Nižšie:
1. Prítomnosť vlhkosti v murive
Vlhkosť v murive môže byť v podobe opadávania omietky, výskytu škodlivých húb a plesní (negatívne pôsobia na zdravie človeka), soľných výkvetov... Je to problém nielen stavebno-technický, ale aj hygienicko-estetický. Voda, ktorá sa v murive môže vyskytovať vo viacerých podobách, vplýva na funkčnosť a stabilitu materiálov. Najčastejšie ide o vzlínajúcu vlhkosť prechádzajúcu od základov cez poškodenú alebo nejestvujúcu izoláciu v murive. Ak je na dome prítomné vlhké murivo, ak sa nevykoná náležitá sanácia vlhkosti, stavebné konštrukcie sa postupne rozpadávajú. Okrem toho v dôsledku nadmernej vlhkosti v murive prichádza k zvýšenej spotrebe energií.
2. Prieskum
Skôr než sa pristúpi k sanácii muriva, treba vykonať prieskum objektu (prieskum vzoriek muriva), na základe ktorého sa určia presné príčiny vzniku vlhkosti. Je potrebné nahliadnuť do pôvodnej dokumentácie a porovnať ju so skutočnosťou. Zistenia o tom ako bola vykonaná stavba objektu, alebo rôzne dostavby či rekonštrukcie môžu napomôcť zisteniu príčin vzniku vlhnutia. Informácie o stave a zložení základovej a nadzemnej časti konštrukcie a stave hydroizolácie je možné zistiť sondami. Taktiež treba zistiť množstvo vlhkosti v murive, či sú prítomné soli, mikroorganizmy. Prieskum je skončený po vykonanej dôkladnej obhliadke stavby od jej základov až po strechu.
Odborná rada zo spoločnosti OBAKO s.r.o. 1. Čo je príčinou vzlínaniu vlhkosti v murive a prečo dochádza k vlhnutiu múrov? Nadmerné vlhko v budovách je vždy problém. Prejavuje sa to vlhkými mapami, odutou až opadanou omietkou, deštrukciou murovaného materiálu. Príčinou týchto javov je prenikanie vody do stavebných konštrukcií. Príčin vlhnutia muriva je mnoho. Voda sa dostáva do stavebných konštrukcií v skupenstve kvapalnom, taktiež aj v plynnom rôznymi cestami. Prítomnosť nadbytočnej vody a jej pohyb spôsobujú zmenu fyzikálnych a mechanických vlastností stavebných materiálov. Zmeny, ku ktorým v murive dochádza, sú spôsobené nielen prítomnosťou čistej vody, ale taktiež pôsobením solí a organizmov, ktorým voda poslúžila ako nosič. Voda do muriva sa dostáva ako zrážková, podzemná a voda obsiahnutá vo vzduchu /relatívna vlhkosť/. Zrážková voda pôsobí na budovu priamo a nepriamo. Priame pôsobenie sa prejavuje vo forme kvapiek, ktoré využívajú trhlinky v murive. V omietke prenikajú dovnútra alebo stekajú voľne po konštrukciách /napr. komíny, vetracie prieduchy atď./ a dostavajú sa do miest, kde je to nežiaduce. Nepriame pôsobenie sa prejavuje vo forme vody, rozstrekujúcej sa od ostatných stavebných konštrukcií, ako sú parapety, okapové chodníky. Pôsobenie takejto vody je rovnaké ako v predchádzajúcom prípade. Do tejto skupiny patrí taktiež voda, ktorá uniká z chybných alebo nesprávne vykonaných inštalácii, ako sú napr. žľaby, dažďové zvody, prestupy atď. Konštrukcia je vystavená tlakovej vode v prípade, keď je hladina podzemnej vody nad úrovňou základovej škáry, alebo ak je pod stavbou otvorená voda v dôsledku poškodených inštalácii. Môže byť aj nedoriešenie odvodu dažďových vôd, ktoré prenikajú do pôdy. Ak je hladina podzemnej vody na nižšej úrovni ako je základová škára, dostáva sa do podzemnej časti stavebnej konštrukcii formou kapilárneho vzlínania, voláme to vzlínaná vlhkosť. Najčastejšie sa stretávame so vzlínajúcou vlhkosťou v starých budovách, kde je buď nekvalitná, porušená, po prípade žiadna hydroizolácia. Murivo je v priamom kontakte so zeminou a voda spod základov môže prenikať poréznym stavebným materiálom ako je tehla, kameň, betón. Voda aj so škodlivým obsahom solí môže vzlínať veľmi vysoko a práve soli môžu za nepekné vlhké mapy na omietkach, za odutú opadanú omietku prípadne za soľné výkvety. 2. Ako prebieha sanácia vlhkého muriva? Pre stanovenie vhodného spôsobu sanácie vlhkého muriva je dôležité vykonať prehliadku stavby. Každý objekt je ináč umiestnení v teréne, má iný materiál a hrúbku muriva, má rôzne poškodenie muriva vlhkosťou, soľami, má iný spôsob využitia a inú históriu. Po zoznámení sa so stavbou, na mieste sa vykoná vizuálna obhliadka stavby, sondáž muriva, orientačné meranie vlhkosti stien, stav strechy, zvody dažďových vôd, odvod zrážkovej vody z okolia stavby a pod. Veľmi sú dôležité informácie majiteľa stavby a to najmä o zámere využitia stavby v budúcnosti. Po ukončení obhliadky sa navrhne optimálny spôsob sanácie. S pohovorom a so súhlasom majiteľa sa spracuje návrh sanácie vlhkého objektu. Nedá sa šablónovite určiť spôsob odstránenia vlhkosti z dôvodu, lebo každá stavba je špecifická. Pre odstránenie zvýšenej vlhkosti muriva sa v súčasnosti používa viacej metód: - podrezanie muriva - chemická injektáž muriva - izolácia nerezovými plechmi /bez podrezania sa vtláčajú strojovo do škáry muriva/ - elektrofyzikálne systémy - odvetranie podláh a stien systémom IGLU Návrh môže obsahovať i viac alternatív, v kombinácii viacerých metód odvlhčenia muriva, ktoré budú závislé od technických a taktiež od ekonomických možností majiteľa. Netreba zabudnúť na odstránenie zasolených a odutých omietok. Omietky sa odstránia minimálne do výšky zavlhnutia a hrúbky muriva. Škáry medzi murovacím materiálom sa vyškrabú cca do hĺbky 2 cm a pokiaľ je to nutné, použije sa proti ním slní nástrek. V návrhu je vypracovaný podrobný technologický postup odvlhčenia muriva, vrátane postupností. Nezabúdame na názvy použitého materiálu a konečnú úpravu stien. Treba si uvedomiť, že po obnove hydroizolácii je murivo nad izoláciou stále vlhké. Murivo sa nechá prirodzene vysušiť, alebo sa použije sanačná omietka. 3. Čo sú sanačné omietky? Sanačné omietky sa používajú na konečnú úpravu vlhkého muriva po obnovení nových hydroizolácií. Tieto omietky sú vysoko porézne, paropriepustné a majú výrazne zníženú kapilárnu nasiakavosť. Ich štruktúra nevzlína vlhkosť a nedochádza k vysolovaniu vodorozpustných solí na povrchu omietky. Vďaka vysokej pórovitosti a nízkemu difúznemu odporu dochádza k postupnému vysušovaniu muriva. Prispievajú k prijateľnej zmene vlhkosti vzduch v interiéri. Sanačné omietky vyberáme podľa obsahu vlhkosti a soli v murive. Objem pórov v sanačnej omietke je od 20 % - 40 %. U termosanačných omietok až 70 %. Čím je obsah pórov vyšší, tým je aj dlhšia životnosť omietok. Na trhu je veľa druhov sanačných omietok od rôznych výrobcov a preto je potrebné vyberať omietky podľa konkrétnych podmienok ako sú vlhkosť, zasolenie muriva, murovací materiál, požadovaná konečná štruktúra povrchov a pod. Netreba zabúdať, že na sanačnú omietku sa musí použiť paropriepustná farba. Nejaké zakončenie ako napr. dnešná doba prináša mnoho špecifického materiálu, ktorého použitie treba zvážiť podľa daného objektu a samozrejme podľa peňažnej situácie majiteľa. Pán Ing. Ján Hriech, spoločnosť OBAKO s.r.o. |
