Oravský hrad - klenot medzi slovenskými hradmi, dominanta Oravského Podzámku a Oravského regiónu

Text: Jarmila Stojimirovič

Obec Oravský Podzámok

Vznik obce Oravský Podzámok je spätý s existenciou Oravského hradu. Vyvýšenina, na ktorej stojí hrad, bola osídlená už začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom, koncom doby bronzovej, keď sa v priestore Oravského Podzámku usadil ľud lužickej kultúry. Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtov. Hoci je prvá písomná zmienka o hrade z druhej polovice 13. storočia, obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr, ako podhradie Oravského hradu. O „obci“ sa prvýkrát píše v roku 1559, vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili Thurzovci v polovici 16. storočia. 

Oravský Podzámok bol od stredoveku až do roku 1945 sídlom feudálneho Oravského hradného panstva a po roku 1626 jeho nástupcu, Oravského komposesorátu. V podhradí Oravského hradu postupne vyrástlo osídlenie, ktoré bolo na jednej strane obytnou kolóniou pre zamestnancov panstva, resp. Oravského komposesorátu, jednak hospodárskym zázemím veľkostatku.

Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, keď zákonom z roku 1886 bolo upravené právne postavenie obce v plnom rozsahu. Odvtedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. Dnes obec Oravský Podzámok patrí do okresu Dolný Kubín, je súčasťou Žilinského kraja a Oravského regiónu. 

Najväčšou pýchou tejto malej dedinky, ktorá má o niečo viac ako tisíc tristo obyvateľov, je Oravský hrad, hoci sú v obci aj iné zaujímavé stavby, o ktorých si tiež neskôr niečo povieme. Najväčšiu  pozornosť si však zasluhuje Oravský hrad. 

Oravský hrad

Stručné dejiny a stavebný vývoj Oravského hradu

Najstaršie dejiny Oravského hradu sú späté s osídľovaním tohto kraja, obchodnými cestami a politikou vtedajšieho uhorského kráľovstva a jeho vládnuceho rodu Arpádovcov. Hrad bol vybudovaný nad dôležitou cestnou komunikáciou, ktorá spájala Uhorsko s Poľským kráľovstvom. 

Už sme spomenuli, že prvá písomná zmienka o Oravskom hrade datuje do roku 1267. V tom čase plnil tri základné funkcie: strážnu, obrannú a bol sídlom správy územia, ktoré v tom období k nemu patrilo. V nej sa uvádza, že ešte predtým si uhorský kráľ Belo IV. vymenil s členmi rodiny Balašovcov majetky Varín, Žilina a Sučany za Oravu s hradom, Vrbicu, Trebostovo, Benice, Dolnú Štubňu a Trnovec v Turci, aby prinavrátil pohraničné územia do kráľovských rúk. Možno predpokladať, že práve Belo bol ten, kto dal predkom spomínaných šľachticov povolenie na výstavbu Oravského hradu, ktorý sa stal kráľovským majetkom. Panovníka v spravovaní hradu zastupovali viacerí kasteláni.

V období vrcholného stredoveku kastelánmi boli aj Matúš Čák Trenčiansky, Magister Donč a Ctibor zo Ctiboríc.

Najstaršia časť hradu, nachádzajúca sa na najvyššej časti hradného bradla, je Horný hrad, nazývaný aj Citadela, ktorý bol vybudovaný v 13. storočí. Najstaršou časťou stredného hradu je vysoká Obytná veža, tzv. Donjon, s opevnením. 

Rozsiahlu výstavbu hradného areálu od roku 1475 uskutočnil uhorský kráľ Matej Korvín. On jediný z korunovaných hláv sa zdržiaval na Oravskom hrade. V priestoroch stredného hradu dal vybudovať nový palác, ktorý nesie jeho meno, a v prvom hradnom predhradí dal vybudovať a zosilniť hradby, ktoré lemujú dnešné Hlavné nádvorie a prebudovať vtedy vstupnú, dnes tretiu hradnú bránu. Jej bezpečnosť zaistil výstavbou ochrannej bašty, ktorá je dnes známa ako Archívna bašta.

