Pre oblasť

    Hrad a Múzeum Červený Kameň

    Článok si prečítalo viac ako 3585+ používateľov
    Častá je obec v okrese Pezinok, v Bratislavskom kraji. Nad touto obcou, neďaleko Modry, na juhovýchodnom svahu Malých Karpát, leží jeden z najkrajších, najzachovanejších a najnavštevovanejších slovenských hradov – Červený Kameň. Pôvodný hrad, ktorý vznikol v 13. storočí, vyzeral úplne inak ako ten dnešný. Z prvej jeho podoby nezostalo takmer nič. Prešiel mnohými stavebnými úpravami a v súčasnosti je tento hrad súčasťou Slovenského národného múzea. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.

    Z histórie hradu

    Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Na nádvorí dnešného hradu stál starší kamenný hrad. Bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, ktorá sa tiahla od Bratislavy až po Žilinu, od Devína až po Strečno. Podľa niektorých historikov hrad dal postaviť išpán Tibor Nagy z rodu Kartalovcov pred vpádom Tatárov. Kronikár Karola IV. založenie hradu pripisuje českej kráľovnej-vdove Konštancii Uhorskej, ktorá dala hrad vystavať na svojich majetkoch niekedy pred rokom 1240. Hrad sa stal známy pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Prečo vlastne takýto názov Červený Kameň? Pretože hradná skala, na ktorej hrad postavili, má červené sfarbenie (kvarcit). Dodnes ju možno vidieť na viacerých miestach, v hradných pivniciach alebo pod hradným mostom. 

    Perokresba hradu – 16. storočie
    Perokresba hradu – 16. storočie

    V pomerne krátkych časových intervaloch sa tu vystriedalo mnoho významných uhorských šľachtických rodov. Hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, Wolfurtovcom, Zápoľskovcom, Turzovcom. Stavebných úprav bolo veľa. Výraznou prestavbou prešiel stredoveký hrad za Wolfurtovcov. V závete Ulrika Wolfurta sa uvádza, že hrad pozostával z dvoch častí – horného hradu (hlavná veža, cisterna na vodu a poschodový podpivničený palác s kaplnkou sv. Kataríny) a dolného hradu (mal dve obytné veže – 14 až 15 m, ktoré boli spojené múrom a priestor na uskladnenie potravín).

    Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci. Turzovci sa v polovici 15. storočia spojili s podnikateľskou rodinou Fuggerovcov, pochádzajúcou z Nemecka. Anton Fugger od svojho podnikateľského partnera Alexeja Turzu odkúpil Červenokamenské panstvo s gotickým hradom, čím sa v roku 1535 jeho vlastníkom stáva jedna z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. Nový majiteľ sa snažil premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.

    Za čias Fuggerovcov bol starý hrad postupne búraný a takmer od základov prestavaný. Na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia Fuggerovci vybudovali po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom, štyrmi nárožnými obrannými baštami smerujúcimi na štyri svetové strany a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi pod juhozápadným obytným krídlom hradu. Výstavba sa začala východnou baštou a prácami na spojovacom múre. Potom pokračovala výstavba severnej bašty. Rovnakým postupom boli vystavané aj západná a ako posledná južná bašta a spojovacie múry. Výstavba každej z bášt trvala dva roky. Tieto nízke a dolu rozšírené bašty postavené na obranu pevnosti mali svoj základ v stredovekom opevnení, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetracím systémom predovšetkým na odsávanie dymu po výstreloch. Výška bašty bola zminimalizovaná, bašta bola chránená násypom zeminy, ktorý zabraňoval zasiahnuť jej spodnú časť. Múry museli byť hrubé hlavne kvôli delostrelectvu umiestnenému vo vnútri bašty, aby vydržali otrasy spôsobené výstrelmi. Bašty však nie sú rovnaké, viditeľný je medzi nimi rozdiel. Južná bašta je mohutnejšia ako prvá, východná bašta, má lepšie riešené odvetrávanie a dômyselnejšie vyriešený pohyb v rámci jednotlivých podlaží. Pri realizácii boli bašty zasekávané priamo do hradnej skaly. Bridlica bola základným stavebným materiálom. Keďže pôdorys hradu rešpektuje možnosti, ktoré poskytovala počas výstavby hradná skala, má tvar nepravidelného lichobežníka. Vyrovnal sa tým výškový rozdiel medzi priekopou a nádvorím. Vznikla tak mohutná a moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky. Jej fortifikačný systém, prispôsobený na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach, patril k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. 

    Časť staršieho stavebného materiálu bola použitá pri výstavbe novej pevnosti. Posledné objekty stredovekého hradu boli zbúrané v roku 1555, stavba bola dokončená v roku 1556. 

