Ako sa zo štyristoročného domu stal butikový hotel?

Usadlosť Leber sa nachádza v blízkosti rakúskych hraníc, na svahoch pohoria Slovenske gorice (Slovinsko). Ide o rodinnú usadlosť slávnych štajerských vinárov, kde žijú tri generácie, ktoré spolu už desaťročia vytvárajú úspešný vinársky príbeh. Pred dvoma rokmi rodina oslovila architektov z architektonickej kancelárie Coinhab, aby oživili pamiatkovo chránený objekt zo začiatku 17. storočia s neskororenesančnými detailmi.

Štvorhviezdičkový boutique hotel je obklopený prírodou, čo umožní hosťom odpojiť sa od každodenných starostí. Prístavba je premyslene umiestnená.

Budova pomaly chátrala a bez statickej sanácie jej hrozilo zrútenie. Klient aj architekti rozpoznali priestorové a architektonické kvality krásnej tehlovej stavby, ktoré chceli rekonštrukciou len zvýrazniť. Vzhľadom na to, že objekt je pamiatkovo chránený, kľúčom k dosiahnutiu dobrého výsledku bolo pochopenie ochranárskych podmienok a spolupráca s Ústavom pre ochranu kultúrneho dedičstva Maribor.

Pri obnove objektu boli použité tradičné materiály, ktoré sú blízke pôvodným materiálom a farebnosti zo začiatku 17. storočia.

Architekti budovu zrekonštruovali podľa smerníc Ústavu pre ochranu kultúrneho dedičstva Maribor

Klienti chceli objekt v tvare písmena L premeniť na butikový hotel so 4 izbami a sprievodným programom, ktorý by zahŕňal bazén, wellness, jedáleň a kuchyňu. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že rozmery starého domu priestorovo nepostačujú pre takýto komplexný plán, a tak sa architekti rozhodli priestor rozšíriť o prístavbu, do ktorej umiestnili spoločenské miestnosti, zatiaľ čo izby pre hostí sú v existujúcom objekte.

Panoramatické okná otvárajú nádherné výhľady na okolie

Architekti tak stáli pred náročnou úlohou, ako k citlivej a historicky bohatej stavbe umiestniť modernú prístavbu tak, aby staré murivo nebolo degradované. Na delikátnu dilemu odpovedali jasným, no rafinovaným návrhom. Prístavba bola umiestnená na južnej strane existujúceho objektu. Fasáda je z vláknocementových dosiek vo farbe zeminy. Splynie tak s okolím a efekt ešte zvýrazňujú panoramatické okná, ktoré ponúkajú výborný výhľad na okolité vinohrady a pôsobia ako protipól k menším, pôvodným oknám domu. Keďže je umiestnená o celé poschodie nižšie, prístavba nie je z prednej či príjazdovej strany vôbec badateľná.

Prístavba je navrhnutá aj z hľadiska statickej stabilizácie existujúceho objektu, nakoľko svojou výstavbou prispela k statickej sanácii najviac poškodenej suterénnej steny objektu, na ktorú sa novostavba opiera.

Zo severnej prístupovej cesty je prístavba prakticky neviditeľná

Príklad typickej izby v starej časti budovy

Pri návrhu interiéru budovy postavenej v 17. storočí sa architekti riadili použitím pôvodných materiálov a farebných odtieňov, čím zachovali ducha doby a charakter historickej budovy. Interiér prístavby je naproti tomu riešený veľmi moderne, pričom uprednostňujú materiály ako betón, sklo a drevo. Zvolené boli zemité a teplé farby, zaujímavý je najmä drevený strop miestnosti s krytým bazénom, ktorý vnáša pocit útulnosti a intimity, ktorú takéto miesto potrebuje. Pokojné tóny podlahy, stien a stropu osviežili premyslene vybrané kusy nábytku v čiernej farbe. Tiež bazén, obložený čiernymi mozaikovými dlaždicami.

Veľké panoramatické okná vytvárajú kontinuitu medzi interiérom a exteriérom

Strop bazénovej časti zhmotňujú drevené dosky, ktoré vizuálne tvoria siluetu obrátených oblúkov, typických pre vínne pivnice, a funkčne skrývajú všetky potrebné inštalácie nad bazénom

Spolupráca s klientmi bola podľa architektov veľmi intenzívna, pretože pri projektovaní museli prihliadať aj na krátky termín súbehu na získanie finančných prostriedkov z európskych fondov, čo znamená, že najväčšia časť projektovej dokumentácie, od koncepčného návrhu až po realizačný projekt, musela byť hotová za 4 mesiace. Realizáciu projektu mali na starosti prevažne miestni zhotovitelia, resp. dodávatelia. Väčšinu z nich vyhľadal investor, niektorých navrhli architekti.