Pre oblasť

    Púchov a jeho architektonické a iné zaujímavosti

    Článok si prečítalo viac ako 1823+ používateľov
    Púchov je okresné mesto patriace do Trenčianskeho kraja. Leží na strednom Považí, preteká ním rieka Váh a riečka Biela voda. Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Javorníky, na rozmedzí ktorých sa Púchov rozprestiera, ponúkajú početné možnosti na pešiu turistiku. Púchov nie je len vyše 550-ročným mestom, je jedným z najstarších sídlisk na Slovensku, keďže územie mesta bolo osídlené už v paleolite. Nálezy nemeckého amatérskeho archeológa Emila Friedricha Hoenninga na brale nad mestom svedčia o tom, že tu existovalo osídlenie od mladšej doby kamennej po dobu rímsku. V tejto súvislosti vznikol pojem „púchovská kultúra“. Mesto má bohatú históriu, prvý písomný doklad o meste je z roku 1243, v jednej z darovacích listín, ktoré vydal uhorský kráľ Belo IV., sa spomína aj muž s menom Puch, vlastník rovnomennej osady, ktorej založenie sa datuje do obdobia okolo roku 1100.

    V listine Mateja Korvína z roku 1469 sa prvýkrát spomína rod Marczibányiovcov, ktorí sú uvedení ako vlastníci pozemkov, ktorých vlastníkom bol už spomínaný Puch. V listine Martin Marczibányi tvrdí, že darované pozemky a stavby užívali v dávnej minulosti jeho predkovia a z toho vedci usudzujú, že spomínaný rod je Puchovým potomstvom, keďže všetci používali prímenie Púchovský. V roku 1470 sa Púchov stal mestečkom a až do druhej polovice 19. storočia sa spája s jednou z najstarších púchovských rodín rodu Marczibányiovcov. 

    V 17. storočí sa do Púchova prisťahovali početní moravskí a českí remeselníci, v tom období bol zaznamenaný rozmach remesiel, predovšetkým súkenníctva a hrnčiarstva. V roku 1649  mesto získalo jarmočné práva, aj v súčasnosti sa tu organizujú rôzne jarmoky - Púchovský jarmok, Veľkonočný jarmok, Mikulášsky jarmok...

    V dvadsiatom storočí nastal intenzívny rozmach gumárenského a odevného priemyslu, značky Matador a Makyta sa stali celosvetovo uznávané. Spôsobilo to zánik historického centra mesta, historické budovy ustúpili miesto bytovej výstavbe. Začiatkom 21. storočia sa Púchov začal rýchlym tempom meniť. Dodnes sa zachovalo len niekoľko historických pamiatok: klasicistický Župný dom z konca 18. storočia, evanjelický kostol, pamätná fara, v ktorej pôsobil národný buditeľ Vladimír Roy, a pôvodne renesančný katolícky kostol, v roku 1940 prestavaný do barokovo-klasicistického štýlu. Vynovili Mestský park pri gymnáziu, pribudla budova Malého župného domu, vznikol prvý mestský bulvár na Moravskej ulici, nová veľká pešia zóna s fontánami na Moyzesovej ulici, obnovená bola Marczibányiho záhrada. V roku 2013 bola dokončená stavba nového mestského divadla na Hoenningovom námestí. Turistický portál slovakregion.sk vyhlásil mesto dvakrát po sebe Najkrajším mestom Slovenska, za roky 2013 a 2014. 

    Župný dom

    Z kultúrno-historických pamiatok spomenieme Župný dom, ktorý bol v roku 1990 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na budove sú busty manželov Rosinovcov. Táto barokovo-klasicistická budova, postavená koncom 18. storočia, bola najprv sídlom úradu podžupana Imricha Marcibányiho, a neskôr bola používaná na rôzne iné účely. V súčasnosti sú v budove obradné a reprezentačné priestory mesta, ktoré je jej vlastníkom, sídlo Múzea púchovskej kultúry. Podkrovie využívajú občianske združenia na rôzne kultúrne podujatia realizované v rámci projektu Bod kultúry – Župný dom. V 19. storočí župný dom bol rozšírený prístavbou severovýchodnej časti, a koncom 20. a začiatkom 21. storočia bol niekoľkokrát rekonštruovaný. Pôdorys budovy je obdĺžnikový, budova je trojpodlažná, podpivničená, s trojtraktovou dispozíciou. Na budove je manzardová strecha, v interiéri sú pruské klenby. Zaujímavosťou je spojenie prieduchov z jednotlivých miestností budovy do centrálneho komína, nachádzajúce sa v podkroví. 

    Múzeum púchovskej kultúry

    V budove Župného domu má svoje sídlo archeologické múzeum, zamerané na špecifickú oblasť našej histórie - púchovskú kultúru. Pre všetkých milovníkov histórie určite budú zaujímavé archeologické nálezy, zistenia a závery z bádania o tejto časti našich dejín.

    Záber z expozície múzea, zdroj: Facebook - BK Župný dom Púchov
    Záber z expozície múzea, zdroj: Facebook - BK Župný dom Púchov

    Barón Emil Friedrich Hoenning, nemecký amatérsky archeológ, ktorý sa v 19. storočí usadil na Slovensku, vykonával prieskum na Púchovskej skale a v jej okolí. Získané nálezy svedčia o tom, že tu existovalo osídlenie od mladšej doby kamennej po dobu rímsku. Púchovská kultúra, vyrastajúca z koreňov pôvodného obyvateľstva, pravdepodobne ilýrskeho pôvodu, za prispenia keltských a dáckych kolonistov, je jedna z najvýznamnejších kultúr ranných dejín na území našej krajiny. Obdobie, v ktorom vznikala, predstavovalo časy mimoriadneho rozvoja vo všetkých oblastiach života. Medzi najdôležitejšie náleziská púchovskej kultúry patria hradiská (oppidá), v ktorých sa sústreďovala výroba a obchod a zároveň to boli aj významné strategické centrá príslušných regiónov - Skala v Púchove, Divinka, Vyšný Kubín, Liptovská Mara, Spišský hrad a ďalšie. Materiálnu kultúru okrem iného tvorili výrobky z hliny a železa, o niečo menej z bronzu, striebra a zlata (razili sa mince, hrnčiarska výroba – keramika...). Púchovská kultúra, ktorá zaznamenala svoj vrchol na rozhraní letopočtov, zanikla postupne, koncom druhého storočia po Kristovi. Na tomto území sa už nikdy viac razenie zlatých, strieborných a medených mincí nezopakovalo. Rozvoj vo všetkých oblastiach života, aký bol v období púchovskej kultúry, sa na tomto území znova zopakoval až v 13. - 14. storočí, po vzniku miest. 

    Europark

    Europark z vtáčej perspektívy, autor fotografie: Peter Ondruš
    Europark z vtáčej perspektívy, autor fotografie: Peter Ondruš

    Súčasťou areálu bol tzv. Dolný park. V roku 2003 ho zrekonštruovali a odvtedy nesie názov Europark. Park, do ktorého možno vstúpiť priamo z budovy Župáka, ako Župný dom slangovo volajú obyvatelia Púchova, hoci sídlo župy v meste nikdy nebolo, je po celom obvode oplotený. Rastú v ňom staré lipy a iné okrasné dreviny, je tu detské ihrisko, ale aj umelecké plastiky z dreva a pamätná tabuľa, ktorá pripomína obete prvej a druhej svetovej vojny. Hoci park možno využívať predovšetkým na rekreáciu, vhodný je aj na kultúrno-spoločenské podujatia. 

    Europark, autor fotografií: Peter Ondruš
    Europark, autor fotografií: Peter Ondruš

    Malý Župný dom

    Vedľa Europarku na Nábreží slobody, v blízkosti Župného domu, stojí malý Župný dom. Je to nová budova, vystavaná v roku 2005, architektonicky podobná budove Župného domu. V nej má svoje sídlo Mestská knižnica Vladimíra Roya

    Nakukli sme do Mestskej knižnice...
    Nakukli sme do Mestskej knižnice...
    Letná čitáreň Mestskej knižnice
    Letná čitáreň Mestskej knižnice

    Farský kostol Všetkých Svätých na Námestí slobody

    Námestie slobody je menšie námestie. Jeho dominantou je farský kostol Všetkých Svätých. Hoci presné údaje o pôvode tohto kostola neexistujú, prvá historická správa o farnosti je z prvej polovice 14. storočia. Kostol (chrámovú loď, ktorá mala charakter renesančnej lode) pristavali k existujúcej veži, ktorú nadstavali a prispôsobili na kostolnú. Kostol vystavaný v 17. storočí bol postavený na starších základoch, z čoho vyplýva, že na tom mieste predtým kostol stál. Začiatkom 19. storočia kostol a budovu fary zasiahol požiar. V prvej polovici 20. storočia starý kostol prestavali a zväčšili. Prestavba kostola bola realizovaná podľa návrhu uznávaného slovenského architekta Milana Harminca, zo starého kostola zostalo iba sanktuárium a veža.

