Pre oblasť
    Pevnosť v Komárne je najväčšia historická pamiatka mesta Komárno. Tento jedinečný fortifikačný objekt je súčasťou najrozsiahlejšieho pevnostného systému v strednej Európe, ktorý sa rozkladá na území Slovenskej republiky a Maďarska. Najstaršia časť, tzv. Stará pevnosť, bola postavená v 16. storočí na mieste stredovekého hradu. V 17. storočí bola rozšírená o tzv. Novú pevnosť. Po tom, čo ňou otriasli dve silné zemetrasenia v 18. storočí, stratila pevnosť svoj vojenský charakter. Avšak, v dôsledku vojenských ťažení francúzskeho cisára Napoleona I., bola na začiatku 19. storočia obnovená, modernizovaná a rozšírená na najrozsiahlejší pevnostný systém Rakúsko-Uhorska, ktorý mal v prípade potreby pojať až 200 000-ovú armádu. Svoju vojenskú funkciu si pevnosť zachovala aj po zániku Monarchie, až do roku 2003, kedy sa stala majetkom Mesta Komárno. Od tej doby sa postupne obnovuje a jej brány sú otvorené širokej verejnosti počas celého roka.

    Stará pevnosť

    Ide o najstaršiu súčasť pevnostného systému Komárna, vybudovanú v 16. storočí, na príkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského, ako jednu z prvých bastiónových protitureckých pevností na území Uhorska. Na jej mieste stál v minulosti stredoveký kamenný hrad, ktorý v čase tureckých vojen v 16. storočí úplne zanikol. Za architekta Starej pevnosti sa považuje italský staviteľ Pietro Ferabosco.

    Pred pevnosťou sa rozprestierala široká priekopa, ktorú v prípade potreby napúšťali vodou z Dunaja. Na veľkom nádvorí Starej pevnosti stálo malé vojenské mestečko s množstvom budov. Toto zaniklo v roku 1783, kedy Komárnom otriaslo druhé silné zemetrasenie. Obnova pevnosti bola nerentabilná a pevnosť bola odpredaná na verejnej dražbe.

    Do stredobodu pozornosti sa pevnosť dostala opäť až v dôsledku napoleonských vojen na začiatku 19. storočia. V rokoch 1827 – 1839 bol celý exteriér Starej pevnosti prebudovaný a zmodernizovaný ako jeden z hlavných vojenských bodov na Dunaji.

    Po zániku Rakúsko-Uhorska, Stará pevnosť slúžila rôznym účelom. Od roku 1968 do roku 1990 tu bol jeden z najväčších sovietskych muničných skladov na Slovensku. Dnes je jej areál vyčistený a sprístupnený návštevníkom.

    Ferdinandova brána

    Hlavným vstupom do Starej pevnosti je tzv. Ferdinandova brána, vybudovaná pravdepodobne v roku 1550, na príkaz panovníka Ferdinanda I. Habsburského. Nad vstupnou bránou, kde sa v minulosti nachádzal aj padací most, sú umiestnené dve kamenné pamätné tabule:

    Horná tabuľa znázorňuje erb Ferdinanda I. s ríšskou orlicou. Nad erbom sa nachádza kráľovská koruna a okolo neho je reťaz Rádu zlatého rúna s malým baránkom. Celý erb držia po stranách dvaja gryfovia – bájne mytologické zvieratá s hlavou a krídlami orla a levími nohami. Podľa zistenia reštaurátorov, ktorí bránu opravovali medzi rokmi 2009 až 2012, bol celý erb ešte aj vyfarbený a hýril žiarivými farbami.

    Ferdinandova brána – dolná tabuľa vymenúva niektoré z početných titulov Ferdinanda I. v latinskom jazyku
    Ferdinandova brána – dolná tabuľa vymenúva niektoré z početných titulov Ferdinanda I. v latinskom jazyku

    Nová pevnosť

    S výstavbou tzv. Novej pevnosti sa začalo v roku 1654 na príkaz panovníka Ferdinanda III. Habsburského. Mala tvoriť prirodzenú ochranu zastaranej tzv. Starej pevnosti. Na mieste Novej pevnosti stálo stredoveké Komárno, ktoré na konci 16. storočia takmer úplne zničili cisárski vojaci a Turci obliehajúci pevnosť. Jeho zvyšky boli úplne odstránené počas výstavby Novej pevnosti.

    Spočiatku bola z pevného materiálu vybudovaná len časť Novej pevnosti – hlavná brána a jeden, západný, bastión Madony. Urýchlené dobudovanie pevnosti zo zeminy bolo podmienené dobytím pevnosti v Nových Zámkoch Turkami v rokoch 1663/1664. Z tohto dôvodu nariadil nasledujúci panovník Leopold I. vybudovať pevnosť Leopoldov pri Hlohovci a rýchle dokončenie Novej pevnosť v Komárne. Jej pôdorys bol v tvare päťuholníka s piatimi hrotitými bastiónmi.

    Po tom, ako sa v roku 1699 južná časť Uhorska oslobodila spod tureckej okupácie, dôležitosť komárňanskej pevnosti upadla do úzadia. V rokoch 1763 a 1783 Komárno postihli dve silné zemetrasenia, ktoré značne poškodili aj pevnosť. Obnova pevnosti bola nerentabilná a pevnosť bola odpredaná na verejnej dražbe.

    Do stredobodu pozornosti sa pevnosť opäť dostala až v dôsledku napoleonských vojen na začiatku 19. storočia. V roku 1808 bola celá Nová pevnosť prebudovaná z tehál na tzv. Korunnú hradbu s troma bastiónmi. Po tom bola v jej vnútri v roku 1810 postavená budova kasárne a v roku 1815 veliteľská budova.

    Okolo Novej pevnosti sa v minulosti tiahla široká a hlboká priekopa, ktorú v prípade potreby vedeli napustiť vodou z Dunaja alebo Váhu.

    Leopoldova brána

    Je hlavným, honosným vstupom do pevnosti v Komárne. Bola pomenovaná podľa panovníka Leopolda I. Habsburského (1685 – 1705), ktorý nariadil dobudovanie Novej pevnosti. V minulosti do brány viedol drevený most a chránil ju padací most na reťaziach.

    Leopoldova brána na pohľadnici
    Leopoldova brána na pohľadnici

    Po zániku Rakúsko-Uhorska bola brána mnohokrát poškodzovaná a znehodnocovaná. Jej čiastočná obnova prebehla v roku 1992. V roku 2013 sa uskutočnila jej komplexná renovácia, v rámci ktorej sa na špic strážnej vežičky vrátila aj dvojhlavá ríšska orlica s erbom Habsburgovcov.

    V roku 2013 sa uskutočnila komplexná renovácia Leopoldovej brány, v rámci ktorej sa na špic strážnej vežičky vrátila aj dvojhlavá ríšska orlica s erbom Habsburgovcov.

    Kasáreň

    Dvojpodlažná budova v tvare písmena U kopírujúca múry Novej pevnosti bola postavená v rokoch 1809 – 1810 pre 2000 až 2500 vojakov (niektoré zdroje uvádzajú až 4000). V jej strede sa nachádzala malá kaplnka.

    S dĺžkou 540 m ide o jednu z najdlhších stavieb v strednej Európe.

    V čase sovietskej okupácie v nej bývalo okolo 4000 vojakov. Po ich odchode sa dostala do havarijného stavu, nakoľko slovenská armáda už neinvestovala do jej údržby a obnovy.

    Medzi rokmi 2015 až 2022 bola vďaka finančnej dotácii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva kultúry SR obnovená celá strešná konštrukcia. Na obnove kasárne sa pracuje aj teraz.

    Pred kasárňou sa nachádza veľké nádvorie, vojenským slangom nazývané „buzerák“ alebo „buzerplatz“, kde vojaci cvičili a predstavovali vojenské ukážky.

    Pohľad na kasáreň a veliteľskú budovu
    Pohľad na kasáreň a veliteľskú budovu

    Veliteľská budova

    Budova postavená v roku 1815 slúžila ako byty pre dôstojníkov armády, veliteľa Pevnosti a ich rodiny. V čase rozrastania pevnostného systému už neposkytovala vhodný komfort, a preto bol neďaleko centra mesta vybudovaný nový Dôstojníckeho pavilón (1858 – 1863). Potom budova slúžia ako veliteľstvo (kapitanát) celého pevnostného systému a nachádzali sa tu byty slobodných dôstojníkov, veliteľa pevnosti a kancelárie vojenských inžinierov.

    Vojenskému účelu slúžila až do roku 2003, dokedy ju využívala slovenská armáda ako kasárne mechanizovanej, rádiotechnickej a prieskumnej roty Vojenského útvaru č. 3853. Po odchode armády začala aj táto budova chátrať.

    Pracháreň sv. Barbory

    Ide o tzv. vojnovú pracháreň, vybudovanú na začiatku 19. storočia v hrdle Bastiónu Madony Novej pevnosti. Jej vnútorný priestor s celkovou rozlohou 242 m2 bol vhodný na uskladnenie až 144 ton pušného prachu v malých sudoch v čase vojny alebo ohrozenia. V minulosti okolo prachárne stál aj vysoký tehlový múr, ktorý mal chrániť okolie pred explóziou.

    Svojmu účelu pracháreň zrejme slúžila až do konca prvej svetovej vojny. V medzivojnovom období ju československí vojaci používali ako núdzové skladisko. Počas druhej svetovej vojny je jej spôsob využívania neznámi. Keď sovietska armáda v roku 1968 obsadila pevnosť, pracháreň vojaci prebudovali na práčovňu, neskôr v nej zriadili sklad pohonných hmôt a mazív.

    Po odchode sovietskeho vojska ostala pracháreň v dezolátnom stave a dlho stála nevyužitá. Až v rokoch 2005 až 2007 mohla byť vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vo výške viac ako 189 000 EUR úplne rekonštruovaná a dnes slúži výstavným účelom a prednáškam.

    Pracháreň
    Pracháreň

    V roku 2012 sa v okolí prachárne uskutočnil menší archeologický výskum, v rámci ktorého bolo objavených deväť ľudských hrobov z 15. až 16. storočia, základy ochranného múru a ďalšie pozostatky ľudskej aktivity.

    Kamenná panna

    Na najzápadnejšom cípe Bastiónu Madony Novej pevnosti je umiestnená kamenná socha mladej dievčiny, alegórie nedobytnosti pevnosti (ide o kópiu, originál sochy je umiestnený v miestnom Podunajskom múzeu). Dievča v ruke drží vavrínový veniec a pod ňou je do kameňa vytesaný nápis NEC ARTE – NEC MARTE = ani ľsťou, ani silou.

    Socha má znázorňovať dievča, ktoré sa v čase tureckého obliehania pevnosti rozhodla podpáliť turecký tábor. Cisárskym vojakom sa napokon vďaka jej pomoci podarilo pevnosť ubrániť a Turkov vyhnať z Komárna. Jej príbeh opísal Ján Domasta v knihe Povesti o slovenských hradoch.

     

    Obnova a rekonštrukcia do pôvodného stavu nielenže umožní prezentáciu významnej kultúrnej pamiatky, ktorá v našej republike nemá obdoby, ale umožní i vytvorenie rekreačno-oddychovej zóny pre obyvateľstvo Komárna, ako i pre rozrastajúci sa medzinárodný turistický ruch v meste.

    343
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    HĽADÁTE DOBRÝCH REALIZÁTOROV V OBLASTI ARCHITEKT, ARCHITEKTÚRA?

  • Architekt, architektúra Bánovce nad Bebravou
  • Architekt, architektúra Banská Bystrica
  • Architekt, architektúra Bardejov
  • Architekt, architektúra Bratislava
  • Architekt, architektúra Brezno
  • Architekt, architektúra Bytča
  • Architekt, architektúra Čadca
  • Architekt, architektúra Detva
  • Architekt, architektúra Dolný Kubín
  • Architekt, architektúra Dunajská Streda
  • Architekt, architektúra Galanta
  • Architekt, architektúra Gelnica
  • Architekt, architektúra Hlohovec
  • Architekt, architektúra Humenné
  • Architekt, architektúra Ilava
  • Architekt, architektúra Kežmarok
  • Architekt, architektúra Komárno
  • Architekt, architektúra Košice
  • Architekt, architektúra Krupina
  • Architekt, architektúra Kysucké Nové Mesto
  • Architekt, architektúra Levice
  • Architekt, architektúra Levoča
  • Architekt, architektúra Liptovský Mikuláš
  • Architekt, architektúra Lučenec
  • Architekt, architektúra Malacky
  • Architekt, architektúra Martin
  • Architekt, architektúra Medzilaborce
  • Architekt, architektúra Michalovce
  • Architekt, architektúra Myjava
  • Architekt, architektúra Námestovo
  • Architekt, architektúra Nitra
  • Architekt, architektúra Nové Mesto nad Váhom
  • Architekt, architektúra Nové Zámky
  • Architekt, architektúra Partizánske
  • Architekt, architektúra Pezinok
  • Architekt, architektúra Piešťany
  • Architekt, architektúra Poltár
  • Architekt, architektúra Poprad
  • Architekt, architektúra Považská Bystrica
  • Architekt, architektúra Prešov
  • Architekt, architektúra Prievidza
  • Architekt, architektúra Púchov
  • Architekt, architektúra Revúca
  • Architekt, architektúra Rimavská Sobota
  • Architekt, architektúra Rožňava
  • Architekt, architektúra Ružomberok
  • Architekt, architektúra Sabinov
  • Architekt, architektúra Šaľa
  • Architekt, architektúra Senec
  • Architekt, architektúra Senica
  • Architekt, architektúra Skalica
  • Architekt, architektúra Snina
  • Architekt, architektúra Sobrance
  • Architekt, architektúra Spišská Nová Ves
  • Architekt, architektúra Stará Ľubovňa
  • Architekt, architektúra Stropkov
  • Architekt, architektúra Svidník
  • Architekt, architektúra Topoľčany
  • Architekt, architektúra Trebišov
  • Architekt, architektúra Trenčín
  • Architekt, architektúra Trnava
  • Architekt, architektúra Turčianske Teplice
  • Architekt, architektúra Tvrdošín
  • Architekt, architektúra Veľký Krtíš
  • Architekt, architektúra Vranov nad Topľou
  • Architekt, architektúra Žarnovica
  • Architekt, architektúra Žiar nad Hronom
  • Architekt, architektúra Žilina
  • Architekt, architektúra Zlaté Moravce
  • Architekt, architektúra Zvolen
  • Slovakia
    DAIBAU.SK

    00421 233 329 745

    © 2022 DaiBau, všetky práva vyhradené