Pásové základy, bodové základy alebo základová doska

1. Bodové základy

1.1. Čo sú to bodové základy?

Na rozdiel od základovej dosky, ktorá je monolitická základová konštrukcia, tento typ základov je vlastne súbor menších, jednotlivých základov zhotovených na presne určených miestach. Pod týmto pojmom rozumieme základový systém, ktorý pozostáva z niekoľkých rovnakých prvkov, ktoré prenášajú zaťaženie stavby na zem. Bodové základy možno nazvať aj jednoduché. Zvyčajne sa vyrábajú zo železobetónu. V porovnaní so základovou doskou a pásovými základmi siahajú hlbšie do zeme. Rozdiel oproti základovej doske a pásovým základom je v tom, že bodové základy neprenášajú zaťaženie žiadneho lineárneho konštrukčného prvku, teda stien. Ak je stena postavená na bodových základoch, musia byť v nej skryté drevené alebo oceľové stĺpy, ktoré sú nosné prvky.

1.2. Použitie bodových základov

Bodové základy sa používajú najmä na zakladanie bodových prvkov stavby. Patria sem stĺpy, schody, komíny a elektrické vedenia. Tieto základy sú určené na prenos zaťaženia z určitých bodov na nosné plochy. V zásade platí pravidlo, že bodové základy nikdy nie sú jediným základovým systémom, pretože by to viedlo k nerovnomernému sadnutiu objektu. Základy stavby sú teda spojené, čiže namiesto bodových základov sa prakticky získajú pásové základy s rozšíreniami.

1.3. Bodové základy – realizácia

Ako väčšina základov, aj bodové základy sa lejú do formy na stavenisku, do vopred pripravenej stavebnej jamy. Dno jamy musí byť dobre pripravené, najmä vyrovnané. Na bodový základ sa položí stĺp, ktorý je s ním rôznymi spôsobmi spojený. Toto spojenie môže byť uskutočnené pomocou vertikálnej výstuže a do základu môžu byť inštalované aj oceľové platne. Jedným zo spôsobov je zhotovenie bodových základov so špeciálnymi vyhĺbeniami, do ktorých sa následne osadia prefabrikované stĺpy. V neposlednom rade sa dajú umiestniť tzv. pätky, ktoré sa po osadení stĺpov zalejú betónom.

2. Pásové základy

2.1. Čo sú pásové základy?

V minulosti boli najčastejšie používané pásové základy, no v posledných desaťročiach túto úlohu postupne preberá základová doska. Najľahšie sa dajú opísať ako malé steny pod zemou, ktoré prenášajú zaťaženie stavby na zem a tým ju odbremeňujú. Tak ako bodové základy prenášajú zaťaženie do zeme v presne definovaných bodoch, tak pásové základy prenášajú zaťaženie líniových konštrukčných prvkov do zeme, aké je napríklad zaťaženie stien. Pásové základy neprenášajú zaťaženie pozdĺžne, ale vertikálne a diagonálne.

2.2. Pásové základy – použitie

Pásové základy môžu byť použité pre rôzne stavby, od rodinných domov až po väčšie nebytové priestory. Ich hlavnou výhodou je, že sú navzájom prepojené. Takýto konštrukčný  základový systém zabraňuje nerovnomernému sadnutiu stavby. Zemetrasenie alebo iný tektonický pohyb povrchu a nadmerné zaťaženie stavby (nesprávne dimenzovanie (rozmery) konštrukčných prvkov) môže spôsobiť sadanie alebo zosuv pôdy, čo môže viesť k vzniku trhlín a následnej zlej únosnosti celej konštrukcie domu. Keďže sa trhliny na budove nikdy neobjavujú v rovnomernej vzdialenosti alebo v pravidelných intervaloch, časť budovy s väčším počtom trhlín a následnou menšou nosnosťou začne sadať rýchlejšie ako nepoškodené časti budovy. Nerovnomerné sadanie základov môže nastať aj vtedy, ak pôda pred založením základov nebola správne pripravená, ak podklad nebol dostatočne pevný, zhutnený a kompaktný.

2.3. Realizácia pásových základov

Hoci sú v histórii zaznamenané verzie pásových základov z ocele a dreva, pásové základy sú prakticky vždy železobetónové, vystužené v pozdĺžnom smere. Drevené pásové základy možno príležitostne nájsť v niektorých mestách na starých budovách, ktoré predstavujú iba kultúrne dedičstvo, nie moderný princíp výstavby. Vystuženie pásových základov v pozdĺžnom smere je potrebné na zvýšenie tuhosti základov a zabránenie vzniku trhlín.

2.4. Izolácia základových pásov

Pri výstavbe a realizácii pásových základov sú stále viac prítomné snahy o zjednodušenie výstavby, no zároveň o splnenie všetkých podmienok energetickej hospodárnosti budov, resp. výstavbu nízkoenergetických budov. Pásové základy sú v tomto smere výzvou, keďže tepelnú izoláciu nemožno položiť bez akéhokoľvek prerušenia po celom obvodovom plášti budovy,  musí byť prerušená hneď v základoch, čím samozrejme vznikajú nežiaduce tepelné mosty.

Pod pásovými základmi musí byť tepelná izolácia mimoriadne pevná a odolná vzhľadom na zaťaženie, v skutočnosti nepretržitý tlak, ktorým objekt v týchto bodoch a v celej línii základov pôsobí. Preto je v súvislosti s vyhotovením detailov základov dôležité rozhodnutie statika. Pri nízkoenergetických stavbách projektanti uprednostňujú vyhotovenie základových dosiek, pretože zabezpečujú ochranu bez tepelných mostov. Základová doska navyše na rozdiel od pásových a bodových základov vyžaduje menej výkopov a takmer žiadne debnenie.

