Dominanty a pamiatky, ktoré na vás čakajú v Trebišove

Text: Jarmila Stojimirovič

Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1254. Trebišov má pozoruhodnú históriu, hodnú objavovania. Svedčia o tom zachované pamätihodnosti. O niektorých sa viac dozviete v tomto článku.

Nížinný vodný hrad Parič

Ak sa chcete vybrať do ďalekej histórie, navštívte nížinný vodný hrad Parič (Arx Paris, Castrum Paris), ktorý sa rozprestiera v strede historického mestského parku. 

Hrad je torzom niekdajšieho významného dolnozemplínskeho hradu, pomenovaného podľa zaniknutej osady Parič, ktorá neskôr splynula s Trebišovom. Na území Slovenska sa podobný hrad nenachádza - na jeho výstavbu boli použité tehly, kameň použili iba na základy hradu, kvôli ohrozeniu vysokou hladinou spodnej vody. 

Tento hrad možno zaradiť medzi tzv. bezvežové hrady, obrannú funkciu namiesto veže mala tzv. plášťová hradba. Vzhľadom na to, že bol umiestnený v nížinatom prostredí juhovýchodného Slovenska, v prostredí s prakticky zanedbateľným prevýšením, jeho obranné predpoklady zvyšovala priekopa.

Výsledky archeologických výskumov hovoria o tom, že výstavba prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytnej veže s opevnením) prebiehala v 12. až 13. storočí. Svedčia o tom zlomky úžitkovej keramiky, tiež štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm nad úroveň podlahy. 

V druhej etape výstavby hradu, začiatkom 14. storočia, bola postavená plášťová polygonálna konštrukcia z kamenného základového muriva. Archeologickým výskumom sa zistilo, že súčasne s opevnením bol na západnej strane vybudovaný aj ranogotický palác. Podľa úrovne podlahy hornej klenby možno predpokladať, že objekt mal tri podlažia. Na východnej strane horného areálu bola vystavaná štvoruholníková vstupná veža a na nádvorí studňa obmurovaná kameňom s vnútorným priemerom 160 cm. Hrad mal vysoké a hrubé opevnenie ukončené cimburím s hradobnou ochodzou. Túto etapu výstavby hradu realizovali Filip a Viliam Drugethovci.  

V 15. storočí hrad patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. V tom čase hrad nadobudol podobu rozsiahlejšieho panského sídla, pribudli nové predsunuté opevnenia, vodné priekopy a iné obranné prvky. 

Hrad zanikol po roku 1684, najprv ho dobylo Tököliho povstalecké vojsko, a o dva roky neskôr bol úmyselne vyhodený do vzduchu Imrichom Tökölim.

Koncom 18. storočia zvyšky tehál boli použité ako stavebný materiál pri výstavbe neďalekého kaštieľa (podľa prvých majiteľov nazývaného Csákyovský, v súčasnosti známeho ako Andrássyovský kaštieľ). V druhej polovici 20. storočia si z pozostatkov hradu československá a sovietska armáda urobila cvičnú strelnicu. Dnes z tohto hradu zostala len jedna stena, ktorá je súčasťou Mestského historického parku. 

V druhej polovici 20. storočia, keď bolo toto miesto archeologicky preskúmané, nájdené boli aj početné pamiatky materiálnej kultúry. Najviac boli zastúpené keramické nálezy, mince z 15. až 17. storočia. Tiež boli nájdené rôzne kovové výrobky - klince, skoby, kramle a iné, remeselnícke nástroje, podkovy, zlomky zubadiel, pracka z postroja, malá ostroha s ozubeným kolieskom zo 16. a začiatku 17. storočia.

Niekoľko kusov hrotov a šípov s tuľajkou pochádza zo 14. - 15. storočia. Nájdené boli aj kamenné gule rôzneho priemeru do rozličných zbraní. Rôzne šperky boli dôkazom bohatstva hradných pánov. 

Vzácny je aj súbor kachliarskej keramiky, ktorý tvoria komorové, miskovité, nárožné, korýtkové a cibuľovité kachlice z 15. a 16. storočia. Sú to svojrázne umelecké diela s rastlinnými, zvieracími, heraldickými, architektonickými a svetskými motívmi. 

