednej z tried bola školská jedáleň – alumneum. Súčasťou domu bola čierna kuchyňa, komora, sýpka a pivnica. Za domom sa nachádzal školský dvor, dnes Park slovenských národovcov. Na budove sú umiestnené dve pamätné tabule: bronzová pamätná tabuľa venovaná Ivanovi Branislavovi Zochovi a bronzová tabuľa venovaná gymnáziu.
V súčasnosti sa v priestoroch budovy prvého slovenského gymnázia, v pôvodnom historickom objekte, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, nachádza krásne múzeum – Múzeum Prvého slovenského gymnázia. Na prízemí múzea, v štyroch miestnostiach prepojených vstupnou časťou – dúfartom sú inštalované atraktívne stále expozície (vstupná expozícia, salónna časť múzea, dobovo zariadená školská trieda a dobová zborovňa), ktoré ponúkajú pohľady do minulosti vyučovania na tejto významnej strednej škole.
Vstupná expozícia
Návštevníkom približuje históriu mesta, dôležité dejinné udalosti súvisiace so založením prvého slovenského gymnázia, tiež významné osobnosti pôsobiace v Revúcej a národné kultúrne pamiatky v meste. Pôsobenie gymnázia je priblížené aj prostredníctvom dobových listín, školských časopisov, zápisníc, dobových tlačovín a matriky gymnázia.
Z vstupnej expozície sa návštevník dozvie, že Revúca zohrala významnú úlohu v procese formovania novodobého slovenského národa, ako aj to, že dňa 16. septembra 1862 sa otvorilo Slovenské evanjelické a. v. gymnázium, ktoré sa stalo prvou strednou školou v celej histórii Slovákov, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo v slovenskom jazyku.
Slávnostné otvorenie Slovenského evanjelického a. v. gymnázia sa konalo 16. septembra 1862 v evanjelickom kostole v Revúcej a od 17. septembra sa v ňom začalo vyučovať.
V školskom roku 1863/64 pribudli ďalšie triedy a vzniklo úplné nižšie gymnázium a od školského roku 1868/69 úplne vyššie gymnázium (8-ročné).
V školskom roku 1871/72 navštevovalo gymnázium 146 študentov, preto vedenie školy rozhodlo o výstavbe novej budovy. Dňa 1. mája 1871 sa uskutočnil slávnostný výkop základov novej budovy, ktorá bola dokončená za jeden a pol roka.
Revúcke gymnázium bolo pod neustálym tlakom, či dokáže pripraviť svojich absolventov v maďarčine, tak ako maďarské gymnáziá. Aj po rakúsko-uhorskom vyrovnaní pribúdali výpady proti gymnáziu. V máji 1874 sa začalo na gymnáziu vyšetrovanie a 20. augusta 1874 sa zatvorilo.
Dobová školská trieda
V dobovo zariadenej školskej triede sú staré lavice, tabuľa, katedra a učebné pomôcky, školské učebnice, rukopisy a matrika gymnázia, ktoré sa aspoň sčasti snažia priblížiť atmosféru niekdajšej školy.
Dobová zborovňa
Interiér dobovej zborovne dotvára školský život v druhej polovici 19. storočia. Portréty, staré písacie potreby a školský historický nábytok pripomínajú pôsobenie profesorov, kedysi nazývaných učbári.
Slovenské evanjelické a. v. gymnázium v Revúcej bolo jedno z troch matičných gymnázií, ktoré vznikli v 60. rokoch 19. storočia. V Martine to bolo nižšie slovenské evanjelické a. v. gymnázium a v Kláštore pod Znievom slovenské katolícke gymnázium.
Na gymnáziu v Revúcej študovalo v celej jeho histórii 566 študentov, z ktorých zmaturovalo 79. Vystriedalo sa tu 16 profesorov. Učebný plán bol v podstate rovnaký ako v ostatných uhorských gymnáziách, kládol dôraz na štúdium jazykov, nezabúdalo sa ani na prírodovedné a výchovné predmety.
Čierna kuchyňa (školská jedáleň – alumneum)
Súčasťou expozície je aj čierna kuchyňa, ktorá pripomína spôsob stravovania sa v prvej slovenskej strednej škole. Ponúka aj prezentáciu zbierkových predmetov, tiež predmetov z ľudovej kultúry.
Park slovenských národovcov
V areáli múzea je Park slovenských národovcov, ktorý vznikol v roku 1993. Sú v ňom umiestnené dve busty: busta Ivana Branislava Zocha (polyhistor, fyzik, pedagóg, publicista, prekladateľ, divadelník, ľudovýchovný pracovník, autor učebníc, priekopník telesnej výchovy na Slovensku) a busta Samuela Ormisa (evanjelický kňaz, pedagóg, ľudovýchovný pracovník, autor učebníc, dramatik).
Podkrovie niekdajšieho slovenského gymnázia upravené na výstavné priestory
V podkroví budovy prvého slovenského gymnázia sú výstavné priestory, ktoré sú využívané na rôzne výstavy, prednášky, besedy, putovné výstavy, workshopy, stretnutia so spisovateľmi, hudobníkmi a významnými osobnosťami.