Veľké stavebné zmeny na Oravskom hrade uskutočnil v rokoch 1537 až 1543 kastelán Ján z Dubovca. V strednom hrade dal v roku 1540 vybudovať obytný päťposchodový palác, dnes nazývaný palác Jána z Dubovca. O tom svedčia jeho erby s chronostikonom. Palác bol vybudovaný v neskorogotickom slohu. Vystavané boli aj dve nárožné delové bašty, dnes známe ako Západná, resp. Východná bašta, čím bola zosilnená obranyschopnosť hradného jadra. Ochranu dolného hradu zosilnili hradby druhého predhradia, ktoré je uzavreté dnešnou Druhou hradnou bránou.

V druhej polovici 16. storočia a v 17. storočí, keď sa hrad stal rodovým majetkom rodu Thurzo, na hrade vládol čulý stavebný ruch. Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov, čím sa hrad zaradil medzi výrazné stavby renesančného obdobia. V tejto epoche možno hovoriť o dvoch samostatných stavebných etapách. 

Prvá stavebná etapa sa uskutočnila v období renesancie, v rokoch 1556 až 1574, keď kastelánom hradu bol František Thurzo. Prebudovaná bola najvyššia a najstaršia časť hradu, Citadela, ktorá sa pôvodne skladala z jednoduchého paláca na hradom brale. Drevené časti konštrukcie boli strhnuté a nahradené murovanými budovami, ktoré jej dali podobu veľmi podobnú tej súčasnej. Vznikla rozsiahla štvorposchodová stavba, ktorá zaberala celé teleso hradného brala. Prestavba bola realizovaná v roku 1561, svedčia o tom chronostikony na portáloch. 

Prebudované a zosilnené boli aj Druhá hradná brána a Archívna bašta, kde taktiež murované nadstavby nahradili pôvodne drevené podlažia. Thurzo dal vybudovať aj nový obranný prvok, parkan v tvare päťuholníka. Dominantou Stredného nádvoria je studňa z roku 1558, pôvodne hlboká 91 metrov. V tom čase išlo o technicky náročnú a veľmi nákladnú stavbu, ktorá mala riešiť problém vodného zdroja v týchto častiach hradu. Po požiari, ktorý zasiahol hrad, studňa bola čiastočne zasypaná, jej dnešná hĺbka je 64 metrov. V rovnakom čase dal v hradnom brale vyhĺbiť jaskyňu, ktorá sa pôvodne používala ako pivnica.

Druhú stavebnú etapu realizoval v rokoch 1580 až 1612 Františkov syn Juraj Thurzo, ktorý dal na mieste parkanu postaviť nový, luxusný a krásne zdobený dvojposchodový palác, ktorý dodnes nesie grófovo meno. K Thurzovmu palácu bola pristavaná sakrálna budova. Pôvodne to bola protestantská modlitebňa, a od polovice 18. storočia je to rímsko-katolícka Kaplnka sv. Michala. 

Juraj Thurzo sa venoval i modernizácii hradného opevnenia. Ku hradbám, ktoré dal postaviť ešte Ján z Dubovca, pribudlo nové podhradie s dnešnou Prvou bránou a hradbou so strieľňami, ktorá je ukončená na Druhej bráne. Pás hradieb medzi Druhou a Treťou bránou bol prekrytý novým opevňovacím prvkom, Bastiónom. Nad hradbami druhého predhradia medzi Druhou a Treťou hradnou bránou dal vybudovať nový opevňovací prvok, mohutný Južný bastión so strieľňami pre delostrelectvo. Ochrana prístupu do hradného areálu bola zosilnená hradbami tretieho predhradia, ktoré je ukončené dnešnou Prvou hradnou bránou. 

