Dom v tieni alebo na slnku: tienenie bez osadenia tieniacich prvkov

1. Pasívne tienenie domu

1.1. Čo presne znamená pasívne tienenie?

Pasívne tienenie je tienenie bez použitia fasádnych prvkov, ktoré sú špeciálne navrhnuté a určené na tienenie interiéru (rôzne druhy tieniacich prvkov, ako sú rolety, žalúzie, markízy, pergoly a podobne). Pasívne tienenie domu sa realizuje prvkami, ktorých primárnou funkciou nie je vytvárať tieň, ale svojou polohou, tvarom alebo veľkosťou dodatočne prispievajú k tieneniu objektu.

Pasívne tienenie zabezpečujú nielen prístrešky, balkóny, vysunuté podlažia a presahy striech, ale aj vysoké a husté stromy alebo iná vegetácia a podobne.

1.2. Prečo zvoliť pasívne tienenie?

Pasívne tienenie je skvelý spôsob, ako zabezpečiť tienenie domu bez dodatočných nákladov. Je dôležité si uvedomiť, že pasívne tienenie nemôže nahradiť žiadne z  vonkajších alebo vnútorných tieniacich prvkov, vyrobených práve na tento účel, dokáže však zabrániť prieniku slnečných lúčov a tepla a pomáha vytvárať príjemnejšiu mikroklímu a pohodlie.

1.3. Navrhovanie pasívneho tienenia

Pasívne tieniace prvky by sa v zásade mali plánovať už pri plánovaní a projektovaní domu. Ak chcete v letných horúčavách poskytnúť budove dodatočné formy tienenia, musíte vedieť, kde budú balkóny, terasy alebo prístrešky a aké budú ich rozmery. Po dokončení stavby tieto prvky zvyčajne nemožno pridať bez rozsiahlych stavebných a remeselných prác. Výsadbu stromov na pozemku teoreticky možno vykonať aj neskôr, no oveľa jednoduchšie je, ak sa stromy vysádzajú počas výstavby, keď je terén pozemku rozkopaný.

2. Ako plánovať pasívne tienenie?

Tienenie objektu – aktívne pomocou rôznych typov tieniacich prvkov alebo pasívne – má zmysel len tam, kde je prítomné priame slnečné žiarenie. Ide predovšetkým o južnú a západnú fasádu, v menšej miere o východnú. Východná fasáda je v lete menej problematická ako západná, pretože ranné teploty sú nižšie ako večerné. Na severnej strane je pasívne tienenie nielen nezmyselné, ale dokonca nežiaduce – príliš veľa tieňa môže spôsobiť nadmerné množstvo vlhkosti, pretože voda sa v chladnejších obdobiach nedokáže dostatočne rýchlo odparovať a vlhkosť vedie k tvorbe rias a plesní na fasáde.

3. Tienenie pomocou prístreškov, balkónov a podobne

Jednou z možností pasívneho tienenia sú prístrešky, ktoré sú súčasťou budovy, balkóny alebo vysunuté podlažia. Tieto prvky by mali byť riešené tak, aby z roviny fasády boli vysunuté len toľko, aby v lete dostatočne tienili vaše okná, a v zime aby umožnili slnečným lúčom prenikať do interiéru a tým ho pasívne zohrievať. Prístrešky, balkóny a vysunuté podlažia by mali mať také rozmery, aby sa dali kvalitne využiť, no zároveň by sa s rozmermi nemalo preháňať, pretože v takom prípade zabránia prieniku slnečného svetla a tepla v zime.

4. V lete zatienený a v zime oslnený dom 

Ak chcete stavbu v lete pasívne tieniť a v zime pasívne vykurovať, treba rozmery týchto prvkov domu prispôsobiť nemennému uhlu slnka, ktorý je v lete okolo 30° a v zime okolo 60°. V zásade je vhodná šírka týchto prvkov, ktorá zabezpečuje pasívne vykurovanie v zime a pasívne tienenie v lete 100 až 150 cm, no presné rozmery závisia od rôznych faktorov. Medzi tieto faktory patrí uhol slnka v konkrétnej geografickej polohe, strana oblohy, na ktorú je orientovaná fasáda a veľkosť zasklenia.

5. Tienenie pomocou presahu strechy

Podobne pasívne tienenie horného podlažia možno dosiahnuť pomocou presahu strechy, ktorý nielenže pasívne chráni objekt pred prehrievaním, ale chráni fasádu aj pred poveternostnými vplyvmi, akými sú intenzívny dážď, sneh, krupobitie a podobne. Presah strechy zaručuje oveľa dlhšiu životnosť fasády, pretože fasáda zostáva vo väčšine prípadov čistá a suchá. 

Presahy striech sú charakteristické predovšetkým pre sedlové a šikmé strechy, pri plochých strechách sú však menej časté. Práve preto by sa fasády domov s plochou strechou mali v zásade vynovovať častejšie.

6. Tienenie rastlinami

6.1. Dôležité je, kde sú stromy vysadené

Budovu je možné pasívne tieniť aj výsadbou listnatých stromov pred väčšími presklenými plochami. Listnaté stromy sú najlepšie, lebo v jeseň stratia lístie, takže budova je v lete tienená a v zime osvetlená a pasívne vykurovaná. Listnaté stromy zároveň poskytujú väčšiu mieru súkromia, keďže fungujú ako „vonkajšia opona“, ktorá nás chráni pred neželanými pohľadmi susedov a okoloidúcich. Ak túžite po takomto súkromí aj v zime, lepšou voľbou sú ihličnany, ktoré si v zime zachovajú ihličie. Na druhej strane ich nevýhoda spočíva práve v tom, že v zime neumožňujú pasívne vykurovanie interiéru. Azda najlepším kompromisom v takejto situácii sú borovice. Ich tenké a riedke ihličie v zime prepustí slnečné lúče a zároveň predstavuje jemnú vizuálnu bariéru.

6.2. Ktoré druhy stromov si vybrať?

Ak sa rozhodnete tieniť svoj dom stromami, pri výbere miesta, kde strom zasadíte, by ste mali byť veľmi opatrní. Korene stromov môžu byť agresívne a môžu poškodiť kanalizáciu, vodu alebo iné inštalácie umiestnené pod povrchom zeme. Preto stromy musia byť vysadené aspoň 4 m od vedenia. Toto pravidlo platí aj pri ostatných prvkoch budovy, pretože bez ohľadu na to, že je samotný strom dostatočne ďaleko od budovy, jeho korene môžu o niekoľko rokov začať dvíhať cestu, chodník alebo inak spôsobiť škodu na dvore. Okrem toho by ste mali vysadiť stromy, ktorých korene rastú viac do hĺbky a menej do šírky. Treba sa vyhýbať aj príliš vysokým stromom, ktoré majú rozvetvený koreňový systém. Ani koruna stromu by nemala byť príliš veľká, keď strom dosiahne svoj plný rast, pretože bude musieť byť pravidelne strihaná, aby nedošlo k poškodeniu fasády.

Ideálna výška stromu pre pasívne tienenie, umiestneného v blízkosti budovy, je 6 až 8 metrov. Ideálna šírka koruny takéhoto stromu je 5 až 6 metrov. Takýto strom pokryje celú fasádu horného podlažia, no zároveň neohrozí samotnú stavbu.