Čadca a jej pamiatky v meste a okolí

Stručne z histórie mesta

Čadca patrí do skupiny miest, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Vznik tohto mesta súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré bolo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzali do tohto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr ich privolávali zemepáni, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. V roku 1676 bola v Čadci založená rímsko-katolícka farnosť a postavený bol aj prvý (drevený) kostol, zasvätený svätému Bartolomejovi. Postava tohto svätca sa neskôr stala súčasťou mestského erbu. V rokoch 1734 až 1735 bol vystavaný terajší kostol sv. Bartolomeja. V roku 1751 sa po prvýkrát spomína škola. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky, čo malo blahodarný vplyv na jeho hospodársky i demografický rozvoj. Rok 1848 bol ďalším dôležitým medzníkom v histórii mesta. Významnou udalosťou bola tiež výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá prechádza cez Čadcu - do užívania bola daná v roku 1871. Výraznejší ekonomický a sociálny rozvoj v meste bol až v období po druhej svetovej vojne.

Pamiatky v meste a okolí

Mesto Čadca má dve dominanty. Staršou je Kostol sv. Bartolomeja a novšou Mestský dom.

Kostol sv. Bartolomeja 

Najcennejšou stavebnou pamiatkou na území mesta a najstarším zachovaným kostolom na horných Kysuciach, ktorý môžeme obdivovať dodnes, je kostol sv. Bartolomeja. Barokový kostol je dominantou mesta a jeho charakteristickým orientačným bodom. Postavený bol v rokoch 1734 až 1735 a zasvätený apoštolovi, ktorý bol umučený stiahnutím z kože. Kostol sv. Bartolomeja apoštola a priľahlý park so sochami a súsošiami sú zapísané v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok  SR.    

Niekdajší drevený kostol bol jednoduchý, osvetľovali ho štyri okná, mal kamenný oltár, ktorý bol neskôr prenesený do súčasného kostola, organ a vo veži boli tri zvony.

Kostol sv. Bartolomeja je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár). Veža je predstavaná pred severozápadnú fasádu kostola, spolu s prízemnými bočnými prístavbami tvorí podvežie, čo je systém troch vstupných priestorov – kaplnky a strednej predsiene. Medzi loďou a svätyňou je vo východnom nároží pristavaná sakristia, na ňu nadväzuje kaplnka. Krytý je valenou klenbou s lunetami zbiehajúcimi do pilierov. Kostol bol neskôr rozširovaný a prestavovaný. V druhej polovici 18. storočia  (1751 – 1783) boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky. Chórus na umiestnenie orgánu bol pristavený v roku 1800. Ku kostolu časom pribudli nové zvony, tie však boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované a po skončení vojny (v roku 1922) sa kúpili nové. V roku 1996 bola obnovená maľovka interiéru kostola. V ďalších rokoch sa v kostole uskutočnili ďalšie modernizačné práce vrátane kompletnej elektrifikácie.

Architektúra kostola je v barokovom stavebnom slohu. Je to zvýraznené najmä na jeho hlavnom oltári a kazateľnici z roku 1762. Základná konštrukcia hlavného oltára pochádza z roku výstavby kostola, v roku 1899 bol oltár renovovaný. Centrálny oltárny obraz sv. Bartolomeja je dielom významného umelca Jozefa Božetecha Klemensa a pochádza z druhej polovice 19. storočia. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre, ktoré kostolu daroval zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil aj o samotnú výstavbu kostola. Zo starého kostola bol prenesený aj dvojitý drevený chór s organom a určitý čas slúžil v novovybudovanom objekte (do roku 1800), kedy bol vybudovaný nový. Pozornosť určite upúta bohato zdobená kazateľnica s rečnišťom, ktoré je zdobené reliéfnymi scénami a plastickou ornamentikou. Na baldachýne kazateľnice sú umiestnené plastiky štyroch evanjelistov. Na vrchole je plastika Krista Spasiteľa, nachádzajúca sa na ľavej strane lode kostola.

Sochy v areáli kostola

V areáli kostola sú umiestnené viaceré sochy svätcov, ktoré sem boli prenesené z iných častí mesta. Ku chráneným objektom patrí súsošie Oplakávanie Krista na Kalvárii so sochami P. Márie, Jána Evanjelistu a Márie Magdalény a tri sochy sv. Jána Nepomuckého z rokov 1772 a 1773. Kamenné plastiky vykazujú rysy ľudového sochárstva zobrazujúceho postavu svätca v barokovom stvárnení, ako produkt miestnych kamenárskych dielní, pôsobiacich na horných Kysuciach až do druhého desaťročia 20. storočia. Celý areál je vyhlásený za kultúrnu pamiatku Slovenska.