V roku 1626 po smrti jediného mužského dediča, Juraja Thurzu, sedem vznešených grófok založilo Oravský komposesorát, v čele ktorého stál riaditeľ, zvyčajne ním bol najstarší člen rodu. Mal právomoci zemepána, ale podiely zo spoločného majetku sa rozdeľovali medzi všetkých spoluvlastníkov, dedičov grófa Juraja Thurzu. Oravský komposesorát úspešne fungoval 311 rokov, do roku 1945. Od jeho založenia do konca prvej svetovej vojny funkciu direktora vykonával gróf Gašpar Illésházy, gróf Gabriel Illésházy, gróf Štefan Thököly (v druhej polovici 17. storočia realizoval významnejšie prestavby v Západnej bašte, tiež rozšírenie a modernizáciu opevnení Južného bastiónu), gróf Mikuláš Draškovič, gróf Juraj Illésházy, gróf Juraj Erdődy, gróf Juraj Erdődy ml., knieža Mikuláš Ezsterházy, gróf František Zichy, gróf Jozef Erdődy, gróf František Zichy ml., gróf Edmund Zichy, knieža Mikuláš Eszterházy a gróf Jozef Pálffy, ktorí o tento majetok prejavovali väčší alebo menší záujem. 

Ani povstania a vojenské útoky na kamenné hradby nepoznačili Oravský hrad tak ako ničivý požiar v roku 1800, ktorý ho takmer kompletne zničil. Pred osudom ruiny ho zachránila obnova. V roku 1814 všetky budovy hradu dostali nové strešné konštrukcie, ktoré slúžia aj dnes. V Thurzovskom paláci rekonštrukcia bola vykonaná v klasicistickom slohu. 

Ďalšia prestavba na Oravskom hrade sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, inicioval a viedol ju direktor gróf Jozef Pálffy. Tento ambiciózny projekt celkovej rekonštrukcie hradného areálu sa kvôli vypuknutiu prvej svetovej vojny neuskutočnil v plnom rozsahu. Prestavba sa zamerala najmä na objekty Korvínovho paláca.

Prvá komplexná pamiatková obnova a rekonštrukcia vykonaná bola po druhej svetovej vojne. V roku 1953 sa Oravský hrad stal národnou kultúrnou pamiatkou a v rokoch 1953 až 1969 celý areál prešiel generálnou rekonštrukciou, práce v Citadele trvali až do roku 1977. 

Keďže zub času zanechal svoje stopy na Oravskom hrade, na začiatku 21. storočia nevyhnutné boli ďalšie renovácie a reštaurovanie objektov hradného areálu. Najprv bola obnovená Kaplnka sv. Michala, potom boli vykonané reštaurátorské práce v objektoch Thurzovského paláca a budovy tzv. Fary na Hlavnom nádvorí. Prednedávnom dokončili reštaurátorské práce na objektoch Prvej hradnej brány, Archívnej bašty a priľahlých budov. Aj v súčasnosti pokračujú práce v priestoroch Západnej  a  Východnej bašty. Oravské múzeum plánuje v renovácii ďalších objektov hradného areálu pokračovať aj v budúcnosti. 

Stručný opis hradného areálu

Hradný areál sa rozkladá na úzkom vrchole hradnej skaly a priľahlom južnom svahu pod ňou. Hrad má celkovo štvordielnu dispozíciu, ktorá sa skladá z výškovo diferencovaného hradného jadra a sústavy troch predhradí. Hoci sme už hovoriac o stručných dejinách a stavebnom vývoji hradu spomenuli vznik jednotlivých budov tvoriacich Oravský hrad, uvádzame stručný opis hradného areálu, ktorý tvoria tri stavebné celky - Dolný hrad, Stredný hrad a Horný hrad s palácmi, opevnením a vežami. Návštevníkov zaujme prepojenie troch vstupných brán s tunelom, pod ktorým sa nachádzajú podzemné chodby. 

