Pre oblasť

    Handlovské ikonické stavby - HAIKONY

    Článok si prečítalo viac ako 2198+ používateľov
    Handlová leží na západnom Slovensku, v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza. Obklopená je pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Preteká ňou rieka Handlovka vlievajúca sa do rieky Nitry. Mesto sa preslávilo baňou, ktorej história siaha do 18. storočia, spaľovanie hnedého uhlia sa však v tejto oblasti datuje už do stredoveku. Od roku 1960 Handlová má štatút mesta.  

    Hoci je prvá písomná zmienka o Handlovej zakladateľská listina kráľa Ľudovíta I. z roku 1376, v ktorej dovolili osadníkovi Henrichovi Chrikeerovi založiť stálu osadu v lokalite Seperdeo, archeologické doklady sú svedectvom toho, že na tomto území ľudia žili už dávno predtým a zanechali tu svoje stopy. V 14. storočí osadu založili nemeckí kolonialisti, ich pôvodným cieľom bolo dolovať drahé kovy v okolitých horách. Handlová sa však v tom čase nestala slobodným kráľovským banským mestom, lebo zdroje vzácnych rúd tu boli oveľa chudobnejšie ako v neďalekej Kremnici. 

    Nasledujúce storočia sa tunajší obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Netušili, čo sa skrýva v podzemí handlovského chotára. V čase priemyselnej revolúcie v 19. storočí, keď sa uhlie stalo strategickou surovinou, v dejinách tohto mesta sa začala nová etapa. Vďaka priemyselnej ťažbe začiatkom 20. storočia mesto sa stalo najvýznamnejším priemyselným strediskom v tejto časti Slovenska, čo vplývalo nielen na život a spoločenské pomery tunajšieho obyvateľstva, ale aj na podobu samotnej obce. Do ďalšej éry svojej existencie mesto vstúpilo na sklonku druhej svetovej vojny, keď viac ako polovica pôvodných obyvateľov navždy opustila svoj domov. Úplne novú tvár mesto dostalo v najnovšej dobe spojenej s industrializáciou a hlbokými spoločenskými premenami. Od roku 2019, kedy bola ukončená ťažba uhlia, mesto prechádza historickými zmenami, transformáciou, hľadaním nového života a novej identity. 

    Práve s históriou mesta súvisia ikonické stavby – HAIKONY,  ktoré definujú Handlovú. Nateraz ide o dvanásť stavieb alebo objektov, kktoré vybral akademický architekt Rastislav Nemec, pretože ho zaujali nielen stavby, ale i drobnosti, okolo ktorých obyvatelia Handlovej dennodenne chodia a akosi nevnímajú ich výnimočnosť. V tomto článku vám ich predstavíme, plus niečo naviac.

    Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny 

    Dominantou mesta a zároveň historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej a najstaršou historickou-kultúrnou pamiatkou je kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený v gotickom štýle v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne tento plochostropný kostol mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutú krížovú klenbu a predstavanú vežu na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola. V priebehu storočí kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami a obnovami, prvýkrát po požiari v roku 1502, potom po vypálení tureckými Osmanmi (v roku 1602 až 1603) a v 18. storočí, keď bol čiastočne barokizovaný. Veža dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, v červeno-zelenej kombinácii, jednu z najkrajších na Slovensku, ktorá pozostáva zo systému viacerých cibúľ a lucerien.

    Z dôvodu rýchlo rastúceho počtu obyvateľov v prvej polovici 20. storočia (1942/1943) prebehla zásadná prestavba. K hlavnej lodi pristavali priečnu loď, ktorej šírka zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. V roku 1945 kostol bol počas bombardovania ťažko poškodený, loď kostola bola zničená. Zachovali sa však najcennejšie časti kostola - veža a presbytérium. V druhej polovici 20. storočia kostol upravili na baziliku, klenby hlavnej lode bola navýšená, kostol bol rozdelený na tri lode s dvoma emporami nad sebou. Na výstavbu skeletu lodí bol použitý vystužený betón. Okolo stien pribudol trojposchodový chór. Strechu a vežu pokryli novými šindľami a pristavali novu sakristiu. Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965. Posledná obnova kostola bola vykonaná v rokoch 2016 až 2017.  

