Stropkov, mesto, ktoré má čo ponúknuť svojim návštevníkom

V 14. storočí Stropkov nielen stavebne, ale aj hospodársky a spoločensky nadobudol ráz mestečka. Remeselnícka tradícia bola základom pre vznik tzv. veľkého cechu v druhej polovici 16. storočia, ktorý združoval 17 druhov remesiel - zlatníkov, debnárov, krajčírov, kožušníkov, hrnčiarov... V povojnových rokoch tu začal pôsobiť závod na výrobu telekomunikačnej techniky, ktorý reprezentuje priemysel mesta aj v súčasnosti.

V meste je množstvo zaujímavých historických a kultúrnych pamiatok. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou je gotický trojloďový Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej z prelomu 13. až 14. storočia, ktorý bol spolu s kaštieľom súčasťou stropkovského hradu. Takmer každý obyvateľ v Stropkove vie, kde na nachádza kaštieľ, mnohí však nevedia, kde kedysi bol stropkovský hrad. Kaštieľ je poslednou zachovanou časťou neexistujúceho hradu z 15. storočia. 

Stropkovský hrad

V niekdajšej Zemplínskej župe boli početné, prevažne kamenné hrady, ktoré sa využívali predovšetkým ako obranný prvok, menej ako opevnené sídlo šľachty. Jeden taký hrad, ktorý mal zo začiatku obrannú a neskoršie aj obytnú funkciu, sa nachádzal v tomto meste, na samotnej hranici Zemplínskej a Šarišskej župy. Bol to nížinný opevnený stredoveký objekt obohnaný priekopou, nachádzal sa ďaleko od rieky Ondavy na kopci, ktorý neskôr jeho vlastníci pozmenili na honosné šľachtické sídlo v centre mesta. Bol dôležitým strategickým objektom v Uhorsku. Nebol predmetom hlbšieho záujmu výskumu, a preto dnes patrí k zaniknutým.

Tento stredoveký hrad na území mestečka Stropkov postavili v 15. storočí vtedajší majitelia mestečka Peréňovci. Prvýkrát sa spomína v listine kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1411, ktorou vlastne bola povolená jeho stavba. Rozkvet zažil za ďalších vlastníkov – Peteovcov, ktorí tu na rozdiel od ich predchodcov aj žili. Hrad mal podobu pentagónu s piatimi vežami, s farským kostolom a budovou kaštieľa vo svojom jadre. 

Prvé konkrétne informácie o hrade sú z konca 16. storočia. Hradné múry boli vystavané v 16. storočí ako obrana proti tureckým nájazdom. Hrad sa členil na hornú a dolnú časť. V prednej časti zo strany brány nachádzala sa časť pivnice, domy postavené nad bránou, maštaľ umiestnená pri bráne, a veľká bašta, ktorá bola v jednej línii s bránou, oproti kostolu (kaplnke). Druhá, horná časť mala veľkú nárožnú baštu, nachádzajúcu sa pri spomínaných domoch. Pri hrade bol postavený kostol, bola tu aj  studňa a väzenie, nachádzajúce sa pod bránou.

V polovici 17. storočia Žigmund Petheő dobudoval Stropkovský hrad, čím sa vzhľad tejto stavby zmenil. Kostolný areál a areál dnešného kaštieľa sa uzavrel, aby šľachtici vedeli lepšie obrániť svoje sídlo so sakrálnou stavbou. 

Hrad, ktorý prežil hektické obdobie tureckých nebezpečenstiev, potreboval opravy. Koncom 17. storočia gróf František Petheő vydal príkaz na opravu strechy hradu, skladu pušného prachu a opravené boli aj niektoré budovy na nádvorí. 

V roku 1814 vypukol v kováčskej dielni nachádzajúcej sa v severnej časti mestečka požiar, ktorý hrad takmer úplne zničil. Postupne boli hradné múry rozobrané a získaný materiál použitý ako stavebný materiál na opravu zničených príbytkov. Nezachovala sa žiadna konkrétna podoba Stropkovského hradu. Z jeho areálu zostal iba kaštieľ a rímskokatolícky kostol.

Vojenský dôstojník Elemér Soóš, ktorý sa venoval hradom z pozície vojenského historika, na základe mapového materiálu z 18. a 19. storočia, ktorý mal k dispozícii, vytvoril dve romantizované podoby hradu. Prvá podoba, z rozmedzia rokov 1245 až 1408, mala štvorcový pôdorys a štyri nárožné kruhové bašty. Druhá podoba hradu, z 15. storočia, mala päťuholníkový základ, vysoké murivo s cimburím, vodnú priekopu a padací most. Tieto kresby boli do roku 1993 považované za hodnoverné, až pokým nebol objavený pôdorysný plán v Štátnom archíve v Prešove.

