Racionálna meritokracia priemyselného veku s nadčasmi, podporovaním konkurencie a fyzickej prítomnosti na pracovisku sa ukázala ako neudržateľná. Korónová kríza pôsobí ako akcelerátor modelu práce do budúcnosti, vlastne trendu, ktorý sa rýchlo presadzuje, možno pokojne povedať, že megatrendom sú nové formy práce. Digitalizácia, spôsobená krízou, podporuje nové modely práce, pre ktoré je príznačná kombinácia pracovného a súkromného života, spolupráca a práca na diaľku. Firemné kultúry sú čoraz agilnejšie a prispôsobivejšie, pričom zamestnanci sú čoraz viac vnímaní ako riešitelia problémov budúcich spoločenských úloh.
Od ekonomického rastu až po spoločnosť po ňom
Nachádzame sa v období tranzície: kapitalistické predstavy o kariére a úspechu postupne ustupujú do úzadia. Na ich miesto nastupujú hodnoty, ktoré už nemusia nevyhnutne súvisieť s „tvrdými“ faktormi, ako je úroveň príjmu a postavenie, ale skôr s „mäkkými“ faktormi, ako je zmysluplnosť, možnosti spolutvorby a kompatibilita pracovného a súkromného života.
Na ilustráciu transformačnej sily tohto megatrendu, vrátime sa na chvíľu do minulosti. V prevažne vidieckych oblastiach bola práca mužov a žien rovnocenne ohodnotená. Obe pohlavia prispeli k prežitiu komunity. S príchodom industrializácie sa vytvárali pracovné miesta mimo domova, resp. vidieckych komunít. Rodina (rodičia + deti) ako bunka nahradila komunitu a muži aj ženy začali pracovať mimo domova. V tomto období práce v domácnosti čoraz častejšie ležali na pleciach žien – ako dodatočná záťaž popri zárobkovej činnosti či zamestnaní.
Odvtedy, racionálna spoločnosť priemyselného veku, orientovaná výlučne na výkon a úspech, zamerala svoj politický, sociálny a ekonomický rozvoj na prácu a príjmy. Toto, relatívne nové poňatie práce, sa v súčasnosti opäť dramaticky mení.
Život sa dnes už jednoznačne nedelí na prácu a voľný čas, pozeráme sa naň ako na celok, ako na súhrn všetkých činností – či už platených alebo dobrovoľných, vykonávaných zo záujmu, povinnosti alebo potešenia. S tým súvisí aj nový pohľad na zmysel, význam a účel ekonomickej činnosti. Najmä mladšie generácie, generácia Y a generácia Z, si uvedomujú, že prísľub týkajúci sa kontinuálneho ekonomického rastu, ktorý doteraz životu dával zmysel, nemožno naplniť bez zničenia všetkého – planéty Zeme a jej zdrojov.
Diskusie o základnom príjme a prehodnotení zabezpečenia (domácnosti, starostlivosti o deti a starnúcich rodičov) bez ohľadu na rodové roly sú prvými púčikmi sociálneho rozvoja, ktoré oddeľujú pojem práca od zárobkovej činnosti, presnejšie od zamestnania.
Ekonomika zmyslu: zmena hry pre dlhodobý úspech
Aké súčasné alebo budúce problémy môžu naše produkty alebo služby vyriešiť? To je otázka zmyslu, ktorý si každá udržateľná spoločnosť (firma) kladie a prispieva k firemnej kultúre, ktorá je pre firemný imidž čoraz dôležitejšia. Len tie firmy, ktoré vedia na túto otázku odpovedať, dokážu vytvoriť atraktívne pracovné prostredie pre čoraz väčší počet zamestnancov, ktorí hľadajú zmysel v tom, čo robia. Zamestnanci, ktorí vnímajú svoju prácu ako zmysluplnú a užitočnú, sú podľa odborníkov menej náchylní na choroby. Zamestnávatelia ovplyvňujú aj zdravie svojich zamestnancov, a tým aj ich produktivitu.
Ekonomika zmyslu znamená aj zmenené chápanie pokroku, kde sa najviac cení to najlepšie, a nie najnovší produkt. Najlepší produkt už nedefinujú len kvalitné materiály alebo najpríjemnejší užívateľský zážitok, ale je výsledkom spojenia ekologických, ekonomických a etických hodnôt. Tieto už nemusia nevyhnutne priamo súvisieť s produktom.
Spoločenská zodpovednosť firiem (CSR – Corporate Social Responsibility) už nie je luxus, ktorý si môžu dovoliť len niektoré firmy ako niečo pekné. Spoločenská zodpovednosť firiem je koncept, ktorého základom je, že podnik je súčasťou spoločnosti, v ktorej vyvíja spoločensky zodpovedné aktivity a taktiež určitým spôsobom ovplyvňuje nimi danú spoločnosť. Firma figuruje ako zodpovedná a stáva sa tak atraktívna pre zamestnancov na konkurenčnom trhu. Takáto povesť na druhej strane zvyšuje lojalitu zákazníkov, a tým aj odolnosť firmy ako celku. Udržateľný manažment často znamená energetickú efektívnosť aj efektívnosť zdrojov, a tým aj optimalizáciu nákladov.
Prelínanie pracovného a súkromného života namiesto rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom
Zamestnanci dnes túžia po modeloch, ktoré umožňujú harmonické prelínanie prace a oddychu, voľného času. Namiesto rozdelenia času na pracovný čas a dobu odpočinku, novým životným mottom je „prelínanie pracovného a súkromného života“. Menej striktná hranica medzi pracovným a súkromným životom umožňuje zamestnancom flexibilne reagovať na súkromné okolnosti, pracovať samostatne a byť tak produktívnejší.
Zároveň sa mení nielen model pracovného času, ale aj pracovný priestor. Pandémia spôsobená koronavírusom ukázala, že práca na diaľku je nielen možná, ale môže byť aj veľmi efektívna. Mnohí zamestnanci počas tejto krízy pracovali z domu, ich šéfovia sa väčšinou zbytočne obávali, že ich produktivita klesne.
Či už je to kancelária v obytnom aute, kaviarni alebo hoteli: práca na diaľku umožňuje zamestnancovi sústrediť sa na to, kde chce tráviť časť svojho voľného času. Najmä v gig ekonomike, na rastúcom trhu živnostníkov, freelancerov a ľudí, ktorí pracujú príležitostne alebo len na projektoch, sa práca čoraz viac spája s cestovaním.
Zamestnanci si teraz berú prácu so sebou na cesty a spájajú tak pobyt na špeciálnych miestach so svojou profesionálnou činnosťou. Dôvera, že slobody sa skôr využívajú ako zneužívajú, podporuje motiváciu zamestnancov, a tým prináša výhody spoločnostiam. V budúcnosti budú musieť manažéri dôverovať zamestnancom a uvoľniť kontrolu, ak si ich chcú udržať.
Kancelária je mŕtva, nech žije kancelária!
Ak zamestnanci pracujú z domu alebo odinakiaľ, má vôbec zmysel mať kanceláriu, resp. kancelársky priestor? Túto otázku si položili mnohí zamestnávatelia, keď v roku 2020 stáli pred opustenými kanceláriami. Aj keď si ľudia na začiatku pandémie spôsobenej koronavírusom užívali zmeny a pohodlnú prácu z domu, rýchlo im začalo chýbať stretnutie s kolegami tvárou v tvár, ktoré nie je virtuálne. Práca prostredníctvom teleworkingu nedokáže nahradiť spontánne medziľudské kontakty, inšpiratívne náhody, krátke výmeny nápadov a spolutvorbu priamo na mieste.
Kancelária v žiadnom prípade nie je bezvýznamná. So skúsenosťami získanými počas pandémie sa však požiadavky na kancelárske priestory menia. Kancelárie sa menia z pracoviska na kultúrne prostredie, kde sa zviditeľňujú hodnoty firmy a kde sa medzi zamestnancami rozvíja tímový duch. Tu fyzicky prebieha spolupráca a spolutvorba.
V tomto smere si firmy môžu vziať príklad zo start-upov. Startupová kultúra prináša nielen nové stratégie spolupráce a vytvárania inovácií, ale mení aj pracovný priestor. Stáva sa miestom, kde sa rodia nové nápady, služby a produkty a zároveň miestom, kde spolu žijeme. Ak sa cítite prepojení vo fyzickom priestore, môžete spolu dobre spolupracovať aj v digitálnom prostredí. Kancelária budúcnosti je tiež miestom, kde sa bezproblémovo prelína skutočný a digitálny priestor a kde sa kolegovia môžu ľahko spojiť s členmi tímu pri práci na diaľku.
Digitalizácia: nový normál
Digitálna gramotnosť firiem sa v roku 2020 výrazne zvýšila vďaka zvýšenému využívaniu nástrojov na komunikáciu, nástrojov na riadenie projektov a znalostí. Pocit preťaženia mnohými novými nástrojmi v budúcnosti zmizne. Po počiatočnej digitálnej improvizácii nasleduje normalizácia: to, čo sa naučíte, sa konsoliduje a bez problémov začlení do každodennej práce.
Čoraz viac spoločností sa spolieha aj na využitie umelej inteligencie (AI). Najmä pri monotónnych činnostiach pracujú stroje dlhšie a lepšie ako ľudia – s rovnakou alebo vyššou kvalitou a výkonom. S rastúcim výkonom počítačov sa zväčšuje rozsah možností využitia umelej inteligencie. Od optimalizácie marketingových špecifikácií po jazykových asistentov, od účtovníctva po automatizované riadenie štandardizovaných procesov v administratíve...
Umelá inteligencia a narastajúca digitalizácia idú ruka v ruke aj s novými biznis modelmi, ktoré už produkty nepredávajú, ale prenajímajú alebo ponúkajú ako službu – všetko (čokoľvek) ako služba – XaaS (Everything/Anything as a Service). Globálnymi hráčmi XaaS sú napríklad Netflix alebo Adobe pre B2B obchodný vzťah (Business to Business). Ponuka XaaS sa počas korónovej krízy osvedčila a bude sa naďalej vyvíjať a rozširovať pomocou umelej inteligencie a algoritmov.
Automatizácia a umelá inteligencia v budúcnosti nahradí opakujúcu sa a nekreatívnu prácu, ktorá ľudí aj tak neuspokojuje. Empatia, intuícia a kreativita sú však vlastnosti, ktoré stroje nenahradia – a sú nevyhnutné pre budúcnosť úspešných firiem.
Podnikateľské ekosystémy – udržateľnosť prostredníctvom odolnosti namiesto efektívnosti
Až keď už nie je prioritou neustála racionalizácia a optimalizácia všetkých procesov, vzniká priestor pre ďalší rozvoj – v rozsahu, ktorý robí firmy agilnejšími a odolnejšími. Aj v najlepšie riadených spoločnostiach vznikajú situácie, ktoré nemožno predvídať ani vysvetliť princípmi príčiny a následku.
Pri hľadaní optimalizácie firmy vytvárajú sofistikované modely plánovania rozpočtu a výroby a angažujú armády zamestnancov. Projektoví vedúci v metodike Six Sigma, šampióni ISO 9000, tzv. „Black Belti“ (čierne pásy)... Ich tituly sú atraktívne, no ich úloha je vždy rovnaká: zabezpečiť budúce prežitie firmy vylepšením prístupov využívaných v minulosti.
Korónová kríza však jasne ukázala, že čím viac sa tento prístup presadzuje, tým ťažšie je skutočne dosiahnuť želaný efekt. Skôr či neskôr sa organizácia dostane do bodu, keď sa zložitosť sveta už nezdá byť zvládnuteľná. Potom už nepomáha množstvo údajov, ešte sofistikovanejšie štruktúry reportingu alebo ešte prehľadnejšie riadenie. Vtedy je potrebný sebavedomý spôsob myslenia a konania pri zvládaní neistoty a rizika.
Podnikateľské ekosystémy sú dobrým základom pre reakciu na nadchádzajúce „prekvapenia“. Nikto nevie, aké budú, no isté je, že sa stanú. Odolnosť nemožno dosiahnuť neustálym budovaním kapacít. Záleží aj na zdanlivo nepotrebných prebytkoch, zásobách, obchádzkach, nečinnosti (voľnobehoch). Čiže od rôznorodosti a nie úpornosti, húževnatosti.
Štyri postuláty megatrendu – nových foriem práce
1. Otázka zmyslu sa stáva ústrednouNová práca ponúka príležitosť na rozvoj osobného potenciálu a záujmov. V budúcnosti budú stroje vykonávať väčšinu namáhavých, monotónnych a opakujúcich sa pracovných procesov. Tým sa opäť dostanú do popredia a získajú na význame základné ľudské schopnosti, akými sú kreativita a empatia. 2. Práca na plný úväzok – 30-hodinový pracovný týždeňPokiaľ ide o pracovný čas, škandinávske krajiny už žijú pracovným ideálom budúcnosti: menej je viac. Pracovný čas už nie je chápaný ako týždenné kontinuum, ale ako flexibilný pracovný čas, ktorý sa dá prispôsobiť jednotlivým situáciám a fázam života. 30-hodinový pracovný týždeň zvyšuje produktivitu a znižuje práceneschopnosť. 3. Práca na diaľku robí kanceláriu atraktívnouZatiaľ čo prácu na diaľku charakterizujú koncentrované hlboké fázy práce, kancelária budúcnosti sa mení z pracoviska na centrum pre spolutvorbu a spoluprácu, pre skutočné medziľudské vzťahy a skutočnú firemnú kultúru. Kancelária budúcnosti je priestor, kde žijú firemné hodnoty, kde sa vytvára pocit jednoty a spoločne vytvárajú nové veci. 4. Prelínanie pracovného a súkromného života namiesto rovnováhy medzi pracovným a súkromným životomVečné hľadanie rovnováhy medzi prácou a voľným časom bolo vždy plné konfliktov, keďže jedného alebo druhého bolo vždy málo. Ich nepretržité prelínanie môže tento konflikt vyvážiť: tam, kde mizne hranica medzi pracovným a súkromným životom, možno počas dňa lepšie uspokojovať osobné potreby. To vytvára nielen relax a lepšiu kvalitu života, ale zvyšuje aj radosť z práce. |