    Kostol je oktogonálny, zaklenutý gotickou klenbou a rebrami hruškovitého profilu, ktoré sa zbiehajú do okrúhleho svorníka s rozetou. Trojité sedílie, pastofórium a dva portály sú prvkami gotickej architektúry 14. storočia. Zachovali sa pôvodné gotické monštrancie z 15. storočia. Na neogotickom oltári je niekoľko sôch: sv. Katarína Alexandrijská, sv. Štefan, sv. Ladislav, sv. Alojz a sv. Terézia z Lisieux.

    Kostolná veža vysoká 45 metrov s arkádovým prechodom a šindľovou baňou patrí k najkrajším na Slovensku. Vo veži sú tri zvony, jeden z roku 1752 a dva novšie. Hlavný portál pod vežou je neskorogotický, výrazovo bohatý. Po ukončení obnovy veže v roku 2017 do priestoru najvyššej cibule vložili časovú schránku. 

    Kostolná veža vysoká 45 metrov s arkádovým prechodom a šindľovou baňou patrí k najkrajším na Slovensku
    Kostolná veža vysoká 45 metrov s arkádovým prechodom a šindľovou baňou patrí k najkrajším na Slovensku

    Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa 

    Nachádza sa v mestskej časti Handlovej – v Novej Lehote. Farnosť Nová Lehota existovala už v 16. storočí, neskôr však zanikla. Obnovená bola v 18. storočí a v tom čase bol vybudovaný aj barokovo-klasicistický kostol svätého Mikuláša biskupa. Kostol stavali uprostred obce na vyvýšenom mieste, na pôvodných neskorogotických základoch kostola z konca 15. storočia. Stavba je jednoloďová, s rovným stropom, hladkou fasádou, segmentovým uzáverom. Renesančná veža s ihlancovou strechou je predstavaná, v nej boli umiestnené štyri zvony. Chór v kostole niekoľkokrát zväčšovali, od roku 1924 je chór trojstranný. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami, v prvej polovici 20. storočia vykonali pokládku keramických dlaždíc. Oltár je dielom F. Šteffeka. Kostol vymaľoval L. Schrammek z Banskej Štiavnice.

    Neďaleko kostola sa nachádza baroková fara z roku 1787. Okolo nej v roku 1841 vtedajší farár Pavol Ambrózy, významný pomológ (znalec ovocných stromov), vysadil rôzne cudzokrajné stromy. Sekvojovec mamutí (sekvoja obrovská), vysadený v roku 1843, je chráneným objektom prírody SR. Strom je vysoký viac ako 20 metrov, priemer koruny je 10 m a obvod kmeňa zistený vo výške 1,3 m je 3,92 m. 

    Na nádvorí miestnej fary rastie tis (Taxus Baccata L.), ktorý bol podobne ako sekvoja, vysadený v roku 1843. Za chránený prírodný výtvor bol vyhlásený v roku 1975. Tento strom, ktorý má kmeň rozdelený na dve časti, je vysoký cca 9 m a priemer koruny je 17 m. 

    Rímskokatolícky kostol Dobrého pastiera 

    Ďalšou ikonickou a zároveň poslednou veľkou kresťanskou stavbou je kostol nachádzajúci sa na hornom konci mesta. Financie na jeho výstavbu zabezpečili Handlovčania, miestny banský závod a prezidentská kancelária. Postavili ho spoločne, počas druhej svetovej vojny, Slováci a Nemci. Vznikla tak moderná kamenná trojloďová stavba. Sanktuárium na štvorcovom pôdoryse je výrazne prevýšené a zvonku je ukončené štvorhrannou ihlancovou strechou s krížom. K sanktuáriu sú pristavané dve nižšie bočné kaplnky, jedna z nich slúži ako sakristia, a v smere medzi kaplnkami je pristavané výrazne nižšie, predĺžené trojlodie bez chóru. Úzke bočné lode sa do hlavnej lode otvárajú arkádami. Nad vonkajším vstupom do sakristie sa nachádza drevená vežička na štvorcovom základe, ktorá je ukončená ihlancom s krížom. Vnútorné zariadenie je z čias stavby kostola. V zadnej časti strednej lode je umiestnený  elektrofonický hudobný nástroj. 

