1. Plesne a vlhkosť v miestnosti – všeobecné informácie

1.1. Optimálna vlhkosť v miestnosti

Vzduch má v sebe určité množstvo vody, ktoré nazývame vlhkosť. Pre ideálny život potrebuje človek vlhkosť 40 až 60 %. Optimálna relatívna vlhkosť je teda 50 %. Ak je vlhkosť v miestnosti príliš nízka, spôsobuje vysušovanie, podráždenie a následne až krvácanie z nosovej sliznice a pokožky, naopak, príliš vysoká vlhkosť vedie k ochoreniam dýchacích ciest.

1.2. Príčiny vzniku vlhkosti

Vlhkosť ľudia vylučujú do prostredia vlastnými metabolickými procesmi, dýchaním a potením, ktoré je zvýraznené najmä pri fyzickej aktivite. Veľa vlhkosti vzniká pri sprchovaní, kúpaní a varení, najmä ak vriace hrnce neprikrývame pokrievkami, ale vylučujú ju aj izbové rastliny a mokré prádlo, ktoré schne. Najväčší problém v každej stavbe však môže spôsobiť vlhkosť v samotnej konštrukcii, ktorá sa v dôsledku zlej hydroizolácie zadržiava a následne prechádza do priestoru. Vlhkosť v miestnosti ovplyvňuje aj vlhkosť vonkajšieho vzduchu, ktorá je vyššia na jeseň, v zime a skoro na jar, kedy je najviac zrážok. Suchý vzduch je cítiť v lete a vo veľmi chladných a slnečných zimných dňoch, keď je relatívna vlhkosť vzduchu veľmi nízka.

1.3. Miestnosti s vyššou vlhkosťou

V závislosti od použitia a účelu majú rôzne miestnosti rôznu vlhkosť. Najvyššia vlhkosť bude určite v kúpeľni, kde sa sprchujeme, najmä ak je kúpeľňa nízka, bez okien a zatvorená dverami. Na vysokú vlhkosť v kúpeľni nás upozorňujú zarosené sklá sprchovacieho kúta a zrkadlá. Vyššia vlhkosť bude aj v kuchyni, kde sa voda pod vplyvom kúrenia rýchlo vyparuje a v zimnej záhrade, kde je veľa rastlín, ktoré sa pravidelne polievajú. V týchto miestnostiach musíme dbať najmä na správnu reguláciu vlhkosti, ktorá bude podrobnejšie opísaná nižšie. V každom prípade by všetky miestnosti mali byť po akejkoľvek činnosti, ktorá zvyšuje relatívnu vlhkosť v priestore, dobre vetrané.

1.4. Biologické charakteristiky plesní na stenách

Pleseň na stene patrí do kategórie plesní, to sú tie druhy húb, ktoré vytvárajú hýfy (na rozdiel od guľovitých  húb, ktoré rastú ako kvasinky a makroskopických húb, ktoré nazývame huby). Kolónia plesní zložená z hýf, ktoré sú vzájomne prepojené do siete, sa správa ako jeden organizmus, odborne nazývaný mycélium. Plesne na stene sa delia na kapilárne a kondenzačné. Plesne na potravinách sa prirovnávajú k baktériám, pričom mnohé druhy vylučujú antibiotické zložky, ktoré moderná medicína úspešne využíva, zatiaľ čo iné vylučujú zdraviu škodlivé toxíny. Všetky plesne na svoj rast a vývoj potrebujú veľa vlahy a uzavretý priestor. Odhaduje sa, že na svete existuje 250 000 druhov plesní, z ktorých asi 100 000 bolo identifikovaných a asi 100 sa nachádza v našom  životnom prostredí.

1.5. Dôsledky vlhkosti a plesní na konštrukciu

Najhoršie, čo sa môže stať akejkoľvek konštrukcii, je pôsobenie vlhkosti alebo vody. Vlhkosť, ktorá sa dostane do konštrukcie v dôsledku nesprávnej alebo nedostatočnej hydroizolácie a v dôsledku prasklín, cez ktoré preniká voda, sa kondenzuje vo vnútri konštrukcie a materiál sa začína znehodnocovať, rozpadať. Konštrukcia sa stáva menej nosnou, menej stabilnou a menej vodotesnou, oceľová výstuž v železobetóne začne hrdzavieť, drevené konštrukcie začnú hniť, tehly sa začnú rozpadávať a oceľ aj napriek ochrane proti korózii pomaly chátra – nakoniec sa konštrukcia zrúti. To všetko znižuje bezpečnosť a kvalitu bývania a určite aj hodnotu nehnuteľnosti.

1.6. Pleseň je zdraviu škodlivá

Prvým a najzrejmejším dôsledkom vlhkosti v byte sú plesne, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v zime. Pleseň je zdraviu škodlivá a nebezpečná, ovplyvňuje bezpečnosť a kvalitu života Je dokázané, že aj veľmi malý počet spór môže spôsobiť alergickú reakciu a na plesne sú citlivé najmä bábätká a malé deti. Podľa odhadov odborníkov je až 5 % ľudí alergických na pleseň na stenách.

1.7. Vyššie náklady na vykurovanie

V neposlednom rade sú dôsledkom vlhkosti aj o niečo vyššie náklady na vykurovanie a chladenie, keďže vlhké konštrukcie sa oveľa dlhšie zahrievajú, čo je nepríjemné najmä v zimných mesiacoch.

2. Príčiny výskytu vlhkosti a plesní

2.1. Všeobecné príčiny

Plesne sa tvoria v tých miestnostiach, kde vlhkosť stúpa nad 80 % a dlhodobo pretrváva. Ak je teda v dome napr. neustále 80 % relatívna vlhkosť, na stenách sa tvorí kondenzácia už pri teplote steny 15,5 °C. Na vznik kondenzácie, resp. tvorbu vlhkosti a následne vznik plesní na stene vplýva dlhotrvajúca nadmerná vlhkosť v priestore a studené steny vo vnútri budovy.

2.2. Dom "nedýcha"

Veľkou nevýhodou moderných domov, takmer úplne opláštených a pokrytých tepelnou izoláciou a hydroizoláciou, je, že nedostatočne dýchajú, a v dôsledku toho sa vlhkosť v ich miestnostiach ťažko reguluje. Problémové sú navyše plastové okná, ktoré sú na rozdiel od drevených doslova vzduchotesné, neumožňujú prirodzenú výmenu vzduchu a reguláciu vlhkosti v miestnostiach. Aby bol umožnený prechod a regulácia vlhkosti, je potrebné pravidelne vetrať priestory, vetrať ich treba ihneď po zvýšení vlhkosti.

2.3. Tepelné mosty

Ďalšou príčinou zvýšenej vlhkosti a následne plesní v priestoroch sú studené povrchy. Najproblematickejšie sú rozdiely teplôt na určitých miestach, spôsobené tepelnými mostmi. Tepelný most je podľa definície miesto, kde je izolácia poškodená alebo nedostatočná, kde je prenos tepla príliš veľký, resp. kde sú tepelné straty najväčšie. Príčin vzniku tepelných mostov je mnoho, nachádzame ich najmä na spojoch rôznych materiálov, pri realizácii balkónov a terás, na styku zvislých stien so strechou, tiež sú spôsobené nedostatočnou alebo nesprávne nainštalovanou izoláciou,  napr. medzi oknom a dverami. Tepelné mosty môžu byť aj výsledkom zlého návrhu alebo vyhotovenia, hoci častejšie je to chyba nekvalitného vyhotovenia. Dom by nemal mať žiadny tepelný most, čomu sa najlepšie vyhnete dôkladným plánovaním detailov.

2.4. Neizolované základy

V starších domoch sú najčastejším problémom neizolované základy, čo je veľmi problematické v kombinácii s tepelnými mostami, na fasáde vzniká vlhkosť, ktorá sa postupne šplhá po stenách do vyšších poschodí (tzv. kapilárna vlhkosť), kde sa skôr či neskôr začnú na stenách budovy vytvárať plesne. Jediným liekom je správna sanácia. Dnes musia byť všetky základy, bodové aj pásové, dostatočne izolované. K vzniku kapilárnej vlhkosti by mohlo dôjsť len pri nesprávnej izolácii základov.

