Kolonádový most v Piešťanoch

Mesto zažilo rozkvet za majiteľa grófa Jozefa Erdödyho, ktorý vybudoval prvé kúpeľné domy a založil Kúpeľný park. Po skončení napoleonských vojen gróf dal postaviť klasicistické Napoleonské kúpele I. určené na uzdravovanie ranených vojakov. Kúpele si získali mnoho priaznivcov a v modernizácii pokračovala aj slávna rodina Winterovcov, ktorá mala kúpele v prenájme od roku 1889 a realizovala stavbu najvýznamnejších kúpeľných domov, mostov, kultúrnych zariadení.

História vzniku mosta

S myšlienkou vytvoriť most prišiel nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Zámerom Ľudovíta Wintera bolo postaviť miesto starého dreveného mosta cez Váh spájajúceho centrum Piešťan a Kúpeľný ostrov nový moderný most, ktorý by bol zároveň aj miestom prechádzok a odpočinku pre kúpeľných hostí. Práve Winter je otcom myšlienky, aby vrchnú časť mosta tvorila chránená pešia kolonáda. Požadoval most s úzkou vozovkou, ktorý by bol pred nepriazňou počasia chránený krytými chodníkmi so zakomponovanými obchodmi. Myšlienku Ľudovíta Wintera, aby bol most aj krytou promenádou projekčne realizoval mladý perspektívny architekt Emil Belluš. Spodnú časť projektoval švajčiarsky inžinier Schwartz.

Väčší problém bol pri projekcii vrchnej časti mosta. Prvý projekt počítal s dvoma tunelmi po stranách a s vozovkou uprostred. Winter túto myšlienku zavrhol, pretože v tuneloch by bol prievan a ľudia by na seba nevideli. Na odporúčanie Ing. Liewalda vyhľadal mladého tridsaťročného slovenského architekta Emila Belluša, ktorý pomocou Winterových pripomienok vyriešil problém nadstavby.

Architektonickej podobe mosta venoval veľkú pozornosť a vypracoval viacero celkových návrhov ako aj rôzne návrhy detailov. Napokon bol zrealizovaný návrh, podľa ktorého sú z oboch strán mosta pozdĺžne umiestnené obchody a výstavné priestory „pre stálu výstavu umeleckého, hlavne skleného československého priemyslu“. Z ich predpolia sa vstupuje na severnú aj južnú stranu mosta. Most je pozdĺžne rozdelený na dve časti, pričom severná slúžila len chodcom, na južnej strane bol chodník, ale i vozovka, ktorá pôvodne slúžila aj na automobilovú dopravu. Tieto časti sú oddelené zasklenou stenou, ktorá sa v strede otvára posuvnými dverami a prekrýva ich vysunutá strecha.

Umeleckú výzdobu skiel vytvoril Martin Benka. Technikou leptanej vitráže boli realizované dva motívy podľa Benkových návrhov – „Na salaši“ a „Piesne z Detvy“. O výzdobu mosta a tiež o jeho dotvorenie sa zaujímal a aktívne do procesu zasahoval Ľudovít Winter. Vo svojich spomienkach napísal, že mu starosť robili nápisy, ktoré mali byť umiestnené na oboch priečeliach mosta. Chcel, aby vyjadrovali túžbu chorých uzdraviť sa.

Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov.

Stavbu mosta realizovala firma Pittel a Brausewetter v rokoch 1930 – 1933. Náklady na stavbu mosta presahovali sumu 3,10 milióna Kčs. Na jeho financovaní sa okrem nájomcov piešťanských kúpeľov Winterovcov podieľal aj štát a mesto.

Most vybudovaný zo železobetónu nahradil starý drevený most, ktorý spájal mesto Piešťany s kúpeľným ostrovom. Celková dĺžka mosta je 148 metrov, má sedem polí a hlavnú nosnú konštrukciu tvorí šesť železobetónových pilierov a sedem železobetónových nosníkov. Dva stredové piliere boli založené na železobetónových studniach, ostatné štyri a všetky „ľadolomy“ zasa na železobetónových pilótach, ktoré sa baranili do dna rieky parným baranidlom. Zaujímavosťou je, že pilóty sa vyrábali priamo na stavbe.