    Kaplnka Jána Nepomuckého 

    Táto neskorobaroková stavba z druhej polovice 18. storočia stojí v centre mesta, na konci Námestia baníkov vedľa domu kultúry. Postavená bola neďaleko starého mosta ponad tečúcu rieku Handlovku a pri bývalej hlavnej ceste z vtedajšej obce. Kaplnka je zasvätená svätému Jánovi Nepomuckému, ktorý je nielen patrónom spovedníkov, kňazov, mlynárov, pltníkov a lodníkov, ale aj mostov a má ochraňovať ľudí pred záplavami. Ide o malý sakrálny objekt štvorcového pôdorysu, s rovným uzáverom je zaklenutý valenou klenbou. Fasáda je hladká, strecha stanová. Na kaplnke bola obnovená omietka, vymaľovaný bol interiér, na dverách pribudlo okno, takže okoloidúci môžu nazrieť dnu. V interiéri sa nachádza obraz sv. Jána Nepomuckého. Okolo kaplnky je položená nová dlažba, a pribudlo aj nočné osvetlenie.

    Tradičná nemecká architektúra – kamenný dom v Novej Lehote

    Na Unterort, ako sa historicky volá dolný koniec Handlovej, v tretej tretine 19. storočia, v priestore pred vstupom do mesta, vznikol jedinečný urbanistický súbor, ktorý tvorili gazdovské, rodovo previazané usadlosti, novodobé viacgeneračné kamenné domy, ktoré sú z hľadiska vývoja nášho národného staviteľstva unikátne a na Slovensku nemajú obdobu. Podobné stavby môžete vidieť iba v Nemecku, Bavorsku alebo Rakúsku, v Toskánsku alebo Provensálsku.

    Typickou handlovskou stavbou bol kedysi kamenný dvojpodlažný dom, v ktorom žilo niekoľko generácií rodín súčasne. Usadlosť tvoril dom, stodola, šopa a maštale s hnojiskom. Tieto stavby tvorili obdĺžnik s dvorom a studňou uprostred. Dom nebol postavený čelom k ceste, ale dlhšou, bočnou stranou pozdĺž cesty. Pôvodne na stavbu domov používali drevo a domy stavali zrubovou technikou, neskôr drevo postupne nahrádzali kameňom. Boli aj domy  kombinované - spodné poschodie bolo murované z kameňa a horné poschodie bolo drevené s hlineným tmelením. Práve takýto kombinovaný handlovský dom bol prezentovaný v roku 1896 na miléniovej výstave v Budapešti ako jeden zo štyroch typov tradičného bývania Nemcov v Uhorsku. Vnútorné členenie domu záviselo od počtu členov rodiny. Rodina sa zoskupovala v tzv. čiernej kuchyni s komorou, do ktorej sa vchádzalo z „parádnej“ izby, určenej na sviatočný čas alebo príležitostné vzácne návštevy, bol tu aj pitvor a ďalšie komory. Tie boli chladnejšie, keďže sa nachádzali ďalej od vykurovaných priestorov. Na poschodí bol z chodby prístup do ďalších izieb a komôr. Pôvodne sa na pokrytie strechy používala slama, až na prelome 19. a 20. storočia ju postupne vystriedali šindle a nové moderné materiály.