    Katolícky kostol Všetkých svätých, autorka fotografie: Ľubica Bödi Tarabová
    Katolícky kostol Všetkých svätých, autorka fotografie: Ľubica Bödi Tarabová

    Tento trojloďový kostol s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti chrámu, ktoré vytvárajú s novým kostolom pôdorys kríža, je postavený v modernom bazilikálnom štýle. Architektúra hlavnej lode je reprezentatívna, dominuje v nej mohutný oltár z mramoru - zlatého ónyxu, ťaženého v oblasti Levíc. Nad oltárom je umiestnený kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Tibora Bártfaya. Z pôvodného zariadenia sú barokové obrazy z 18. storočia  - obraz  všetkých svätých a obraz sv. Margity, patrónky mesta, a niektoré plastiky.  

    Na námestí sa nachádzajú aj iné zaujímavosti a pamiatky, najstaršou z nich je socha sv. Jana Nepomuckého, patróna prírodných pohrôm a povodní. Barokovú sochu svätca stojacu na hruškovitom podstavci dali v roku 1733 postaviť vtedajší majitelia panstva Marczibányiovci pred svoj kaštieľ. Od roku 1931 stojí na dnešnom mieste. 

    Marczibányiho záhrada

    Dôvod založenia mesta Púchov na rázcestí ciest vedúcich cez skalnatý brod Váhu, na ceste, v stredoveku známej ako Via magna, bol predovšetkým komunikačný. Počiatky Púchova možno situovať tam, kde stála usadlosť Marczibányiovcov. Tento rod sa spájal s mestom Púchov viac ako 600 rokov. V súčasnosti na terajšom Námestí slobody, na mieste, kde v 18. storočí stál Marczibányiho kaštieľ (zbúraný bol v roku 1988, keďže bol chátrajúci), stojí zelený panelák. Z Marczibányiho záhrady, ktorá sa rozprestierala za kaštieľom na prislúchajúcich pozemkoch dávno predtým, ako sa mesto rozhodlo vybudovať jej nasledovníčku v súčasnej podobe, zostalo niekoľko stromov, pamätníkmi sú lipa malolistá a jaseň štíhly. V roku 2006 medzi obytnými budovami vznikol unikátny zelený priestor, aký nájdete iba v Púchove. Spája sa tu história s potrebami moderného živého mesta.

    pVstupná brána do Marczibányiho záhrady, autor fotografie: Andrej Kozák
    Vstupná brána do Marczibányiho záhrady, autor fotografie: Andrej Kozák

    Púchovčania nezabudli na svoj pôvodný šľachtický rod Marcibányiovcov, dôkazom toho je aj pomenovanie tejto záhrady v centre mesta a pamätníček pozostávajúci zo zemegule na podstavci. Zemeguľa sa nachádza v strede a po jej štyroch stranách sú stĺpiky asi meter vysoké. Toto všetko je nainštalované v strede kruhu, po bokoch sa nachádzajú lavičky. Vedie sem chodník lemovaný zelenými kríkmi.

    Toto je iba jedna časť upravenej plochy s rozlohou cca 60 m × 140m, vybudovaný je tu oporný múrik z prírodného kameňa dlhý cca 110 m, realizované odvodnenie, spevnené plochy (dláždené chodníky pre peších a cyklistov sú farebne odlíšené), trávnaté plochy, pribudlo niekoľko pekne upravených miest, ktoré tvoria skupiny stromov, kríkov a kvetín, verejné osvetlenie, mestský mobiliár...

