Pre oblasť

    Žilina, jedno z najkrajších miest na Slovensku, a jej architektúra

    Článok si prečítalo viac ako 1419+ používateľov
    Žilina, mesto v severozápadnej časti Slovenska, patrí medzi najväčšie mestá v našej krajine. Leží na sútoku rieky Váh s Kysucou a Rajčiankou, v Žilinskej kotline. Územie dnešnej Žiliny sa prvý raz spomína v roku 1208. Mesto je nielen sídlom okresu, ale aj administratívno-správne, hospodárske, obchodné a kultúrne centrum Žilinského kraja, a dôležitou križovatkou železničnej a diaľničnej siete. Vďaka bohatstvu kultúrno-historických pamiatok a jedinečnosti prírodných krás mesto patrí k najatraktívnejším oblastiam Slovenska.

    Práve preto, že sa tu prepletá minulosť so súčasnosťou, je zaujímavou turistickou destináciou, ktorá púta pozornosť početných návštevníkov. Zároveň je vstupnou bránou pre 4 národné parky.V tomto článku vám chceme predstaviť niektoré zaujímavé architektonické diela dávnej i nedávnej minulosti, vďaka ktorým je Žilina jedno z najkrajších miest na Slovensku.

    Katedrála najsvätejšej trojice

    Kostol Najsvätejšej Trojice sa v roku 2008 stal katedrálou a diecéznym kostolom Žilinskej diecézy, zdroj: iStock   
    Kostol Najsvätejšej Trojice sa v roku 2008 stal katedrálou a diecéznym kostolom Žilinskej diecézy, zdroj: iStock   

    Tento rímskokatolícky kostol, ľudovo nazývaný Farský kostol, je jedným z najvýznamnejších a najstarších objektov v historickom centre mesta. Je významnou pamiatkou, ktorá sa nachádza nad Námestím Andreja Hlinku, na ulici Horný val. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkosti a čiastočne aj na mieste dnešného kostola stál od 13. storočia Žilinský hrad. Kostol zasvätený Panne Márii sa spomínal v roku 1423. Keď koncom 16. storočia kostol zaujali Podmanickí, premenili ho na pevnosť.

    Po prestavbe pôvodne gotický kostol nadobudol renesančný charakter. Kostol je trojloďový. Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z konca 17. storočia. V prvej polovici 20. storočia kostol dostal nový organ. Pamätná tabuľa na kostole pripomína jeho rekonštrukciu vykonanú v roku 1942.

    Pred kostolom sú dve zamurované studne, šesť krýpt a súsošie sv. Cyrila a Metoda. V úvode sme spomenuli, že od roku 2008 v tomto meste pôsobí Žilinská diecéza. Kostol Najsvätejšej Trojice sa v roku 2008 stal katedrálou a diecéznym kostolom Žilinskej diecézy.   

    Burianova veža

    Dominantou Žiliny, ktorá zároveň patrí medzi najkrajšie pamiatky v meste, je Burianova veža, samostatne stojaca zvonica blízkeho rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice, vysoká 46 metrov, stojaca tesne vedľa veže farského kostola na ulici Horný Val, ktorú dal postaviť Burian Svetlovský z Vlčnova. V rokoch 1526 – 1529 menovaný bol majiteľom Strečnianskeho hradu a dedičným richtárom Žiliny, a do tohto obdobia patrí aj vybudovanie tejto veže. Je však možné, že vežu dostavali bratia Podmanickí, ktorí z nej urobili súčasť opevnenia.

    Veža kedysi slúžila ako zvonica a pozorovateľňa (ochrana pred požiarmi a príchodom nepriateľov). Jej osud súvisel s osudom kostola, viaceré požiare kostola postihli aj samotnú vežu. Strechy veží boli často menené: v rokoch 1762 až 1848 mali barokový cibuľovitý tvar, v rokoch 1869 až 1886 jednoduchý tvar ihlanu, neskôr dostali helmovú podobu.

    Jej pôvodný názov bol Nová veža a od konca 19. storočia je známa ako Burianova veža. Posledná prestavba bola v roku 1941, kedy veža dostala vyhliadkovú terasu. Prehliadky veže pre verejnosť organizuje Turistická informačná kancelária mesta Žilina. 

    Z veže je najkrajší výhľad na mesto
    Z veže je najkrajší výhľad na mesto

    Súčasťou veže je 6 zvonov, ktoré sú pomenované podľa svojich patrónov. Zvony majú pozoruhodné rozmery a váhu: Trojica (2785 kg), Mária (1728 kg), Jozef (1165 kg), Andrej a Benedikt (798 kg), Anna (452 kg) a Štefan (325 kg).