    O handlovské domy dodnes pamiatkari a etnológovia neprejavili adekvátny záujem, hoci ide o architektonicky a typologicky výnimočné stavby. Andrej Jedľovský, presvedčením lokálpatriot, sa rozhodol jeden z týchto domov zachrániť, obnoviť do podoby, akú mal v dobe svojho postavenia. Stal sa majiteľom zdevastovaného Franzovho domu. Z tabuľky umiestnenej na fasáde vidieť, že dom postavili v roku 1883 bratia Michael a Paul Franz. Revitalizácia tohto domu sa začala v roku 2009 a trvala desať rokov. Starý dom je citlivo prispôsobený súčasným požiadavkám bývania, zariadený cennými kusmi zreštaurovaného historického nábytku. Vznikol tak jedinečný interiér, ktorý optimálne evokuje štýl života z  konca 19. storočia v Handlovej.

    Vežička na Ul. 29 augusta – Sorela

    V rokoch 1952 až 1958 prešlo mesto Handlová zásadnou architektonickou premenou. Vystavali mestský úrad, upravili námestie… 

    V tom čase južne od námestia v sídlisku JUH vystavali bytovky v tzv. štýle socialistického realizmu (Sorela). Tieto bytové domy sú viacpodlažné, vymurované z tehál, podpivničené. Ich fasády sú bohato členité, zdobené nielen množstvom architektonických prvkov, ale aj dekoratívnymi prvkami, ktoré sú charakteristické pre baníctvo a charakterizujú Handlovú 20. storočia. Sú to zdobené rímsy, piliere, balustrády, šambrány. Ornamentálna a figurálna výzdoba v ploche omietky je s rastlinnými motívmi, päťramennými hviezdami, skríženými kladivami a pod.  

    V strede tohto obytného súboru, na Ulici 29. augusta, stojí ďalšia dominanta mesta, obytný dom s vežičkou a hodinami. Pozostáva z dvojizbových, trojizbových a štvorizbových bytových jednotiek, miestností pod vežou (odpočivárne) a vyhliadkovej miestnosti so strojným zariadením pre hodiny. Železobetónová vertikálna konštrukcia veže nesie krov prútovej sústavy. 

    V strede obytného súboru stojí ďalšia dominanta mesta - obytný dom s vežičkou a hodinami
    V strede obytného súboru stojí ďalšia dominanta mesta - obytný dom s vežičkou a hodinami

    Obdobie budovania sídlisk v duchu architektúry socialistického realizmu (Sorela) nemalo v Handlovej a ani na Slovensku dlhé trvanie. V druhej polovici 50. rokov 20. storočia sa začalo s masívnou výstavbou bytových jednotiek, pri ktorých nebol čas hľadieť na bohaté zdobenie, dôraz sa skôr kládol na rýchlosť, funkčnosť a kvantitu.

    Banícka kolónia

    Prvýkrát sa výskyt hnedého uhlia v tejto lokalite spomína v roku 1784. Západouhorská kamennouhoľná spoločnosť so sídlom v Budapešti, založená v roku 1909, získala právo ťažiť a predávať uhlie a zriaďovať priemysel súvisiaci s baníctvom. Začala sa tak priemyselná ťažba uhlia v Handlovej a na Slovensku vôbec. Domáci obyvatelia zo začiatku odmietali v bani pracovať, preto musel závod riešiť nedostatok pracovnej sily. Keďže sem prichádzali za prácou baníci z celej vtedajšej monarchie, v rokoch 1909 až 1917 podľa projektu architekta Chorváta v Handlovej vznikla nová obytná štvrť - Banícka kolónia, aby mali baníci kde bývať. Komplexne bola dobudovaná v roku 1930. V spomínanom období bolo postavených 149 robotníckych domov, najčastejšie išlo o radovú zástavbu domov so šiestimi bytmi, rodinné domy (tzv. štajgerské)... Pre slobodných mužov bez rodín, ktorí prichádzali pracovať do závodu, baňa dala postaviť 14 robotníckych kasární zvaných liptácke baraky. Baňa vybudovala aj hotel, štvortriednu ľudovú školu pre deti a četnícku stanicu. Základný stavebný materiál – drevo, tehly a škridly – bol z domácich zdrojov. Všetky stavby mali elektrickú prípojku, vodovod a kanalizáciu sa nepodarilo realizovať. Koncom 40. rokov 20. storočia kolónia mala takmer rovnaký počet obyvateľov ako obec. Aj dnes existujú zachované domy s typickou architektúrou tej doby.

