Stavebný vývoj zámku
Najstarší predchodca Holíčskeho zámku vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia niekedy v 12. storočí ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Vybudovaná bola na mieste ostrova vybiehajúceho do záplavového pásma rieky Moravy, ktorá tvorila súčasť jeho obrany. Objekt bol obohnaný zemným valom s palisádovým opevnením. V 13. storočí drevenú palisádu nahradilo opevnenie postavené z lomového kameňa. K dreveným stavbám pribudla kamenná murovaná veža. Hrad bol obohnaný vodnými priekopami. Počas prestavby realizovanej v 14. storočí vykonaná bola modernizácia obranného systému hradu. Na mieste dnešného južného krídla zámku vybudovali samostatne stojaci dvojpodlažný palác, ktorý mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 49 m × 11,5 m. Objekt mal trojpriestorovú dispozíciu. V 14. storočí bol vybudovaný podzemný systém hradných chodieb.
V 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou neskorogotickou prestavbou. Zaniklo ranogotické opevnenie a murovaná veža postavená v 13. storočí. K južnému palácu zo 14. storočia pribudlo kolmo pristavené dvojpodlažné krídlo (na mieste dnešného západného krídla), vybudované na hustej drevenej pilotáži. Počas piatej stavebnej etapy prestavby objektu koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia stredoveký hrad bol postupne prebudovaný na renesančnú pevnosť. K existujúcim krídlam paláca pribudli ďalšie dve dvojpodlažné krídla, východné a severné. Vznikla tak štvorkrídlová dispozícia s centrálnym arkádovým nádvorím. Bastiónové opevnenie vystavané pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia sa okolo zámku nachádza dodnes. V rozmedzí rokov 1749 až 60. rokov 18. storočia uskutočnila sa jedna z najväčších a najvýznamnejších etáp prestavby objektu. Zámok bol prestavaný na honosný palác s parkovou úpravou. Od roku 1750 adaptované boli priestory na 2. poschodí a realizovala sa aj nadstavba 3. poschodia objektu. V 19. storočí sa areál iba priebežne udržiaval.
Baroková prestavba Holíčskeho zámku
Majiteľ panstva František Štefan Lotrinský, najbohatší muž monarchie, si mohol dovoliť finančne náročnú prestavbu pevnosti, iniciátorom ktorej bol sám cisár. Prestavba bola realizovaná v niekoľkých etapách. Vznikol tak monumentálny a u nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý vytváral výraznú krajinnú dominantu spolu s rozsiahlym areálom. Zámok je riešený v duchu viedenského klasicizmu bez nárokov na exteriérovú zdobnosť. Do novej dispozície sídla citlivo bolo začlenené hviezdicové bastiónové opevnenie. Cieľom novej úpravy bolo výtvarne a esteticky zladiť všetky stavebné obdobia, tiež zdôrazniť prvky, ktoré podporovali monumentalitu niekoľko storočnej architektúry. Bolo potrebné zjednotiť hmotu gotického hradu a renesančnej pevnosti, vytvorené boli niekoľkoradové tehlové plentáže, ktorými sa odstránili viditeľné znaky starších architektúr. Odstránené bolo celé východné krídlo kaštieľa, objekt získal pôdorys v tvare písmena U, vytvorilo sa tzv. čestné nádvorie.
Interiér zodpovedal požiadavkám panovníckej rodiny. Jednotrakty v bokoch stavby sú spojené centrálnym krídlom, priestory vstupnej schodiskovej siene sú umelecky náročne vyzdobené. Do západného krídla bola situovaná hlavná časť zámku, zložená zo vstupného vestibulu s prejazdom, schodiska a reprezentačných miestností na 2. poschodí. V severnom krídle bola vystavaná kaplnka s emporou. Druhá empora je z 19. storočia. Na prízemí okrem iných priestorov bolo umiestnené divadlo s hľadiskom a chórom pre hudobníkov. Miestnosti na 1. poschodí boli vyhradené pre cisársku rodinu, panovníčku Máriu Teréziu a jeho cisársku výsosť, tiež tu boli miestnosti určené na reprezentáciu, spoločné miestnosti (jedáleň, galéria – herňa, zrkadlová sála). Na 3. poschodí, postavanom v rokoch 1755 a 1756 boli byty pre komorníkov, dvorské dámy, služobníctvo.
Čínska sála
Na 2. poschodí boli použité drevené mozaikovo riešené parkety, drevené intarzované obloženie stien, textilné tapety, dverné výplne s rokajovou ornamentikou. Za zmienku stojí zachovaná Čínska sála v západnom trakte, ktorej steny pokrývajú kožené maľované tapety s motívmi čínskej krajiny. Chinoiserie – výtvarné diela čínskeho pôvodu alebo diela napodobňujúce čínske predlohy sú aplikované nielen na veľkoplošných kožených tapetách, ale aj na dreve v soklovej časti okolo celej miestnosti, dverných krídlach a špaletách okenných a dverných otvorov (v podobe solitérnych malieb). Pôdorys je v tvare obdĺžnika v smere sever – juh. Základná koncepcia výzdoby je v barokovo-rokokovom štýle. Veľké plochy stien na menšie časti členili drevené prvky (sokel, panel, supraporta), v ktorých sa naplno prejavila nákladná dekoratívna výzdoba. Bohato zdobená je aj drevená architektúra, do ktorej sú vložené zrkadlá. Dva mramorové kozuby sú na bočných stenách so zrkadlovou nadstavbou, ktorá je lemovaná bohatou ornamentikou. Ďalšie dve vykurovacie telesá majú podobu neskoroklasicistických keramických kachlí kruhového pôdorysu boli inštalované neskôr, na zvýšenie štandardu vykurovacieho systému. Pece majú teplovzdušný charakter. Okolo roku 1919 bola uskutočnená elektrifikácia objektu (3 lustre v tzv. Čínskej sále sú z 19. st.). Podlaha je parketová, so štvorcovým pôdorysom. Nábytok, ktorý sa nachádza v sále, pravdepodobne pochádza z mladších historických slohových období. Výzdoba tzv. čínskej sály sa viaže pravdepodobne k barokovo-rokokovej prestavbe, ktorá bola uskutočnená v prvej polovici 18. storočia. Výtvarná kvalita presahuje regionálny rámec.
V priestoroch objektu zámku nachádza sa kaplnka zasvätená mariánskemu sviatku Nanebovzatia Panny Márie, kaplnka bola súkromná, slúžila na bohoslužby cisára a okruh členov jeho dvora. Dodnes je zachovaná len architektúra hlavného oltára (bez oltárneho obrazu) a štuková výzdoba stien miestnosti. Kaplnka má barokový vzhľad.
Bastiónové opevnenie
Holíčsky zámok má vonkajší a vnútorný okruh opevnenia. Vonkajšie novoveké opevnenie je vybudované ako štvorboká bastiónová pevnosť, tvoria ho štyri bastióny päťuholníkového pôdorysu, na ktoré sa napájajú kurtiny. Každý bastión obsahoval pôvodne po 10 strieľní. Obvod murovanej časti tohto opevnenia je obohnaný širokou vodnou priekopou. Základnú časť vnútorného okruhu opevnenia tvorí suchá priekopa, ktorá obkolesuje priestor s hlavným objektom. Priekopa je tvorená eskarpou štvorcového pôdorysu, na nárožiach mala umiestnené strážne vežičky. Strieľne neboli prerazené po celom obvode, okrem toho dve strieľne nikdy neboli umiestnené oproti sebe. Opevnenie bolo budované ako kombinácia zemnej konštrukcie, ktorá bola armovaná z vonkajšej strany mohutnou eskarpou, z vnútornej strany kontraeskarpou suchej priekopy vnútorného opevnenia. Tvorili ho tri okruhy, a to suchá priekopa, bastiónové opevnenie s priekopou a vonkajší okruh opevnenia s plochým valom, ktorý zvoľna klesá smerom von do krajiny, tzv. glacis, za ktorým sa smerom dovnútra nachádzala krytá cesta. Pravdepodobne cez priekopu viedli drevené mosty, minimálne jeden bol padací, ktoré boli v tereziánskom období nahradené murovanými mostami.
Podzemné chodby
Sú súčasťou fortifikačného systému (opevnenie, hradby) bastiónovej pevnosti. Budované boli pravdepodobne od 14. storočia. Slúžili na úkryt obyvateľstva v prípade nebezpečenstva, využívané boli aj ako dopravná tepna pre zásobovanie hradu alebo na útek z nehu v prípade jeho dobytia. V súčasnosti je známych osem podzemných chodieb radiálne sa rozbiehajúcich od objektu hlavnej budovy zámku do okolia v dĺžke niekoľkých kilometrov. Ich počet, orientácia a niekdajšia celková dĺžka nie sú dodnes presne známe. Vystavané sú vo väčšine z pálenej tehly a kameňa, zaklenuté sú jednoduchou valenou klenbou. Časť chodieb pod areálom Holíčskeho zámku je prístupná verejnosti.
Koniareň a tabačiareň
V 18. storočí opevnenie stratilo svoju obrannú funkciu a v jeho tesnej blízkosti boli vybudované dve hospodárske budovy. Pôvodne išlo o budovy koniarne a tabačiarne, ktoré tvoria vstupnú kulisu do areálu zámku. Oba objekty majú pôdorys v tvare písmena L. Dlhšie krídla budov boli osadené na hrany kurtín bastiónovej pevnosti a kratšie krídla vsadené do hmôt juhovýchodného a severovýchodného bastiónu. Vstupný priestor za hlavnou bránou je z oboch strán lemovaný kamennými piliermi, ktoré vytvárajú jednoduché portiky a nesú vysunuté krovové konštrukcie. Vstupný priestor je po stranách brány zvýraznený oktogonálnymi strážnicami vysunutými nad priekopu. Tieto objekty mali pôvodne identickú výšku, v priebehu 20. storočia valbová strecha na tabačiarni bola zvýšená.
Budova koniarne, prízemný pozdĺžny trakt s užšou vstupnou severnou časťou, nachádzajúca sa južne od hlavnej brány, je podpivničená pod svojou západnou štvrtinou. Predpokladá sa, že koniareň slúžila len na dočasný pobyt cisárskych záprahových koní, ktoré museli byť k dispozícii pre potreby panovníka. V budove boli aj miestnosti využívané ako sklady potravín, čierna kuchyňa, kúreniská, väčšie sály (v západnom trakte tieto sály mali kvalitnú výzdobu, ktorej fragmenty sa zachovali dodnes).
Tabačiareň mala iné dispozičné riešenie, v súlade s jej priemyselným využitím. Sušil sa tu a následne spracovával tabak. V širšej časti hlavného krídla boli dve výrobné haly, v podzemných priestoroch boli sklady.
Parky a záhrady Holíčskeho zámku
Intenzívne práce na parkovej úprave okolia Holíčskeho zámku sa začali od tridsiatych rokov 18. storočia. Smerom na východ bol park anglického typu, prostredníctvom alejí spojil zámok s centrom Holíča. Za zámkom bol vytvorený francúzsky park (nahradil pôvodný park z čias Coborovcov). Ďalšia časť parku sa začala zriaďovať po prestavbe hlavnej budovy v priestoroch vnútornej zámockej priekopy. Tu boli situované zložito štruktúrované symetrické ozdobné kvetinové záhony. Horné časti zámockých bastiónov tiež boli parkovo upravené, do konca 18. storočia kvetinové zákony boli vysadené aj na korunách bastiónov.
Prístupová cesta, ktorá viedla k zámku, lemovaná bola stromami v štyroch radoch. Od hospodárskych budov bol zámok oddelený širokým pásom stromovej zelene, za ktorým sa nachádzal palisádový chodník, z oboch strán lemovaný stromoradím. V prvom dvore zeleň takmer nebola, čestný dvor bol bez zelene (prípadne kvetináče s tvarovanými drevinami alebo kvetinami).
Za priekopou smerom na obec Kopčany bola barokovo-klasicistická bažantnica, ktorú tvoril lesný porast rozdelený do trojuholníkov alebo štvorcov obrúbených alejami. V priesečníku alejí bola veľká kruhová plocha s kruhovým bazénom, pravdepodobne s vodotryskom. V parku boli rozmiestnené odpočívadlá (lavičky a alegorické sochy), intimitu im zabezpečil strihaný živý plot.
Na prelome 18. a 19. storočia zámocký park dostal novú podobu, jeho úprava bola inšpirovaná striedmejšími anglickými vzormi a výsadba bola zjednodušená.
Mobiliár zámku
Konkrétny úplný mobiliár tohto zámku nie je známy. Okrem výzdoby a vybavenia tzv. čínskej sály a kaplnky sú dodnes v priestoroch zámku zachované len jednotlivé pevné súčasti výzdoby v podobe štúk, zábradlia, fragmentov nástenných malieb, kovových súčastí na dverách (západky, mreže...), v niektorých miestnostiach dlažba, parkety, podlaha z dubových pňov. Časť obrazov, ktoré boli rozvešané na stenách Holíčskeho zámku sú uložené v Slovenskom národnom múzeu (Historické múzeum v Bratislave).
V súčasnosti je Holíčsky zámok monumentálna trojkrídlová budova s nádvorím, obklopená opevnením. Z reprezentačných priestorov letného cisárskeho sídla sa veľa nezachovalo. Slávnostné neklenuté schodište je zaujímavé svojím technickým riešením samonosnej konštrukcie na štíhlych vysokých stĺpoch. Zaujímavosťou je aj vodná priekopa, ktorá obkolesuje celý zámok.
V roku 1799 mal zámok až takmer sto miestností. Počas letnej turistickej sezóny (máj – september) je časť vnútorných priestorov zámku sprístupnená verejnosti. Návštevníci sa so sprievodcom môžu pozrieť do pôvodných miestností, ktoré využívala rodina Habsburgovcov, časti podzemných chodieb, či do zrekonštruovaných priestorov, ktoré využíva Mestské múzeum a galéria v Holíči. Múzeum bolo otvorené v roku 1992 ako vysunutá expozícia Záhorského múzea v Skalici, od roku 2009 je jeho zriaďovateľom mesto Holíč. Má vlastivedný charakter a zameriava sa na dokumentáciu dejín, etnografiu mesta, umeleckú oblasť a osobnosti, ktoré sa tu narodili a pôsobili. Tvorí ho niekoľko sekcií, ktoré sa zaoberajú históriou mesta Holíč. V mestskom múzeu sa nachádza expozícia cechov a remesiel. Zrekonštruované sú i takmer všetky pôvodne hospodárske budovy v areáli zámku, kde vznikli krásne priestory zámockej vinárne, kaviarne, kultúrno-kongresového centra tzv. Tabačiareň, či nové výstavné priestory holíčskej galérie.
Vďaka svojej monumentalite, veľkorysej architektonickej koncepcii a historickým danostiam objekt bol v roku 1963 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Dnes je majiteľom zámku mesto Holíč, ktoré nielen zámok ale aj jeho okolie zveľaďuje, opravuje a snaží sa, aby to tu žilo. Aby zámok zostal jedným z dôležitých centier Holíča, tak ako ním bol viac ako 800 rokov. Napriek tomu, že väčšia časť hlavnej budovy nie je zrekonštruovaná, návštevníci sa do jej interiérov môžu pozrieť spoločne so sprievodcom. V širšom areáli zámku je bylinková záhrada, dve náučné móla, ktoré vedú po zámockom rybníku, veľké detské ihrisko, či park v okolí, ktorý disponuje lavičkami. Súčasťou Holíčskeho zámku je aj bastiónová pevnosť s vodnou priekopou, ktorá ponúka ojedinelú atrakciu, a to člnkovanie okolo celej pevnosti. Prehliadku Holíčskeho zámku môžu návštevníci zakončiť posedením pri dobrej káve, víne, koláčiku v zámockej kaviarni.
Ak vás cesta zavedie na Záhorie, navštívte mesto Holíč a jediné súkromné sídlo c. k. rodiny Habsburgovcov na Slovensku, letné sídlo cisára Františka Štefana Lotrinského a jeho manželky panovníčky Márie Terézie.
Zdroj: Mgr. Veronika Chňupková: Holíčsky zámok a jeho história (vydalo mesto Holíč)