    Mariánske námestie 

    Mariánske námestie v minulosti
    Mariánske námestie v minulosti

    Historicky najvzácnejším celkom a srdcom Žiliny je Mariánske námestie s typickými meštianskymi domami, ktoré bolo v roku 1987 vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. V minulosti bolo známe pod inými názvami: Rínok, Kruhové námestie, Námestie Františka Jozefa, Námestie slobody a Námestie Dukla. Jeho štvorcový pôdorys (cca 100 m × 100 m) s laubňami a arkádami pokračujúcimi v priľahlej Hodžovej a Radničnej ulici, vytvára neopakovateľnú atmosféru, jedinečnú svojho druhu na Slovensku.

    Iba niektoré z domov stojacich na námestí boli murované, spočiatku tu stáli domy drevené.  V roku 1521 námestie zasiahol veľký požiar, po ktorom námestie bolo obnovené v renesančnom štýle. Kedysi na námestí stálo 40 domov, dnes ich je o niečo menej, niektoré z nich majú goticko-renesančné pivnice. Od roku 1357 sa v meste mohli pravidelne organizovať jarmoky vďaka privilégiu kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Na charakter námestia vplývali nielen časté požiare (napr. v roku 1848 a 1886), ale aj zemetrasenie v roku 1858.

    Od roku 1738 uprostred námestia stojí baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty na podstavci s reliéfom sv. Floriána, ktorú postavili na počesť dokončenia rekatolizácie v meste. Posledná veľká stavebná úprava námestia bola v druhej polovici 90. rokov 20. storočia, kedy boli obnovené aj dve pôvodné studne - pri Panskom dome studňa s hĺbkou 12,7 metra, na opačnej strane námestia druhá studňa s hĺbkou 10,4 metra. Pri jednej zo studní sa nachádzal aj pranier (stĺp hanby). 

    Na námestí sa nachádza niekoľko pozoruhodných historických stavieb, ktoré vám odporúčame navštíviť. Niektoré z nich v tomto článku spomenieme. Dnes je námestie živým centrom Žiliny, keďže sa na ňom pravidelne koná množstvo kultúrnych podujatí. Sú tu reštaurácie a kaviarne, ktoré svojou ponukou uspokoja nielen domácich obyvateľov, ale aj každého cestovateľa. 

    Záber z podujatia organizovaného na Mariánskom námestí
    Záber z podujatia organizovaného na Mariánskom námestí

    Žilinské laubne a arkády

    Pre starobylé žilinské námestie sú charakteristické otvorené arkádové chodby, t. j. podlubia, miestne nazývané „laubne“, ktoré zasahujú aj do priľahlej Hodžovej a Radničnej ulice. Hoci sa tieto prvky zachovali aj v iných mestách na Slovensku, takýto rozsiahly a pritom súvislý komplex krytých komunikácií v historickom jadre nenájdete v žiadnom inom meste na Slovensku a údajne ani v celom bývalom Uhorsku.

    Architektonické prieskumy zistili, že domy na žilinskom námestí pôvodne neboli zoradené do jedného radu. Priečelia domov boli vyrovnané až pri výstavbe „laubní“ po požiari, ktorý zničil veľkú časť Žiliny v roku 1521. Pod renesančnými „laubňami“  predávali tovar majitelia domov, najbohatší kupci a remeselníci v meste. Pri prestavbách námestia realizovaných v  18. až 20. storočí boli „laubne“ zachované, takže dodnes chránia Žilinčanov a návštevníkov mesta pred dažďom, snehom alebo poskytujú príjemný pobyt v chládku počas horúcich letných dní.

    K „laubniam“ patria aj arkády – oblúky medzi stĺpmi, ktoré námestiu a priľahlým uliciam (Radničnej a Hodžovej) dávajú nenapodobiteľný kolorit. 

    Kostol obrátenia sv. Pavla Apoštola a kláštor

    Okolo roku 1654 do mesta ako misionári prišli jezuiti, ktorí začali s výstavbou kostola a kláštora. Výstavba dvojvežového jednoloďového rímskokatolíckeho kostola v barokovom štýle, ktorý je dominantou Mariánskeho námestia, trvala do roku 1754. Kostol stojí na mieste piatich pôvodných renesančných domov, pivnice pod týmito domami zostali zachované a prepojené.

    Pôdorys kostola nedodržal zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ – východ, orientovaný je v smere východ – západ. Veže kostola, ktoré mali pôvodne cibuľovitý tvar, merajú 32 metrov. 

    Kostol obrátenia sv. Pavla Apoštola po poslednej rekonštrukcii, zdroj: Facebook Mesta Žilina
    Kostol obrátenia sv. Pavla Apoštola po poslednej rekonštrukcii, zdroj: Facebook Mesta Žilina

    Budova kláštora je trojpodlažná. Od roku 1773, v ktorom jezuiti opustili mesto, objekt striedal majiteľov a v roku 1832 stal vlastníctvom Nitrianskeho biskupstva. Po vykonanej rekonštrukcii, od roku 1833, v budove bol sirotinec Nitrianskeho biskupstva (práve preto názov Sirotársky kostol, Sirotár). Nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi, ktorý sirotinec založil, je venovaná pamätná tabuľa na objekte. Od roku 1881 sirotinec bol v správe Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). Po druhej svetovej vojne budova kláštora bola používaná na rôzne účely, po reštitúcii (1993) sa stala sídlom Rádu menších bratov kapucínov.  

    Fasáda kostola bola obnovená reštaurovaním, vrátená jej bola pôvodná tmavosivá farba kombinovaná s bielou. Zreštaurovaný bol aj vnútorný blok kláštora.

    Radnica mesta Žilina

    Táto budova sa prvýkrát spomína v písomnostiach mesta v roku 1479 ako dom žilinského richtára Petra Polláka. Mesto sa stalo jej vlastníkom v roku 1509. Budova radnice bola viackrát stavebne upravovaná. Z pôvodnej gotickej fázy sa zachovali pivnice pod prednou časťou, z  renesančnej fázy sa zachovali pivnice pod arkádami.

    Po asanácii horných častí domu v roku 1890 radnica bola prestavaná z pôvodného meštianskeho domu do dnešnej podoby. Opravami vykonanými koncom 20. storočia radnica získala svoju súčasnú podobu.

    V budove sa nachádza reprezentatívne sídlo primátora a reprezentačné miestnosti mesta, na prízemí radnice je sobášna sieň, na poschodí zasadacia miestnosť. Zo strany Radničnej ulice je na fasáde budovy umiestnený reliéf erbu Žiliny, ktorý bol používaný v roku 1683, a pamätná tabuľa umiestnená na počesť 600. výročia vydania Privilegia pro Slavis Solnensis. Od roku 1994 je na radnici nainštalovaná zvonkohra, je jednou z atrakcií mesta, ktorá zaujme každého okoloidúceho.  

    Neologická synagóga

    Prvú synagógu židovská obec v Žiline postavila v roku 1860. Keďže počet židovských rodín v druhej polovici 19. storočia začal narastať, na jej mieste postavili v roku 1930 až 1931 novú synagógu podľa projektu významného nemeckého architekta Petra Behrensa.

    Z hľadiska konštrukcie ide o železobetónovú stavbu, ktorá bola výrazne zhodnotená a vizualizovaná v stvárnení stropov a empor. Dominantným prvkom exteriéru je masívny blok ústrednej časti, ktorý vystupuje z horizontálnej podnože. Základným tvarom bloku je kubus, jeho steny sú členené jedenástimi vertikálnymi okennými otvormi, zakončenými atikou so stúpajúcim obrysom smerom k nárožiam. Do kubusu je vsadená kupola, ktorá bola pôvodne pokrytá meďou, s priemerom 16 metrov a výškou 17,6 metra.

    Základné časti stavby sa líšia materiálovým riešením povrchu. Ústredná časť je omietnutá hladko, horizontálna podnož je obložená nepravidelným kvadrikovým kameňom. Na budove sú v prevahe horizontálne línie (terasy, markízy, ploché strechy, podnože, obrysy atík, ktoré podčiarkujú jej stabilitu a mohutnosť. Do popredia sa dostáva jej symetrickosť. Funkcionalistickou architektúrou s preberaním maurských prvkov (kupola pôvodne so židovskou hviezdou na vrchu, cimburie...) sa synagóga zaradila medzi ojedinelé stavebné pamiatky na Slovensku.

    Po druhej svetovej vojne židovská náboženská obec nebola viacej majiteľom budovy, vrátená jej bola v rámci reštitúcie v roku 1990. Rekonštrukčné práce boli ukončené v roku 2017. V synagóge sa organizujú mnohé kultúrne, umelecké a spoločenské podujatia. 

    Rosenfeldov palác

    Palác bol postavený v secesnom štýle v roku 1907 podľa projektu, ktorý vypracoval architekt Nicoletta Rauter. Budova, ktorú pomenovali podľa majiteľa - obchodníka Ignáca Rosenfelda, v minulosti mala povesť najkrajšej budovy v meste, v súčasnosti patrí medzi najkrajšie secesné pamiatky na Slovensku.

    Na stavbe vidieť kombináciu starého reprezentatívneho eklekticizmu a hravej secesie, ktorá používa ohýbané línie, rastlinné motívy, figurálne diela. Zachovala sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, kovaný plot s hlavnou bránou...

    V roku 2009 budova bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Mesto Žilina Rosenfeldov palác zrekonštruovalo, zriadilo v ňom reprezentatívne a kultúrne priestory,  vhodné na organizovanie kultúrnych podujatí, diskusií, výstav...    

    Žilinská reálna škola

    Ďalšou historickou budovou je Žilinská reálna škola. Projekt stavby vypracovali Emil Somló a Ambrus Orth v roku 1909. Na historickej budove A sú zachované mnohé pôvodné architektonické prvky, exteriér budovy nie je veľmi pozmenený, zachovaná je pôvodná tektonika a pôvodná farebnosť v ružových tónoch (podľa historických pohľadníc). Zaujímavý je vstupný portál a šambrány otvorov na 2.n.p. v rozsahu balkóna.

    V interiéri sú zachované viaceré menšie plochy s pôvodnou dlažbou a liatym terazzom, tiež väčšina okenných výplní. V menšej miere sú zachované pôvodné dverné výplne od jednokrídlových po presklené steny osadené do lichobežníkových rámov. K pôvodným prvkom patrí geometrická štuková výzdoba a rastlinné motívy, kamenné prvky zábradlia schodiska a kovové mreže.

    Stavba má zachovaný pôvodný manzardový krov, bez podstatného zásahu. Zaujímavé sú aj zachované fragmenty teplovzdušného vykurovania priestorov, pôvodné kachľové vykurovacie telesá v nikách chodieb nie sú zachované. Budova niekdajšej žilinskej reálky je architektonicky zaujímavým svedkom svojej doby a dôležitým prvkom v súbore secesných stavieb v meste. 

    Dom umenia Fatra

    Ján Rufínus Stejskal, rodák z Moravy žijúci na Slovensku, v rokoch 1919 až 1921 v Žiline, na mieste kde pôvodne stáli dva domy zo 17. storočia, postavil budovu kina a divadla s názvom Grand Bio Universum. Táto secesná budova, ktorá vznikla podľa projektov inžiniera Székelyho, mala javisko a veľkú sálu s dvoma galériami. Stavba bola skolaudovaná koncom roka 1921, a 3. januára 1922 svoju premiéru tu mal prvý hraný slovenský film Jánošík. 

    V roku 1974 z pôvodného Symfonického orchestra mesta Žilina (1959 – 1974) vznikol Štátny komorný orchester, ktorý je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR. Ako jediný orchester „mozartovského typu“ na Slovensku reprezentuje slovenské interpretačné umenie nielen doma, ale aj v zahraničí, účasť berie na početných medzinárodných festivaloch. S orchestrom na jeho domácej pôde účinkovalo mnoho svetoznámych dirigentov a sólistov. 

    V 80. rokoch 20. storočia k budove kina bola pristavená budova pre potreby orchestra a v sále bol v roku 1988 postavený koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova. Vo vestibule na prízemí je busta národného umelca Jána Cikkera (1911 – 1989), ktorý sa pričinil o vznik orchestra. Od roku 1997 sú na priečelí budovy dve pamätné tabule pripomínajúce premiéru filmu Jánošík a vznik Štátneho komorného orchestra. Dom umenia Fatra, nachádzajúci sa na Ulici Jozefa Vuruma, patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Konajú sa v ňom rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.

    Dom umenia Fatra po poslednej rekonštrukcii, zdroj, preladmenanovuvlnu.sk
    Dom umenia Fatra po poslednej rekonštrukcii, zdroj, preladmenanovuvlnu.sk

    Poslednou rekonštrukciou budove Domu umenia Fatra bol vrátený originálny neskorosecesný stav z roku 1921. Zrekonštruovali aj nápis GRAND BIO UNIVERSUM.  

    Interiér v Dome umenia Fatra, zdroj: skozilina.sk
    Interiér v Dome umenia Fatra, zdroj: skozilina.sk

    Mestské divadlo (Reprezentačný dom)

    V budove, ktorá vznikla v rokoch 1942 až 1945 ako Reprezentačný dom mesta aj ako Rímsko-katolícka ľudová škola, v súčasnosti sídli Mestské divadlo. Hoci budovu začali projektovať v štýle talianskeho neoklasicizmu, nakoniec ju postavili podľa zmien, ktoré navrhol architekt Otto Reichner. Stavba má prvky talianskeho neoklasicizmu. Interiér budovy bol riešený v duchu funkcionalizmu.

    V interiéri a na fasáde bol použitý travertínový obklad. Majestátna divadelná budova, ktorá vznikla v období druhej svetovej vojny, patrí k najlepším architektonickým dielam svojho druhu na Slovensku. V rokoch 1999 až 2003 budova Mestského divadla prešla rozsiahlou rekonštrukciou. 

    Okolo kostola, školy, starej fary a pôvodného cintorína vybudovali dvojpodlažnú balustrádu, ktorá získala dnešnú podobu v rokoch 1941 až 1944 podľa projektov architekta Otta Reichnera. Balustráda má po stranách dve schodiská a na múriku svoje miesto našiel barokizovaný mestský erb. 

    Budova dnešnej expozitúry Prima banky

    Budova dnešnej expozitúry Prima banky patrí k najpozoruhodnejším ukážkam secesnej architektúry Žiliny, ktorá vznikala v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Pôvodne to bol obytný nájomný dom s obchodmi na prízemí postavený pre obchodníka so železom Benö Mahrera. Ide o trojpodlažnú podpivničenú budovu, ktorá je situovaná na širokej parcele nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu. Osu objektu tvorí trojramenné schodisko, ktoré umožňuje vertikálnu komunikáciu. Stavbu možno rozdeliť na tri krídla, jedno je orientované do ulice Dolný Val, druhé do Ulice Na priekope a hlavná fasáda je orientovaná do Hodžovej ulice.

    Architektonicko-výtvarný dôraz sa kládol predovšetkým na stvárnenie fasád v secesnom štýle s množstvom štukových prvkov. Budova si v priebehu rokov zachovala pôvodný vzhľad. Menšie úpravy vykonané na prízemí dosť negatívne zasiahli do stavebnej aj pamiatkovej podstaty objektu. Po druhej svetovej vojne budova zoštátnená a využívala sa na rôzne účely. V súčasnosti je sídlom Prima banky.

    Dom odborov

    Na nezastavanom pozemku medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha, kde predtým boli iba polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre tehelňu, sa v druhej polovici 20. storočia začalo budovať prvé žilinské sídlisko Hliny, pozostávajúce z 8 menších samostatných častí Hliny I – VIII. Projekt sídliska vypracoval žilinský architekt Ferdinand Čapka, ktorý je aj autorom víťazného návrhu na budovu Krajského odborového domu. Dom odborov bol stavaný v rokoch 1958 až 1963.

    V súčasnosti je Dom odborov na Ulici Antona Bernoláka centrom kultúrneho a spoločenského života Žiliny a jej obyvateľov. V roku 2010 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia Domu odborov, počas ktorej budova získala nový šat a vzhľadovo zapadla medzi okolité budovy. Rekonštrukciou bola zahrnutá výmena okien, dverí, travertínu, fasády, sociálne zariadenia. Upravené bolo parkovisko za budovou Domu odborov.

    Rekonštrukcia realizovaná v roku 2019 súvisela s modernizáciou technického vybavenia sál. V Dome odborov sa nachádza estrádna hala, veľká scéna, ktorá slúži aj ako kinosála, malá scéna, klubové miestnosti na organizovanie výstav, konferencií, prednášok a spoločenské účely.  

    Budova Mestského úradu  

    Táto budova patrí medzi novšie žilinské budovy. V žilinskom centre stojí od osemdesiatych rokov 20. storočia a využíva sa dodnes. Projekt vypracovala architektka Viera Mecková, ktorá za túto kolosálnu stavbu v roku 1988 získala cenu Zväzu slovenských architektov. Stavba je jeden z dôležitejších reprezentantov neskorého modernizmu na Slovensku.

    Súčasťou budovy, ktorá je vo vnútri je zdobená s geometrickou presnosťou, je veľká aula a rozľahlé kancelárske priestory. Fasádu tohto rozsiahleho štvorpodlažného objektu, v ktorom sídli administrácia mesta, tvoria priemyselne vyrábané keramické obkladačka a atypické plastické dielce navrhnuté výtvarníkmi, ktoré sú uplatnené ako výtvarný prvok celého plášťa architektúry a prenikajú cez presklené steny až do interiéru.

    V roku 2017 budova prešla prvou väčšou rekonštrukciou od jej skolaudovania v roku 1988, práce boli zamerané na zníženie energetickej náročnosti budovy – zlepšili sa tak tepelno-technické vlastnosti konštrukcií nielen zateplením obvodového plášťa, ale aj zateplením stropov nad suterénom a výmenou presklených otvorových konštrukcií. Budova sa stala nízkoenergetická (z energetickej triedy D na triedu A1). 

    Prednedávnom sa Mestu Žilina podarilo dokončiť vegetačnú zelenú strechu na budove Mestského úradu, ktorá pomôže zadržať vlhkosť a regulovať teplotu (v lete bude príjemne chladiť a v zime udrží teplo). Zelená strecha prispeje k zlepšeniu klímy v meste, a samozrejme, skvalitní aj prácu zamestnancov mestského úradu. Vegetačné vrstvy na streche, ktorá predtým bola asfaltová, zabezpečia aj zvýšenú protipožiarnu ochranu budovy - takýto typ striech je zaradený do kategórie nehorľavých. Náklady na vykurovanie a chladenie budú nižšie. 

    Kolónia Svojdomov

    Mestská štvrť Svojdomov je unikátnou architektonicko-urbanistickou pamiatkou, ktorá sa zaraďuje do modernej architektúry na území Slovenska. S jej výstavbou sa začalo v roku 1931 a do konca desaťročia tu postavili 48 jednoposchodových moderných rodinných domov s okrasnými záhradami určenými na oddych a rekreáciu, pre ktoré bol príznačný nielen vtedajší moderný pohľad na spôsob bývania, ale aj použité materiály a konštrukcie. 

    Myšlienka tejto mestskej štvrte je porovnateľná s programom „Nové bývanie“ (zameraným na moderné bývanie v Európe), ktorý bol v roku 1927 prezentovaný na svetovej výstave v Štuttgarte a realizovaný v jeho štvrti Weissenhof. Hlavné idey programu boli zamerané predovšetkým na reguláciu terasovitého usporiadania domov a ich ideálnu orientáciu, presvetlenie obytných priestorov, zeleň a podobne.

    Bulvár - Ulica Antona Bernoláka

    Ulica Antona Bernoláka - Bulvár v minulosti
    Ulica Antona Bernoláka - Bulvár v minulosti

    Sídliská Hliny I a II sú oddelené širokou Ulicou Antona Bernoláka, ktorú Žilinčania nazvali Bulvár. Po oboch stranách tejto ulice sú päťpodlažné, zrkadlovo rovnaké budovy, na začiatku a konci mierne nadstavané. Architekti pri vypracovaní tohto projektu nadviazali na arkády nachádzajúce sa v historickom jadre mesta a zakombinovali ich na začiatku, v strede a na konci obytných blokov sídliska, tiež do prechodov z ulice dovnútra blokov. Po celej dĺžke budov na prízemí sa nachádzajú obchodné priestory a na ostatných podlažiach sú byty.

    Budova elektrární

    Začiatkom 20. storočia Žilinský elektrický závod účastinná spoločnosť postavil parnú elektráreň na mestskom pozemku, nachádzajúcom sa medzi dnešnou Ulicou republiky a Ulicou M. R. Štefánika. 

    V rokoch 1941 až 1943 bola vystavaná hlavná administratívna budova na dnešnej Ulici republiky podľa projektu, ktorý vypracovali arch. František Bednárik a akad. arch. Ferdinand Čapka. Táto funkcionalistická budova v tvare písmena „V“, so sklobetónovou mierne zaoblenou nárožnou časťou, dodnes patrí k najpozoruhodnejším budovám mesta. Na prvom podlaží je travertín, ktorý bol v čase výstavby budovy veľmi používaný. Pôvodne sa tu nachádzali obchodné reprezentatívne miestnosti. V rokoch 1963 až 1965 k administratívnej budove pribudla prístavba.

    Od roku 2011 je tento komplex opustený. Niekdajšia parná elektráreň (neskôr ciachovňa) a administratívna budova z rokov 1941 – 1943 tvoria národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je zapísaná aj do Zoznamu evidovaných pamätihodností mesta Žilina.

    Parné kúpele Petrovský

    Na tomto mieste stáli kedysi dva samostatné domy s číslami 99 a 100, ktoré kúpil Ľudovít Petrovský s manželkou Ruženou. Domy zbúrali a postavili nový dom s parným kúpeľom a obytnou časťou v roku 1924.

    Starší Žilinčania poznajú túto trojposchodovú budovu postavenú v secesnom štýle ako parné kúpele nazvané podľa ich pôvodného majiteľa Petrovského. V kúpeľoch, ktoré v tom období boli jedny z mála verejných kúpeľov mimo Bratislavy, stálym návštevníkom ponúkali kyselino-uhličité, parné aj vaňové kúpele, masáže, pedikúru aj holičstvo. Firma Petrovský a syn si postavila aj prízemnú budovu (čistiareň bielizne) - Továreň na pranie a chemické čistenie. 