3. Výber spôsobu sanácie – sanačná metóda
Ku každej sanácii objektu je potrebný individuálny prístup. Najdôležitejším krokom sanácie stavby je vyhodnotenie prieskumu, na základe ktorého sa zistia príčiny porúch a stanoví najvhodnejší spôsob sanácie. Na rozhodnutie o tom, ktorou metódou a v akom rozsahu treba vykonať sanáciu objektu, vplývajú viaceré faktory. Často stavba vlhne z viacerých dôvodov, v takom prípade treba kombinovať viacej spôsobov sanácie. Odborník po vykonanej obhliadke objektu, alebo po vyhodnotení realizovaného prieskumu navrhne spôsob sanácie.
V súčasnosti existujú klasické spôsoby sanácie muriva, ale aj početné novinky týkajúce sa sanácie muriva. Keď ide o sanačné metódy, uvedieme len niektoré: podrezávanie muriva, sanačná omietka, injektáž muriva, odvetrávanie, drenáž základov, hydroizolácia, nanotechnológia, elektroosmóza...
Sanačné omietky
Ako už bolo uvedené sanácia vlhkého muriva je rôznorodá a komplikovaná problematika, takže je veľmi ťažké zvoliť iba jeden univerzálny postup riešenia problému. Sanačné omietky zabezpečujú odvádzanie vlhkosti, ktorá sa nachádza v murive bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva. Sanačné omietky a omietkové systémy slúžia na omietanie vlhkého, zasoleného muriva v interiéroch aj v exteriéroch. Umožňujú rýchle vysušovanie vlhkého muriva, znemožňujú prienik vlhkosti a solí na povrch omietky, vďaka čomu povrch zostáva suchý a v bezchybnom stave.
Pre sanačnú omietku je charakteristická vysoká pórovitosť, vysoká priepustnosť pre vodnú paru a znížená kapilárna nasiakavosť.
Aká bude účinnosť použitej sanačnej omietky závisí predovšetkým od skladby a homogenity malty. Sanačné omietky môžu byť pripravené z priemyselne vyrábanej suchej maltovej zmesi, ktorá je dodávaná vo vreciach, alebo z malty, ktorá sa pripravuje bežným spôsobom priamo na stavbe pridaním modifikačnej prísady. Hrúbka sanačnej omietky rozhoduje o životnosti sanačného systému.
Podrezávanie muriva
Pri tomto spôsobe sanácie vlhkosti v murive ide o vkladanie vodorovných izolácií do muriva, ktoré sa vykonáva prerezaním muriva po celej šírke lanovou alebo reťazovou pílou. Do prerezanej škáry, ktorá musí byť dobre vyčistená, sa postupne po jednotlivých úsekoch vkladá hydroizolácia. Aby sa znemožnilo sadanie muriva, úsek je potrebné zabezpečiť klinmi. Do škáry sa vkladajú plastové rúrky a vykoná sa omietanie. Potom sa škára cez plastové rúrky vyplní cementovou maltou. Podrezávanie muriva je zásadným zásahom do stavebnej konštrukcie. Pretože ide o náročné práce, na izoláciu treba používať kvalitné a trvácne materiály.
Ak vás trápia vlhké steny na dome a hľadáte firmu, ktorá môže vykonať sanáciu vlhkého muriva a stavieb, môžete nás kontaktovať na daibau.sk. Na našej webovej stránke nájdete ďalšie rady týkajúce sa tejto témy.