    Železničný viadukt

    Spomínali sme, že sa niekoľko storočí tunajší obyvatelia živili poľnohospodárstvom, s okolitým svetom ich spájala lokálna kamenisto-hlinená hradská cesta. Keďže na tomto území vtedy nebola žiadna železnica, Handlovčania, karpatskí Nemci, prepravovali svoj tovar povozmi ťahanými koňmi alebo volmi. Ťažba uhlia podnietila výstavbu železničnej trate, aby sa uhlie mohlo vyvážať až do vzdialenej Budapešti a Viedne. Trať z Prievidze bola slávnostne otvorená začiatkom roka 1913. Z tohto obdobia pochádza aj viadukt na východe z mesta smerom do Prievidze, ktorý preklenuje dolinu rieky Handlovky. Najvyšší bod železničného viaduktu je približne 20 metrov. Táto zaujímavá technická pamiatka, ktorá má viac ako 100 rokov, je dlhá približne 200 metrov. Postavená je na kamenných pilieroch, ktoré sú  kombinované s oceľovou konštrukciou. Krajné polia tvoria dva kamenné oblúky, medzi nimi sa nachádza šesť kamenných pilierov v rozpätí 2 × 26, 3 × 31 a 1 × 26 metrov prepojených oceľovou priehradovou konštrukciou. Postavený je do oblúka s polomerom 127 metrov. Po skončení druhej svetovej vojny poškodený viadukt bol obnovený. 

    Banský triedič 

    Po dobudovaní železničného prepojenia medzi Prievidzou a Handlovou v roku 1913 závod na nakládku uhlia využíval dočasnú rampu, ktorá však nebola postačujúca. Preto ešte v ten istý rok dali vybudovať nový drevený banský triedič s rampou v blízkosti železničnej trate, ktorý mal slúžiť na drvenie, oddeľovanie a triedenie uhlia. Takto pripravené uhlie bolo hneď nakladané do vagónov, ktorými sa rozvážalo uhlie do celej monarchie. Po úprave vlastníckych vzťahov roku 1936 Živnobanka začala investovať do ekonomickejšej ťažby uhlia. V roku 1939 sprevádzkovali nový tehlový banský triedič s drviarňou. Koncom 50. rokov 20. storočia prebehli ďalšie technické úpravy. Vyvrcholili v 70. rokoch, keď bolo sprevádzkované nové technologické zariadenie v novovybudovanom objekte, aby sa zabránilo znečisťovaniu toku rieky Handlovky. V jeseň roku 2006 úprava uhlia bola celkom zastavená.

    Budova domu kultúry

    V Handlovej boli v minulosti činné mnohé spolky. Hudobné a divadelné zoskupenia tu pôsobili už v 19. storočí, od roku 1919 v obci fungovalo kino, v roku 1923 bola založená obecná slovensko-nemecká knižnica a o desať rokov neskôr už existovalo zo dvadsať rôznych spolkov, ktoré organizovali rôzne kultúrne podujatia a iné aktivity. Chýbalo im však zázemie a preto si postupne začali stavať vlastné budovy, ktoré mali slúžiť ich aktivitám.

    Dom kultúry mesta Handlová s hvezdárňou bol dokončený v roku 1961 a otvoril svoje brány verejnosti. Nachádza sa na Námestí baníkov a jeho hlavnou náplňou je organizovanie kultúrnych podujatí pre občanov mesta, podieľa sa na organizovaní celomestských podujatí, podporuje krúžkovú a vzdelávaciu činnosť a ešte všeličo iné. 

