Trojuholníkový dom v Premanture

Výber a text v chorvátčine: Boris Vidaković

Dom sa nachádza na pozemku s dostatočnou rozlohou, aby mohol byť použitý na výstavbu. Pozemok je však s predĺženým a nepravidelným tvarom, ktorý je ťažšie využiteľný. Konkrétne, na pozemku s rozlohou 550 m² je stavebná plocha menšia ako 100 m² a je ohraničená trojuholníkovým obrysom, v ktorom treba realizovať stavbu. K náročnosti projekčnej úlohy prispieva aj cesta, ktorá sa tiahne po celej dĺžke južnej strany pozemku, inak optimálna pre orientáciu obytných častí domu.

Aj keď sa spočiatku zdalo, že úloha je nemožná, vznikol trojuholníkový dom s malou zastavanou plochou, orientovaný smerom k ceste, na pozemku, ktorý je ťažko integrovateľný so stavbou. Všetky tieto parametre vlastne definovali to, čo sa stáva novým autentickým duchom miesta.

Dom bol koncipovaný na základe skúmania a pohrávania sa s euklidovskou geometriou a objavovania logiky vzájomných vzťahov geometrických telies. Forma domu je vytvorená ako kompozícia a výskum elementárnych tvarov (trojuholník, kruh a štvorec) a geometrických telies, ktoré z nich vznikajú. Na prízemnej časti v podobe trojstranného hranola je umiestnená kocka, o ktorú sa opiera valec.

Na každý prvok je použitá iná farba, iný materiál, iná textúra, čo kontrastuje s abstraktnosťou kompozície a hmatateľnosťou materiálnosti domu. Je to takmer ironická parafráza príliš často citovaného výroku Le Corbusiera, jedného z najvplyvnejších modernistických architektov, o architektúre ako hre pravidelných objemov na slnku. Architektonickú kompozíciu skôr určuje trochu vtipná interpretácia každého z prvkov. Ironická transkripcia však zjemňuje dôslednosť a prísnosť východiskového konceptu.

Takmer prísna geometrická pravidelnosť prízemnej časti umožňuje vytvorenie vlastného kontrolovaného sveta domu voči okoliu. Trojboký hranol je z východnej a západnej strany uzavretý, úplne sa otvára na južnú terasu. Jeho obranný charakter je zvýraznený maloformátovým bielym keramickým obkladom. Dojem prílišnej strohosti znižuje šikmá horná doska, ktorá pragmaticky rieši odvod vody zo strechy.

Intimitu izieb na prvom poschodí, vo vnútri kocky zdanlivo ponorenej do prízemnej časti, zvýrazňuje tmavý odtieň fialovej omietky na priečelí.

Nad poschodím so spálňami a kúpeľňou je strešná terasa, na ktorú vedie špirálové (točité) schodisko vo forme valca. Valec je obložený sklenenými tehlami (sklobetónovými tvarovkami), ktoré umožňujú rozptýlené osvetlenie schodiska a časti prízemia.

Trojuholník je jedným z najnevďačnejších pôdorysných tvarov pre nepraktickosť miestností s ostrými uhlami, čo sa prejavuje najmä v bytovej architektúre. V tomto prípade je trojuholník pôdorysne rozdelený na pásy obytných funkcií rôzneho charakteru súkromia. Pozdĺž južnej fasády sa nachádza plytká veranda, ktorá poskytuje ochranu pred slnkom, ale aj postupný prechod medzi vonkajšími a vnútornými priestormi. Vedľa verandy sa nachádza obývacia izba, jedáleň s kuchyňou a schodiskom. Všetko je prepojené v jedinečnom priestore, ktorý zdôrazňuje najotvorenejšiu časť domu. Táto zóna je umiestnená v lichobežníkovom priestore, čo scénograficky zvýrazňuje perspektívu a zážitok z otvárania domu smerom von.

Za obývačkou je obslužná časť s kúpeľňami, komorou a vchodom. V ďalšom páse je spálňa s minimálnym počtom otvorov na zdôraznenie pocitu uzavretosti a bezpečia, pričom úplne hore je vonkajší úložný priestor.

Projektové riešenie sa snažilo vyhnúť klišé o novostavbách istrijských domov s bazénmi, ktoré je v posledných dvadsiatich rokoch dominantným architektonickým naratívom v celej Istrii. Namiesto patetiky falošného ľudového jazyka je stanovený súbor vlastných pravidiel, ktoré vytvárajú autonómnu architektonickú kompozíciu. Podmienky pozemku a kontextu, ktoré by inak boli alibizmom pre nemožnosť konať, sú pretavené do odvážnej a presvedčivej architektúry, ktorá zanecháva dojem, že bola vytvorená úplne nezávisle od všetkých obmedzení.

Fotogaléria: