Nižšie:
Ako vlastne vznikol seredský hrad (kaštieľ)?
Váh sa v dávnej minulosti rozlieval do rovinatej nivy a tvoril nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý podľa niektorých zmienok v starých kronikách tam musel stáť už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty, ktoré spájali vážske ostrovy a pôvodne zemno-valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava. Zmena koryta rieky Váh v 16. storočí spôsobila, že sa hrad oddelil od jeho pôvodne domovskej obce, Šintavy, dostal sa z ľavého brehu na pravý, a ocitol sa v Seredi.
Dejiny hradu siahajú pravdepodobne až do 11. storočia. O kamennej stavbe možno hovoriť asi až na prelome 11. a 12. storočia. Hrad Šintava mal už v 12. storočí strategicky významné postavenie, jeho úlohou bolo chrániť brod cez rieku Váh. Vtedy postavili hranolovú viacpodlažnú vežu, ktorú obohnali kamenným múrom s vodnou priekopou a mostom. Neskôr, asi počas 13. storočia, okolo veže vo vzdialenosti 8 –14 m vybudovali kamennú hradbu s bránou na štvorcovom pôdoryse 36 m × 36 m. Po požiari koncom 14. storočia postavili okolo opevnenia z 13. storočia novú hradbu na pôdoryse 65 m × 65 m. Z roku 1423 sa zachoval opis hradu v listine Bratislavskej kapituly. V tom čase mal samotný hrad so stavbami dva ohradové múry so štvorcovým pôdorysom s opevnením, ktoré bolo orientované podľa svetových strán.
V roku 1430 kráľ Žigmund Luxemburský riadil z hradu Šintava boje proti husitom, ktorí vtrhli do Uhorska. Počas tureckej okupácie Uhorska (1526 – 1683) Thurzovci stredoveký hrad v 16. – 17. storočí prebudovali na mohutnú bastiónovú pevnosť. Dodnes sa jeden z bastiónov zachoval. Ide o objekt v styku oboch krídel súčasného kaštieľa. Bastión bol postavený z tehál, vo vnútri sa nachádzajú tzv. kazematy s dvoma pármi delových strieľní – mohutný zaklenutý priestor s troma piliermi. V rokoch 1600 – 1618 sa okolo starého hradu začala výstavba nového okruhu vonkajšieho opevnenia, ktoré zväčšilo pôdorysnú rozlohu hradu na 120 m × 120 m. Išlo o štvorboký okruh bastiónového opevnenia.
Hrad od roku 1639 patril Esterházyovcom. V 18. storočí Jozef Esterházy prestaval bývalý hrad na kaštieľ.
Klasicistický výraz získal seredský kaštieľ po poslednej prestavbe ukončenej v roku 1841, ktorú vykonal Karol Esterházy.
Štvorbastiónová pevnosť sa v priebehu troch storočí postupne zmenila na barokový a neskôr klasicistický kaštieľ obklopený anglickým parkom. V tejto podobe, i keď veľmi zničený, sa zachoval dodnes. Objekt kaštieľa v súčasnej podobe vznikol spojením dvoch krídiel vonkajšieho hradu, a to západného krídla s bastiónom a južného krídla. Opevnenia boli postupne rozobraté a priekopy zasypané.
Od roku 1860 do 1912 bol kaštieľ v majetku francúzskej kňažnej Angeliky d´Hénnin de Alsace. V roku 1912 Seredské panstvo kúpil barón Heinrich Ohrenstein. Po jeho smrti v roku 1919 ho získali dedičia na čele s jeho synom Jurajom. Členov rodiny Ohrenstein, ktorí sa hlásili k židovskej národnosti, sa dotkli protižidovské opatrenia v období prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. V roku 1941 prevzal ich majetok do svojej správy Štátny pozemkový úrad v Bratislave, ktorý ho v roku 1942 spolu s kaštieľom odpredal Centrálnej správe verejnozákladinných majetkov v Bratislave. V roku 1945 kaštieľ zoštátnili, v rokoch 1949 – 1960 bol sídlom Okresného národného výboru v Seredi.
Návštevníkom je prístupný bastión zo 16. storočia, ktorý sa zachoval z renesančného opevnenia a bol súčasťou pevnosti Šintava. Táto časť kaštieľa bola obnovená s finančnou podporou mesta Sereď, Občianskeho združenia Vodný hrad a spoločnosťou Slovenské cukrovary, s. r. o. v Seredi. Rekonštrukcia tejto časti kaštieľa prebiehala v rokoch 2009 – 2013. Bastión, ktorý reštauroval reštaurátor Mgr. František Šmigrovský, býva sprístupnený pre návštevníkov po ohlásení v Mestskom múzeu v Seredi.
Zámocký park
Tento historický park (na rozlohe 8,4 ha) je chránený areál, ktorý sa nachádza v správe štátnej ochrany prírody Dunajské luhy. Je to najväčšia súvislá plocha zelene na území mesta Sereď, ktorá poskytuje občanom možnosti na krátkodobú rekreáciu. Park návštevníkom očarí nielen množstvom stromov a zelene, ale aj rozlohou pred aj za kaštieľom. Parková plocha pôvodne riešená na princípoch prírodno-krajinárskeho parku je ohradená murovaným oplotením. Park je v tvare nepravidelného päťhranu, kaštieľ je v ňom umiestnený centrálne.
Lokalizácia hradu Šintava bola počas dlhého obdobia predmetom rôznych úvah a názorov. Až v roku 1983 pri pamiatkovom výskume kaštieľa sa zistilo, že tento klasicistický kaštieľ uprostred parku je prestavaný hrad –pevnosť Šintava. Stredoveký hrad bol totiž v 17. storočí premenený na modernú renesančnú pevnosť a neskôr na kaštieľ. Na hrade bola kaplnka s patrocíniom sv. Margaréty a studňa. Do hradu sa vstupovalo dvoma bránami, nad ktorými sa týčili veže. Rozsiahly archeologický výskum odhalil aj základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského, pod ktorým sa našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Archeologický výskum, ktorý odhalil zvyšky murív gotického hradu Šintava a prekopal sa až k veľkomoravskému hradisku a dokonca k stopám po pravekom osídlení, dokázal nadčasový význam miesta pri brode pre križovatku obchodných ciest.
Mestské múzeum v Seredi
Múzeum v Seredi vzniklo z iniciatívy občianskeho združenia Vodný Hrad a občanov mesta Sereď. Pre verejnosť bolo otvorené 15. decembra 2004. O jeho zriadenie a založenie sa významne pričinil Július Matis, prvý vedúci múzea. Sídli v budove bývalej rímskokatolíckej fary, dnes známej ako Fándlyho fara. Zriaďovateľom múzea je Mesto Sereď a prevádzkuje ho Dom kultúry a Občianske združenie Vodný hrad v Seredi. Múzeum je spolufinancované z grantov a sponzorských darov organizácií a jednotlivcov.
Súčasnú budovu múzea, tzv. Fándlyho faru, v roku 1909 postavil staviteľ Ján Tomaschek mladší. Stavba je realizovaná v duchu vrcholiaceho eklekticizmu s mnohými secesnými prvkami. Na uličnej fasády je reliéf s motívom Panny Márie, ktorá drží Ježiška. V interiéri múzea sú zachované časti pôvodnej maľovanej secesnej výzdoby stien. Na mieste, kde v súčasnosti stojí budova múzea, v minulosti stála staršia poschodová fara. Z nej sa zachovala pivnica, ktorá slúži ako lapidárium s originálmi barokových sôch z Trojičného stĺpa.
Návštevníci majú k dispozícii niekoľko expozícií. Dve archeologické sú z Vlastivedného múzea v Galante
Prehistória seredského regiónu – archeologická expozícia
Expozícia približuje archeologické nálezy z okolia Serede od doby ľadovej až po príchod Avarov, Slovanov, starých Maďarov a vznik Uhorského štátu. Najstaršie osídlenie dokumentujú nálezy mamutích zubov v okolí Serede a lebiek neandertálcov v Šali.
Vystavené sú tu rôzne kamenné nástroje, čepieľky z doby kamennej z náleziska v lokalite Mačianske vŕšky, keramika a ozdobné predmety z doby bronzovej, železnej, rímskej a slovanskej. Vzácnym exponátom je hlinená plastika ženy, pochádzajúca zo starých kultúr v oblasti Stredozemného mora a Egypta, ktorej nález na rozhraní chotárov Dolnej Stredy a Serede svedčí o ceste i prechode cez rieku Váh v čase starovekých civilizácií.
