Ako vznikajú a ako sa odstraňujú praskliny v stene?

Najprv je potrebné definovať charakter praskliny a až potom pristupovať k jej riešeniu. Praskliny môžu byť odrazom vážneho problému v štruktúre samotnej budovy. Spôsobila ich náhla zmena vlhkosti a teploty vzduchu, sadanie terénu alebo zle vykonané maliarske práce?

Ako vznikajú praskliny v stene?

Praskliny (trhliny, pukliny) môžeme rozdeliť na základe najčastejších príčin, v dôsledku ktorých vznikajú v rôznych priestoroch, a to na: praskliny, ktoré vznikajú v dôsledku zmien teploty a množstva vlhkosti; praskliny spôsobené nadmerným zaťažením materiálu; praskliny spôsobené zemetraseniami a zosuvmi pôdy; praskliny spôsobené sadaním novostavieb; praskliny spôsobené zlou kvalitou omietky alebo dokonca zlými maliarskymi prácami (často sa riadime heslom „urob si sám“).

Pokiaľ ide o praskliny v stene spôsobené zmenami teplôt, najčastejšie sú to stupňovité praskliny, nad oknami a pri zárubniach dverí.

Kolísanie teplôt ovplyvňuje stavebné materiály, ktoré sa v závislosti od svojich vlastností zmršťujú alebo rozťahujú. Ak rozťahovaniu a zmršťovaniu steny bránia iné konštrukčné prvky, vznikajú praskliny, ktoré sa rozťahujú a zmršťujú. Praskliny s podobnými vlastnosťami spôsobujú aj zmeny vlhkosti v stene. Totiž v období s množstvom zrážok zle izolované steny absorbujú veľa vlhkosti a rozťahujú sa, kým v teplejšej, suchšej časti roka tú vlhkosť strácajú a zmršťujú sa. 

Príliš veľa vlhkosti spôsobuje tvorbu plesní a môže viesť k odutiu steny. Ak sa nevykoná oprava, môže to spôsobiť problémy v samotnej konštrukcii.

Ďalším typom sú praskliny v stenách spôsobené zemetrasením alebo pohybom zeme. V geologicky aktívnych oblastiach sa môže zem hýbať v dôsledku zemetrasení a „pohyb“ môže spôsobiť aj prenikanie vlhkosti alebo koreňov stromov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti stavebného objektu (orechy majú napr. extrémne silné korene, ktoré dokážu zdvihnúť základy alebo betón okolo domu, keďže siahajú až do hĺbky päť metrov). Praskliny v stene spôsobené pohybom pôdy sa vytvárajú bližšie ku dnu a šíria sa horizontálne alebo vertikálne na výšku, pričom sa zužujú vzďaľovaním od neho.

Pohyby zeme, ktoré sú výsledkom rôznych faktorov, vedú k rozdielu v napätí stien budovy.

Praskliny v stene spôsobené nadmerným zaťažením materiálu spoznáte podľa dĺžky – môžu sa tiahnuť po celej stene a zvyčajne sú vertikálne. Sú výsledkom konštrukčnej chyby.

Praskliny vznikajú v dôsledku zaťaženia, ktoré presahuje pevnosť materiálu, resp. ktoré stavebný materiál vydrží. Tieto praskliny sa považujú za najzávažnejšie.

Dobrým príkladom vzniku takýchto prasklín sú budovy, kde nenosná vnútorná stena v dôsledku nesprávnych výpočtov musí niesť časť zaťaženia strešnej konštrukcie. V takom prípade hmotnosť strešnej konštrukcie tlačí na stenu zhora a spôsobuje praskliny.

Praskliny spôsobené sadaním novostavieb sú najčastejšie výsledkom sadania základov. Dokončená stavba vlastnou váhou vytlačí vodu zo zeme. Práve preto sa zem do určitej miery zhutní a stavba sadne o niekoľko milimetrov.

Na stenách sa môžu objaviť praskliny v dôsledku sadania určitých častí budovy. Sú to praskliny konštrukčného charakteru a spoznáte ich podľa dĺžky – niekedy sa objavujú aj pozdĺž celej steny.

V takýchto situáciách sa pristupuje k sanácii až vtedy, keď sa zistí, že sa šírenie zastavilo. Ak sa prasklina zväčšuje, treba najskôr spevniť základ, prípadne spevniť okolitú zeminu.

Sadať môžu aj staršie objekty, nie iba novostavby. Takéto praskliny sú výsledkom zmien prúdenia podzemnej vody alebo výskytu zosuvov pôdy. Často ich môže spôsobiť voda zo strechy, ktorá sa odvádza cez odkvapy do bezprostrednej blízkosti základov; zmäkčuje pôdu a základy začínajú „sadať“.

Čo sa týka novostavieb, existuje ďalší typ prasklín, ktoré sa našťastie dajú rýchlo a natrvalo opraviť ihneď po ukončení deformácií. Praskliny, ktoré sa objavia ihneď po dokončení stavby, sú výsledkom odparovania prebytočnej vlhkosti z omietky, ktorá sa zmršťuje. Objavujú sa aj keď je stena spojená s inými stenami, ktoré nesú rôzne zaťaženie.