    Miesto, kde Púchovčania môžu tráviť svoj voľný čas, zdroj: krasneslovensko.eu
    Miesto, kde Púchovčania môžu tráviť svoj voľný čas, zdroj: krasneslovensko.eu

    Vznikla tak oddychová zóna, miesto, kde Púchovčania môžu tráviť svoj voľný čas. Môžu si tu zahrať na pinpongovom stole stolný tenis, deti majú pekné detské ihrisko s trampolínou a interaktívnou plochou, je tu aj plocha pre tínedžerov, kde si môžu zacvičiť. V najvyššom bode záhrady sú umiestnené svetelné hodiny pripomínajúce plynúci čas.

    Pešia zóna

    Chodníková fontána pripomína skalnatý brod Váhu, zdroj: krasneslovensko.eu
    Chodníková fontána pripomína skalnatý brod Váhu, zdroj: krasneslovensko.eu

    Cez vstupné pergoly a podchody cez polyfunkčné objekty sa dostanete na veľkú pešiu zónu, vybudovanú v roku 2006. Súčasťou prác na pešej zóne bolo položenie dlažby, verejného osvetlenia, drobnej architektúry a zelene. Dominuje chodníková fontána, ktorá pripomína skalnatý brod Váhu. Doplnená je prvkami pripomínajúcimi bronzové nálezy z Púchovskej skaly – hlavný vodotrysk predstavuje náramok z čias púchovskej kultúry.

    Stavanie mája na Pešej zóne, autor fotografie: Slavomír Flimmel
    Stavanie mája na Pešej zóne, autor fotografie: Slavomír Flimmel
    Pešia zóna počas adventu
    Pešia zóna počas adventu

    Lesopark a náučný chodník v lokalite Lachovec

    Vedenie mesta sa snaží o návrat k histórii aj inými spôsobmi. V súčasnosti venuje veľké úsilie obnoveniu Lesoparku a náučného chodníka na Lachovci. Vrch Lachovec sa nachádza na území Javorníkov, je v priamom kontakte s mestom Púchov. Pôvodne to bol hospodársky les, ktorý podľa lesníckej typológie patril medzi svieže vápencové bukové dúbravy. Jedna časť je vo vlastníctve tohto mesta, ktoré má veľa rôzne príťažlivé možnosti a bohatú ponuku pre turistov a návštevníkov regiónu. Práve preto vedenie mesta chce zvýšiť príťažlivosť tejto lokality na rekreáciu a oddych obyvateľov aktívnym spôsobom a pritiahnuť väčší počet návštevníkov aj z okolitých regiónov vytvorením koncepčne uceleného Lesoparku a vybudovaním výchovno-vzdelávacej, kultúrno-zážitkovej a športovo-relaxačnej trasy s rôznymi zameraniami - na históriu miesta, ochranu prírody, krajiny a biodiverzity. Súčasťou zamerania je podporiť zážitkové, rekreačné, kultúrno-spoločenské a športové funkcie. Plánovaný náučný chodník bude napojený na jestvujúce turistické značenie (žltá značka na vrch Lachovec), pomocou ktorého sa dostanete až na hrebeň Javorníkov. Sledujúc žltú značku sa návštevníci plánovaného náučného chodníka dostanú k Púchovskej skale, kde sa nachádza významné  archeologické nálezisko Púchovskej kultúry. 

    Infobod „Jubilejný háj“ je prvou časťou pripravovaného náučného chodníka. Na území našej krajiny je  viac ako 40 lokalít na ktorých sú vysadené zvyčajne stromy netypické  pre tú-ktorú lokalitu na celom území Čechov a Slovákov. Ich vysádzanie iniciovalo Ministerstvo poľnohospodárstva pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky v roku 1928, práve preto sú na niektorých lokalitách osadené kamenné pamätníky s nápisom „RČS 1918 - 1928“. Na lokalite nachádzajúcej sa na prudkom svahu severo-západného okraja Púchova pred necelými 100 rokmi miestni činovníci posadili stromy, ktoré boli vysadené tak, že pri pohľade z diaľky vytvárali nápis 1928.