2.5. Trhliny

Trhliny v konštrukcii a na finálnych vrstvách domu (fasáda, strešná krytina) sú mimoriadne problematické, pretože cez ne preniká voda, ktorá sa následne kondenzuje a preniká stále hlbšie do konštrukcie a spôsobuje jej postupné chátranie. Konštrukcia stráca svoje mechanické vlastnosti a v konečnom dôsledku hrozí zrútenie domu. Drevo hnije, oceľová výstuž v betóne začne hrdzavieť, tehly sa začínajú rozpadávať... V prípade kondenzácie vody v konštrukcii plesní sa musíte najmenej obávať, horšie je to, že statická stabilita domu je skutočne minimalizovaná, ak sa problém neodstráni čo najskôr, bude ohrozená bezpečnosť bývania v takomto dome.

2.6. Vlhkosťou zasiahnuté konštrukcie domu

Ak parozábrana nie je správne nainštalovaná alebo nie je nainštalovaná vôbec, ak hydroizolácia nie je položená správne alebo je položená na nesprávnom mieste, môžete očakávať veľké problémy s kondenzáciou, stagnáciou vody a dokonca aj prenikaním vody (najmä zo strechy). Pri realizácii plochých striech je potrebné byť obzvlášť opatrní, keďže vnikanie vody do miestnosti okrem poškodenia konštrukcie a plesní spôsobuje aj poškodenie nábytku, parkiet, spotrebičov... Projekt musí presne definovať množstvá a kvalitu materiálov, ale aj spôsob a poradie ich inštalácie; pri pohľade z interiéru do exteriéru vrstvy plochej strechy by mali byť: dokončovacia (finálna) vrstva, parozábrana, tepelná izolácia, paropriepustná fólia, konštrukcia, hydroizolácia (môže byť aj v dvoch vrstvách), dokončovacie vrstvy alebo kombinácia určená projektantom podľa určitých špecifických parametrov.

3. Typy vlhkosti v budovách

3.1. Kapilárna vlhkosť

Kapilárne stúpajúca vlhkosť je nasávanie vlhkosti z vonkajšieho prostredia do konštrukcie. Najčastejšími príčinami sú dažďová voda, zatekanie a oslabená hydroizolácia. Kapilárne vzlínanie vlhkosti (vody) do konštrukcie je podobné ako keď namočíte handričku do vody a pozorujete, ako ostatné jej časti, ktoré vôbec neboli v kontakte s vodou, nasávajú vodu a voda stúpa stále vyššie, až kým nie je mokrá celá handra. Kapiláry v štruktúre materiálu, ktoré zdvíhajú vodu, sú zvyčajne také malé, že ich voľným okom nevidieť a dokážu zdvihnúť vodu až do výšky 6 m. Kubický meter betónovej steny dokáže absorbovať až 450 litrov vody. Ak sa nevykoná sanácia kapilárnej vlhkosti, stena splesnivie a konštrukcia sa postupne poškodzuje.

3.2. Kondenzačná vlhkosť

Vlhkosť vznikajúca kondenzáciou je v praxi veľmi bežná. Ide o vysokú vlhkosť, ktorá je v dôsledku trvalejšej záťaže dlhodobo prítomná v miestnosti. Takmer v každej domácnosti tento typ vlhkosti je bežný v okolí vaní, spŕch či umývadiel, medzi škárami obkladov v kúpeľni, kde sa voda zdržiava najdlhšie. Kondenzačná vlhkosť po určitom čase vedie k tvorbe plesní, ktoré v malom množstve, s akým sa stretávame v kúpeľni, sú zdravotne nezávadné, ale sú neželané a veľmi vytrvalé. Platí pravidlo, že v dôsledku tepelných mostov kondenzačná pleseň najskôr vzniká na najchladnejších miestach.

4. Sanácia vlhkosti a plesní

4.1. Odstránenie príčiny, nie iba následkov

Treba si uvedomiť, že sanácia vlhkosti a plesní v priestoroch si vyžaduje komplexné ošetrenie a predovšetkým sanáciu PRÍČINY problému, nie iba zmierňovanie a sanáciu následkov problému. Ak by sa aj podarilo pleseň zo stien odstrániť, v ďalšej sezóne by sa opäť objavila a problém by sa nevyriešil.

4.2. Izolácia stien a základov

Rozhodujúce je skontrolovať tepelnú vodivosť budovy a identifikovať prípadné tepelné mosty. Po nájdení všetkých tepelných mostov sa vykoná ich sanácia pridaním tepelnej izolácie na identifikované miesta, opravou trhlín a otvorov, ktoré prepúšťajú teplo. Ak sa však zistí, že poškodenie je také, že nie je možné ho opraviť, bude lepšie tieto časti (najčastejšie terasu alebo balkón) zbúrať a znova vyhotoviť.

4.3. Injektáž stien

Vnikanie vlhkosti do konštrukcie a tvorba kondenzátu v jej vrstvách vedie k nestabilite konštrukcie. Niekedy sa vlhkosť dostane do konštrukcie v dôsledku trhlín spôsobených pri zemetrasení, ale častejšie je príčinou zle zhutnený násyp pred výstavbou, deformácia základu v dôsledku nerovnomerného sadania základov alebo nevyhovujúcich veľkostí základov, vyplavovanie zeminy spod základov v dôsledku nedostatočného odvodnenia, postupné narúšanie konštrukcie vplyvom poveternostných podmienok, dažďa alebo aj nevhodne vybudovaná kanalizácia... V každom prípade príčin je veľa a sú rôznorodé, ale najdôležitejšie je, že sa dajú odstrániť, ak zareagujete včas.

Injektáž je proces, pri ktorom sa vzniknuté trhliny a diery vyplnia a spevnia tak celú konštrukciu stavby a zabránia pokračujúcemu prenikaniu vlhkosti do konštrukcie, čím sa dosiahne jej vodotesnosť. Na injektáž sa používajú rôzne materiály ako epoxidová živica (hlavne na opravy betónových konštrukcií), silikónová emulzia, polyuretány, ktoré sa používajú na riešenie veľkých poškodení, cementová injektážna hmota na spevnenie kamenných a kamenno-tehlových stien. Vďaka hydrofóbnym vlastnostiam injektovaná hmota čiastočne rieši aj problém s kapilárnou vlhkosťou základov.

4.4. Vykurovanie miestnosti

Nesprávne vykurovanie miestností, kde v našej neprítomnosti dochádza k úplnému ochladeniu domu a následnému rýchlemu opätovnému vykurovaniu, alebo kde sa mnohé miestnosti nevykurujú vôbec, vedie k vzniku podmienok pre zvýšenú vlhkosť a následnej tvorbe plesní. Vlhkosť a plesne potrebujú pre svoj rast chladné miestnosti, preto sa tam šíria z teplých, vykúrených priestorov. Aj keď nechcete v zime vykurovať všetky miestnosti, dbajte na to, aby sa v nich kúrilo aspoň minimálne a teplota v nich nikdy neklesla pod 5 až 7 stupňov Celzia.

4.5. Vetranie miestnosti

Vetranie všetkých miestností v dome je kľúčovým krokom k regulácii vlhkosti. Najkritickejšie sú miestnosti s vysokou vlhkosťou, ako je kuchyňa a kúpeľňa, problémom sú aj určité ročné obdobia, keď je veľa zrážok a nízke teploty, napr. zima. Najúčinnejším prirodzeným spôsobom vetrania je prievan, teda otváranie okien na protiľahlých stranách domu, aby bolo cítiť silnejšie prúdenie vzduchu vo všetkých miestnostiach. Týmto spôsobom je možné veľmi rýchlo a efektívne vyvetrať celý dom, len pri prievane treba dávať pozor na búchanie dverí a okien, aby sa nerozbili. Každý obytný priestor treba vetrať každý deň, aspoň raz denne na niekoľko minút a miestnosti so zvýšenou relatívnou vlhkosťou v prípade potreby aj viackrát. V prípade, že máte nainštalovaný vetrací systém s rekuperáciou, nemusíte robiť prievan, pretože optimálnu vlhkosť vzduchu udržujú samotné zariadenia.

4.6. Dosky z kremičitanu vápenatého

Bežné OSB dosky pri kontakte s vlhkosťou napučiavajú a skolabujú. Vďaka vysokej zásaditosti kremičitano-vápenaté dosky zabraňujú rastu plesní a zároveň pôsobia ako izolačný materiál. Sú hygroskopické, čo znamená, že viažu prebytočnú vlhkosť v miestnosti a preto sú dobrým riešením na zníženie a reguláciu relatívnej vlhkosti v miestnosti.

4.7. Elektroosmóza proti kapilárnej vlhkosti

Ide o proces, ktorý prebieha bez použitia akýchkoľvek chemikálií a jeho cieľom je obrátiť kapilárne prúdenie vody, čo by následne spôsobilo, že sa voda začne pohybovať opačným smerom, späť k zemi. Elektroosmóza je založená na technike pulznej rezonančnej elektroosmózy, ktorá sa vykonáva prístrojom, ktorý určuje rezonančnú frekvenciu navlhčenej časti steny a následne obracia kapilárne prúdenie vlhkosti elektrickými prúdmi. Vďaka tomuto procesu sa kapilárna vlhkosť skutočne začne pohybovať, späť do zeme. Elektroosmóza výrazne zlepšuje energetickú hospodárnosť budovy a znižuje množstvo vlhkosti v stenách. Samotný proces je ekonomický a odolný. Ide o odstránenie kapilárnej vlhkosti bez chemikálií alebo iných toxických materiálov, takže je proces šetrný k životnému prostrediu a bezpečný pre človeka. Keď zariadenie dosiahne plný výkon, pôsobí vo výnimočnom priemere 32 metrov, čo znamená, že systém zároveň vystačí na viac miestností, a pri menších budovách vystačí na celú budovu. Ak je objekt väčší, na viacerých miestach je nainštalovaných viacero zariadení. Tento systém je užitočný najmä tam, kde nie sú povolené väčšie zásahy do budovy, napr. z dôvodu  ochrany pamiatok.

5. Zmiernenie následkov

5.1. Odstránenie následkov

Už sme spomenuli, že jediný spôsob, ako odstrániť vlhkosť a plesne v miestnosti, je odstrániť príčinu ich vzniku. Jednorazové odstránenie plesní vôbec nepomáha, pretože sa čoskoro objavia znova. Je však dobré vedieť, čo sa s tým môže urobiť, aby ste zmiernili príznaky problému alebo problém vyriešili, najmä ak plánujete kompletnú rekonštrukciu svojho domu.

5.2. Odvlhčovače

Odvlhčovače sú väčšie elektrické zariadenia, ktoré viažu prebytočnú vlhkosť v miestnosti. Prístroj funguje tak, že sám meria a sníma relatívnu vlhkosť miestnosti, ktorú potom pri prekročení optimálnej hodnoty do seba „nasáva“.

5.3. Zvlhčovače

Zvlhčovače vzduchu sa starajú o to, aby vlhkosť v miestnosti nebola príliš nízka. To je obzvlášť nepríjemné vo veľmi chladných, ale suchých a slnečných zimných dňoch, kedy vlhkosť v byte klesne pod 35 %, čo spôsobuje podráždenie slizníc dýchacích ciest, nosa, očí a pokožky a v takomto prostredí je veľmi nepríjemné žiť. Zvlhčovače zistia množstvo vlhkosti vo vzduchu a z času na čas uvoľnia potrebné množstvo vlhkosti do ovzdušia. 

5.4. Prostriedok proti plesniam

Na trhu je kopa odstraňovačov plesní a chemikálií a v podstate všetky sú na báze agresívnych kyselín. Prípravok treba nastriekať na povrch a nechať pôsobiť tak dlho, ako odporúča výrobca v informáciách na obale (zvyčajne asi 10 minút), potom povrch treba utrieť handričkou. Najagresívnejšie sú čistiace prostriedky na čistenie plesní z podláh a škár medzi obkladmi v kúpeľni a menej agresívne sú prostriedky na odstraňovanie plesní z povrchov stien. Odstránenie plesne obyčajnou vodou a saponátom neprichádza do úvahy, pretože sa tým nič nedosiahne.  Pozor, tieto prípravky by sa nemali používať v blízkosti izbových rastlín a na kovové povrchy!

5.5. Maľovanie

Maľovanie neodstraňuje príčinu, ale môže poslúžiť na rýchle a jednoduché riešenie následkov, čím sa dočasne zvyšuje kvalita bývania. Po odstránení plesne možno plesnivé steny natrieť vápnom, ktoré pôsobí antisepticky alebo dezinfekčne. Na trhu sa dnes dajú kúpiť aj farby proti plesni a vlhkosti.