Pre oblasť

    Banícka a lesnícka akadémia – pýcha strieborného mesta pod Sitnom

    Článok už pomohol 1081+ používateľom
    Banská Štiavnica ležiaca uprostred Štiavnických vrchov na strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji, bola spolu s okolím dňa 11. decembra 1993  zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Považovaná je za najstaršie banské mesto a jedno z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Už v listine z roku 1156 sa táto oblasť spomína ako terra banensium, čiže zem baníkov. Medzi ťaženými nerastmi prevládala strieborná ruda, a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“. V 18. storočí sa Banská Štiavnica stala najväčším centrom ťažby drahých kovov v habsburskej monarchii. Do mesta sa zase vrátila dávna sláva a prosperita a koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku s 23-tisíc obyvateľmi. Poslednú baňu v Štiavnici zatvorili v roku 2001. Banská Štiavnica sa preslávila aj školstvom, ktoré bolo zamerané predovšetkým na výučbu banských odborníkov. V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, v roku 1762 ju povýšili na Banícku akadémiu – prvú vysokú školu svojho druhu na svete. V roku 1846 sa Banícka akadémia zlúčila s Lesníckou akadémiou založenou v roku 1808. V roku 1904 bola Banícka a lesnícka akadémia premenovaná na Vysokú školu banícku a lesnícku. Postupne však bol sľubný rozvoj školy narušený snahami o jej odsťahovanie z Banskej Štiavnice. Po viac ako 150 rokoch existencie, v roku 1919, bola Banícka a lesnícka akadémia, ktorá vychovávala banských a lesných odborníkov presťahovaná do maďarského mesta Šopron.

    Banská Štiavnica nebola iba strieborným mestom, bola aj mestom študentov. K rozvinutému baníckemu mestu neodmysliteľne patrili školy (cirkevné, mestské, základné, učňovské, stredné, lýceá, gymnáziá i vysoké). Najväčšiu pýchu Banskej Štiavnice – Banícku a lesnícku akadémiu s areálom tvoril súbor jedenástich budov nachádzajúcich sa v Mestskej pamiatkovej rezervácii, ktorý bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pozostávajúcu z viacerých pamiatkových objektov:

    1. Akadémia – bývalé chemické laboratórium, eklekticistická budova postavená v roku 1912, má pôdorys v tvare písmena U, je trojpodlažná budova s podpivničením (nachádza sa na Akademickej ulici 12),
    2. Banícka akadémia – novorenesančná budova postavená v roku 1899, ktorá bola upravovaná  v rokoch 1982 a 1987 (na Akademickej ulici 13), dnes v nej sídli Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho,
    3. Lesnícka akadémia – novorenesančná budova postavená v rokoch 1888 až 1889, upravovaná bola v roku 1952, pôdorys má v tvare písmena U, je trojpodlažná budova s podpivničením (na Akademickej ulici 16),
    4. Akadémia – lesnícka katedra, Fortúna, Gerambov dom, klasicistická budova z prvej polovice 19. storočia, má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná budova s podpivničením (na  Akademickej ulici 25),
    5. Meštiansky dom (Ulica A. Pécha 5),
    6. Meštiansky dom (Sládkovičova ulica 1),
    7. Administratívna budova – Kammerhof (komorský dvor), renesančná budova vybudovaná v polovici 16. storočia a upravovaná v rokoch 1550 a 1650, má viackrídlový uzatvorený pôdorys, je dvojpodlažná budova s podpivničením. Je jedným z najväčších stavebných komplexov na území mesta. Objekt bol často prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom možno pozorovať všetky stavebné slohy. Bolo v ňom sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska (na Kammerhofskej ulici 2, 3), dnes je v nej Slovenské banské múzeum,
    8. Meštiansky dom (Ulica A. Kmeťa 4),
    9. Administratívna budova – Fritzovský dom, pôvodne novorenesančná budova bola upravovaná v druhej polovici 19. storočia, má pôdorys v tvare písmena U, je trojpodlažná s podpivničením (na Radničnom námestí 16), dnes je tu Štátny ústredný banícky archív,
    10. Meštiansky dom – Berggericht (Banský súd, Námestie svätej Trojice 6),
    11. Meštiansky dom – Semberyovský (Maršálkovský) dom, pamiatkový objekt NKP Akadémia s areálom vyhlásený v roku 1961, barokový dom postavený v 18. storočí, má štvorkrídlový uzatvorený pôdorys, je štvorpodlažný s podpivničením, nárožný dom sa nachádza na Námestí svätej Trojice 1.

    V štiavnických školách sa vyučovalo v latinčine, nemčine, maďarčine a slovenčine. Profesori v nich prednášajúci, hlavne na Baníckej a lesníckej akadémii, patrili medzi svetové kapacity, čo len dokresľuje význam Banskej Štiavnice vo vtedajšej Európe.  

    Pohľad na budovy akadémie pred postavením Štátneho reálneho gymnázia Andreja Kmeťa 
    Pohľad na budovy akadémie pred postavením Štátneho reálneho gymnázia Andreja Kmeťa 

    Banícku akadémiu zriadili na základe návrhu Dvorskej komory na „zriadenie vysokej školy pre štúdium banských vied s koncepciou teoreticko-praktického vyučovania“. Mária Terézia tento návrh rešpektovala a následným rozhodnutím z 13. decembra 1762 nariadila školu založiť na najvhodnejšom mieste – v Banskej Štiavnici. Založila tak prvú technickú univerzitu vo svete. Banícka akadémia, ktorú v roku 1846 premenovali na Banícku a lesnícku akadémiu, bola viac ako 150 rokov pýchou „strieborného mesta“ pod Sitnom. Po zvýšení počtu poslucháčov vystúpila do popredia otázka nedostatku učebných priestorov. Preto v rokoch 1890 až 1912 v areáli Hornej botanickej záhrady vybudovali tri honosné budovy pre lesnícky odbor, banícko-hutnícky odbor a chemické laboratóriá.  

    Výstavba nových budov v Hornej botanickej záhrade

    Budova banícko-hutníckeho odboru v Hornej botanickej záhrade

    Ako bolo vyššie uvedené, Banícka a lesnícka akadémia používala viacero budov, v ktorých sa realizovalo vyučovanie. Predsa však, aj napriek mnohým stavebným úpravám týchto budov, akadémia v poslednej štvrtine 19. storočia zápasila s priestorovými problémami. Preto v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní prebiehala výstavba nových budov pre potreby tejto vysokej školy. Hoci existovalo viacero starších návrhov na novostavbu pre akadémiu, projekt budovania akademického areálu sa predsa začal prestavbou rodinného domu rodiny Fritz von Friedenlieb v centre mesta, ktorý v roku 1885 akadémia odkúpila od jeho majiteľa.

    Prekrásna pamiatková budova tzv. Fritzovho domu na pomedzí Radničného námestia a Námestia svätej Trojice je sídlom Slovenského banského archívu, jediného špecializovaného štátneho banského archívu na území bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie
    Prekrásna pamiatková budova tzv. Fritzovho domu na pomedzí Radničného námestia a Námestia svätej Trojice je sídlom Slovenského banského archívu, jediného špecializovaného štátneho banského archívu na území bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie

    V nasledujúcich rokoch sa uskutočnila kompletná prestavba objektu, ktorá približne zodpovedá jeho dnešnej podobe. Projekt prestavby pochádzal od budapeštianskeho architekta Frigyesa Suleka, ktorý sa orientoval na historizujúci štýl neorenesancie, ktorý bol v tom čase populárny. Prednej fasáde dominujú dve brány a prízemie, ktoré je členené rustikou. Nad bránami sú páry združených okien, ktoré sú lemované pilastrami a vo vrchnej časti sú ukončené hodinovými vikierami. Mrežové lunety nad bránami vyhotovil miestny umelecký kováč K. Fizély. Špecifickým prvkom fasády sú sgrafitové pásy, ktoré vizuálne oddeľujú jednotlivé poschodia. Na nich zobrazené symboly baníctva, hutníctva a lesníctva identifikovali, o akú budovu ide. Do roku 1919 táto budova slúžila ako rektorát Baníckej a lesníckej akadémie. V nej sídlili aj katedry strojníctva, archív a knižnica s čitárňou. Konali sa v nej akademické slávnosti a plesy.

    V roku 1899 bola slávnostne otvorená budova banícko-hutníckych odborov, ktorú navrhla budapeštianska stavebná firma Lähne & Strenge. Aj tu bol uplatnený historizujúci sloh s prvkami neoklasicizmu. Dominujúce stĺpy a pilastre s iónskymi hlavicami a pilastrami na portikoch pravidelne členia celú fasádu. Manzardová strecha je tiež výrazná, ako aj klasicistické okenné rímsy, ktorých zvýraznenie na prvom poschodí opticky člení vysokú fasádu. Vnútornou plochou je najrozsiahlejšia zo všetkých budov akadémie. Upravovaná bola v rokoch 1982 a 1987, dnes v nej sídli Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho.

    Budova banícko-hutníckeho odboru v Hornej botanickej záhrade voľakedy...
    Budova banícko-hutníckeho odboru v Hornej botanickej záhrade voľakedy...

    ...a dnes

    Budova pre lesnícky odbor

    Ďalšia stavba bola budova pre lesnícky odbor. O realizácii jej výstavby tiež bolo rozhodnuté v roku 1885. Vypracovaním návrhov bol poverený Eduard Cserei-Loh, banskobystrický architekt. Odsúhlasená bola výstavba budovy v neorenesančnom slohu.  

    Budova lesníckeho odboru
    Budova lesníckeho odboru

    Základný kameň budovy položili roku 1888 v Hornej botanickej záhrade. Do základného kameňa vložili puzdro obsahujúce pamätné dekréty, medzi ktorými bol odpis ministerského výnosu o povolení výstavby novej budovy a menoslov a vlastnoručné podpisy profesorov, výpomocných profesorov a študentov baníctva a lesníctva v školskom roku 1887/1888. Základný kameň je poznačený, aby ho bolo možné v prípade potreby vybrať. Budova je postavená na pôdoryse písmena E (symbolický odkaz na lesníctvo: po maďarsky erdészet, prevládajúca zelená farba fasády). Budova monumentálne stojí na vyvýšenej časti botanickej záhrady. S prístupovou cestou ju spája monumentálne kamenné schodisko. Vstupná kovaná brána so symbolmi akadémie, zábradlie schodiska, lucerny osvetlenia a mrežové lunety sú tiež dielom K. Fizélyho. V roku 1891 v budove našlo svoje miesto päť katedier lesníckeho odboru a ich zbierky. Slávnostné otvorenie budovy sa však uskutočnilo v roku 1892, pri príležitosti lesníckeho kongresu. Dnes v budove sídli Stredná odborná škola lesnícka. 

    Pozrite si fotografie interiéru a exteriéru tejto budovy nižšie:

    Budova chemických laboratórií

    V areáli botanických záhrad v rokoch 1911 až 1912, neďaleko od predchádzajúcich dvoch budov, postavená bola najmodernejšia stavba, budova chemických laboratórií, trojpodlažná eklektická novorenesančná budova. Budova má do šírky rozvinutý pôdorys s troma dvorovými krídlami. Pätnásťosová fasáda je členená bosovanými iónskymi pilastrami. Stredná časť budovy je prevýšená a zdôraznená štítom a hranolovými vežičkami.

    Budova chemických laboratórií voľakedy
    Budova chemických laboratórií voľakedy
    Budova chemických laboratórií v súčasnosti (čelný - bočný  pohľad)
    Budova chemických laboratórií v súčasnosti (čelný - bočný  pohľad)
    Budova chemických laboratórií v súčasnosti (zadný pohľad)
    Budova chemických laboratórií v súčasnosti (zadný pohľad)

    Budova slúžila obidvom odborom vysokej školy, boli v nej umiestnené rôzne špecializované laboratóriá s dobovo najmodernejším zariadením a vybavením. V strednej časti budovy nachádza sa impozantná účelná prednášková aula s kapacitou do 200 miest. Zachovala sa v takmer pôvodnom stave aj s digestóriom, za ktorým bola prípravovňa chemických pokusov pre potreby prednášok. Spolu s budovou bansko-hutníckych odborov mala vlastné parné vykurovanie.

    Interiér budovy chemických laboratórií:

    V strednej časti budovy nachádza sa impozantná účelná prednášková aula s kapacitou do 200 miest
    V strednej časti budovy nachádza sa impozantná účelná prednášková aula s kapacitou do 200 miest

    Budovy elektrickým prúdom zásobovala malá elektráreň, ktorá bola od roku 1905 umiestnená v budove za banícko-hutníckym odborom. Zdrojom energie bol dieselový motor (60 konských síl). V zadnom trakte budovy boli laboratóriá pre železohutníctvo a skúšobňa materiálov (fotografia nižšie).

    Ako už bolo spomenuté, pamiatku tvorí komplex 11 budov (niektoré z nich boli meštianske domy v centre mesta prispôsobené potrebám tejto prvej technickej vysokej školy na svete), ktoré slúžili Baníckej a neskôr Lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Na prelome 19. a 20. storočia, uprostred staršej botanickej záhrady, vybudovali nový areál Baníckej a lesníckej akadémie, ktorému dominujú tri monumentálne budovy v neorenesančnom slohu s moderne zariadenými laboratóriami. Budovy majú prísne symetrickú architektonickú kompozíciu s náročnou štukovou výzdobou fasád aj interiérov. Ich palácová veľkorysosť, vzdušnosť, presvetlenie a vkusná výzdoba harmonicky spájajú účelnosť s kvalitným architektonickým riešením v duchu vtedajšieho vkusu. Dnes budovy slúžia stredným školám.

    Botanická záhrada

    Botanická záhrada v Banskej Štiavnici sa rozprestiera v krásnom prostredí, na priľahlých pozemkoch bývalej budovy Baníckej a lesníckej akadémie. Ako vlastne prišlo k budovaniu botanických záhrad pre potreby akadémie?  Jej vznik súvisel predovšetkým s potrebami lesníckeho odboru. Zakladateľom botanickej záhrady je Rudolf Feistmantel, profesor lesníctva, ktorý v roku 1836 podal žiadosť o jej zriadenie, v roku 1837 sa mu podarilo zriadiť lesnícku škôlku, ktorú zriadil na pozemku, ktorý bol odkúpený od barónky Gerambovej, od ktorej bola v roku 1841 kúpená aj budova nazývaná Fortúna s rozsiahlou záhradou. Na týchto pozemkoch v rokoch 1838 – 1839 vysadil prvé dreviny. Po úprave terénu a vybudovaní zavlažovania tu od r. 1844 vysadili bezmála 500 sadeníc domácich i cudzokrajných drevín. V roku 1860 zakúpili tzv. Klauserovu záhradu – neskoršie Horná botanická záhrada. Celková plocha botanickej záhrady je 3,545 ha a v súčasnosti je tu možné vidieť 220 druhov drevín. K ojedinelým druhom v nej patrí sekvoja mamutia, ktorá je majestátnym obrom medzi drevinami, céder libanonský či céder atlantický, vysadené v roku 1880. Akadémia, ktorá viac ako 150 rokov vychovávala špičkových banských, hutníckych a lesníckych odborníkov, po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 zanikla. Záhradu prevzala do správy novo vzniknutá stredná lesnícka škola, ktorá ju spravuje doposiaľ.

    Akadémia okrem záhrad vlastnila už od roku 1836 nové školské polesie, na ploche niečo vyše 200 hektárov sa tu vytvorili možnosti praktického vyučovania lesníckych praktikantov vo všetkých oblastiach lesníctva. Zakladateľ botanickej záhrady tu pokusne sledoval aklimatizáciu a rast niektorých domácich a cudzokrajných drevín. Od roku 1900 existovalo aj samostatné arborétum.

    Botanická záhrada je výborným miestom pre usporiadanie či už školského alebo rodinného výletu, počas ktorého načerpáte dobrú energiu a dozviete sa množstvo zaujímavostí. Lokalita samotnej záhrady poskytuje aj lavičkové sedenie a asfaltové chodníky s dobrou úpravou, po ktorých sa môžu prechádzať aj mamičky s kočíkmi. Svedčia o tom aj fotografie nižšie.

    botanicka-zahrada-3.jpg

    Ako pripomienku toho, že do tejto záhrady rád chodieval aj Andrej Sládkovič so svojou milovanou Marínou, tu nájdete bustu Andreja Sládkoviča (1820 – 1872), evanjelického farára, básnika, prekladateľa a publicistu
    Ako pripomienku toho, že do tejto záhrady rád chodieval aj Andrej Sládkovič so svojou milovanou Marínou, tu nájdete bustu Andreja Sládkoviča (1820 – 1872), evanjelického farára, básnika, prekladateľa a publicistu

    Možno práve magickosť Botanickej záhrady inšpirovala Sládkoviča k vyznaniu, ktoré venoval Štiavnici a Maríne, vo svojom liste zaslanom Maríne v roku 1846:

    • „Sú dve fajty ľudí.
    • Tí, ktorí v Štiavnici doposiaľ neboli,
    • a takí, ktorí sa do nej zaľúbili.
    • Tak, ako ja do Teba, Marína.“

    Hoci sme tento článok venovali budovám, v ktorých sídlila Banícka akadémia, prvá vysoká škola svojho druhu na svete, na záver si však dovolíme pripomenúť, že v Banskej Štiavnici vznikla aj najdlhšia ľúbostná báseň sveta. V srdci tohto mesta stojí 500-ročný historický dom, kde žila Mária Pišlová, ktorá sa stala nesmrteľnou vďaka Sládkovičovej ľúbostnej básni Marína, právom považovanej za klenot slovenskej literatúry. Báseň je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Hoci boli do seba zaľúbení, ich láska zostala navždy nenaplnená, lebo sa Marína musela vydať za iného. V tomto dome je dnes Banka lásky, zážitkový dom venovaný najdlhšej ľúbostnej básni sveta a veľkej láske Márie Pišlovej a Andreja Sládkoviča.