    Pamätník Pamäť lesa z „hořického“ pieskovca
    Pamätník Pamäť lesa z „hořického“ pieskovca

    Keď sa mesto rozhodlo obnoviť historické územie miesta, vznikla myšlienka premeniť časť hospodárskeho lesa na miesto vychádzok a odpočinku. Stojí tu nový pamätník Pamäť lesa, vyhotovený z „hořického“ pieskovca, jeho autorom je akad. sochár Igor Mosný, tiež prvý z panelov budovaného náučného chodníka, z ktorého sa návštevníci dozvedia históriu a význam miesta. Lesopark sa stal obľúbeným miestom na prechádzky. Náučný chodník bude tiahnuť lesom, cez prednedávnom zrekonštruovaný amfiteáter Ilonka, ktorý od roku 1949 slúži na kultúrne vystúpenia, s nadväznosťou na Púchovskú skalu. Pri turistickom chodníku, ktorý vedie k amfiteátru  Ilonka návštevníkov víta socha Víly Lachovienky od autora Jaroslava Martiša. Víla drží nádobu, ktorá je znakom Púchovskej kultúry, čo symbolizuje prepojenie minulosti a budúcnosti, a zároveň všetkým pripomína, že treba snívať a radovať sa. 

    Socha Víly Lachovienky - víla drží nádobu, ktorá je znakom Púchovskej kultúry
    Socha Víly Lachovienky - víla drží nádobu, ktorá je znakom Púchovskej kultúry
    Amfiteáter Ilonka, fotografiu poskytla spoločnosť JAF HOLZ spol. s r. o.
    Amfiteáter Ilonka, fotografiu poskytla spoločnosť JAF HOLZ spol. s r. o.

    Projekt „Park Rochus a lesopark Lachovec - spoločné prírodné a kultúrne dedičstvo“ je spolufinancovaný EÚ. Do projektu, ktorého hlavným cieľom je zatraktívniť kultúrne a prírodné dedičstvo prihraničných regiónov, sú zapojené dva štáty, resp. dve mestá – Uherské Hradiště a Púchov.

    Lesná učebňa
    Lesná učebňa

    Na tejto lokalite pribudli ďalšie prvky Lesoparku - lesná učebňa a lesné schodisko k včelnici Centra voľného času Lienka, ktoré sú jeho vstupnou bránou.

    Lesné schodisko vedúce k včelnici Centra voľného času Lienka
    Lesné schodisko vedúce k včelnici Centra voľného času Lienka

    Púchovská modrotlač

    Modrotlač (indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov), ktorá sa využívala na odev a ako súčasť interiérov, vyrábali farbiari v rôznych kútoch Slovenska. Prvý cechový záznam o farbiaroch na Slovensku je z roku 1608. Jedno z takých ohnísk bola púchovská farbiareň modrotlače. Do Púchova záriečsku farbiareň modrotlače v roku 1898 presťahoval Jozef Trnka do svojej dielne, jeho potomkovia pokračovali v tradícii svojej rodiny až do roku 2010. V roku 1989 vyhlásili Modrotlačiarensku dielňu v remeselnom dome s klasicistickými prvkami na Mudroňovej ulici za kultúrnu pamiatku. V roku 2016 modrotlač bola zapísaná do slovenského Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

    O Púchove by sme mohli ešte všeličo napísať, lebo toto mesto so svojím okolím má bohatú a významnú históriu. Predsa však iba uvedieme, že sa mesto v dnešnej uponáhľanej a náročnej dobe snaží nezabúdať na minulosť a rovnako tak sa snaží vytvárať podmienky pre kvalitný a príjemný život v meste a v jeho okolí súčasným a budúcim generáciám. 

    Pohľad na Púchov z Nosíc, autorka fotografie: Lenka Krajčoviechová
    Pohľad na Púchov z Nosíc, autorka fotografie: Lenka Krajčoviechová

    Všetkým nám, ktorí nie sme jeho obyvateľmi, nezostáva nič iné, iba Púchov navštíviť a presvedčiť sa, ako sa mu darí. Ak ste obdivovatelia historických pamiatok, určite si prídete na svoje. Ak nie ste milovníkmi histórie, môžete si vychutnať krásy prírody a rôzne kultúrne podujatia. 

    Zdroje:

    • titulná fotografia: Mesto Púchov - oficiálna stránka Facebook  
    • texty: Mestský úrad Púchov, oficiálne webové sídlo mesta Púchov
    • ostatné fotografie: Mesto Púchov
    1823
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Hľadáte dobrých realizátorov v oblasti Architekt, architektúra?

    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2024 Daibau, všetky práva vyhradené