Kaštieľ Stropkov

Budova kaštieľa je jedným z mála zachovaných historických objektov v meste a hodnotným dokladom hlavnej budovy zaniknutého stropkovského hradu. Nachádza sa v centre mesta, na Zámockej ulici, východne od farského kostola, na miernej vyvýšenine zvažujúcej sa smerom na západ. Pozdĺžnou osou je objekt orientovaný v smere sever-juh, hlavný vstup je z východnej strany. Kaštieľ bol viackrát opravovaný, prešiel niekoľkými stavebnými úpravami. Stavebné úpravy realizované v roku 2006 mali za cieľ prinavrátiť výzor kaštieľa zo 17. až 18. storočia (nové okenné a vstupné otvory, nové betónové klenby vo východnom trakte, nová strecha...). 

Múry hradu, ktoré boli zistené a odhalené archeologickým výskumom, sú jedinečným dokladom nielen fortifikácie v meste, ale aj mestského opevnenia na celom území Zemplína. Jediná zachovaná časť hradu – kaštieľ je zaujímavou ukážkou premeny stredovekého zemepanského sídla s opevnením na honosnú rezidenciu. Hoci bol v 19. a 20. storočí funkčne prispôsobený, predsa mu bol prinavrátený predpokladaný renesančno-barokový vzhľad. Objekt je nielen reprezentantom šľachtického sídla na území Zemplína, ale aj významnou súčasťou historického urbanizmu mesta.

V súčasnosti je budova kaštieľa majetkom mesta, ktoré sprístupnilo prízemie a podkrovie budovy na múzejné účely. Od roku 2017 svoje sídlo tu má pobočka Krajského múzea v Prešove – Kaštieľ Stropkov. 

Najcennejšou časťou je renesančná rytierska sieň, v ktorej sa nachádza expozícia venovaná histórii mesta a jeho okolia. V galérii v podkroví sú návštevníkom k dispozícii umelecké diela miestneho rodáka a maliara Františka Veselého. Je tu aj expozícia bábik odetých v rôznych odevoch z rôznych miest celého sveta. 

V reprezentačnej sále sa konajú zasadnutia mestského zastupiteľstva a civilné sobáše.

Kaštieľ a zaniknutý Stropkovský hrad sú národnými kultúrnymi pamiatkami, zapísanými v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Za pamiatky boli vyhlásené v roku 1963.

Kedysi Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Tela Pána, dnes Sanktuárium (diecézna svätyňa)

V úvode sme spomenuli, že najvýznamnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou je Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej. Prvá doložená zmienka o farskom kostole je z polovice 15. storočia, keď kostol vyhorel. Najstaršia časť kostola je zo 14. storočia, archeologické výskumy ukazujú, že tu bol aj starší kostol.

Murovaný farský kostol stojí v strede mesta, na miernom návrší, v areáli bývalého hradu. Pozdĺžnou osou je orientovaný v smere východ-západ. Na jeho architektúre možno vidieť niekoľko štýlov, keďže bol kostol v priebehu storočí opravovaný a prestavaný. Základ je ranogotický s renesančnými a barokovými prvkami. 

Rímskokatolícky farský kostol predstavuje trojloďový obdĺžnikový objekt s hranolovou vežou pristavanou z južnej strany, polygonálnym záverom múru presbytéria, prístavbou sakristie k severnému múru svätyne a vstupnej predsiene s balkónom, pristavanej k lodi zo západnej strany, odkiaľ vedie hlavný vstup do kostola, pribudlo aj orátorium na poschodí sakristie. Bočné vstupy sú zo severnej strany a východu (cez sakristiu). Južne pristavaná veža má samostatný vstup zo západnej fasády. Svätyňa má rebrovú klenbu, ostatné priestory majú mladšie valené klenby. Súčasná sakristia bola k svätyni pristavaná v roku 1786. V rokoch 1803 – 1804 bol kostol staticky zabezpečený opornými piliermi. V priebehu  20. storočia bol objekt viackrát opravovaný. 

Kostol bol počas 1. svetovej vojny čiastočne zdevastovaný. Zhorený krov v roku 1915 nahradila provizórna strecha na kostole a veži, neskôr však, v roku 1921, dostal kostol a veža nový krov a strechu. Komplexnejšia obnova exteriéru sa konala v druhej polovici 20. storočia, na vrch kostolnej veže bol inštalovaný latinský kríž. V roku 2022 bola strešná krytina kostola vymenená a krov zrekonštruovaný, kostol a veža dostali novú farbu fasády.

Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísaný je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Za pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.

V kostole sa nachádzajú stredoveké pamiatky: gotická Monštrancia z roku 1527 s motívom Panny Márie, jedna z najkrajších krstiteľníc na východnom Slovensku, architektonické prvky, pastofórium a kazula, ktorá je dnes zbierkovým predmetom v Maďarskom národnom múzeu.

Členovia rodiny Petheő, ktorí sídlili na hrade v Stropkove, boli svetskými patrónmi rímskokatolíckeho kostola a zanechali najkrajšie pamiatky, ktoré sa aj dnes v kostole nachádzajú. 

Interiér kostola zdobia tri barokové oltáre. Hlavný oltár Božieho Tela, jeden z najväčších a najkrajších barokových oltárov na Slovensku, bol zhotovený v roku 1732 vďaka donácii Žigmunda Petheőa. Bočné oltáre sv. Anny a Panny Márie Škapuliarskej boli zhotovené v druhej polovici 18. storočia. Nad južným vstupom sa nachádza mortuárium zo 17. storočia. 

7-poschodová kostolná veža

Súčasná mohutná kostolná hranolová veža bola vybudovaná (dostavaná) v roku 1593 nad starou sakristiou, resp. južnou kaplnkou v renesančnom štýle. Prvá priama zmienka o súčasnej kostolnej veži je v listine z roku 1598. Ďalšia zmienka je z roku 1650, keď mala byť veža pokrytá šindľami. Rok 1655 sa zachoval na zadnej strane portálu v južnom múre svätyne, ako sekundárne sfunkčnenie vstupu do veže. Celková obnova a prestavba veže prebiehala okolo roku 1661. V tomto období boli prestavané alebo dobudované niektoré miestnosti vo veži a 7. nadzemné podlažie veže s arkádovou ochodzou, ktorú zdobia renesančné toskánske stĺpiky.

Počas storočí veža niekoľkokrát horela, najväčší požiar bol v roku 1814. Požiar, ktorý vypukol v meste v roku 1876, tiež zasiahol kostol s vežou, krátko po oprave vežu zasiahol blesk. Na opravu veže prispelo biskupstvo, a  medzi rokmi 1905 – 1910 na poschodí veže bolo zriadené múzeum, kde boli vystavené vzácne umelecké pamiatky zo stropkovského kostola.

V rokoch 1999 až 2000 bol zrealizovaný pamiatkový a archeologický výskum kostola, v roku 2017 prebiehal architektonicko-historický výskum a v roku 2020 bola vykonaná rekonštrukcia interiéru. Zrekonštruovaná bola aj hranolová kostolná veža, vysoká takmer 55 metrov, a sprístupnená ako vyhliadková. Prevádzkuje ju mesto Stropkov. Vyhliadku z nej si môžete užiť z ochodze, vo výške 30 metrov, odkiaľ sa ponúka skvelý výhľad na celé mesto a okolité vrchy. Je to jediná kostolná veža na Slovensku so skleneným stropom, cez ktorý môžete vidieť 20-metrový krov veže. 

Zvony

Podľa dostupných historických záznamov súčasné zvony v kostolnej veži sú tretie v poradí. Vo veži boli najprv 4 zvony a 1 menší zvon, tie však boli roztavené vplyvom požiaru, ktorý v roku 1814 vypukol v kováčskej dielni Jozefa Tundera, ktorý zachvátil celý hradný areál. Ďalšie zvony boli funkčné do prvej svetovej vojny, kedy boli zhabané a roztavené na vojenské účely. 

Zvon do veže znova osadili v roku 1922. Je zasvätený sv. Petrovi a váži približne 850 kg. Stredný zvon bol odliaty v roku 1950, je zasvätený sv. Benediktovi, váži okolo 530 kg. Najmenší zvon, zasvätený Panne Márii, bol tiež odliaty v roku 1950 v tej istej dielni ako stredný zvon. Do roku 1968 sa zvonilo klasicky lanami z tretieho podlažia veže. Počas rekonštrukcie bol pohon zvonov elektrifikovaný.

V roku 2009 došlo ku komplexnej výmene zvonovej stolice, všetky tri zvony boli osadené na novú drevenú zvonovú stolicu. V súčasnosti zvony majú elektrický pohon s lineárnymi motormi. Pravidelné a pohrebné zvonenie zabezpečujú spínacie hodiny riadené rádiovým signálom DCF 77,5 kHz.

Kostol Najsvätejšej Trojice s kláštorom

S výstavbou murovaného kláštora s kostolom sa začalo v roku 1673, komplex bol dokončený v roku 1675. Kláštorný Kostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v severnej časti mesta, na severnom okraji historického centra. Pozdĺžnou osou je orientovaný v smere východ-západ. Hlavný vstup je zo západnej strany. Budova kláštora je pristavaná južne ku kostolu, pozdĺžnou osou orientovaná v smere sever-juh. 

Počas druhej svetovej vojny kláštor bol čiastočne zničený počas bombardovania, podobne ako kostol. Poškodené časti boli domurované a vykonané boli aj iné práce. Novodobou východnou prístavbou sa dispozícia značne zmenila, v rokoch 1964 a 1968 bolo pristavané východné krídlo, nový trakt pre potreby sociálneho ústavu. Tieto práce boli vykonané v dvoch etapách. Posledná obnova kláštora bola realizovaná v roku 2005 (kostol). 

V súčasnosti budova kláštora s kláštorným kostolom patrí rímskokatolíckej cirkvi. Súčasťou kláštorného komplexu je kláštorná záhrada. Ide o jedinečný typ pamiatky charakteristickej pre tento región, najbližší podobný kláštor je vo Vranove nad Topľou. Kláštor svedčí o význame a prosperite mesta v čase vzniku tohto pomerne rozsiahleho komplexu v 17. storočí. 

Tento františkánsky komplex je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísaný je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Za pamiatku bol vyhlásený v roku 1963.

Malá zoologická záhrada

V meste je veľa možností ako zmysluplne stráviť voľný čas. Jedným z nich je aj malý ZOO park, ktorý sa nachádza priamo v centre mesta. Je jediný svojho druhu na Slovensku. Vznikol v roku 1984. Nájdete tu množstvo zvierat v 40 voliérach, a uvidíte množstvo vzácnych rastlín, kríkov a stromov. Malí návštevníci v areáli s neveľkou rozlohou (1 ha) majú k dispozícii aj detské ihrisko s atypickými detskými zariadeniami, rozprávkový bufet Červená čiapočka, kontaktnú ZOO, v ktorej môžu kŕmiť zvieratá.

Vyhliadkové veže

Nad mestom sú dve vyhliadkové veže, ktoré patria medzi atrakcie, ktoré lákajú návštevníkov. Jednou z nich je Ščerbovka, dvojposchodová veža, ktorá sa nachádza na východnom kopci nad mestom, medzi mestskou časťou Sitníky a Stropkovom. Dovidieť z nej na toto malebné mesto i jeho široké okolie. Je súčasťou cykloturistickej trasy Po stopách Rakúsko-Uhorska, ktorá vedie Slovenskom aj Poľskom. Trasa dlhá 144 km začína práve v Stropkov, potešila mnohých milovníkov športu aj prírody. Druhá, trojpodlažná vyhliadková veža, z ktorej sú krásne výhľady na Ondavskú vrchovinu, vyrástla na západnej strane vrchu Ščob. 

Námestie SNP

Stropkov má priestranné centrálne štvorcové námestie, s rozlohou asi 150 m × 150 m. Mesto chce realizovať komplexnú revitalizáciu tohto priestoru. Plánujú zapojiť komplex zaniknutého mestského hradu s kostolom a kaštieľom do priestorovej štruktúry centrálneho verejného priestoru a vytvoriť tak kvalitné oddychové miesto pre obyvateľov svojho mesta, návštevníkov a turistov. Držíme palce a prajeme, aby im to vyšlo. 

Takto bude vyzerať historické námestie s hradom:

Stropkov má atraktívne prírodné prostredie s minerálnymi prameňmi, bohatú flóru a faunu, množstvo zaujímavých historických a kultúrnych pamiatok a športovo-rekreačných služieb nielen v meste, ale aj v okolí. Je to kraj, ktorý poskytuje viaceré možnosti pre rybolov a je aj známou hubárskou lokalitou. V meste sa nachádza letné kúpalisko, krytá plaváreň, jazdecký areál, športová hala, tenisové dvorce... Neďaleko Stropkova sa nachádza vodná nádrž Veľká Domaša, ktorá patrí medzi najatraktívnejšie oblasti východného Slovenska. 

V meste sú počas roka organizované početné podujatia, s rôznymi obsahmi, ktoré oslovia nielen obyvateľov mesta, ale aj jeho návštevníkov. Z bohatej ponuky kultúrnych podujatí spomenieme Stropkovský jarmok a zo športových akcií jazdecké preteky Stropkovská zlatá podkova. Sú to podujatia, ktoré sa konajú každoročne, v rámci letnej sezóny. 

Je toho veľa, čo by sa dalo písať o tomto meste. Veríme, že Vás aj tieto riadky navnadia na nové cestovateľské dobrodružstvo, že mesto navštívite, oboznámite sa s jeho históriou, prírodnými a inými zaujímavosťami. Určite si zo Stropkova odnesiete nezabudnuteľné spomienky. 

Zdroje:

• texty a fotografie: Mesto Stropkov