Najstaršou časťou Stredného hradu je spomínaná vysoká hranolová Obytná veža (tzv. Donjon). Naľavo od Obytnej veže sa nachádza neskorogotický Korvínov palác a napravo od Obytnej veže palác Jána z Dubovca. Tieto palácové budovy obklopujú prvé hradné nádvorie, na ktorom stojí romantizujúca terasa, prekrývajúca skalnú dutinu s hradnou studňou. Z terasy stúpa schodisko, ktoré vedie k najstaršej časti Hornému hradu - Citadele, nachádzajúcej sa vo výške 112 m nad úroveň rieky Orava. Táto časť hradu je z diaľky najviditeľnejšia. Citadela má železnú vyhliadkovú galériu.

Do vyšších častí Oravského hradu vedú malebné vonkajšie drevené schody, aj úzke točivé, ktoré sú vo vnútri.

Dolný hrad je najmladšou časťou Oravského hradu. K budovám palácov je z vonkajšej strany pripojený parkan s nárožnými delovými baštami, ktoré sú známe ako Západná a Východná bašta. Je tu aj Kaplnka sv. Michala, Thurzov palác a trakt medzi Treťou bránou a Archívnou baštou. Súčasťou Dolného hradu je i budova Fary.

Obdivovať môžete nielen vonkajšiu architektúru Oravského hradu - sgrafitové fasády, iluzívne naznačujúce trámové alebo kamenné stavby s bosovanými nárožiami a kvádrovaním na priečeliach, ale aj interiér budov, ktorý sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. 

Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752. Kaplnka je jednoloďový priestor preklenutý valenou klenbou, ktorú nesie pár štíhlych stĺpov s toskánskymi hlavicami. Na klenbe sú uplatnené prvky rebier a plastické rozety, každá v inom prevedení. Pod mladšími premaľbami bola objavená pôvodná renesančná maľba. Kaplnka má šesť okien s neskorogotickými prvkami. Okolo okien sa nachádzajú vo sviežich farbách prevedené rastlinné motívy rozvilín. Peknou kameňosochárskou prácou je vstupný portál. Kaplnka sv. Michala, ktorú dal vystavať gróf Juraj Thurzo, je dominantnou stavbou dolnej časti hradu. Po jeho smrti na Oravskom hrade bola vybudovaná aj krypta rodu Thurzo. Je jeden z mála priestorov na Oravskom hrade, ktoré nezničil spomínaný požiar. Súčasťou kaplnky je barokový organ z 18. storočia, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 2013.

V Thurzovskom paláci je miestnosť zaklenutá na stredný stĺp, historická kuchyňa a sakristia s nástennou maľbou z obdobia renesancie. Na strednom hrade romanticky upravená knižnica a jedáleň nadväzuje na vzory z čias gotických úprav hradu. Interiéry donjonu majú zvyšky nástenných malieb z 15. a 16. storočia a palác Jána z Dubovca je dobovo zariadený. 

Oravský hrad - sídlo jedného z najstarších múzeí na Slovensku

Po ničivom požiari v roku 1800 Oravský hrad zostal bez praktického využitia. Nové obdobie v jeho histórii sa začína v roku 1868, kedy v ňom na príkaz vtedajšieho direktora Oravského komposesorátu grófa Edmunda Zichyho bolo zriadené múzeum Oravského komposesorátu a hrad bol sprístupnený verejnosti ako Múzeum Oravského panstva. Múzeum prezentovalo predovšetkým samotný hrad a jeho zachované interiéry (hlavne kaplnku sv. Michala). Vo vyčlenených priestoroch boli zriadené expozície prírodovedných zbierok a neskôr aj výsledky archeologických výskumov. Stredoveký hrad tak našiel nové, vo svojej podstate veľmi moderné, uplatnenie, čo ho bezpochyby zachránilo pred zánikom. Múzeum na Oravskom hrade prežilo rozpad Rakúsko-Uhorska, pôsobilo v medzivojnovom období aj počas druhej svetovej vojny. 

