Autor textu v chorvátskom jazyku: Maroje Mrduljaš
Na východnom pobreží Jadranského mora je celý rad známych miest ako Dubrovník, Split a Zadar, ktoré sú dôležitou súčasťou mestskej kultúry s kontinuitou od staroveku až po súčasnosť, ako aj obľúbené turistické destinácie.
Šibenik je o niečo menej exponovaný a v kontexte histórie architektúry je pozoruhodná najmä renesančná katedrála, ktorá je syntézou priestorovej koncepcie a precíznej kamennej konštrukcie. Navrhol ju Juraj Dalmatinac. Znalci by mohli poznať aj modernistickú ikonu: bývalý Dom JNA (dnes Mestská knižnica), ktorý navrhol architekt Ivan Vitić a dokončený bol začiatkom 60. rokov 20. storočia. Dom JNA je paradigmatickým príkladom modernistickej interpolácie, objem kryštalického skla je postavený na základoch starého opevnenia.
Vedľa Mestskej knižnice sa nachádza historizujúce Mestské divadlo. Tieto dve budovy definovali Poljanu ako námestie, ktoré roky stálo architektonicky neusporiadané, hoci je to jeden z hlavných prístupov k historickému jadru mesta. Symbolický význam námestia zvýrazňuje budova mestskej správy, ktorá nie je zarovno ulice. Hoci námestie donedávna slúžilo ako parkovisko, stále má dlhú tradíciu ako miesto konania verejných podujatí: od pretekov a koncertov až po politické zhromaždenia.
V roku 2011 bola vyhlásená súťaž na úpravu námestia a návrh podzemnej garáže, ktorú vyhrali Ivana Tutek a Paula Šimetin so spolupracovníkmi a do projektového tímu sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi pridal aj dizajnérsky tím Numen/For Use. Myšlienka autoriek vychádza zo snahy rozpoznať geometrie okolitej zástavby v priestore námestia, akceptovať už existujúce trasy pohybu, ale aj presadiť námestie ako priestorový základ a infraštruktúrnu podporu rôznych podujatí.
Dizajnové problémy a výzvy sa zmenili na výhodu a východiskový bod pre kompozíciu. Trojposchodová podzemná garáž si nevyhnutne vyžadovala prístup pre vozidlá a chodcov. Autorky použili práve tie prístupové body ako strategické miesta, nad ktorými umiestnili šikmé plochy, ktoré sú naklonené k parteru a z neho postupne stúpajú.
Okrem toho, že plnia pragmatickú úlohu zastrešenia infraštrukturálnych prvkov, sú tieto plochy neoddeliteľnou súčasťou aktívneho priestoru námestia a využívajú sa ako javisko alebo hľadisko, alebo jednoducho ako miesto na pobyt. Takto sa plocha námestia stala zakrivenou, trojrozmernou, dynamickou. Medzi dvoma šikmými plochami dizajnéri skupiny Numen reinterpretovali koncept námestia, ako aj strechy knižnice, a navrhli trojramenné baldachýny na štíhlych stĺpoch, ktoré pripomínajú biely oceľový „oblak“. Plocha námestia je vydláždená bielym kameňom s dvoma mierne odlišnými textúrami. Geometria zmien v dlažbe vyplýva z prístavby budovy knižnice. Na celom námestí je rozmiestnená sieť samostatných bodov s prípojkami elektriny a vody, ktoré sa využívajú na zriadenie dočasných pavilónov.
Medzi knižnicou a samotnou garážou zostalo „údolie“, aby sa zachovali viditeľné archeologické vrstvy opevnenia. Do tohto „údolia“ zostupujú kaskády auly a voňavá záhrada, ktorá je zároveň bočným vstupom pre peších do garáže. Nad ním sa vznáša oceľový most, ktorý spája vchod do knižnice s neďalekým parkom. Nakoniec bola na okraji námestia, vedľa rušnej križovatky, umiestnená plytká kruhová fontána.
V konečnom dôsledku sa architektky nepodriaďovali prostrediu, ale vstúpili s ním do aktívneho dialógu. Námestie Poljana vpisuje súčasnú architektonickú kultúru do citlivého historického prostredia, ktoré stavia na sieti strmých stredomorských uličiek a námestí Šibeniku. Hoci ide o rozdielnu logiku dizajnu, pre obe situácie je rozhodujúca urbanistická nejednoznačnosť, vitalita.
Informácie o projekte: |
Autorky: Paula Šimetin, Ivana Tutek, v spolupráci s Ivou Dubovečak a Nedjeljkou Bobanović |
Lokalita projektu:Šibenik |
Rok začiatku realizácie projektu: 2011 |
Rok dokončenia projektu: 2020 |
Klient: Mesto Šibenik, Mestské parkovisko |
Mená fotografov: Ervin Husedžinović a Marko Mihaljević |