Budova mestského domu

Druhou, novšou dominantou mesta, je Mestský dom, ktorý je zapísaný v Súpise pamiatok Slovenska.  

V roku 1930 sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo vybudovať nový obecný dom. V tom období bol práve na predaj dom, nazývaný podľa jeho pôvodnej funkcie „mýto“, ktorý bol vo vlastníctve F. Braunerovej. Mesto sa rozhodlo tento dom odkúpiť, zbúrať a na jeho mieste postaviť nový obecný dom, v ktorom by sa umiestnili viaceré úrady – poštový, štátny, mernický, berný, dôchodkovej kontroly a prípadne aj obecný úrad. 

Vypracovanie projektu a rozpočtu nového obecného domu mal na starosti žilinský architekt Žigmund Wertheimer, ktorý mal nad budovaným domom aj stavebný dozor. 

Samotná stavba začala v roku 1931, dobudovaná bola v roku 1932. Nová budova obecného domu (terajší Mestský dom) bola postavená ako trojpodlažná polyfunkčná budova. Symetricky riešená rohová dispozícia má o 2 podlažia prevýšený stredný rizalit s podlubím, vertikálne pôsobenie rizalitu zdôrazňujú lizény a hodinová veža v osi kompozície. 

V súčasnosti má v Mestskom dome sídlo Mestský úrad, Informačné centrum mesta Čadca, Kysucká galéria a ďalší.

Pamätník SNR 1848

Rok 1848 je jedným z dôležitých medzníkov v histórii mesta. V rámci druhého tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa v priestoroch bývalej fary sídlili predstavitelia SNR - vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. 6. decembra 1848 vodcovia povstania tu vydali Výzvu k národu slovenskému, v ktorej vysvetlili svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvali obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Mesto sa takto stalo - hoci iba na niekoľko dní - hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. 

Na bývalej fare bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá bola po likvidácii fary premiestnená na pomník. V roku 1998, pri 150. výročí Slovenského povstania 1848, bol celý areál zrekonštruovaný. Autorom pamätného reliéfu je sochár Vojtech Ihriský.

V Čadci žilo a pôsobilo mnoho významných osobnosti, ktoré zanechali svoje stopy nielen v rôznych oblastiach umenia, ale aj vedy a techniky. Ich život a pôsobenie pripomínajú busty a pamätné tabule na budovách.

Pamätná tabuľa Petra Jilemnického

Pamätná tabuľa s bustou Petra Jilemnického umiestnená je na budove bývalej základnej školy na ulici Andreja Hlinku, v ktorej v rokoch 1925-1926 spisovateľ učil. Pripomína pôsobenie tohto spisovateľa na Kysuciach (1924-1927), ktoré ho inšpirovalo k napísaniu románov Víťazný pád a Pole neorané a k poviedkovej a publicistickej tvorbe s námetmi z kysuckého prostredia, v ktorých stvárnil život v medzivojnovom období. Viaceré z týchto diel boli sfilmované. Pamätník vytvoril sochár Stanislav Biroš. Pamätná tabuľa s bustou P. Jilemnického, fotografia - zdroj: Mesto Čadca

Kysucké múzeum v Čadci

Budova, v ktorej sídli Kysucké múzeum, hoci patrí k najkrajším dodnes zachovalým stavbám v meste, doposiaľ nie je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok. Postavená je v čistom secesnom stavebnom slohu, ktorý pripomína dobu jej vzniku – počiatok minulého storočia. Po roku 1990 bola budova reštituovaná, následne odkúpená od pôvodných majiteľov a adaptovaná pre potreby Kysuckého múzea, ktoré v nej sídli od roku 2000 doteraz. Na budove je pamätná tabuľa prvému spolupredsedovi Matice slovenskej, biskupovi Štefanovi Moyzesovi, osadená v roku 2001 pri 150. výročí jeho narodenia.

Kysucké múzeum v Čadci patrí medzi najmladšie múzeá na Slovensku. Založené bolo v roku 1972, odkedy systematicky uchováva kultúrne dedičstvo tohto regiónu, ktoré následne sprostredkúva svojím návštevníkom. Má päť pobočiek - Múzeum Čadca, Kaštieľ v Radoli (jeden z najstarších historických objektov na Kysuciach, predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla), Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou (prezentuje faunu a flóru severozápadného Slovenska, atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti) a Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, kde sa nachádza aj Historická lesná úvraťová železnica - ktoré ponúkajú široké portfólio kultúrnych a historických aspektov súvisiacich s regiónom Kysuce.  

Okrem iných cenných zbierok múzeum uchováva aj  tzv. Horelický poklad - zbierku historických mincí z hlineného krčahu, ktoré boli objavené v roku 2000. 

Súčasťou Kysuckého múzea je aj Pracovisko dejín vied a techniky a Dokumentačné centrum lesných železníc na Slovensku.  

Železničná stanica v Čadci

Významnou udalosťou pre Čadcu bola výstavba košicko-bohumínskej železnice, ktorá prechádza cez toto mesto. Do užívania bola daná v roku 1871. Onedlho sa Čadca stala železničným uzlom medzinárodného významu.  Nádražie, ktoré bolo postavené v rokoch 1967 až 1969, patrí medzi významné budovy v bruselskom štýle. Návrh vypracoval architekt Josef Hrejsemnou, autor neďalekej stanice Havířov. Autorom plastík je sochár Miroslav Rybička. Stanica sa nachádza v severnej časti mesta a je dôležitým dopravným uzlom v kysuckom regióne. Železničná stanica v Čadci v bruselskom štýle, fotka - zdroj: Wikipédia

Kamenné gule v Milošovej – Megoňkách

Kamenné gule sa nachádzajú v mestskej časti Čadca - Milošová. Výskyt pieskovcových skalných gúľ v tejto lokalite je spätý s 80. rokmi 20. storočia, keď sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle kamenné gule s priemerom od 10 až po 260 cm.  Viaceré z nich, ktoré boli priamo v kameňolome, boli následne odvezené na rôzne miesta a jedna je osadená i v partnerskom meste Čadca – v poľskej Toruni. V súčasnosti sú priamo v lome iba pozostatky týchto gúľ, viaceré sa nachádzajú na vonkajšej strane lomu.

Tento prírodný úkaz je svetovým unikátom. V roku 2003 bolo nálezisko vyhlásené za prírodnú pamiatku. Doteraz sa nikomu nepodarilo jednoznačne vysvetliť vznik týchto kamenných gúľ. Geológovia sa zhodujú iba v názore, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny. Pravdepodobne vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním na jadro pohybmi vody na morskom dne.

V lese - po pravej strane - na úrovni tej najväčšej gule, sa nachádzajú v skalnom masíve ešte dve kamenné gule. Chodník k nim vedie poza prístrešok strmo hore kopcom. 

Prístrešok s pódiom bol v lokalite vybudovaný v roku 2019. Drobný mobiliár (lavičky, odpadkové koše) sú citlivo zakomponované do prostredia. Autorom projektu je ateliér VAN JARINA. Geopark Megoňky získal prestížne ocenenie Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu  - 1. miesto ako detail roka 2019 za záhradnú a krajinnú tvorbu.

Bukovský minerálny prameň

Bukovský minerálny prameň bol vyhlásený za prírodnú pamiatku v roku 1973. Nachádza sa v údolí Bukovského potoka, asi poldruha kilometra od jeho ústia do Kysuce, na konci rovnomennej osady. Voda je slabo mineralizovaná, prevládajú síričité zložky (vajcovka). Prameň bol upravený v roku 2007.

Čo povedať na záver?

Čadca so svojím okolím ponúka svojim návštevníkom veľa.

V meste nielen pre svojich obyvateľov, ale aj pre návštevníkov organizujú početné podujatia. Medzi najväčšie patria: Novoročný koncert, Magnificat – festival duchovnej piesne, Etnofilm Čadca, Rockový festival Revival Night, Bartolomejský jarmok, Kysucký maratón...

Keďže sa mesto Čadca nachádza v blízkosti Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, jeho bohatstvo spočíva aj v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Domáci obyvatelia ako aj návštevníci môžu využívať okolité pohoria na turistiku, cykloturistiku i lyžovanie. Stále je tu čo obdivovať. 

Príďte sa presvedčiť! 

Zdroje - texty a fotografie:

• Mesto Čadca
• OCR Kysuce
• Moje Kysuce

Titulná fotografia: Monografia mesta Čadca - 2 Dejinný vývoj po roku 1918 do súčasnosti, s. 254