    Fuggerovci panstvo vlastnili do konca 16. storočia, kedy bolo predané Pálfiovcom. Kúpil ho barón Mikuláš II. Pálfi, ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej (vnučky Antona Fuggera). Cieľom rozsiahlej prestavby, ktorú inicioval Mikuláš Pálfi, bolo túto pevnostnú architektúru premeniť na pohodlný reprezentačný renesančný zámok. Prestavbami vzniklo dnešné juhozápadné krídlo, priestory v juhovýchodnom krídle a široké schodisko, ktoré vedie na prvé poschodie hradného paláca. Pod schodiskom, v pivniciach, boli postavené dva mohutné piliere, ktoré nesú jeho váhu. Vystavaný bol vstupný portál hradu. V 17. storočí počas života Mikuláša IV. Pálfiho bol hrad prestavaný v ranobarokovom slohu (vznikla unikátna Sala terrena, lekáreň, fontána a cisterna na nádvorí, portál hradnej brány, fresková výzdoba v obytných miestnostiach a pod.).

    V 18. storočí, počas života Rudolfa I. Pálfiho, prebehla oprava poškodených častí (plášťové murivá a delové bašty). Podoba hradu bola výraznejšie zmenená, hrad bol zmodernizovaný a rozšírený (nadstavbami obytných miestností juhovýchodného a severozápadného krídla hradu, zastrešením severovýchodného krídla hradu, zastrešením južnej a východnej bašty...). Podobu zmenila predovšetkým hodinová veža zničená počas jedného z mnohých požiarov, ktorá z pôvodnej renesančnej dostala dnešnú formu. Nový vzhľad dostala aj Rytierska sála, v ktorej pribudol nový kozub a portál nad vstupom do kaplnky. Rokokový salón dostal štýlové drevené obloženie a medzi okná boli zakomponované portréty Rudolfa I. a jeho manželky. Menila sa aj podoba predhradí. Namiesto pôvodného dreveného padacieho mostu vznikol most kamenný. V záhrade boli vysadené cudzokrajné dreviny a rastliny. Dodnes v areáli sokoliarskeho dvora stojí ginko dvojlaločné a sekvoja vždyzelená. V nasledujúcich storočiach už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. 

    Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentatívnosť rodového panského sídla, pre ktoré bola príznačná bohatá štuková a fresková výzdoba interiérov.

    Bohatá štuková a fresková výzdoba interiérov
    Bohatá štuková a fresková výzdoba interiérov

    Nádvorie s hodinovou vežou a fontánou
    Nádvorie s hodinovou vežou a fontánou

    V 20. storočí opravy a adaptácie hradu súviseli najmä s potrebami múzea. Hrad v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho rozsiahla rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1976 až 1997. Obnovené bolo aj predhradie. Paralelne sa budovali chodníky a cesty v areáli, francúzsky park v severnej záhrade, vstupný objekt a parkovisko. 

    Z histórie múzea 

    Hrad bol považovaný za objekt s veľkou pamiatkovou hodnotou a už od počiatku 20. storočia bola časť jeho reprezentačných priestorov sprístupnená počas nedieľ a sviatkov prípadným záujemcom o prehliadku hradu. Pálfiovci verejnosti sprístupnili časť priestorov, ktoré užívali. Súkromné obytné priestory však oku návštevníka zostávali skryté.

    Dejiny múzea na hrade Červený Kameň sa začínajú krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia v roku 1945. 

    Po druhej svetovej vojne starostlivosť o pamiatkové objekty prevzala Národná kultúrna komisia formovaná v roku 1946, ktorej úlohou bolo sústrediť vzácne nábytkové kusy, predmety výtvarného a úžitkového umenia, historické knižnice a šľachtické archívy z objektov, ktoré bývalí majitelia opustili. 

    V priestoroch hradu Červený Kameň sa začali zhromažďovať skonfiškované interiérové zariadenia z iných bývalých šľachtických sídiel západoslovenského kraja a postupne sa vykonávali nutné opravy hradného objektu. Koncom roka 1949 hrad bol prehlásený za národný kultúrny majetok.

    Základ dnešných zbierok múzea tvoria cenné umelecké predmety pochádzajúce z 31 zámockých objektov a 2 kláštorov. Vo fáze trvajúcej do roku 1960 prešiel hrad viacerými menšími či väčšími rekonštrukciami, ktorých cieľom bolo udržanie prevádzkyschopnosti múzea. Zároveň sa reštaurovali zbierky, predovšetkým predmety zo zbierky nábytku a obrazov.

    V roku 1976 sa začala generálna rekonštrukcia budovy a priľahlého areálu, spojená s pamiatkovou obnovou komplexu. Vyžiadala si ju zhoršujúca sa statická situácia hradného paláca. Rekonštrukčné práce na hradnom paláci boli ukončené v roku 1997.

    Od roku 1979 dodnes (s krátkou prestávkou) je Múzeum Červený Kameň súčasťou Slovenského národného múzea ako jedna z jeho špecializovaných zložiek.  