Praskliny vznikajú aj v dôsledku nekvalitnej omietky alebo jej nesprávnej aplikácie. Takéto praskliny tvoria sieť, sú veľmi tenké a šíria sa vo všetkých smeroch. Sú to praskliny pripomínajúce pavučinu.

Trhliny môžu vzniknúť aj v dôsledku chýb pri miešaní malty alebo nerešpektovania vlastností stavebného materiálu. Vo všeobecnosti použitie nesprávnych alebo nekvalitných materiálov, a ich neadekvátna aplikácia, bude mať vplyv na tvorbu trhlín.

Takto vzniknuté trhliny sú však plytké a po ukončení procesu v omietke sa ľahko opravia gletovaním.

V starších budovách omietka opadáva, pretože v priebehu rokov sa oddeľuje od stien; zároveň vznikajú tenké a nepravidelné - kapilárne trhliny.

Trhliny na stene sa môžu objaviť aj po nanesení farby, resp. maľovaní, a najčastejšie vtedy, keď sa ponáhľate a nerobíte to dôkladne. Často, keď sa niekto rozhodne maľovať svojpomocne, vynechá nejaký krok, a práve tu vzniká problém – najčastejšie nečaká, kým predchádzajúca vrstva úplne zaschne. Okrem toho túžba ušetriť často vedie k nákupu nekvalitnej farby, ktorá nebude dobre držať na stenách určených na maľovanie, čo spôsobí, že sa neskôr objavia praskliny.

Ako odstrániť praskliny v stene?

Ak ide o praskliny, ktoré vznikli v dôsledku nadmerného zaťaženia materiálov a prvkov alebo sú trhliny spôsobené sadaním stavby, je potrebné realizovať opatrenia na zlepšenie stability stavby. Najprv je potrebné odhaliť problém a podľa typu pristúpiť k jeho riešeniu: inštaláciou nového drenážneho systému alebo vysušením stien pred začatím prác na ich oprave.

Takéto praskliny sú najčastejšie výsledkom chýb pri projektovaní a neúplných analýz vo fáze prípravy, ako aj nesprávnych výpočtov. Treba zohľadniť vlastnosti podkladu, na ktorom sa bude stavať, stav susedných objektov a podobne, čím sa predíde chybám v statických výpočtoch jednotlivých častí stavby.

Ako vyzerá postup opravy prasklín, ktoré „nedýchajú“?

Ak ide o povrchovú trhlinu, kde je prasknutá len gletovacia hmota, pričom stena pod ňou je „zdravá“, treba najskôr odstrániť vrstvu starého náteru a gletovacej hmoty okolo trhliny. Môžete to urobiť tak, že stenu mierne navlhčíte vodou, chvíľu počkáte, kým polodisperzná farba a gletovacia hmota absorbujú vodu a napučia, potom ich zoškrabte stierkou. Gletovaciu hmotu treba pomaly stierkou dávať dolu až dovtedy, kým sa ľahko oddeľuje od povrchu steny.

Aby ste nemuseli znova robiť túto prácu, je potrebné odstrániť všetky časti gletovacej hmoty, ktoré sa uvoľnili.

Keď zostane len pevná gletovacia hmota, kefou plochu zbavte prachu a väčších zvyškov hmoty vo vnútri trhliny, podobne ako zubár pripravuje zub na plombovanie. Potom naneste základný náter (primer) a po úplnom vyschnutí naneste hladidlom novú vrstvu gletovacej hmoty. Keď je aj táto vrstva úplne suchá, zľahka prebrúste stenu a namaľujte ju. Keďže je často problém trafiť rovnaký odtieň, vymaľujte celú stenu alebo celú miestnosť znova. Ak robíte gletovanie na veľkých plochách, odporúča sa, aby ste to nerobili sami, ale zavolali majstrov.

Koľko vám bude maliar účtovať za túto službu? Za opravu drobných poškodení, vyhladenie a brúsenie stien zaplatíte orientačne 2 až 3,5 EUR/m2.

Ak hľadáte profesionálnych zhotoviteľov, ktorým by ste zverili opravu prasklín a vyhladenie, môžete vyhľadať pomoc na daibau.sk, úplne zadarmo, rýchlo a jednoducho. Stačí vyplniť dopyt na našej webovej stránke a čoskoro vás budú kontaktovať zhotovitelia s vhodnou ponukou.

V prípade použitia samolepiacej mriežky - bandáže, ktorú môžete kúpiť v predajniach s maliarskymi potrebami, mriežka sa najskôr nareže na príslušnú dĺžku, prelepí sa ňou škára na stene (najčastejšie je mriežka jednostranne samolepiaca). Predtým sa okolo praskliny nanesie základný náter, ktorý treba pred nalepením mriežky nechať zaschnúť. Potom sa cez mriežku nanesie tenká vrstva spojovacieho materiálu, napr. výplňová hmota, ktorá mriežku prilepí na stenu. Keď táto vrstva vytvrdne, nasleduje opäť základný náter a potom, keď je táto vrstva úplne suchá, gletovanie, ktoré zarovná stenu.

Každý skúsený majster vám povie, že vedro, v ktorom sa materiál drží a mieša, musí byť čisté. V opačnom prípade zvyšky starej gletovacej hmoty v kontakte s novým materiálom reagujú ako katalyzátory, takže nový materiál rýchlejšie schne a je ťažšie s ním pracovať.