    Parné kúpele Petrovský kedysi...
    Parné kúpele Petrovský kedysi...
    Budova Parných kúpeľov Petrovský v súčasnosti
    Budova Parných kúpeľov Petrovský v súčasnosti

    Po roku 1949 objekty prevzal československý štát a od roku 1950 svoje sídlo tu mali Komunálne služby mesta, ktoré aj naďalej prevádzkovali parný kúpeľ, ale kvalita postupne upadala. Po reštitúcii bol dom predaný. V roku 1995 budova prešla kompletnou prestavbou,  dispozícia interiéru bola prispôsobená novému účelu – banke na prízemí objektu a na ďalších podlažiach pre kancelárske potreby.

    Park Ľudovíta Štúra 

    V polovici 30. rokov 20. storočia sa na mieste dnešného parku rozprestierali rozbahnené lúky (nazývali ich Svinské pažite, pretože sa na nich v minulosti pásli ošípané). Keď sa mesto rozhodlo vybudovať nové parky a sady, k dnešnému Sadu SNP a menšiemu parku pri železničnej stanici pribudol park na Studničkách, park pri evanjelickom kostole, park športu pred futbalovým štadiónom, park na dnešnom Mariánskom námestí s fontánou a Park Ľudovíta Štúra, ktorý vznikol v období druhej svetovej vojny. Dokončený bol a slávnostne otvorený v roku 1941 za prítomnosti vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Jozefa Tisu. Potok Všivák, ktorý  na tom území neregulovane tiekol, mesto dalo vyregulovať do dnešnej podoby.

    V parku bolo vysadených 25 000 kvetov, rôzne stromy a kríky. Súčasťou parku bola obora, v ktorej bol jeleň osemnástorák a srnka, tieto zvieratá boli neskôr pustené do prírody. Do roku 1972 veľkou atrakciou parku bolo lietadlo značky Lisunov Li-2, ktoré slúžilo ako cukráreň a aj ako reštaurácia, malo 22 miest na sedenie. V súčasnosti je lietadlo umiestnené v areáli Dukelského múzea vo Vyšnom Komárniku. 

    Názov parku bol viackrát menený. Od roku 2012, keď v ňom bola osadená socha Štúra, nesie meno Park Ľudovíta Štúra. Poslednou veľkou rekonštrukciou park prešiel v rokoch 2016 až 2017. Rekonštruované a rozšírené bolo verejné osvetlenie, vybudovaná bola gabiónová protihluková stena, pribudla doň nová fontána, Wifi sieť, lavičky, detské ihriská a mnohé iné prvky, zasadených bolo viac ako 200 stromov a 1 900 kríkov. 

    Záhradní a krajinní architekti, ktorí hodnotili prihlásené diela v rámci celoslovenskej súťaže Záhrada, park a detail roka 2020, rozhodli, že je žilinský Park Ľudovíta Štúra najkrajší na Slovensku. 

    Budatínsky zámok

    Jednou z atraktívnych a zaujímavých lokalít, v žilinskej mestskej časti Budatín, je Budatínsky zámok, nachádzajúci sa na sútoku riek Váh a Kysuca. Je to pamiatka s najstaršími zachovanými časťami zo 14. storočia,  obkolesená historickým parkom, písomne doložená už v 13. storočí. Dnes má v budove hradu svoje sídlo Považské múzeum a v priľahlej hospodárskej budove z 18. storočia sa nachádza Drotársky pavilón.

    Budatínsky zámok, zdroj: Wikipedia
    Budatínsky zámok, zdroj: Wikipedia

    Budatínsky zámok vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Jeho význam zvýrazňovalo mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala dodnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku.

    V 14. storočí pôvodne kráľovskú pevnosť získal Matúš Čák, v tom čase bola veža opevnená obranným múrom, ktorý dodnes tvorí obvod zámku, s výnimkou južnej strany, a pribudol obytný palác v priestore opevnenia.

    Koncom 15. storočia sa novým majiteľom Budatína stal Gašpar Suňog, ďalší stavebný vývoj hradu bol spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava vykonaná začiatkom druhej polovice 16. storočia spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, rôznorodé funkcie tak boli scelené do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznené bolo predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.

    V prvej polovici 17. storočia, keď hrozilo turecké nebezpečenstvo, pristúpilo sa k výstavbe nového renesančného opevnenia, spevneného bastiónmi a zabezpečeného priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase bola gotická pevnosť prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo. V období baroku pribudla kaplnka, dostavané boli budovy kaštieľa a celok bol obklopený parkom, ktorý svojou kompozíciou nadväzoval na priečelie zámku.

    V revolučných rokoch 1848/49 cisárski vojaci hrad zapálili, ničivý požiar poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. Neskôr bol hrad čiastočne opravený a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sú budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami.

    Najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, bola realizovaná v rokoch 1922 až 1923. Vychádzajúc z historizujúco-romantických motívov v juhozápadnom krídle vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Staršie goticko-renesančné prvky sa prejavili predovšetkým pri úprave stropov a obložení miestností.

    Na prelome 50. rokov 20. storočia realizovaná bola pamiatková obnova zámku, ktorá rešpektovala predchádzajúce stavebné úpravy. Priľahlý zámocký park bol zmenšený. V 21. storočí sa uskutočnila ďalšia rekonštrukcia zámku, počas ktorej boli objavené viaceré archeologické nálezy. Revitalizovaný bol a sprístupnený verejnosti aj zámocký park, opravená hradná veža, kompletne vymenená strešná konštrukcia a krytina, vybudované nové sociálne zariadenia, komunikácie a inžinierske siete.  

    Vyhliadková veža na Dubni

    Nad mestom na vrchu Dubeň (613 m n. m.) stojí impozantná vyhliadková veža, ktorá má výšku úctyhodných 27,4 metra a 10 podlaží. Vďaka umiestneniu má vynikajúcu panoramatickú polohu a ponúka skvelý výhľad nielen na mesto, ale aj na široké okolie. Za dobrej viditeľnosti môžete vidieť Malú Fatru, Vodné dielo Žilina a Hričovskú priehradu, časť Považia a Kysuckú kotlinu. Výhliadková veža je celoročne voľne prístupná a môžete sa k nej dostať po turistických chodníkoch zo Zástrania, Zádubnia alebo z Budatína. 

    Po výstupe na rozhľadňu výhliadkovej veže zažijete neopakovateľnú atmosféru
    Po výstupe na rozhľadňu výhliadkovej veže zažijete neopakovateľnú atmosféru

    V texte uverejnenom na webovej stránke mesta Žilina – TIK sa okrem iného uvádza: „Základové konštrukcie sú riešené ako sústava navzájom kolmých základových pásov, ktoré tvoria základový rošt zo železobetónu. Hlavné rozmery základového železobetónového roštu sú 5 x 13,85 m. Do základového roštu sú votknuté oceľové nosné stĺpy. Nosná konštrukcia rozhľadne je tvorená oceľovým skeletom z uzavretých jäckl profilov. Zvislá nosná konštrukcia vo vertikálnom smere je členená na 2 časti. Spodná časť z konštrukčného hľadiska je navrhnutá z oceľových nosných stĺpoch prierezu 250 × 250 mm. Horná časť je navrhnutá ako trojdimenzionálna oceľová sústava z oceľových tyčí prierezu 80 × 80 mm. Veža je do výšky 8. NP obložená dreveným obkladom, ktorý sa zo základného rozmeru 200 mm do výšky postupne otvára. Opláštenie je opreté o stĺpy a medzi stĺpiky. Medzi stĺpiky sú opreté kĺbovo o nosnú konštrukciu. Jednoramenné schodiská prekonávajú výšku 2800 mm a 2520 mm. Konštrukcia schodov je oceľová... Podlahy v objekte sú navrhnuté z protišmykových oceľových roštov s dôrazom na požiadavky rozhľadne.“ 

    Unikátna drevená, moderná vyhliadková veža je riešená v jednoduchej geometrickej forme kvádra s obdĺžnikovým pôdorysom
    Unikátna drevená, moderná vyhliadková veža je riešená v jednoduchej geometrickej forme kvádra s obdĺžnikovým pôdorysom

    Týmto sa zoznam krásnych a zaujímavých architektonických stavieb v Žiline a jej okolí nekončí. Presvedčíte sa o tom, keď mesto navštívite. A zároveň si môžete vychutnať rôzne kultúrne, športové a spoločenské podujatia, napr. Carneval Slovakia Žilina, Staromestské slávnosti, Žilinské kultúrne leto, Jašidielňa, Deň zdravia, Festival seniorov, Žilinský literárny festival, Stredoveký deň, Vianočný beh a ďalšie, ktoré každoročne v meste organizujú. Mesto, a najmä jeho okolie, ponúka aj milovníkom prírody, turistiky a športu mnoho zaujímavých miest, lokalít, aktivít. 

    Ak budete hľadať tip na výlety, neváhajte, navštívte Žilinu, určite neobanujete.

    Zdroje: 

    • titulná fotografia - Mesto Žilina, zdroj iStock
    • texty: Turistická informačná kancelária (TIK) mesta Žilina
    • fotografie: Mesto Žilina, TIK mesta Žilina, Žilina-Gallery – Jozef Feiler, Peter Štanský
    1419
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    Podmienky používania I Politika súkromia I Informácie o cookies I Impressum
    © 2023 Daibau, všetky práva vyhradené