1. Reštaurovanie nábytku – čo potrebujete vedieť?

1.1. Čo je starožitný nábytok

Slovné spojenie starožitný nábytok zahŕňa všetok nábytok, ktorý bol vyrobený pred desaťročiami alebo dokonca storočiami, teda v niektorých iných historických obdobiach. Starožitný nábytok je v zásade taký, ktorý má aspoň 40 a viac rokov. Starý nábytok má často zvláštnu sentimentálnu hodnotu a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Často slúži niekoľkým generáciám v jednej rodine. Určité kusy starožitného nábytku majú okrem obdivuhodného veku aj osobitný historický význam, ktorý mu len zvyšuje hodnotu. Takéto kusy nábytku sa často nachádzajú v múzeách a zámkoch, menej často v súkromných domoch, s výnimkou vášnivých zberateľov starožitností.

1.2. Reštaurovanie nábytku

Nábytok je potrebné obnoviť, keď je v príliš zlom stave na to, aby sme ho mohli aj ďalej používať, alebo keď ho chceme dať do pôvodného stavu bez toho, aby sme zničili jeho starožitnú patinu. Reštaurovanie nábytku je náročný proces, ktorý si vyžaduje zručného remeselníka, s množstvom skúseností a vedomostí, a navyše musí mať reštaurátor aj cit, aby každý kus nábytku obnovil v súlade s pôvodnými výrobnými technikami z obdobia, v ktorom nábytok vznikal. Z tohto dôvodu dôrazne odporúčame túto prácu prenechať profesionálom. Ak sa sami pokúsite reštaurovať nábytok, môžete spôsobiť nenapraviteľné škody, ktoré nebude možné opraviť a nábytok bude navždy zničený.

1.3. Výhody reštaurovania

Ak je reštaurovanie vykonané správne a primerane, životnosť jednotlivých kusov nábytku sa minimálne zdvojnásobí. Je to veľmi dôležité, pretože len tak sa zachráni pred skazou a pred ďalšími negatívnymi vplyvmi prostredia. Okrem toho správnou a odbornou obnovou sa starožitnému kúsku nábytku vráti jeho pôvodný vzhľad, krása a patina, ktorá sa vytvárala desaťročiami a storočiami. Jeho hodnota je nenahraditeľná a neopakovateľná, pretože vypovedá o tom, z ktorej doby nábytok pochádza. Práve táto patina oddeľuje starý nábytok od nového a dodáva mu osobité čaro. Správna oprava teda zvyšuje hodnotu nábytku. Reštaurovaním sa v neposlednom rade prinavracia nábytku aj úžitková hodnota, aby ho bolo možné aj ďalej používať.

1.4. Degradácia dreva

Ako všetky materiály, aj drevo sa začína časom rozpadať. Na degradácii dreva sa najviac podieľajú nepriaznivé klimatické faktory, najmä vysoká vlhkosť v miestnosti, ktorá urýchľuje hnilobu a rozvoj hmyzu, na dreve sa objavujú aj špecifické plesne a huby. Aby sa predišlo ďalšej degradácii dreva, je potrebné ho čo najskôr obnoviť, odstrániť poškodenia, a potom ho primerane chrániť a ošetrovať.

2. Pravidlá pre reštaurovanie nábytku

Pokiaľ ide o reštaurovanie nábytku, je potrebné nábytok najskôr dobre vyčistiť. Následne treba pristúpiť k odstraňovaniu a čisteniu sekundárnych náterov, pričom treba dávať pozor, aby sa nepoškodila pôvodná patina pod nimi. Na reštaurovanie starého nábytku je potrebné vždy použiť také lepidlá a nátery, aké boli použité v čase výroby originálu. Len tak možno dosiahnuť najpribližnejší výsledok. Je potrebné rešpektovať aj pravidlo reverzibility, čo znamená, že všetky použité materiály, chemikálie a procesy je možné z nábytku jednoducho a rovnakým spôsobom odstrániť. Netreba zabúdať, že reštaurovanie znamená zachovanie a konzervovanie nábytku, nie menenie a dopĺňanie prvkov, ktoré originál nikdy nemal. Zásahy akéhokoľvek druhu preto treba obmedziť na minimum.

2.1. Starý nábytok sa nesmie brúsiť

Ak starý nábytok obrúsime, môžeme spôsobiť nenapraviteľné škody, pretože sa stratí jeho patina, ktorá mu dodáva kvalitu a hodnotu. Tým sa navždy stratí čaro a jedinečnosť originálu, ktorý robí takýto nábytok výnimočným a hodnotným. Ak je napríklad dyha odstránená zo starožitného kusu, taký nábytok bude úplne zničený a zmenený. Brúsenie nábytku z masívneho dreva môže spôsobiť iný typ problému, odstránenie vrchnej, ochrannej vrstvy môže otvoriť dierky, ktoré v dreve zanechali červotoče a iný hmyz.

2.2. Lepidlo na lepenie

Kedysi sa na spájanie (lepenie) nábytku používalo lepidlo živočíšneho pôvodu (glej kožný, šľachový, kopytový, kostný, vyrábaný z kože, šliach, kopýt, kostí jatočných zvierat alebo  rybích kostí). Ak chcete každý kus nábytku čo najviac priblížiť pôvodnému vzhľadu, odporúča sa použiť také lepidlá, aké sa používali v dobe vzniku nábytku. Len tak sa zachová vzhľad originálu. Existuje viacero druhov živočíšnych lepidiel, ktoré môžu byť v súčasnosti použité pri reštaurovaní nábytku.

2.3. Šelaková politúra

Šelaková politúra je určená na ochranu dreva. Zvýrazňuje prirodzenú krásu dreva. Šelak je prírodná živica, produkt látkovej výmeny samičiek ázijských červcov, používaná na výrobu liehových a izolačných lakov, politúr, tmelov a podobne. Šelakové vločky sa dajú kúpiť v špecializovaných predajniach maliarskeho a reštaurátorského príslušenstva. Pred použitím sa musia rozpustiť v alkohole, ak ešte nie sú rozpustené, a potom sa šelaková politúra nanáša na drevený povrch nábytku, pokrytý bavlnou alebo ľanom, vlnenou handričkou. Okrem leštenia používame aj pemzu (prírodný porézny kameň) na vyplnenie pórov dreva a olej na leštenie povrchu. Aplikácia šelakovej politúry si vyžaduje veľa skúseností a hlbokých znalostí, ktoré sa dnes čoraz viac vytrácajú. Od 60. rokov 20. storočia je stolárov reštaurátorov, ktorí túto zručnosť ovládajú, čoraz menej.

2.4. Červotoč v nábytku

O prítomnosť červotočov a hmyzu v nábytku svedčia drobné dierky na povrchu, na základe ktorých však nemôžeme zistiť, či sa červotoč v dreve ešte nachádza, alebo ide o staré dierky bez hmyzu. Či sa v nábytku skutočne nachádzajú živé červotoče, zistíme pozorovaním kôp prachu na povrchu nábytku a pod nábytkom a občas počujeme aj červotoč ako hryzie drevo. Ak sa nábytok niekoľko rokov nečistí, pri premiestňovaní sa môže dostať na povrch jemný prach, ktorý zanechali červotoče, čo nesvedčí o prítomnosti aktívneho hmyzu.

Ak zistíme, že sú v dreve prítomné živé červotoče, máme niekoľko postupov, ako zakročiť. Ak sú červotoče prítomné iba na určitých miestach, ktoré sa dajú ľahko identifikovať, môžu byť zabité injekciou insekticídov. Ak je však dierok priveľa a chcete pre každý prípad ochrániť celý kus nábytku, je najlepšie ho úplne natrieť insekticídom, zabaliť do fólie a nechať aspoň mesiac odstáť. Keď nábytok odbalíte, odporúča sa nechať ho niekoľko dní vonku pod strechou, aby sa dobre vyvetral, a potom ho umiestniť na požadované miesto v interiéri. Pred použitím insekticídov si pozorne prečítajte všetky pokyny výrobcu a podľa pokynov sa správne chráňte, pretože môžu byť veľmi škodlivé pre zdravie.

2.5. Tmelenie dierok v dreve

Dierky po červotoči nevyžadujú tmelenie. Tieto dierky dodávajú nábytku zvláštne čaro, ktoré je žiaduce a atraktívne. Kedysi tieto dierky dokonca stolári kopírovali a umelo ich rekonštruovali, aby nábytok vyzeral starší, a teda aj hodnotnejší. Dierky po črvotoči preto nie je potrebné skrývať, pretože svedčia o autentickosti produktu.

2.6. Pieskovanie starého nábytku

Pieskovanie odstráni vrchnú vrstvu dreva. Keďže sa pri tomto procese spolu s vrchnou vrstvou odstráni aj pôvodná patina a dekorácie, pieskovanie pri starožitnom nábytku nie je žiaduce. Pieskovaním profily, vyrezávané kusy nábytku či vyrezávané detaily a iné dekorácie strácajú  svoj tvar. Ďalším dôvodom, prečo sa pieskovanie starého nábytku neodporúča je, že povrch je po pieskovaní extrémne drsný, čo urýchľuje hromadenie prachu a nečistôt, a takýto povrch sa navyše veľmi ťažko čistí. Navyše je tu problém s ďalším opracovaním a reštaurovaním nábytku, pretože z pieskovaného nábytku sa ťažšie odstraňujú nátery. Pieskovanie teda spôsobuje veľa škody, preto sa mu treba vyhnúť.

3. Údržba starého nábytku

3.1. Vhodná vlhkosť v miestnosti

V čase, keď starý nábytku bol vyrobený, neexistovali žiadne moderné vykurovacie systémy, ako ich poznáme dnes. Preto treba dávať pozor, aby nábytok nebol umiestnený na príliš suché miesto, lebo by drevo mohlo časom úplne vyschnúť. Netreba ho však umiestňovať ani do vlhkej miestnosti, pretože drevo začne hniť, čo urýchli rozklad nábytku.

3.2. Utieranie prachu

Nábytok by sa mal utierať iba utierkami určenými na tento účel. Tie majú zvyčajne mierne nabitý povrch, ktorý zachytí čiastočky prachu. Na utieranie prachu sa môžu použiť aj staré bavlnené tričká, no prach sa na nich nebude držať rovnako efektívne. Po utretí prachu z nábytku treba utierku (handričku) vyprášiť vonku a potom vyprať.

3.3. Čistenie povrchu

Nábytok utierame len vlhkou handričkou, nie saponátmi ani žiadnymi inými čistiacimi prostriedkami, a potom znova utierame obyčajnou, bavlnenou handričkou. Rozhodne sa vyhnite použitiu rôznych druhov sprejov alebo akýchkoľvek iných moderných čistiacich prostriedkov, pretože sú príliš agresívne na jemný, starý nábytok.

4. Oprava ťažko poškodených kusov nábytku

Ak je nábytok naozaj vážne poškodený, treba najskôr zistiť, či má reštaurovanie vôbec zmysel. Ak chýbajú kľúčové prvky alebo dokonca celé časti nábytku, nedokážu ho skutočne obnoviť a vrátiť do pôvodného stavu ani tí najzručnejší a najskúsenejší remeselníci. Teoreticky a technicky takáto možnosť vždy existuje, ale výsledok nemusí byť uspokojivý a samotný proces opravy bude oveľa drahší. Obnova alebo oprava nemá zmysel, ak by samotný proces stál viac, ako by v konečnom dôsledku stál obnovený nábytok. Veľmi poškodený starožitný nábytok sa reštauruje len vtedy, ak ide o mimoriadne vzácne a historicky významné kusy alebo ak má kus nábytku výnimočnú sentimentálnu hodnotu, a jeho majiteľ nešetrí peniazmi, zaplatí  toľko, koľko reštauratér pýta.

5. Ako rozlíšiť originál od falzifikátu?

Mnoho ľudí sa obáva, že dnešné sofistikované reštaurátorské techniky sťažujú odlíšenie falzifikátu od originálu, keďže sa nábytok dá ľahko opracovať tak, aby vyzeral oveľa staršie, ako v skutočnosti je. Tieto obavy sú, samozrejme, na mieste, keďže odlíšiť originál od falzifikátu je niekedy naozaj ťažké. Ak si nie ste istí, odporúčame vám poradiť sa s odborníkom. Inak sa originál dá najľahšie identifikovať, ak poznáme charakteristiku techník doby, v ktorej mal byť nábytok vyrobený, špecifiká určitých výrobcov nábytku a podobne. Napríklad, keď ide o hrúbku dyhy, tá v baroku bola hrubá až 5 mm, a potom sa hrúbka postupne zmenšoval, na 0,5 mm. Ak niekto tvrdí, že nábytok bol vyrobený v období baroka, a nábytok má len 1 mm hrubú vrstvu dyhy, vieme, že ide o falzifikát. Hrúbka dyhy sa vďaka pokroku v technike, ktorá to umožňovala, postupne stenčovala a takéto technológie v období baroka ešte nepoznali.

6. Náklady na reštaurovanie

Koľko bude stáť obnova nábytku závisí od mnohých faktorov, z ktorých najdôležitejším je určite jeho aktuálny stav. Silne poškodené kusy sú náročnejšie na opravu a opracovanie a značne predražujú celý proces. Ak cena práce prevyšuje konečnú hodnotu nábytku, jednoducho sa to neoplatí. Ďalším dôležitým faktorom je stav konštrukcie, teda kovania na nábytku. Ak je kovanie zle zachované, môže byť potrebná kompletná výmena, ktorá celú prácu určite predraží.