V roku 2017 bol dokončený projekt nazvaný Revitalizácia Pariča (RePar), ktorý riešil nielen pamiatkovú obnovu ruiny hradu Parič, jeho statiku a konzerváciu, ale aj jeho bezprostredný areál (prístupové komunikácie k torzu), ktorý k nemu v minulosti organicky patril. Realizáciou tohto projektu sa podarilo zachrániť túto unikátnu pamiatku. Doplnené a konzervované murivo z tehál bolo v objeme 261 m3 a murivo z kameňa bolo v objeme 66 m3. Počet starých tehál s overenou mrazuvzdornosťou, ktoré boli použité na hrade Parič, je 88 000 kusov.

Barokovo-klasicistický kaštieľ 

Dominantou Trebišova je okúzľujúci neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený kaštieľ, ktorý bol kedysi veľkolepým sídlom šľachtickej rodiny Andrássyovcov. Postaviť ho dal v roku 1786 gróf Imrich Čáki (Csáky). Je dvojpodlažnou stavbou, na pôdoryse písmena U, ktorá bola postavená 100 rokov po zničení hradu Parič. Časť materiálu z tohto hradu bola použitá pri jeho výstavbe.

V prvej polovici 19. storočia sídlo zdedil rod Andrássyovcov, ktorý koncom 19. storočia pribudoval k objektu dve nárožné veže, z ktorých jedna slúžila ako súkromná fajčiareň cisárovi Františkovi Jozefovi I. Noví majitelia zároveň pretvorili rozľahlú záhradu na krásny francúzsky park s množstvom cudzokrajných drevín. 

Najcennejšie časti interiéru boli na začiatku prvej svetovej vojny, v roku 1914, prevezené do iných andrássyovských sídiel v Budapešti a Tiszadobe. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska a aj po vzniku medzivojnovej ČSR, o kaštieľ s areálom dbal František Malonay, správca andrassyovského majetku.

Po druhej svetovej vojne, v rokoch 1949 – 1978, kaštieľ s areálom slúžil ako nemocnica s poliklinikou. Jeho pôvodný interiér bol prispôsobený potrebám zdravotníctva. Po ich vysťahovaní kaštieľ niekoľko rokov chátral.

Po rekonštrukcii sa do priestorov kaštieľa presťahovalo Vlastivedné múzeum, ktoré od roku 2012 pôsobí pod názvom Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. 

Fasáda kaštieľa je členená lizenami a kvádrovaním na prízemí a pilastrami na poschodí. Má stredný trojosový rizalit s portikom s ôsmimi klasicistickými združenými stĺpmi. Na priečelí sú dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia, kryté kopulou. Dominantné prvky sú ukončené monumentálnym barokovým štítom a reprezentačným balkónom, ktorý podopierajú spomenuté stĺpy. V štíte stredného rizalitu je plastický erb rodiny Csákyovcov. Paralelne s ním sa nachádza plastický znak, ktorý je symbolom lovu. Z tohto hľadiska pravdepodobne išlo o lovecký kaštieľ. 

Zadná časť kaštieľa, tvorená dvoma bočnými krídlami so štítovými fasádami, má charakter čestného dvora. V interiéroch kaštieľa boli pôvodne mozaikové parkety, intarzovaný dobový nábytok, cenné umelecké diela, plastiky, drahé umelecké výrobky, tkané závesy, cenné koberce, porcelán, striebro, cín a iné luxusné výrobky. V exteriéri nechýbali umelecky kované mreže, plot okolo kaštieľa, balustráda, fontány a iné architektonické prvky. 

Prirodzenou súčasťou tohto šľachtického sídla, resp. areálu kaštieľa sú aj prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami, napr. jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec, hospodárska budova, kuchyňa. Hoci budovy boli neskôr upravované, predsa si vo veľkej miere zachovali svoje barokové slohové prvky.