Po druhej svetovej vojne sa Oravský hrad stal štátnym hradom, bol v správe Štátnych lesov, ktoré sa o hrad a o múzeum v podstate starali rovnakým spôsobom ako komposesorát zaniknutý v roku 1945. V roku 1951 bol Oravský hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok a od roku 1956 sa stal sídlom Oravského múzea, ktoré ho dostalo do svojej správy. 

V roku 1980 sa uskutočnilo spojenie Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a Oravského vlastivedného múzea, čím sa vytvorilo jediné múzeum na Orave pod názvom Oravské múzeum so sídlom v Dolnom Kubíne. 

V roku 1983 múzeum bolo znova premenované, a to na Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, ktoré tento názov nesie dodnes a je správcom Oravského hradu. Múzeum vo svojej činnosti priamo stavia na základoch, ktoré položilo múzeum Oravského komposesorátu pred 155 rokmi. 

Základným poslaním Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava je na základe prieskumu a vedeckého výskumu cieľavedome zhromažďovať, ochraňovať, vedecky a odborne zhodnocovať a spracovávať hmotné dokumenty so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia s osobitým zreteľom na územie regiónu Orava.

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava spravuje na území Oravy 7 národných kultúrnych pamiatok, v ktorých sa nachádza 8 ucelených expozícií. Oravský hrad a Oravská lesná železnica sú najnavštevovanejšie expozície nielen v regionálnom ale aj v celoslovenskom význame. Ďalej sú to: Čaplovičova knižnica, ktorá patrí k najvzácnejším historickým vedeckým knižniciam na Slovensku, Literárna expozícia P. O. Hviezdoslava v historickej budove Čaplovičovej knižnice na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne, ktorá poskytuje návštevníkom komplexný pohľad na život a tvorbu Pavla Országha Hviezdoslava, Florinov dom v Dolnom Kubíne, Pamätný dom Martina Kukučína v Jasenovej, expozície Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy a Mila Urbana v areáli Hviezdoslavovej hájovne pod Babou horou.

Na Oravskom hrade sú inštalované početné expozície Oravského múzea. 

V Citadele je inštalovaná archeologická expozícia rozprestierajúca sa po celej ploche Citadely, rozdelená do 3 častí. Dominantou vstupnej miestnosti je cisterna (tzv. dažďová studňa), hlavný zdroj vody v tomto priestore. Voda sa do cisterny dostávala pomocou lievika, ktorý sem viedol z pôvodne zakrivenej strechy. V druhej miestnosti, ktorá má strop v  tvare hviezdice (je jedinečný v celom hrade) sú prezentované rôzne výstavy. 

Ďalšia expozícia Médiatéka prezentuje filmovú históriu Oravského hradu, pretože jeho exteriéry a interiéry lákajú aj filmárov. Na hrade sa nakrúcal prvý čiernobiely horor - nemecký nemý film Upír Nosferatu (1922) podľa knižnej predlohy Brama Stokera z roku 1897, tiež filmy Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš, Láska na vlásku, Adam Šangala, talianska rozprávka Princezná a žobrák a ďalšie rozprávkové a historické slovenské a české filmy, tiež americké Dračie srdce 2...

Zaujímavá je aj prírodovedná expozícia, ktorá sa nachádza v priestoroch Paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže. Rozprestiera sa na dvoch podlažiach, prezentuje prírodu regiónu Oravy - pásma vôd, lúk a pasienkov, rašelinísk, pásmo listnatých a ihličnatých stromov až po najvyššie položené pásmo kosodreviny. Vo vstupnej miestnosti sú umiestnené najstaršie exponáty Oravského múzea, napr. dvojhlavé teľa alebo výrez 400-ročnej jedle.

Historickú expozíciu tvorí systém stredovekých a renesančných stavieb hradu a expozícia historického nábytku v priestoroch Paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže. Nábytok pochádza z 19. až 20. storočia a dokumentuje vkus vtedajšej doby. V jednej z miestností sa nachádzajú maľované erby Františka Thurzu a Barbory Kostkovej zo 16. storočia. V žoldnierskej jedálni je umiestnená cenná zbierka cínového riadu z 18. storočia.