    Hvezdáreň

    Astronomický krúžok tu začal pôsobiť v roku 1960. Začiatky boli ťažké, postupne sa mu však podarilo obstarať vybavenie a prvé prenosné ďalekohľady. Hvezdáreň (kupola) bola sprevádzkovaná súbežne s otvorením domu kultúry na deň baníkov roku 1961. Hlavný ďalekohľad, ktorý je srdcom kupoly a nachádza sa v nej dodnes, bol zhotovený a vyrobený v dielňach UHB ako prototyp. Zrkadlá boli vyrobené v Ostrave. Následne sa rozbieha spolupráca s hvezdárňami iných miest, organizujú sa prednášky a výstavy na rôzne témy, nechýbajú zájazdy a exkurzie po Slovensku za poznaním. Hlavným zámerom hvezdárne je pozorovanie a spoznávanie nočnej oblohy, čo priťahuje ľudí v každom veku. Návštevy žiakov z rôznych škôl sú bežnou súčasťou programu hvezdárne. Hvezdáreň slúži širokej verejnosti ako príjemné spestrenie voľných chvíľ.

    Knižnica

    Začiatky knihovníctva v Handlovej majú hlboké korene. Za predchodcu knižnice sa považuje nemecký katolícky vzdelávací spolok „Romisch katolische Kultur Ferein“, resp. „Rímsko-katolícky čítací klub“ ako jeden z najstarších a v obci najdôležitejších spolkov, ktorý mal viac ako 600 členov. Obecná knižnica v Handlovej bola založená v roku 1923, v tom čase sídlila v Obecnom dome, zakúpených bolo 160 slovenských a 160 nemeckých kníh. V súčasnosti má knižnica svoje priestory pod strechou domu kultúry. Okrem kníh, novín a časopisov čitatelia a návštevníci knižnice si môžu vychutnávať početné komorné kultúrno-výchovné podujatia. Knižnica, ako moderné informačné stredisko so slobodným prístupom k informáciám, prepojením na informačné zdroje, poskytuje návštevníkom priestor na relax, oddych v priestoroch knižnice aj v letnej čitárni pred knižnicou.

    Knižnica v Handlovej, zdroj: Knižnica Handlová Facebook
    Knižnica v Handlovej, zdroj: Knižnica Handlová Facebook

    Klenbový kamenný most 

    Ľudia si odjakživa vyberali najvhodnejšie lokality na budovanie nových osídlení. Vždy dbali na to, aby boli splnené určité základné podmienky, medzi najdôležitejšie prvky vždy patrila voda. Aby mohli cestovať a obchodovať, potrebovali cesty a mosty. Práve z takého dôvodu vznikol aj klenbový kamenný most cez Handlovku, ktorý spája Námestie baníkov a Partizánsku ulicu. Most, ktorý bol pravdepodobne zo začiatku drevený, mohla vzniknúť niekedy v 15. storočí. Neskôr obyvatelia vybudovali pevný kamenný most, ktorý mohol odolať veľkej vode. Kaplnka zasvätená svätému Jánovi Nepomuckému, vybudovaná neďaleko mosta, mala most a obec chrániť pred povodňami. Po druhej svetovej vojne most rozšírili o kovový peší chodník a jeho povrch vyasfaltovali. Neskôr boli popod most vedené teplovodné rozvody. 

    Bralský tunel - tunel T. G. Masaryka 

    Krátko po spustení prevádzky železnice z Handlovej do Prievidze plánovala sa aj výstavba  trate, ktorá bude spájať Handlovú s Turcom. Výstavba tejto železnice bola pre vtedajších inžinierov veľká výzva, lebo išlo o veľmi náročný horský terén. Hoci trať bola dlhá iba 18,6 km so 14% stúpaním, vyžadovala si výstavbu troch viaduktov, jedného mostu, mnohých nadjazdov, podjazdov a iných objektov, ale aj piatich tunelov v celkovej dĺžke 4444 metrov.  

    Tunel T. G. Masaryka, známy aj ako Bralský tunel, podľa názvu územia ktorým prechádza,  je súčasťou tejto železničnej trate, ktorej výstavba prebiehala koncom 20. a začiatkom 30.  rokov 20. storočia. V tom čase išlo o výnimočnú technickú stavbu s dĺžkou 3,0116 km. Tunel, ktorý bol prerazený v roku 1930 a dokončený v roku 1931, začína miernym oblúkom, potom pokračuje rovno so stúpaním, až vyúsťuje nad obcou Sklené pri Handlovej, kde sa trať pomaly zatáča k železničnej stanici. Na jeho výstavbe pracovalo približne 1200 pracovníkov. 

