1. Kamenná dlažba – všeobecné informácie

1.1 Použitie prírodného kameňa v stavebníctve

V posledných rokoch popularita prírodného kameňa rastie a interiéry s dlažbou z prírodného kameňa sú stále obľúbenejšie. Prírodný kameň sa stáva obľúbenou voľbou pre obklady stien a podláh.

Okrem dreva je určite najstarším stavebným materiálom prírodný kameň. Pretože je v prírode dostupný takmer vo všetkých geografických oblastiach, zachoval sa dodnes ako dôležitý stavebný materiál. Vysoká hustota a tvrdosť prírodného kameňa sú vlastnosti, ktoré vplývajú na jeho životnosť a možnosť používania kamenných budov stovky rokov po výstavbe, ako aj dobre zachovaných kamenných podlahových krytín. Budovy, ktoré sú obohatené o prírodný kameň, sú považované za luxusné, nadštandardné.

1.2 Použitie kameňa v dejinách ľudstva

Kameň bol kedysi považovaný za základný stavebný materiál, ktorý bol široko používaný ako na dláždenie ciest (dobrým príkladom sú rímske cesty), tak aj na obklad vnútorných podlahových povrchov. V tom čase však existoval rozdiel v hodnote a význame určitých druhov kameňa a v spôsobe ich spracovania. Bohatí obložili podlahu najdrahšími a najcennejšími druhmi kameňa, ktoré boli vynikajúco a majstrovsky spracované, a potom boli položené v rôznych vzoroch, ktoré sa považovali aj za mimoriadne ukážky remeselnej zručnosti. Podlahy významných štátnych budov, palácov a samozrejme kostolov boli tiež obložené najlepším a najkrajšie opracovaným kameňom. V období baroka sa kladenie kameňa ešte viac rozšírilo a všetko začali obkladať kameňom vrátane múrov. Pokládka kameňa je aj dnes považovaná za nadštandardnú, luxusnú.

1.3 Ktoré povrchy by mali byť obložené kameňom?

Dnes pri kladení kameňa platí, že menej je viac a že je najlepšie vyložiť kameňom len určité, starostlivo vybrané povrchy. Prakticky to znamená, že by sa malo v každom zmysle zabrániť akumulácii prvkov obložených kameňom, preto sa odporúča kameňom obložiť iba niektoré povrchy alebo ich časti. Najčastejšie kameňom pokrývame povrchy podláh, menej často aj zvislé povrchy – povrchy stien. Použitie kameňa na povrchy stien je najbežnejšie v kúpeľniach a podlahové povrchy obložené kameňom nájdete vo všetkých miestnostiach bez ohľadu na ich účel, aj keď sa častejšie vyskytujú v kuchyni, kúpeľni alebo na chodbe.

1.4 Výhody kladenia kameňa

Kladenie kameňa má mnoho výhod. Určite najväčšou výhodou kladenia kameňa je trvanlivosť povrchu, či už je to podlaha alebo stena. Vďaka výnimočnej pevnosti prírodného kameňa bude povrch podlahy veľmi odolný voči nárazom, poškriabaniu a inému mechanickému poškodeniu. Použitý kamenný obklad taktiež zvyšuje hodnotu každého domu, pretože ide o nadštandardný materiál. Kameň sa tiež ľahko udržiava, pretože kameň rôzne rozliate látky spravidla neabsorbuje, tie sa dajú rýchlo zotrieť vlhkou handričkou.

1.5 Nevýhody kladenia kameňa

Jedinou skutočnou nevýhodou kladenia kameňa je rozhodne cena. Samotný materiál, teda prírodný kameň, patrí k najdrahším materiálom na trhu a navyše práca s ním tiež stojí veľa. Spracovanie a kladenie kameňa je veľmi náročné, vyžaduje si zručných a skúsených remeselníkov. Neodporúčame vám, aby ste tieto  práce vykonávali sami, lebo riskujete zlý konečný výsledok. Nevýhodou kameňa je jeho citlivosť na určité chemikálie, ktoré môžu pri nevhodnom a nedostatočne chránenom povrchu kameňa korodovať citlivejšie druhy kameňa.

2. Druhy kameňov a ich využitie

Niektoré druhy kameňa sú v skutočnosti určitými druhmi hornín a delia sa na tri základné skupiny, teda vyvreté (magmatické), premenené (metamorfované) a usadené (sedimentárne) horniny. Tvrdosť, vzhľad a odolnosť voči mechanickému a chemickému poškodeniu, a následne vhodnosť na použitie, závisia od skupiny, do ktorej konkrétny kameň patrí. Pred kúpou je veľmi dôležité informovať sa o vlastnostiach jednotlivých požadovaných kameňov.

2.1 Magmatické horniny

Najbežnejšími horninami sú vyvreté alebo magmatické horniny, ktoré vznikli kryštalizáciou a ochladzovaním roztavenej magmy, žeravotekutej taveniny. Magma označuje taveninu pred jej výstupom na zemský povrch, kedy sa označuje ako láva. Horniny, ktoré vznikli výstupom lávy na zemský povrch sú vulkanické alebo sopečné horniny. Typickým predstaviteľom vyvretých hornín je žula (granit), ktorá sa aj vzhľadom na svoje minerálne zloženie najčastejšie používa. Žula je aj z technického hľadiska najdôležitejším druhom kameňa. Vďaka svojej tvrdosti a farebnej rozmanitosti, štruktúre a trvanlivosti je vhodná na všetky vnútorné a vonkajšie povrchy, obzvlášť na povrchy s veľkým mechanickým zaťažením, tiež na povrchy, ktoré sú vystavené poveternostným vplyvom a teplotným výkyvom. Na výrobu kamenných obkladov fasád sa môžu použiť rôzne druhy kameňa s rozdielnou veľkosťou a tvrdosťou. Najčastejšie sa na tento účel používa drvený prírodný kameň, hrubý až 2 centimetre. Okrem rozbitého a rezaného kameňa je aktuálne využívanie sekaného alebo rezaného kameňa vo forme väčších alebo menších pásikov.

2.2 Sedimentárne horniny

Druhou skupinou hornín sú horniny sedimentárneho pôvodu. Usadené alebo sedimentárne horniny vznikajú usadením a spevnením úlomkov zvetraných hornín alebo organických zvyškov alebo chemickými procesmi na zemskom povrchu alebo v sedimentačných panvách.  Pre väčšinu usadených hornín príznačná je vrstvovitosť, ktorá je spôsobená pribúdaním vrstiev. Táto skupina hornín zahŕňa ílovce, prachovce, zlepence, rohovce, vápence... Tieto horniny sa nachádzajú v rôznych vzoroch a tvaroch a často obsahujú kúsky kamienkov, mušlí,  dokonca aj fosílií. Sedimentárne horniny patria medzi citlivejšie a mäkšie horniny, ktoré sa tvrdosťou nedajú porovnať napr. so žulou. Vzhľadom na svoju citlivosť tieto druhy kameňa sa najčastejšie používajú na obkladanie vnútorných povrchov a na dekoráciu, niekedy aj na fasádu, ak je dostatočne chránená odkvapom.

2.3 Metamorfované horniny

Tretí typ predstavujú horniny metamorfného pôvodu. Premenené alebo metamorfované horniny vznikli prekryštalizovaním horniny vplyvom tlaku alebo teploty. Tento proces sa nazýva metamorfóza. Ide o proces v ktorom sa staršie (vyvreté, usadené alebo premenené) horniny prispôsobujú novým fyzikálnym podmienkam. Pri tejto premene horniny zostávajú v tuhom stave, nikdy neprichádza k ich roztaveniu. Tento typ hornín je považovaný za silnejší ako sedimentárne horniny, ale slabší ako vyvreté horniny.

Najznámejšie metamorfované horniny sú mramor a bridlica. Mramor je považovaný za jeden z najpoužívanejších materiálov, ktoré dostávajú meno podľa miesta pôvodu. Vďaka svojmu atraktívnemu a luxusnému vzhľadu sa používa predovšetkým v interiéri ako kameň na podlahové a stenové krytiny. Bridlica sa používa na opláštenie oporných múrov, konštrukčných stĺpov a podlahových povrchov.

3. Proces kladenia kameňa

3.1 Ideálny čas na pokládku

V lete sa odporúča položiť kamenný obklad na vonkajšie povrchy, pretože stupeň napínania kameňa je vtedy najvyšší, zatiaľ čo v interiéri kameň možno klásť aj v zime, ale iba vtedy, ak je miestnosť vyhrievaná a teplota nikdy neklesne pod 5 °C.

3.2 Príprava podkladu na pokládku kameňa

Predtým, ako začneme pokladať kameň, musíme si pripraviť základ, na ktorý ho položíme. Ak je kameň položený na vonkajšie povrchy, musí byť pripravený výkop, dôležitá je hĺbka výkopu, ktorá by nemala presiahnuť 20 cm. Pri pokládke na vonkajšie povrchy musí byť podklad tiež poriadne stvrdnutý a vyrobený v miernom svahu, aby odvádzal dažďovú vodu (2 %). Je potrebné vziať do úvahy aj príslušný počet drenážnych prvkov, medzi ktoré patria kanály, šachty, priekopy, odtoky a podobne.

Ak plánujeme kameň položiť v interiéri alebo na terasách, balkónoch, poter, na ktorý kameň bude položený, musí byť starostlivo vyrovnaný po celom povrchu. V prípade miestností, kde je potrebné zabezpečiť odtok vody, napr. kúpeľne alebo terasy, podklad treba pripraviť vo vhodnom sklone (2 %), aby voda mohla nerušene odtekať.

3.3 Postup pokládky kameňa

Keď je povrch vyrovnaný a pripravený, nasleduje položenie kamenných dosiek. Kameň musí byť úplne čistý a suchý. Pred pokládkou kameňa nie je zle urobiť výpočet a plán samotnej pokládky, určiť bod, v ktorom treba začať začneme s pokládkou, aby kamenný obklad vyzeral čo najkrajšie. Zároveň treba mať na pamäti „podlahové bariéry“, ako sú odtoky, šachty, schody a podobne, ktoré výrazne ovplyvňujú spôsob práce.

3.4 Lepidlo na kladenie kameňa

Na pokládku kameňa spravidla používame hrubovrstvové lepidlá. Voľba lepidla na kamenný obklad závisí od druhu kamenného obkladu, stavu podkladu a účelu povrchov (ak bude obklad v kontakte s vodou, musíme byť obzvlášť opatrní pri výbere lepidla!). Je zásadne dôležité, aby lepidlo ponúkalo 100 % priľnavosť povrchu a lepidla, čo umožňujú lepidlá so zvýšenou plasticitou so špeciálnym aditívom (zmäkčovadlo). 100 % kontaktový povrch zaisťuje, že obklad nemá žiadne miesta bez lepidla, kam by mohla preniknúť voda. Potom je dôležitá deformovateľnosť lepidla. Modul pružnosti napínania obkladu sa líši od modulu pružnosti napínania podkladu, čo znamená, že pri zmene teploty (podlahové/stenové vykurovanie a chladenie) sa podklad a obklad zmršťujú a rozťahujú odlišne, čo vedie k pohybu a praskaniu kamenného obkladu. Schopnosť kompenzovať tieto povrchové odchýlky má elastické lepidlo so zvýšenou deformovateľnosťou.

3.5 Škárovanie kamenných dosiek

Škárovanie je posledným krokom potrebným pri kladení kamenného obkladu. Na škárovanie prírodného kameňa je potrebné zvoliť flexibilnú a vodotesnú hmotu vhodnú pre prírodný kameň. Pred samotnou prácou je potrebné všetky škáry dôkladne očistiť, vysušiť a skontrolovať ich hĺbku. Balenie vždy obsahuje informácie o spôsobe použitia, preto tu nájdete návod na zmiešanie škárovacej hmoty a vody. Po zmiešaní v uvedenom pomere treba počkať niekoľko minút. Potom môžeme začať škárovať. Ako pri kladení keramických dlaždíc aj tu je dôležité použiť plastové krížiky alebo rozpery, aby všetky škáry vyzerali čo najrovnomernejšie. Je dôležité, aby nakoniec všetky škáry boli 100 % vyplnené.

3.6 Voľba farby škárovacej hmoty (malty)

Pri výbere farby škárovacej hmoty je žiaduce, aby bola farbe opracovávaného kameňa čo najviac podobná, pokiaľ zámerne nechceme zdôrazniť kontrast medzi škárovacou hmotou a kameňom. Pozor, škárovacia hmota na vzduchu postupne schne, takže na konečnú, správnu farbu  je potrebné chvíľu počkať. S čistením začíname až vtedy, keď škárovacia hmota úplne stvrdne

3.7 Tvary a povrchy kameňa

Prírodný kameň môže byť použitý v prírodných formách (napr. bridlica na oporné/podporné múry a podmurovanie), ale z praktických dôvodov sa zvyčajne používa rezaný a vhodne upravený. Technologické procesy spracovania kameňa môžu byť mechanické, ktoré zahŕňajú abrazívne a nárazové spracovanie, a nemechanické, t. j. tepelné, ako aj spracovanie ultrazvukom, laserom a vysokofrekvenčnými prúdmi. Ktorý proces bude použitý, závisí od účelu a vlastností, ktoré sa spracovaním majú získať. V každom prípade konečnou úpravou kamenných prvkov odstráni sa z vonkajšieho povrchu veľmi tenká vrstva kameňa. Povrch kameňa môže byť drsný, mierne drsný a hladký. Drsný drážkovaný protišmykový povrch sa používa v kúpeľni alebo v exteriéri a leštený alebo štukovaný v interiéri.

3.8 Rozmery kamenných dosiek

Rozmery obkladu sú rôzne a závisia od druhu horniny. Obvykle majú šírku alebo dĺžku 20 až 60 centimetrov, ale môžu byť aj väčšie. Odporúča sa, aby rozmery obloženia boli také, aby ich jeden alebo dvaja montéri mohli ľahko zdvihnúť.

4. Postupy kladenia kameňa

V zásade rozlišujeme tri postupy kladenia kameňa.

4.1 „Floating“ postup

Prvým je tzv. „floating“ (plávajúci) postup, pri ktorom sa na pripravený podklad nanáša stierkou tenká vrstva lepidla a potom sa na túto ešte nevysušenú vrstvu zubovou stierkou ihneď nanesie ďalšia hrubšia vrstva lepidla. Do takto nanesenej vrstvy lepidla, ktorá ešte nevyschla, sa položí a vtlačí kameň a upevní dreveným alebo gumovým kladivom.

4.2 „Back-buttering“ postup

Pri tomto postupe, na rozdiel od predchádzajúceho, sa lepidlo nanáša priamo na kamennú dosku – na zadnú stranu („buttering“ – mazanie) a potom sa umiestni na podklad. Tento postup je obzvlášť užitočný pri obkladaní kamennými obkladmi, ktoré sú nerovnomernej hrúbky.

4.3 „Buttering-floating“ postup

Tretí postup pri kladení kameňa je tzv. kombinovaný. Pri tejto technike sa lepidlo nanáša systémom „buttering-floating“ – zároveň na podklad a obklad, a potom sa kamenné dosky dreveným alebo gumovým kladivom upravia na miesto. Tento postup sa najčastejšie používa na kladenie kameňa na vonkajšie povrchy.

5. Pokládka kameňa svojpomocne

Pokladanie kameňa je považované za náročnú úlohu, ktorú je najlepšie prenechať odborníkom s dlhoročnou skúsenosťou. Proces kladenia kameňa pozostáva z niekoľkých krokov, ktoré si vyžadujú veľkú pozornosť a časté kontroly podkladu a kvality práce. Na kladenie kameňa sú potrebné aj špeciálne stroje, napríklad diamantový kotúč na rezanie a orezávanie kameňa, ktorý väčšina ľudí nemá uložený v garáži, a nákup sa kvôli vysokej cene za jediné kladenie kameňa neoplatí. Majstri to zvládnu oveľa rýchlejšie, profesionálnejšie a kvalitnejšie, so zárukami za svoju prácu, preto neodporúčame, aby ste pokladanie kameňa vykonávali svojpomocne.

6. Cena kladenia kameňa

Cena v prvom rade závisí od druhu kameňa, veľkosti,  povrchu (podlaha, stena alebo fasáda), od zložitosti terénu a samozrejme od realizátora (zhotoviteľa). Cena za pokládku prírodného kameňa štandardných rozmerov na už pripravený podklad sa pohybuje okolo 14 – 17 EUR/m2, ale ak podklad ešte nie je hotový, náklady stúpajú. Táto cena samozrejme nezahŕňa náklady na materiál, ktoré sú pri prírodnom kameni značné. Cena závisí od rozmerov, typu kamenného obkladu a samozrejme aj od dodávateľov.