Historický kaštieľ, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, a jazdiareň v jeho areáli, prešli rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 2015 - 2016. Kaštieľ zmenil svoj šat a získal komfortný, štýlový charakter aj vzhľad, znova nadobudol svoje dávne kúzlo a romantiku 19. storočia.V zrekonštruovanej jazdiarni je návštevníkom k dispozícii stála expozícia poľovníctva a ochrany zveri.

Genéza múzea – kedysi Vlastivedné múzeum – dnes Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove

V roku 1949 sa prvýkrát zrodila myšlienka vytvoriť vlastivedné múzeum v Trebišovskom okrese. Múzeum, ktoré bolo zriadené na základe uznesenia o vytvorení múzea, ktoré schválila Rada ONV v Trebišove v roku 1963, pôvodne sídlilo v priestoroch Osvetového domu. Tento priestor nebol najvhodnejší ani pre zbierkový fond ani pre výstavnú a systematickejšiu činnosť. 

Rada Východoslovenského KNV v Košiciach v roku 1980 rozhodla, že v Trebišove treba vybudovať špecializovanú expozíciu histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku. A tak sa v roku 1982 múzeum presťahovalo do budovy bývalej grófskej koniarne, kde boli zriadené kancelárie zamestnancov, depozitáre, konzervátorská dielňa, knižnica a fotokomora. V tom čase sa podnikli kroky, aby sa pre účely múzea získal bývalý andrássyovský kaštieľ, v ktorom do roku 1978 sídlila nemocnica. V roku 1982 sa začala stavebná rekonštrukcia kaštieľa.

Pracovníci múzea sa zaoberali predovšetkým akvizičnou činnosťou – získavaním poľnohospodárskych strojov a mechanizmov (parných oračiek, mláťačiek, čističiek obilia...), ktoré boli čistené a konzervované na budúce expozičné využitie. 

Začiatkom roka 1983 boli realizované prvé výstavy múzea: Technológia spracovania priadnych rastlín a Kľúč od brány dávnoveku, ktoré boli výsledkom ich bádateľskej a akvizičnej činnosti. V priebehu nasledujúcich rokov zamestnanci múzea pripravili ďalšie zaujímavé expozície: Vývoj mlatby, Účel a krása v ľudovej keramickej a textilnej výrobe, expozíciu najnovších dejín. Postupne sa expozície v exteriérovej časti areálu múzea dopĺňali expozíciami historických traktorov a stabilných spaľovacích motorov. Medzníkom vo výstavnej činnosti bola expozícia Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo, expozícia Tradičných remesiel južného Zemplína alebo Ľudového odevu južného Zemplína.

V roku 2002 odborní zamestnanci múzea iniciovali projekty Víno a kraslice k veľkonočným sviatkom a Tokajské víno a jeho tajomstvá v predvianočnom čase. Tieto projekty, ktoré realizujú aj v súčasnosti, spolu s tokajskou vínnou cestou vytvárajú podmienky na zvyšovanie návštevnosti múzea v priebehu roka. 

Koncom roka 2011 Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja schválilo návrh na zmenu siete kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Zlúčením Regionálneho osvetového strediska a Vlastivedného múzea v Trebišove vznikla príspevková organizácia s názvom Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove.

Expozície kaštieľa 

V súčasnosti Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove svojim návštevníkom ponúka niekoľko stálych expozícií, ktoré sa nachádzajú v kaštieli a v jeho exteriéri. Tie určite potešia všetky vekové kategórie a nadšencov rôznych odvetví. Akoby aj nie, veď v komnatách kaštieľa sa snúbi minulosť so súčasnosťou, umenie s tradíciou, kultúra s vnímavosťou.

Ak patríte medzi tých, ktorých zaujímajú tradičné remeslá, história poľnohospodárstva, traktory, archeológia, ľudový odev alebo tých, ktorí si radi vychutnávajú zlatistý mok, budete nadšení, čo všetko môžete v areáli vidieť. Múzeum sa špecializuje na dejiny poľnohospodárstva a tokajského vinohradníctva, zhromažďuje a prezentuje mnohé historicky cenné predmety zobrazujúce históriu trebišovského okresu.