    Týmto nateraz končí zoznam handlovských ikonických stavieb, môžeme očakávať, že k nim pribudnú ďalšie zaujímavé stavby. 

    Určite treba na tomto mieste spomenúť, že v meste sú aj početné pamätníky, napr. na mestskom cintoríne stojí pamätník venovaný pamiatke na 1. a 2. svetovú vojnu, kde sa nachádza aj Pamätník obetiam banských nešťastí s menami 444 baníkov, ktorí zahynuli v bani Handlová, Nováky a Cigeľ, Pamätník padlým v SNP, realizovaný z pieskovca, sa nachádza v mestskom parku na Námestí baníkov...

    Slovenské banské múzeum v Handlovej

    Je celkom bežné, aby banícke mesto, v ktorom sa baníctvo spomína od roku 1828, malo múzeum venované baníctvu - nájdete ho v centre mesta na Ul. SNP. Expozíciu, ktorú nazvali „Cesta uhlia“, pre verejnosť sprístupnili v roku 2015. Môžete tu nazrieť do histórie ťažby hnedého uhlia v tomto meste, so zameraním na priemyselnú ťažbu v 20. storočí. Expozícia sa rozprestiera na troch podlažiach. V suteréne môžete vidieť ako vyzerali podzemné priestory s ťažbou uhlia od ručného spôsobu po mechanizované dobývanie zo začiatku 20. storočia. Na prízemí je prezentovaná dobývacia technika používaná v druhej polovici 20. storočia: vŕtacia technika (pneumatické a elektrické vŕtacie kladivá a zbíjačky) a dobývacie stroje (brázdiace stroje, dobývacie kombajny a mechanizovaná výstuž), ktoré prezentujú masívnu mechanizačnú techniku ťažby uhlia. Na prvom poschodí sa dozviete viac o vzniku uhlia, histórii banských závodov, o procese získavania uhlia od prieskumných prác po úpravu uhlia.

    V priestore Ekodielničky pripravujú aktivity v rámci environmentálnej výchovy a tvorivých dielní. 

    Námestie baníkov

    V článku sme ho viackrát spomenuli. Námestie je v tvare obdĺžnika. V južnej, vydláždenej časti námestia sú domy s obchodmi. Na náprotivnej strane je budova mestského úradu, hotel a dom kultúry. Približne v strede námestia je Pamätník padlým v SNP. V parku na námestí vás v horúce dni osvieži fontána, z ktorej voda tečie ďalej až k sediacej soche sv. Barborky, ochrankyni baníkov. V severnej časti sa nachádza park, cez ktorý je vytvorený akoby umelý potôčik. Nechýba ani mostík, kvety a ozdobné trávy, ktoré spríjemňujú okolie. Na dolnom konci parku je ihrisko pre deti. Rekonštrukciou námestia sa podarilo prepojiť históriu s budúcnosťou. Moderný prvok je unikátny, v podobe binárnych hodín. Na opačnom konci námestia, v severnej časti, stojí historická pýcha Námestova, goticky kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej. Na námestí sa počas celého roka organizujú početné kultúrne a iné podujatie. 

    Mesto Handlová, ale aj jeho okolie, má vždy svojim návštevníkom čo ponúknuť. Rozhodne vám ho odporúčame navštíviť, lebo je rajom nielen pre milovníkov histórie, ale aj pre turistov či cyklistov. 

    Handlová z výšky, zdroj: Mesto Handlová, oficiálna stránka mesta
    Handlová z výšky, zdroj: Mesto Handlová, oficiálna stránka mesta

    Zdroje:

    • titulná fotografia - Námestie v Handlovej v noci, zdroj: Mesto Handlová, oficiálna stránka mesta
    • texty a fotografie - Mestský úrad Handlová
    2198
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Hľadáte dobrých realizátorov v oblasti Architekt, architektúra?

    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2024 Daibau, všetky práva vyhradené