Osudovými pre mesto Lučenec boli revolučné, meruôsme roky (1848 – 1849), kedy sa mesto po vypálení začalo z architektonického hľadiska explicitne formovať ako mesto, v ktorom mali prevahu prvky eklekticizmu a neoslohov. O historických súvislostiach, ktoré predchádzali stavbe objektu radnice, sa viac môžeme dočítať v zápisniciach z Mestského zastupiteľstva a Mestskej rady, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici – pobočke Lučenec, vo fonde Magistrát mesta Lučenec. Magistrát v Lučenci do roku 1893 sídlil v budove tzv. Starého mestského domu, ktorý ležal na mieste tzv. Csonkovej kúrie, takmer na tom istom mieste, kde bola neskôr vybudovaná nová budova mestského domu. Priestory starej budovy boli už primalé na to, aby sa v nich mohol zabezpečiť kvalitný chod a činnosť všetkých zložiek úradníckeho aparátu mesta. Práve preto na zasadnutí valného zhromaždenia mesta v decembri 1892 bolo rozhodnuté, že je potrebné vybudovať modernú a veľkolepú budovu mestského domu. Keďže sa v tom čase chystalo aj vydanie publikácie, Mestským zastupiteľstvom v roku 1893 bol prijatý aj návrh, aby sa odfotografovala stará budova mestského domu, ktorá sa bude môcť využiť pre účely publikácie, a zároveň vyslovená žiadosť, aby bol v knihe vynechaný priestor na umiestnenie záberu novostavby. Výstavbou radnice bol poverený budapeštiansky staviteľ Karol Kovács. Osemnásti projektanti z celého Uhorska predložili na posúdenie návrhy na výstavbu, ktoré boli označené heslami a príslušnými číslami. Výberová komisia rozhodla, že sa radnica bude stavať podľa projektu uvedeného pod číslom trinásť s heslom „Ő“ (On), ktorého autorom bola budapeštianska firma NAGY a KOLBENHEYER (v názve firmy boli mená dvoch významných projektantov Virgila Nagya a Viktora Kolbenheyera).
V stredu 12. júla 1893 sa uskutočnilo položenie základného kameňa mestského domu. Do základného kameňa bola umiestnená sklenená fľaša, v ktorej boli doklady a návrhy o stavebnom rozhodnutí výstavby budovy, text slávnostného prejavu mešťanostu, tiež dokument s podpismi prítomných. Do fľaše vložili aj staršie peniaze rakúskej hodnoty v obehu a novšie zmenky v korunovej hodnote. Slávnostné otvorenie mestského domu sa uskutočnilo v roku 1894.
Počas 20. storočia prešla budova niekoľkými obnovami fasád a adaptovaním priestorov kancelárií, ktoré sa nachádzali na poschodí (stavba deliacich priečok a sekundárne dostavby hygienických zariadení). Budova slúžila nepretržite svojmu účelu do roku 2000, kedy sa dočasne úrad presťahoval do prenajatých priestorov.
Lučenecká radnica vo svojej architektonickej podstate charakterizuje prierez dejinami architektúry pred nastupujúcim novým umeleckým slohom. Administratívno-správna budova radnice si vyžadovala dôstojný výraz, reprezentáciu a zároveň utilitárnosť dispozícií. Neorenesančný štýl svojou elegantnou strohosťou dokonale vyhovoval požiadavkám objednávateľom a jeho tvaroslovný aparát bol blízky architektom, ktorí v rámci štúdií najmä na akadémiách mali blízko ku klasickým princípom tvorby. Výzdobu tvoril pravdepodobne budapeštiansky umelecký teoretik Virgil Nagy v antickej ikonografii, riešiac problém aplikácie už prežitých umeleckých foriem na nové stavby. Kopírovanie historických umeleckých slohov vytváralo jeden pól architektúry neoslohov, ten druhý reprezentovalo úsilie historizmu o modernosť, ktoré otváralo dvere novým podnetom architektúry 20. storočia.
Viktor Kolbenheyer, pravdepodobne autor architektúry, vytvoril stavbu v jasnej architektonickej skladbe, triezvej kompozícii s rešpektovaním tektoniky a ľudskej mierky. Výtvarný akcent zdôrazňovalo priečelie orientované do Kubínyiho námestia a hlavný vstup do budovy z Herzovej ulice. Harmónia stavby a výzdobných antických a renesančných motívov demonštruje dôležitosť, úctu a dôveru v mestskú inštitúciu.
Rozsiahla rekonštrukcia budovy radnice sa realizovala v roku 2015. V interiéri bola zmodernizovaná infraštruktúra, zreštaurované boli dva priestory – hlavné schodisko a veľká sála na poschodí. Exteriérové omietky boli obnovené umelecko-remeselným spôsobom.
Vzhľadom na to, že sa mesto Lučenec ako prijímateľ dotácie zaviazalo po rekonštrukcii objekt poskytnúť obyvateľom Lučenca na kultúrno-spoločenské účely, mesto Lučenec sa rozhodlo v tomto objekte zriadiť Mestské múzeum Lučenec. Po 123 rokoch, 29. septembra 2017, v tomto významnom architektonickom skvoste mesta Lučenec svoje brány návštevníkom otvára Mestské múzeum Lučenec, ktoré má za úlohu získavať, zhromažďovať, evidovať, ochraňovať a sprístupňovať verejnosti históriu mesta Lučenec, jeho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.
V budove radnice sídli aj rozpočtová organizácia LUKUS (Lučenské kultúrne a umelecké stredisko), ktorá bola zriadená Mestom Lučenec v roku 2014. Predmetom činnosti LUKUS r. o. je spravovanie majetku Mesta Lučenec – budovy synagógy a budovy starej radnice. Okrem toho venuje sa organizovaniu festivalov, koncerty, rôznych výstavy a pod. v priestoroch radnice. Hlavná sála je využívaná napr. aj na konferencie, odborné školenia, motivačné sedenia, semináre.
Titulná fotografia: muzeum.sk