Vodný hrad Šintava – hlavná expozícia múzea
Hrad Šintava sa spomína už v Anonymovej kronike a jeho štylizovaný obraz je v erbe mesta Sereď. Prvá písomná zmienka o ňom sa viaže na rok 1177, keď vznikol šintavský hradný komitát, pri hrade bola zriadená aj mýtnica – v roku 1251 sa uvádza výber mýta za prechod. Podľa písomnej zmienky z roku 1313 bola pri hrade založená osada strážcov Zereth (dnes Sereď). Seredsko-šintavský brod cez rieku Váh tu bol oddávna a v stredoveku bol súčasťou tzv. Českej cesty, ktorú využívali nielen karavány obchodníkov, ale i králi a vojaci prechádzajúci týmto miestom.
Expozícia Vodný hrad Šintava je venovaná premene stredovekého kráľovského hradu na mohutnú renesančnú protitureckú pevnosť. Vystavená keramika, kachlice, vzácne sklo, zbrane, drobné predmety a mince pochádzajú z archeologického výskumu nádvoria seredského kaštieľa, kde kedysi hrad stál. Výskum, ktorý sa konal v rokoch 1984 – 1992, viedol Mgr. Jozef Ižóf z Vlastivedného múzea v Galante.
Medzi zaujímavé a vzácne exponáty v tejto expozícii patria štyri meče z okolia hradu Šintava z 12. – 14. storočia, označené sú značkami z tepaného drahého kovu (zlaté tauzovanie). Piaty meč so značkou, ktorý je vystavený v expozícii, je zo 14. storočia. Nájdený bol na nádvorí seredského kaštieľa. Z nálezov mincí z hradu Šintava sú v múzeu vystavené napr. kremnické strieborné denáre z rokov 1528 – 1537 a 1576, poľské groše a polgroše zo 16. storočia a české mince. Súbor zreštaurovaných kachieľ a fragmenty kachieľ sú z 15. – 17. storočia s náboženským motívom – Najsv. Trojica, sv. Judita, z banskobystrickej kachliarskej dielne pochádzajú polychrómne zdobené kachličky sv. Barbory, sv. Margaréty, ďalej sú vystavené fragmenty kachieľ s motívom rytiera, ako i fragmenty so zoomorfným motívom vyobrazenia jeleňa, mýtického gryfa a iné. V expozícii je prezentovaná aj úžitková keramika, stredoveké kováčstvo, vojenské predmety ako kamenné a hlinené delové gule, okovy, halapartňa, súbor fragmentov skla – pohárov, fliaš, ďalej rôzne fajky, lastúry, hračky, šperky, ostrohy a kostené predmety – stredoveké korčule, manikúra, ihlice, píšťalky a iné.
Obrázky odviate časom
V expozícii je stála výstava zväčšenín dobových pohľadníc Serede zo zbierky Mgr. arch. Rastislava Petroviča, ktoré približujú vzhľad Serede v minulosti: kostoly, námestia s pamätníkmi, stĺpmi a sochami, domy seredských obyvateľov, obchodné domy a obchody, trhovisko, továrne, starú železničnú stanicu, drevený i oceľový most, lodné mlyny na rieke Váh, seredský prístav pltí a na obrázkoch fotografom zachytené dianie zo seredských ulíc v minulosti.
Lapidárium
V expozícii sú vystavené barokové sochy z Trojičného stĺpa z druhej polovice 18. storočia a súčasťou expozície sú svetelné tabule s vysvetľujúcimi komentármi a obrázkami k histórii Trojičného stĺpa, pôvodnej Fándlyho fary a zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia. Nachádza sa tam aj fragment kamenného kríža s ukrižovaným Ježišom Kristom a kamenný náhrobok židovského učiteľa Jozefa Izáka.
Múzejná záhrada
Je prirodzeným pokračovaním múzejných expozícií na nádvorí múzea. Nachádza sa tam exteriérová expozícia zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia, ktorý sa viaže k vzniku mesta Sereď. Prezentovaný je jeden z viacerých oporných pilierov svätyne kostola, ktorý bol zakonzervovaný. Vedľa novoveká farská studňa s hladinou vody v hĺbke 6,5 m. V záhrade sú tiež vystavené zaujímavé kamenné artefakty a výstava sto tehál zo zbierky Dušana Irsáka. Medzi exponátmi tehál je napr. aj tzv. prstová stredoveká tehla, renesančné tehly s odtlačkami stôp zvierat, s iniciálkami mien šľachticov, z 18. – 20. storočia pochádzajúce tehly z rôznych tehelní miest ako Bratislava, Svätý Jur, Pezinok, Trnava a iné.
Titulná fotografia: Kaštieľ a Zámocký park v Seredi v súčasnosti (digitálny archív Mestského múzea v Seredi)