    Múzeum Červený Kameň v súčasnosti

    V hrade sa v súčasnosti nachádza Múzeum Červený Kameň so stálymi expozíciami historického nábytku a dobového bývania šľachty a meštiactva na Slovensku, tiež historických zbraní. Návštevníkom je k dispozícii aj hradná obrazáreň a podzemné pivnice. Múzeum svoje zbierky, ktoré tvorí viac ako 13 500 zbierkových predmetov, zapožičiava na výstavy doma i v zahraničí. 

    Portréty prvých absolventiek vzdelávacej inštitúcie (školy) pre vznešené slečny v Bratislave v kláštore Notre Dame, sa  zachovali do dnešných čias. Z plátna sa na návštevníkov múzea usmievajú mladé dámy v nádherných modrých šatách podľa barokovej módy.

    Portréty mladých dám v nádherných modrých šatách podľa barokovej módy
    Portréty mladých dám v nádherných modrých šatách podľa barokovej módy

    Návštevníci si môžu vybrať z niekoľkých možností prehliadky hradu (múzea): 

    I. Veľký okruh, ktorého trasa vedie dvadsiatimi štyrmi bohato zariadenými miestnosťami. Návštevník prechádza salónmi, spálňami, jedálňou a rytierskou sálou, kde si môže prezrieť inštaláciu dobového interiérového zariadenia šľachty od obdobia renesancie po obdobie secesie. Zároveň je možné zoznámiť sa i s pôvodnými interiérmi hradu: lekárňou, Salou terrenou a Kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie. Súčasťou prehliadky je aj kabinet zbraní.

    Sala terrena
    Sala terrena

    Sala terrena patrí k najkrajším zachovaným ranobarokovým skvostom svetskej architektúry. Má bohatú naturalistickú štukovú výzdobu s umelo vytvorenou jaskyňou z krasových prírodných hornín. Reštaurovanie vrátilo plnú krásu dielam talianskych majstrov, ktorí jej výzdobu v polovici 17. storočia vytvorili. Odhalilo aj záhadnú postavu namaľovanú v iluzórnych dverách.

    Hradná lekáreň
    Hradná lekáreň

    Hradná lekáreň bola zriadená v 17. storočí a funkčná až do 19. storočia. Zachované  knihy receptov svedčia o tom, že sa v nej vyrábali aj likéry a sladkosti pre deti.

    Prehliadka pokračuje hradným podzemím, súčasťou ktorého je aj obranný systém hradu.

    Rozľahlé pivnice a unikátne zachovaný obranný systém bývalej renesančnej pevnosti
    Rozľahlé pivnice a unikátne zachovaný obranný systém bývalej renesančnej pevnosti

    II. Malý okruh je obsahovo zameraný len na dobovo zariadené hradné interiéry. 

    III.  Okruh Renesančná pevnosť návštevníkov zavedie do hradnej priekopy, rozľahlých pivníc, časti všetkých štyroch bášt unikátne zachovaného obranného systému hradu zo 16. storočia. Okruh je v ponuke počas letných mesiacov júl a august.

    IV.  Ako sa žilo na hrade – je to prehliadka devätnástich miestností juhozápadného krídla hradu a hradnej lisovne, zameraná predovšetkým na detského návštevníka, počas letných mesiacov júl a august, na ktorej sa dozviete ako tu jeho majitelia prežívali svoj každodenný život v minulosti. 

    Návštevníkom je k dispozícii aj prehliadka celej severnej bašty, ktorej architektúru z roku 1539 určite treba vidieť. Do všetkých  podlaží bašty sa dá vojsť z nádvoria hradu  bez sprievodcu/sprievodkyne. O baštách sa viac možno dozvedieť z informačných panelov pri vstupe do spodného podlažia bašty, na ktorom pre návštevníkov pripravujú každú sezónu novú výstavu.

    Prehliadka hradnej strážnice je prístupná bez sprievodcu/sprievodkyne. Neprehliadnete ju pri vstupe na nádvorie hradu. Stráž v nej sedávala ešte v časoch, keď na nádvorie neviedol dnešný kamenný most, ale most drevený, padací. Nechýba v nej ani klada, do ktorej zvykli vsadiť nespratníkov – môžete si vyskúšať, ako sa tam cítili…

    Hrad Červený Kameň je otvorený počas celého roka. Konajú sa tu početné podujatia, napr. Noc múzeí a galérií, Trh starožitností pre milovníkov starých vecí a predstavenia sokoliarov, počas ktorých možno obdivovať slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie. Neobyčajnú atmosféru návštevníci tu môžu zažiť aj počas letných nočných prehliadok.

    Hrad pre svoje neopakovateľné čaro v nedávnej minulosti prilákal aj filmárov, ktorí tu natáčali rôzne filmy a rozprávky, napr. Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna...

    Čo teda povedať nakoniec? Neváhajte, navštívte tento vzácny slovenský historický skvost zachovaný v plnej kráse. Urobte to aj so svojimi ratolesťami, miesto je ako stvorené pre výlet s deťmi.

    3585
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené