Živý plot - ktorý si vybrať?

Živý plot - výhody a rozdelenie

Živé ploty majú ochrannú aj estetickú úlohu, okrem toho sú udržateľné – v porovnaní s kovovým plotom alebo klasickým múrom sú živé ploty ekologickou voľbou. Vytvárajú pokojnú, príjemnú atmosféru, vnášajú nádych prírody do každého dvora.

Živý plot chráni naše súkromie, poskytuje ochranu pred vetrom, znižuje hlučnosť a možno to najdôležitejšie – prispieva k lepšej kvalite ovzdušia, znižuje množstvo prachu a škodlivých častíc, zlepšuje mikroklímu priestoru.

Vymurovanie klasického múrika môže vyvolať dojem nežiaducosti a odmietnutia, vhodnejšou a prirodzenejšou voľbou je živý plot. Na tento účel sa používajú rôzne druhy rastlín.

Živý plot nemusí byť tvorený len z jedného druhu rastlín. Môžu byť vysadené viaceré druhy rastlín, ale je potrebné dbať na to, aby vybrané druhy rástli rovnakým tempom, aby bol živý plot jednotný. Vyberte si iba zdravé sadenice rovnakého veku. Najčastejšie sa, logicky, vyberajú rýchlorastúce rastliny, ktoré za krátky čas vytvoria hustý plot. Takýto plot poskytne úkryt a vytúžené súkromie. Pri výbere rastlín je dôležité riadiť sa podmienkami, ktoré na dvore panujú – typ pôdy, oslnenie, klimatické podmienky v danej oblasti.

Takmer všetky živé ploty možno strihať a tvarovať. Strihaním sa určuje vhodná výška a vytvárajú rôzne tvary. Strihanie sa vykonáva tak, aby živý plot bol hustý a úhľadný. Kým sú rastliny mladé, strihajú sa ručnými nožnicami na živý plot, neskôr sa zvyčajne používajú špeciálne akumulátorové nožnice. Živý plot sa orezáva dvakrát ročne – na jar, keď pominie nebezpečenstvo mrazov, a na jeseň, keď sa odstraňujú uschnuté časti rastlín.

Pri strihaní živého plota je dôležité pamätať na to, že spodná časť by mala byť o niečo širšia ako horná. Týmto spôsobom dostanú časti v blízkosti spodnej časti rastliny dostatok slnečného svetla a zabráni sa preriedeniu.

Živé ploty sa delia na vysoké (najčastejšie sa vyberajú vysoké, rýchlorastúce rastliny) a nízke, opadavé a vždyzelené.

Opadavé živé ploty sú mimoriadne dekoratívne, väčšinou kvitnúce, majú však obrovskú nevýhodu – počas jesene strácajú listovú hmotu a súkromie poskytnú až na jar, keď narastú nové listy. Kvitnúci živý plot je farebný. Mladšie opadavé živé ploty často vyžadujú viac ako dva rezy ročne. Mladé výhonky sa strihajú, čím sa živý plot zmladí. Pri kvitnúcich živých plotoch sa rez robí po odkvitnutí.

Vždyzelený živý plot je určite častejšou voľbou. Súkromie a bezpečie najlepšie poskytnú husté vždyzelené rastliny s hrubšími vetvami, pretože listy zostávajú na rastline po celý rok.

Pri vždyzelených živých plotoch je dôležité pri výsadbe ponechať odporúčanú vzdialenosť medzi sadenicami, aby rastliny mali potrebný priestor, keď dosiahnu plnú veľkosť. 

Keďže častejšou voľbou sú vždyzelené živé ploty, urobíme porovnanie rastlín používaných na tento účel.

Tujový živý plot 

Tuja patrí medzi najčastejšie využívané vždyzelené rastliny na živé ploty na našich priestoroch. Existuje niekoľko druhov tuje: stĺpová, smaragdová, riasnatá, japonská... Pre takmer všetky druhy tují je príznačný pyramídový tvar, dorastajú do výšky 6,7 metrov a šírky asi 1 meter. Tuje nie sú prehnane náročné na pestovanie, potrebujú primerané množstvo vody na udržanie svojej vlhkosti, darí sa im na rôznych typoch pôdy. Zvyčajne sa používajú na oplotenie stredných alebo malých dvorov. Niektoré druhy potrebujú viac, iné menej slnečného svetla, v závislosti od toho sa vysádzajú na slnečné alebo polotienisté miesta. 

Dotkneme sa dvoch najbežnejších typov - smaragdovej a stĺpovitej tuje.

Tuja occidentalis smaragd (tuja západná Smaragd) je jedným z najkrajších druhov tují a častou voľbou do parkov a dvorov. Vyznačuje sa kúžeľovitým tvarom, smaragdovo-zeleným hustým ihličím. Môže dosiahnuť výšku až šesť metrov, šírku asi 1 meter. Ľahko sa udržiava. Dobre znáša rez a ten najdôležitejší je včas na jar. Tiež včas na jar je žiaduce prikrmovanie, vďaka ktorému tuja smaragdová lepšie porastie a ihličie bude mať intenzívnejšiu farbu.

Keďže je vhodná na tvarovanie, môžete ju vysadiť pozdĺž celého plota alebo kombinovať s inými druhmi. V niektorých dvoroch ju možno vidieť ako samostatný strom. Vysádza sa na slnečné alebo polotienisté miesta. Na dobré zakorenenie potrebuje stredne vlhkú pôdu (treba sa vyhnúť výsadbe v blízkosti stojatej vody), neutrálnu alebo kyslú pôdu (hodnota pH).

Tuja západná Smaragd je odolná voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, najmä silnému vetru a výrazne nízkym teplotám počas zimy.

Thuja occidentalis Columna (tuja západná Columna) patrí medzi tuje najrýchlejšie rastúce – ročný prírastok môže byť okolo 50 cm. Nerastie do šírky, dosahuje maximálnu šírku 1 meter. Pre svoj stĺpovitý tvar je známa aj ako stĺpovitá tuja. Tento druh tuje je veľmi odolný. Okrem toho, že tvorí živý plot, sa používa aj ako bariéra proti vetru. Dá sa vysádzať aj do žardiniér a väčších črepníkov.

Ihličie je v jeseň svetlejšie zelené so žltými odtieňmi. Pri výsadbe je potrebné zabezpečiť slnečné miesto. Bude sa jej dariť aj v polotieni, no v tom prípade bude mať o niečo menej ihličia svetlejších odtieňov. Vyhovujú jej rôzne druhy pôdy, dôležité je zabezpečiť dobrú drenáž.

Cena tuje závisí od druhu a veľkosti rastliny. Tuja západná Smaragd s výškou 50 – 70 cm bude stáť cca 6 EUR, 80 - 100 cm sadenica cca 12 EUR, tuja s výškou 200 – 220 cm asi 80 EUR. V mnohých škôlkach môžete nakúpiť väčšie množstvo za akciovú cenu. Tuja stĺpovitá stojí približne rovnako ako tuja západná.

Vavrínovec lekársky ako živý plot

Vavrínovec (Prunus laurocerasus) dostal svoje meno podľa vzhľadu. List tejto rastliny totiž pripomína vavrínový list, a plod je bobuľa tmavej farby pripomínajúca čerešňu. Ide o hustý vždyzelený ker pochádzajúci z hraníc východnej Európy a západnej Ázie, ktorý našiel široké uplatnenie v záhradníctve – vavrín čerešňový je ideálny na vytváranie živých plotov.

Má kožovité a lesklé listy, horná časť listu je tmavozelená a spodná bledozelená. Listy sú elipsovité, mierne zubaté a navrchu špicaté. Rastlina je atraktívna a zelená po celý rok, poskytuje ochranu dvora po celých 12 mesiacov. Okrem dekoratívnych, nápadných listov upútajú pozornosť aj kvety vavrínovej čerešne. Kvitne v máji. Malé biele voňavé kvety tvoria súkvetia. 

Vavrínovec dosahuje výšku 2 m až 6 m, v závislosti od podmienok výsadby. Je to rýchlorastúca rastlina, za rok narastie 30 až 60 centimetrov, za 3 roky môže narásť asi 1,50 metra.  

Je to veľmi odolný druh, ktorý dobre rastie v mestskom prostredí, odoláva znečistenému mestskému ovzdušiu, smogu. Vavrínovec lekársky možno vysádzať na slnečné, polotienisté aj tienisté miesta, v tieni však bude rásť pomalšie a jeho konáre budú dlhšie, preto sa odporúča vysádzať ho, ak to podmienky dovoľujú, na miesto s množstvom slnečného svetla a tepla. Odoláva silnému vetru, nízkym teplotám (do -25 stupňov), je však menej odolný voči mrazu. Môže sa stať, že dlhotrvajúci mráz poškodí listy (najčastejšie mladé), na jar sa však rastlina bez problémov zotaví, začnú vyrastať nové výhonky.

Veľkým plusom vavrínovca lekárskeho je, že veľmi dobre znáša rez. Zrezáva sa na výšku a šírku, aby bola rastlina čo najbujnejšia, s množstvom výhonkov na každej vetve.

Orezávanie je dôležité najmä v prvých rokoch rastu, aby rastlina vytvorila hustý plot a lepšie sa rozkonárila. S orezávaním sa odporúča začať rok po výsadbe. Keď sú rastliny mladé, prvý rez treba urobiť v marci a druhý po odkvitnutí, v máji.

Pokiaľ ide o výsadbu, vavrínovec môžete zasadiť skoro na jar, koncom marca alebo začiatkom jesene. Sadenice treba vysádzať na vzdialenosť 40 – 50 centimetrov alebo 3 – 4 rastliny na bežný meter, po troch rokoch rastliny sa rozrastú a vytvoria plot.

Sadenice vysoké 40 cm sú približne 10 EUR, 80 - 100 cm sú orientačne 16 EUR, 100 – 120 cm sú cca 25 EUR.

Tis ako druh vždyzeleného živého plota

Tis v prírode dosiahne výšku 15 až 20 metrov, ako živý plot však spravidla nepresahuje 5 metrov. Patrí medzi pomaly rastúce rastliny, preto je najlepšie kúpiť väčšiu sadenicu (dorastie asi 20 cm za rok). Mnohé tisy pripomínajú skôr hustý krík ako strom.

Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že samčie a samičie šišky rastú na samostatných stromoch. Na samičích rastlinách sa objavujú červené bobule. Orezávať možno tenšie a mladšie konáre, pričom treba dávať pozor, aby sa nepoškodil základný tvar. Výsledkom je kompaktná rastlina s hustým nepriehľadným ihličím, ktorá pripomína sochu.

Tis mimoriadne dobre znáša orezávanie a tvarovanie, často sa používa na vytváranie živých plotov.

Tis možno vysádzať aj s nižšími vždyzelenými rastlinami, nízko kvitnúcimi kríkmi, ružami...

Tis sa môže dožiť vysokého veku, je považovaný za jednu z najdlhšie žijúcich drevín v Európe. V Škótsku boli nájdené 2000-ročné tisy.

Na dlhých vzpriamených konároch je tmavozelené a lesklé ihličie. Kôra stromu mení farbu z červenohnedej na sivohnedú a v priebehu rokov sa začína olupovať. Tisu sa bude dariť v akomkoľvek type pôdy, ktorá je dobre odvodnená. Vyhovujú mu slnečné aj tienisté polohy a znesie extrémne nízke teploty až do -25 °C. Mladé konáre však môžu poškodiť skoré jarné mrazy. Toleruje mestské podmienky.

Cena stĺpovitého tisu 30 - 40 cm je cca 12 EUR, za tis s výškou 90 cm zaplatíte cca 55 EUR.

Živý plot z fotínie

Ide o rýchlo rastúci vždyzelený druh vhodný do živých plotov. Tvarom a farbou listov je podobný vavrínovcu, jeho jedinečnosť je však v mladých výhonkoch červenej farby, ktoré časom nadobúdajú tmavšie odtiene. Pri pohľade z diaľky vyzerá živý plot z fotínie ako keby bol preplnený kvetmi. Je dôležité fotíniu pravidelne orezávať, aby mala čo najviac červených výhonkov.

Fotínia (červienka) má rada slnečné alebo polotienisté polohy. V tieni nebudú mať výhonky intenzívnu červenú farbu, ale budú bledšie. Na jar kvitne drobnými bielymi kvietkami s intenzívnou vôňou. V závislosti od intenzity rezu je jej výška od 1,5 do 3 m, do šírky dorastá od 1,8 do 2,5 m.

Fotínia potrebuje priepustnú pôdu, kŕmenie nie je potrebné, pokiaľ nie je vysadená na pôde chudobnej na živiny. Odoláva teplotám do -15 °C. Ak sa vysádza na jar, treba jej zabezpečiť väčšie množstvo vody.

Odporúča sa fotíniu mulčovať, aby sa znížila strata vlhkosti z pôdy a zabránilo rastu buriny.

Za sadenicu fotínie v črepníku s výškou 40 až 50 cm treba zaplatiť okolo 15 EUR, fotínia na kmienku s výškou 130 až 140 cm stojí orientačne 200 EUR.

Ak sa rozhodnete prenechať úpravu okolia domu alebo realizáciu živého plota, jeho sadenie a prerezávanie, na profesionálov, je vám k dispozícii množstvo realizátorov tohto typu prác. Cena plánu úpravy záhrady je okolo 600 EUR. Okrem usporiadania rastlín, sú do plánu zahrnuté napr. betónové schody a oporné múry, dláždenie a pokládka obrubníkov. Projekt obsahuje výsadbu, vydláždenie okolia, cesty v mierke 1 : 100.  Odborníci na záhradníctvo a záhradnú architektúru preskúmajú terén, navrhnú novú alebo upravia už existujúcu záhradu. Výsadba si najskôr vyžaduje návštevu odborníka, ktorá potrvá hodinu až dve, koľko je potrebné na obhliadku lokality a predbežnú dohodu. Cena sadeníc a práce závisí od náročnosti požiadaviek, nevyhnutných prác, veľkosti pozemku a druhu rastlín, ktoré si vyberiete.

Komu zveriť úpravu dvora? Pošlite dopyt vhodným a ohodnoteným odborníkom na terénne úpravy vo vašom okolí – zadarmo a nezáväzne!