3. Základový nosník

Základové nosníky nie sú najbežnejším spôsobom zakladania, niekedy je však ich použitie nevyhnutné. K ich realizácii sa pristupuje vtedy, keď nie je možná realizácia bodových základov z dôvodu predpokladaného nerovnomerného sadania stavby alebo z iného dôvodu. Základové nosníky sa napríklad vyhotovujú vtedy, keď potrebujeme preniesť zaťaženie stĺpov na zem. Preto musia byť stĺpy, ktoré stoja na základových nosníkoch, umiestnené v pravidelných intervaloch.

4. Základová doska

4.1. Kedy sa používa základová doska?

Donedávna sa pásové základy používali najčastejšie pri menších obytných budovách, v poslednej dobe prevláda trend, že základové dosky sa robia čoraz častejšie aj pri rodinných domoch. Základové dosky sa navrhujú zásadne ako monolitické základové konštrukcie, prevažne zo železobetónu, ale aj z prostého betónu. Ide o tuhé základové konštrukcie, avšak aj veľmi nákladné. Vytvárajú súvislý tuhý plošný základ pod celým pôdorysom stavby. Používajú sa väčšinou na málo únosných pôdach, no kvôli zjednodušeniu práce sa v poslednom čase používajú aj na dobre únosných terénoch. Základová doska zabraňuje nerovnomernému sadnutiu stavby, pretože znižuje pnutia pod základom v dôsledku prenosu plošného zaťaženia. To platí najmä vtedy, ak je pôda, na ktorej bude stavba stáť, zle únosná. Takéto základy sú tzv. systémové riešenia, pretože spájajú tepelnú izoláciu, hydroizoláciu a nosnú základovú dosku do jednej zostavy. Základoví doska umožňuje aj výstavbu bez tepelných mostov na spojoch základov a stien.

4.2. Realizácia základovej dosky

Základová doska si na rozdiel od bodových a pásových základov vyžaduje aj menej hlboký výkop a debnenie je oveľa jednoduchšie. Základová doska je vždy železobetónová, ale v priereze môže mať rôznu hrúbku podľa toho, čo sa nad ňou bude stavať. Pri menších stavbách sa spravidla robí doska rovnomernej hrúbky pod celým pôdorysom stavby, pretože rôzne hrúbky nie sú potrebné. Rozmery základovej dosky, ako aj rozmery pásových alebo bodových základov musia zohľadňovať zaťaženie základov, únosnosť zeminy a kvalitu betónu.

4.3. Izolácia základovej dosky

Ak ide o nízkoenergetickú stavbu, odporúčame vyhotovenie základovej dosky. To poskytuje veľmi dobrú tepelnú ochranu, bez tepelných mostov. V poslednej dobe sa čoraz častejšie základová doska vyhotovuje na tepelnú izoláciu. Takáto implementácia má mnoho výhod.

5. Pilóty

Medzi najviac používané hĺbkové základy patria pilóty. Používajú sa spravidla z dvoch dôvodov, ak sú horné vrstvy základovej pôdy neúnosné alebo ak sa pri zakladaní v únosnej pôde chceme vyhnúť veľkým objemom zemných a betonárskych prác (technické alebo ekonomické dôvody výstavby). Pilóty sú zvislé základové prvky, v podstate sú to stĺpy vytvorené z pevného materiálu, ktoré sú zabudované do horninového prostredia a ktoré prenášajú zaťaženia do väčších hĺbok.

Typ základov navrhne architekt a potom musí nosnosť skontrolovať statik. Len on môže skutočne určiť, ktorý typ pilót je najvhodnejší. Podľa použitého materiálu pilóty môžu byť drevené, oceľové,  betónové, železobetónové a predpäté.  V súčasnosti sa najviac využívajú betónové a železobetónové pilóty. Drevené a oceľové pilóty sa navrhujú už len zriedka. Podľa priemeru pilóty rozdeľujeme na malopriemerové (s priemerom nad 300 mm až do 600 mm) a veľkopriemerové (s priemerom nad 600 mm).

Podľa spôsobu prenosu zaťaženia rozoznávame pilóty opreté, plávajúce a votknuté. Opreté pilóty sa opierajú pätou o únosnú zeminu alebo skalný podklad. Celé zaťaženie sa prenáša driekom pilóty cez pätu do únosnej zeminy. Navrhujú sa v prípade, ak únosná zemina sa nachádza v primerane dostupnej hĺbke. Plávajúce pilóty prenášajú zaťaženie trením plášťa pilóty o okolitú zeminu, využitie päty pilóty je zanedbateľne malé. Navrhujú sa vtedy, keď únosná vrstva sa nachádza vo veľkej hĺbke. Votknuté pilóty majú hornú časť v neúnosnej zemine a dolná časť je votknutá do únosnej vrstvy, v ktorej sa využíva trenie na plášti a zároveň aj únosnosť päty pilóty.

Podľa postupu výroby rozoznávame dve skupiny pilót. Prvú skupinu tvoria pilóty vyrobené vopred (prefabrikované pilóty), ktoré sa zahĺbia na požadované miesto. Do druhej skupiny patria pilóty vyrobené priamo na mieste (monolitické pilóty).

Ak máte záujem o realizáciu základov, môžete nás kontaktovať na daibau.sk alebo nám poslať dopyt. Na našich stránkach nájdete ďalšie tipy týkajúce sa tejto témy, ale aj zhotoviteľov, s ktorými spolupracujeme a ktorí v súlade s vaším dopytom pripravia vhodnú ponuku.

Informácie o cene sú dostupné v cenovej kalkulačke.

Váš tím

Daibau.sk