Nižšie:
1. Ako správne realizovať práce v kúpeľni
Po vykonaní všetkých stavebných, vodoinštalačných a kanalizačných prác prichádzajú na rad obkladačské práce, ktoré je potrebné vykonať podľa systému a pravidiel, ktoré neskôr umožnia bezproblémové používanie kúpeľne.
Práca majstra pokladača/obkladača pozostáva z piatich častí, iba ich dodržaním sa dosiahnu najlepšie výsledky. Sú to:
- 1. príprava povrchu na pokládku dlaždíc,
- 2. hydroizolácia povrchov, ktorá ochráni betón pred nežiaducim prenikaním vody,
- 3. lepenie obkladov kvalitným a vhodným lepidlom,
- 4. škárovanie farebnou škárovacou hmotou odolnou voči vode a plesniam,
- 5. tesnenie vodorovných, zvislých a šikmých spojov.
Pri výbere produktov treba brať do úvahy všetky systémy a certifikáty pre určité oblasti realizovaných práce. Často sa stáva, že sa nakupujú produkty, ktoré nie sú vhodné na konkrétny účel.
2. Príprava na kladenie dlaždíc
Správna príprava povrchu je veľmi dôležitá, pretože bez nej, nech by bola pokládka dlažby akokoľvek precízna, nebude mať taký efekt, aký by inak mohla mať. V prvom rade treba skontrolovať, či je podlaha rovná a v akom stave je poter. Ak je poter veľmi zlý, odporúčame vyhotoviť nový podklad, resp. poter. Nasleduje prebrúsenie poteru, ktoré odstráni ostré častice a prípadné hrudky z povrchu. Pri brúsení zvýšenú pozornosť treba venovať častiam vyčnievajúcim z povrchu a dodatočne ich prebrúsiť. Rovnaký postup platí pre steny. Skôr než sa začne s pokládkou obkladov na steny, je potrebné povrchy skontrolovať a dezinfikovať.
Plochy, na ktoré sa budú dlaždice lepiť, musia byť pevné, neporézne a dostatočne vlhké pre dobrú priľnavosť. V prípade potreby sa sanácia a ochrana povrchov pred lepením obkladačiek vykonáva prostriedkami špeciálne určenými na tieto účely. Na trhu je nespočetné množstvo produktov tohto typu, preto je dobre poradiť sa s odborníkom.
3. Hydroizolácia kúpeľne
Nasleduje hydroizolácia kúpeľne. Každá kúpeľňa musí byť dobre izolovaná, aby v prípade stagnácie vody nepresiakla cez obklad na nosnú medzipodlažnú dosku alebo na nosnú stenu, lebo to môže spôsobiť oxidáciu oceľovej výstuže v železobetóne a koróziu ocele, čo oslabí nosnú konštrukciu. Hydroizolácia nie je všade potrebná, ale iba na tých miestach, ktoré budú skutočne v kontakte s vodou – vaňa a/alebo sprchovací kút, pričom vždy treba ošetriť o niečo širšiu plochu, ako sú skutočné rozmery týchto častí kúpeľne. Pri vykonávaní týchto prác treba použiť dvojzložkovú cementovú maltu na pružnú hydroizoláciu a ochranu betónu. Len tak sa dá účinne zabrániť prenikaniu vlhkosti do betónového povrchu.
4. Pokladanie dlaždíc
Keď je povrch pripravený, môžeme začať s kladením dlaždíc. Najprv sa na podklad nanesie cementová malta a potom sa položí prvá dlaždica. Pri tejto práci si treba pomáhať plastovými dištančnými krížikmi, ktorými sa reguluje rozstup medzi dlaždicami. Položené dlaždice sa opatrne poklepkávajú dreveným alebo gumeným kladivom. Pred pokládkou sa odporúča vypracovať plán lepenia dlaždíc, aby sme získali predstavu, ako ich treba klásť pozdĺž stien a okolo odtokov a ktoré dlaždice bude potrebné rezať.
Dobrý obkladač vždy vypočíta, kde začať s pokládkou, aby bolo čo najmenej odpadu a aby bolo čo najviac keramických obkladačiek rovnakej veľkosti, aj tých narezaných. Takáto kúpeľňa je jednoznačne najestetickejšia.
5. Lepidlo na dlaždice
5.1. Lepidlo na veľkoformátové obklady
V súčasnosti sú moderné veľké formáty obkladov, ktoré vyžadujú špeciálny druh lepidla, keďže vlastná hmotnosť obkladačiek je väčšia ako pri klasických rozmeroch. Vhodným lepidlom na veľkoformátové obklady sú výrobky označené C2TE-S1. Lepidlo na dlaždice normálnej veľkosti má označenie C2TE. V každom prípade sa odporúča pred kúpou informovať a poradiť sa s odborníkom na obklady a dlažby.
5.2. Lepidlo na dlaždice závisí od materiálu
Pri výbere samotného lepidla si treba uvedomiť, že rôzne obkladové materiály, ako je napr. žula, porcelán, mramor, mozaika a iné, vyžadujú špecifické lepidlá. Lepidlo na kamenné alebo keramické mozaikové obklady nie je v žiadnom prípade rovnaké.
6. Škárovanie obkladačiek
Nasleduje škárovanie dlažby a obkladov. Ak boli všetky predchádzajúce úkony vykonané správne, nemal by to byť problém. Škárovacie hmoty sa dodávajú v rôznych farbách. Okrem výberu farby treba brať do úvahy aj odolnosť tejto hmoty voči vlhkosti, opotrebovaniu a plesniam. Existujú aj určité prísady, ktoré zlepšujú účinnosť, prispôsobivosť a odolnosť voči vode (označenie CG2). Po výbere druhu a farby škárovacej hmoty nasleduje samotný postup škárovania. Škáry musia byť dostatočne veľké, aby umožnili rozťahovanie materiálu v dôsledku teplotných rozdielov, a ak ide o väčšie miestnosti (viac ako 12 m2 plochy), treba počítať aj s dilatáciou.
Dilatácie sú špeciálne škáry medzi dlaždicami, vyplnené rôznou (dilatačnou) elastickou hmotou, ktorá umožňuje dodatočnú expanziu a kontrakciu materiálu.
7. Tesnenie spojov
Nakoniec treba všetky spoje medzi dlažbou a sanitou dobre utesniť. Sú to spoje sprchového kútu (vane) s podlahou a stenami, rovnako tak spoje medzi umývadlom a stenou, záchodovou misou a podlahou. Ak čistenie bude príliš agresívne, môže dôjsť k poškodeniu a uvoľneniu použitej hmoty, čo môže viesť k úniku vody zo sanity na podlahu. V tomto prípade musí byť tesnenie čo najskôr opravené. Na tesnenie spojov by sa mali používať výrobky odolné voči vode, plesniam, UV žiareniu a iným vplyvom z okolia. Odporúčame poradiť sa s predajcom alebo odborníkom.