V priestoroch Paláca Jána z Dubovca a Obytnej veže je situovaná aj stála etnografická expozícia Ľudová kultúra na Orave. 

Pozornosť návštevníkov určite upútajú expozície v Thurzovom paláci. Jednou z nich je Klenotnica Oravského hradu. Vo vstupnej miestnosti môžete obdivovať fragmenty vzácnych renesančných nástenných malieb, datovaných do obdobia  Juraja Thurzu (16. - 17. storočie), ktorý ukončil výstavbu paláca. Stĺpová sála je ukážkou pôvodnej rozlohy miestností prízemia paláca v čase jeho výstavby. Cez miestnosť viedol hradný vodovod, spomínaný už v roku 1595. Tu sa nachádza aj Hradná kuchyňa, Alchymistická dielňa, Salón umenia, Šperkovnica, Expozícia historických textílií, Sakristia.

Obytná veža je jedným z najstarších objektov Oravského hradu. V súčasnosti je prepojená s Korvínovým palácom, ktorý bol zrekonštruovaný v 19. storočí a interiér bol vyzdobený drevom z červeného smreka (Larix decidua). Najznámejšou miestnosťou paláca je Rytierska sála s nástennou maľbou.

V prízemí budovy Fary na nádvorí Oravského hradu sa nachádza Multimediálna expozícia Rašeliniská Oravy. Tu, v dvoch miestnostiach, návštevníci majú príležitosť oboznámiť sa so vznikom, vývojom a významom rašelinísk, s najvýznamnejšími lokalitami na Orave a charakteristickými druhmi rastlín, živočíchov a húb.

V priestore tunela pod Južným bastiónom sú vystavené historické koče. 

Len náznakovo sme spomenuli niektoré expozície. Sú aj iné, ktoré si zasluhujú pozornosť. Práve preto vám odporúčame navštíviť toto historicky významné, zaujímavé, nádherné miesto. 

Na Oravskom hrade počas celého roka organizujú aj rôzne podujatia spojené so zábavou pre deti i dospelých, rôzne príležitostné koncerty, sezónne podujatia… Medzi obľúbené patria napríklad Thurzove slávnosti, Thurzov remeselnícky jarmok, Deň múzeí v Oravskom múzeu, ktorým sa pripomína Medzinárodný deň múzeí,  Vianoce na hrade, rozprávkovo-strašidelný hrad na Medzinárodný deň detí, tajomný Oravský hrad…  

Počas hlavnej turistickej sezóny sú mimoriadne obľúbené rôzne tematické nočné prehliadky, ktoré sú spestrené divadelnými predstaveniami a strašidelnými výjavmi. Na hrade môžete uvidieť aj šerm alebo hradné stráže. 

Na hrade sú 3 vstupné brány, 27 objektov, 155 miestností, takmer 800 schodov. Z nádvorí Oravského hradu, zo stometrovej výšky, je pekný výhľad na okolie hradu a krásy Slovenska. 

K Oravskému hradu sa viaže viacero povestí, ktoré rozprávajú príbeh o jeho stavbe, hradných duchoch, alebo sa viažu k určitým udalostiam, či rodom. Medzi najznámejšie patria povesti o založení hradu, Bielej a Čiernej pani, Čiernej kuchyni na Oravskom hrade alebo hradnej studni.

Múzeum šľachtických kočiarov a saní

Priamo pod Oravským hradom svoju históriu v roku 2008 začalo písať múzeum šľachtických kočiarov a saní. Je to jedinečná a najrozsiahlejšia zbierka tohto druhu na Slovensku. Sú tu exkluzívne exponáty v pôvodnom a v renovovanom stave, do minulosti vás vrátia luxusné Landauery a Landaulety, elegantné Mylordy pre pánov a Viktórie pre dámy, diskrétne mestské Coupé, poľovnícke kočiare, bohato zdobený šľachtický pohrebný kočiar, a pohodlné sane na zasnežené zimy. Expozícia je doplnená zaujímavými sprievodnými textami. Celkový zážitok z tohto múzea dotvárajú figuríny v dobových kostýmoch. 

Vyhliadková plavba Oravou

Po obhliadke hradu a múzea v letných mesiacoch si môžete vychutnať netradičný zážitok - plavbu na tradičnej starootcovskej plti Oravou, ktorá patrí k najznámejším plavbám nielen v Oravskom regióne, ale aj na celom Slovensku. Počas tejto vyhliadkovej plavby, ktorá sa začína v obci Horná Lehota a končí pod bralom Oravského hradu, užijete si výhľady na okolitú prírodu a rozmanitý riečny tok, dozviete sa o histórii tohto nebezpečného remesla, o tom, že pltníci po rieke splavovali nielen stavebné drevo, ale aj seno, plátno, keramiku, skaly, hranoly a keď bolo treba, aj rozobraté drevenice. Samozrejme, môžete sa pokochať zaujímavým pohľadom na hrad.

Stredoveká dedina - archeoskanzen 

Priamo pod Oravským hradom vyrástol archeoskanzen - jediný svojho druhu na Slovensku. Je ukážkou bežného života ľudí v období Veľkej Moravy. Pozostáva zo stavieb dobovej architektúry, môžete tu vidieť remeselníkov, strieľať z dobového luku, previezť sa na rebrinovom voze, koči alebo koni, vidieť rozličné domáce zvieratá. 

V tejto stredovekej dedine máte možnosť zažiť aj sokoliarske vystúpenia a ukážky letu týchto pernatých dravcov. Počas vystúpení sa sokoly dostávajú do bezprostrednej blízkosti divákov, môžu im pristáť na ruku alebo sa ich pri lete dotknúť koncom krídla. 

Aké stavby upútajú vašu pozornosť v Oravskom Podzámku?

Renesančná administratívna budova - dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1600. Prestavaná bola na prelome 17. a 18. storočia. Fasáda budovy je jednoduchá, okná sú lemované jednoduchými šambránami, strecha je šindľová. Do dvora je orientovaná stĺpová arkáda. Renesančná budova v Oravskom Podzámku sa stala v roku 2021 novým sídlom Oravského múzea P. O. Hviezdoslava.

Panský hotel 

Jednou z najvýznamnejších budov v obci je starý panský hotel, ktorý má za sebou viac ako 400-ročnú históriu. Jeho predchodcom bol panský hostinec, ktorý sa spomína už v roku 1619. Pôvodne to bola drevená stavba, ktorá bola zničená spolu s inými budovami v podhradí počas veľkého obliehania Oravského hradu kuruckým vojskom v roku 1683. Koncom 17. storočia Oravský komposesorát dal znova vybudovať panský hostinec, opäť to bola drevená budova. 

Prvý historický záznam o hoteli pochádza z roku 1783, v tých časoch to bola  drevená budova s murovanými pivničnými priestormi. V rokoch 1789 až 1790 objekt bol prebudovaný. Vznikla jednoposchodová budova, vymurovaná z lomového kameňa, s pivničným priestorom. V rámci prestavby uskutočnenej v rokoch 1813 až 1824 vzniklo druhé krídlo komplexu hotelových budov. 

V druhej polovici 19. storočia hotel prešiel rozsiahlymi úpravami a získal svoju súčasnú podobu. Počas prestavby v rokoch 1844 - 1870 vznikli objekty stajní a vozovne v klasicistickom slohu. V tejto etape pribudla samostatná budova, na juh od starších priestorov. Vo výstavbe sa pokračovalo od roku 1877 v historizujúcom štýle. Postavené bolo druhé podlažie komplexu hotela. Stavebný vývoj komplexu budov hotela bol dokončený v rokoch 1892 až 1899. Južné krídlo bolo nadstavené o jedno podlažie a spojené s ostatnými budovami. Tieto práce boli dokončené v roku 1901, kedy boli postavené nové toalety a urobené opatrenia na zvýšenie komfortu ubytovaných hostí.

Na konci 19. storočia bolo v privilegovaných vrstvách v rakúsko-uhorskej monarchii zakladať spoločenské kluby, ktoré sa mali oficiálne venovať vzdelávaniu, osvete, vedeckej činnosti, výchove k vlastenectvu a zaisťovať súčasne priestor pre sebarealizáciu a voľnočasové aktivity svojich členov. Komposesori a úradníci Oravského komposesorátu v roku 1891 v budove panského hotela v Oravskom Podzámku založili Spolok Kasíno, ktoré bolo centrom spoločenského života vtedajšej smotánky v epoche Rakúsko-Uhorska až do začiatku prvej svetovej vojny. 

Po prvej svetovej vojne panský hotel slúžil pôvodnému účelu. V rokoch 1921 až 1941 v priestore hotela sídlilo občianske združenie Matúškova beseda, ktoré sa venovalo kultúrnej a osvetovej činnosti. Komplex budov hotela si uchoval svoju podobu v historizujúcom štýle z 90. rokov 19. storočia bez väčších zmien. Po druhej svetovej vojne bol hotel znárodnený a naďalej plnil svoju funkciu. Od roku 1945 bol známy ako Hotel Odboj. V povojnových rokoch mal podobu ako na konci 19. storočia, avšak v rokoch 1964 - 1967 prešiel kompletnou rekonštrukciou. 

V priestoroch južného krídla vznikla nová terasa, ktorá výrazne zmenila vzhľad hotela, obnovené boli fasády. V roku 1989 bol hotel privatizovaný a používal názov Hotel Oravan. Budova bola prestavaná v modernom štýle a zateplená polystyrénom. V interiéroch boli vykonané rozsiahle úpravy za účelom zlepšenia komfortu hostí. Zrútenie balkóna v roku 2012 si vynútilo modernú rekonštrukciu tohto objektu. V súčasnosti je majiteľom budovy Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Po rekonštrukcii sa táto budova, vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1963, opäť stane stánkom kultúry, osvety a poznania, ale tentoraz v modernom šate.

Stará prefektúra je obdĺžniková dvojtraktová stavba s manzardovou strechou z roku 1797. Dominuje trojosový rizalit ukončený atikou so sochárskou výzdobou. Fasády sú členené lizénovými rámami a pilastrami na rizalite. Okná sú lemované šambránami s klenákmi, na rizalite segmentovo ukončené. V objekte sa v súčasnosti nachádza Múzeum historického lesníctva na Orave.

Kostol sv. Jána Nepomuckého - je to empírový rímskokatolícky zo začiatku 19. storočia. Kostol je jednoloďový s krátkou priečnou loďou a polygonálnym ukončením presbytéria. Zo západnej strany presbytéria je pristavaná dvojpodlažná sakristia s oratóriom na poschodí a na severnej strane je predstavaná veža na štvorcovom pôdoryse (z roku 1831). Zariadenie kostola je štýlovo jednotné, z obdobia vzniku kostola. Hlavný oltár sv. Jána Nepomuckého je z čias po roku 1800, kazateľnica, spovednica a lavice sú empírové zo začiatku 19. storočia. Kostol stojí uprostred „dolného“ podzámockého námestia, neďaleko farskej budovy, a slúži svojmu účelu.

Stará pošta je klasicistická dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prelomu 18. a 19. storočia. 

Týmto článkom sme sa pokúsili aspoň trocha priblížiť krásu Oravského hradu, ktorý nebol nikdy nikým dobytý, a malebnú obec, nad ktorou sa vypína.

Ak ste tak ešte neurobili, navštívte počas vašich potuliek Slovenskom aj Oravský Podzámok, rozprávkový Oravský hrad, prejdite sa po ňom a objavte stopy minulosti, spoznajte jeho bohatú históriu! Určite neobanujete.