    Použité fotografie: Ján Petrík

    Zdroje:

    250. výročie Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici (jej význam pre vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, 1762 – 1919), autor textov: Mgr. Peter Konečný, Košice 2012

    http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/historicka-galeria/akademia-skoly.html

    http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/historia-a-banictvo-2/skolstvo/zakladne-a-stredne-skolstvo.html

    http://www.prvybanickyspolok.sk/content/historia/vyvoj-vedy-a-techniky

    https://www.banskastiavnica.travel/co-vidiet/miesta-a-pamiatky/akademia-botanicka-zahrada/ Banskú akadémiu – prvú vysokú školu svojho druhu na svete

    1081
    Autor: Daibau casopis

    Ako ste využili tieto informácie?


    Nápady na usporiadanie domu

    Časopis s čerstvými nápadmi a radami našich autorov na usporiadanie Vášho obytného priestoru.

    HĽADÁTE DOBRÝCH REALIZÁTOROV V OBLASTI ARCHITEKT, ARCHITEKTÚRA?

  • Architekt, architektúra Bratislava
  • Architekt, architektúra Banská Bystrica
  • Architekt, architektúra Košice
  • Architekt, architektúra Nitra
  • Architekt, architektúra Prešov
  • Architekt, architektúra Žilina
  • Architekt, architektúra Bardejov
  • Architekt, architektúra Humenné
  • Architekt, architektúra Komárno
  • Architekt, architektúra Levice
  • Architekt, architektúra Liptovský Mikuláš
  • Architekt, architektúra Lučenec
  • Architekt, architektúra Martin
  • Architekt, architektúra Michalovce
  • Architekt, architektúra Nové Zámky
  • Architekt, architektúra Piešťany
  • Architekt, architektúra Poprad
  • Architekt, architektúra Považská Bystrica
  • Architekt, architektúra Prievidza
  • Architekt, architektúra Ružomberok
  • Architekt, architektúra Spišská Nová Ves
  • Architekt, architektúra Topoľčany
  • Architekt, architektúra Trenčín
  • Architekt, architektúra Trnava
  • Architekt, architektúra Zvolen
  • Architekt, architektúra Bánovce nad Bebravou
  • Architekt, architektúra Brezno
  • Architekt, architektúra Bytča
  • Architekt, architektúra Čadca
  • Architekt, architektúra Detva
  • Architekt, architektúra Dolný Kubín
  • Architekt, architektúra Dunajská Streda
  • Architekt, architektúra Galanta
  • Architekt, architektúra Gelnica
  • Architekt, architektúra Hlohovec
  • Architekt, architektúra Ilava
  • Architekt, architektúra Kežmarok
  • Architekt, architektúra Krupina
  • Architekt, architektúra Kysucké Nové Mesto
  • Architekt, architektúra Levoča
  • Architekt, architektúra Malacky
  • Architekt, architektúra Medzilaborce
  • Architekt, architektúra Myjava
  • Architekt, architektúra Námestovo
  • Architekt, architektúra Nové Mesto nad Váhom
  • Architekt, architektúra Partizánske
  • Architekt, architektúra Pezinok
  • Architekt, architektúra Poltár
  • Architekt, architektúra Púchov
  • Architekt, architektúra Revúca
  • Architekt, architektúra Rimavská Sobota
  • Architekt, architektúra Rožňava
  • Architekt, architektúra Sabinov
  • Architekt, architektúra Šaľa
  • Architekt, architektúra Senec
  • Architekt, architektúra Senica
  • Architekt, architektúra Skalica
  • Architekt, architektúra Snina
  • Architekt, architektúra Sobrance
  • Architekt, architektúra Stará Ľubovňa
  • Architekt, architektúra Stropkov
  • Architekt, architektúra Svidník
  • Architekt, architektúra Trebišov
  • Architekt, architektúra Turčianske Teplice
  • Architekt, architektúra Tvrdošín
  • Architekt, architektúra Veľký Krtíš
  • Architekt, architektúra Vranov nad Topľou
  • Architekt, architektúra Žarnovica
  • Architekt, architektúra Žiar nad Hronom
  • Architekt, architektúra Zlaté Moravce
  • Slovakia
    DAIBAU.SK

    00421 233 329 745

    © 2022 Daibau, všetky práva vyhradené