Socha Barlolámača

Prvým priestorom pri vstupe na most z centra Piešťan je presklený pitný pavilón, pred ktorým je nad malou fontánkou pred sklenou strechou z mliečneho skla umiestnená monumentálna bronzová socha Barlolámač v nadživotnej veľkosti.

V roku 1933 ju na objednávku Ľudovíta Wintera vytvoril bratislavský rodák akademický sochár Robert Kühmayer. Plastika odvtedy symbolicky víta pacientov a vlieva do nich nádej. Barlolámač stojí pevne na oboch nohách a barlu láme v rukách a nie na kolene. Táto najznámejšia a najpopulárnejšia socha v Piešťanoch je miestom stretávania sa nielen domácich obyvateľov, ale aj hostí a návštevníkov Piešťan z celého sveta.

Lámač barlí bol však symbolom Piešťan už predtým, ako ho nájomca kúpeľov Ľudovít Winter dal odliať do bronzu. Už koncom 19. storočia Winter vedel, že kúpele potrebujú jednoduchý symbol uzdravenia. Keďže v tom čase šetril a nemohol si dovoliť renomovaného výtvarníka, oslovil v roku 1894 začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyeraa poveril ho, aby jedinou figúrou vyjadril uzdravenie. O niekoľko dní mal pred sebou skicu Lámača barlí. Winter dal postavičku, ktorá láme barlu cez koleno, zaregistrovať ako ochrannú známku piešťanských kúpeľov. Objavovala sa na plagátoch, propagačných materiáloch a ďalších tlačovinách podniku.

Opravy do roku 2018

Kolonádový most prešiel podľa dostupných informácií doteraz len jednou zásadnou rekonštrukciou, ktorá bola nevyhnutná po jeho poškodení ustupujúcou nemeckou armádou. 2. apríla 1945 o 7. hodine rannej most zničili ustupujúce nemecké vojská, opravili ho o 11 rokov neskôr, v roku 1956.

V roku 2013 realizovaná bola rekonštrukcia Kolonádového mosta za približne 140-tisíc eur: výmena osvetlenia a káblových rozvodov, dočasné statické zabezpečenie prestrešenia pešej časti mosta a náter fasád a stropov.

Rekonštrukcia – rok 2019

Vďaka dotácii z ministerstva kultúry, o ktorú žiadalo ešte predchádzajúce vedenie mesta, získalo Mesto Piešťany na rekonštrukciu Kolonádového mosta, sumu vo výške 950-tisíc eur.

Celkovo dva roky prebiehali na historickom Kolonádovom moste v Piešťanoch rozsiahle rekonštrukčné práce, ktorých cena presiahla jeden milión eur. Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala 12. júna 2019, sa na moste pod prísnym dozorom pamiatkarov realizovala úprava vozovky a spodnej časti mosta, rekonštrukcia nadstavby, kovových konštrukcií, výmena a výplň otvorových konštrukcií, výmena strešnej krytiny, odstránenie nefunkčných potrubí a káblov. Tiež sa robilo nové technické a konštrukčné zabezpečenie nebytových priestorov, ich interiérové vybavenie (priestorov predajní, likvidácia súčasného disproporčného stavu priestoru) a obnova obvodového plášťa. Oprava mosta bola ukončená jeho slávnostným otvorením 2. júla 2021.

Socha Ľudovíta Wintera

Vďaka úsiliu občianskeho združenia Pro Winter a verejnej zbierke, ktorú jeho členovia zorganizovali, akademický sochár Roman Hrčka vytvoril bronzovú sochu novodobého budovateľa kúpeľov Ľudovíta Wintera sediaceho na lavičke umiestnenej na Kolonádovom moste. Jej slávnostným odhalením 11. mája 2019 bol vzdaný hold tejto výnimočnej osobnosti Piešťan.

Kolonádový most

Kolonádový most alebo známy aj pod menom „Sklený most“ je významnou pamiatkou funkcionalistickej architektúry v rámci Európy. Most je medzi národnými kultúrnymi pamiatkami SR označený číslom 2347/1 a plastika Barlolámača číslom 2347/2. V roku 1944 bol ako jedno z desiatich najvýznamnejších architektonických diel medzivojnového obdobia zaradený do návrhu slovenskej zložky TOP registra medzinárodnej organizácie DoCoMoMo.

V súčasnosti je majiteľom mosta Mesto Piešťany.