Expozícia Dejiny poľnohospodárstva na Východnom Slovensku dokumentuje vývoj tohto odvetvia od neolitu až po súčasnosť. Milovníkov mechanizmov poteší expozícia parnej súpravy na orbu alebo expozícia poľnohospodárskych strojov a mechanizmov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Je tu aj výstava, ktorá dokumentuje históriu mlátenia obilia od cepov až po zber úrody súčasnými kombajnami. Pre tých, ktorí sa chcú viac dozvedieť o tradíciách južného Zemplína, pripravili expozíciu prezentujúci zanikajúce a zaniknuté remeslá Zemplína, predovšetkým povrazníctvo, kováčstvo a kolárstvo. Je tu aj expozícia ľudová drevorezba a plastika Zemplína, tiež výstava, ktorá prezentuje ľudový odev južného Zemplína z prvej polovice 20. storočia.

V roku 2021 múzeum prešlo reprofilizáciou, cieľom bolo vytvorenie nového Andrássyovského bodu, čo znamená, že sa viac venujú téme významného uhorského rodu - Andrássyovcom, ktorí boli poslednými majiteľmi kaštieľa. Vznikla tak stála expozícia Andrássyovci v Trebišove, vďaka ktorej sa dozviete históriu tejto šľachtickej rodiny.

V pivničných priestoroch sa nachádza expozícia tokajského vinohradníctva a vinárstva na Slovensku, je tu aj jedinečný archív tokajských vín, ktorý predstavuje výrobcov unikátneho nápoja a zhromažďuje nové vzorky.

Samozrejme, okrem stálych expozícií, návštevníkov určite upúta aj niektorá z tematických výstav z oblasti histórie šľachtických rodov, národopisu či umenia, pripravená pracovníkmi múzea. 

Múzeum ponúka aj originálne atrakcie, napr. môžete si otestovať svoju zručnosť v spletaní lana (povrazníctve), starobylom zemplínskom remesle, alebo v domácej výrobe masla v maselnici (tzv. mútenie), ktoré bolo v minulosti tradičnou činnosťou v zemplínskych domácnostiach.

Mestský park Trebišov - historický park Andrássyovcov

Koncom 18. storočia, súčasne s výstavbou kaštieľa, sa začal z lužného lesa vytvárať historický park. Postupne vznikol anglický prírodno-krajinársky park. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. Vývoj parku vyvrcholil v rokoch 1890 - 1905, keď došlo k úprave čestného dvora a francúzskej záhrady. 

V období svojej najväčšej slávy bol považovaný za najkrajší park v Uhorsku, rozprestieral sa na ploche približne 62 hektárov. V niektorých častiach parku boli postavené altánky, fontány, akváriá, koncertné terasy, antické sochy, ktoré mu dodávali kultivovanejší charakter. Tento bývalý grófsky park patrí medzi najrozsiahlejšie parky v strednej Európe.

Práve vďaka mestskému parku sa v posledných dvoch storočiach podarilo priestorovo izolovať a chrániť historické pamiatky nachádzajúce sa v ňom pred živelnou zástavbou. Zároveň park vytvoril hodnotné životné prostredie v strede mesta so vzácnym stromovým porastom. 

V tejto národnej kultúrnej pamiatke sa nachádza historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny. Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, rozšírené sú tuja východná, tuja západná, borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, smrek pichľavý a iné. Z listnatých stromov je najvýznamnejší platan javorolistý, pagaštan konsky, čremcha strapcovitá, jaseň štíhly, dub letný, dub zimný, buk lesný, hrab obyčajný, brest hrabolistý, lipa malolistá, jelša lepkavá, agát biely, rôzne druhy javorov, topoľov a iné.

Počas sezóny tu rastie aj medvedí cesnak, ktorý sa používa na výrobu pesta a ďalších pochúťok.

Súčasne s rekonštrukciou a prestavbou kaštieľa na muzeálne účely prebiehala aj biologická rekonštrukcia muzeálnej časti mestského parku, ktorý má kultivovaný charakter. Ostatné časti mestského parku majú charakter lesoparku. Súčasťou lesoparku je aj areál zdravia Bučov les, ktorý slúži nielen občanom, ale aj návštevníkom Trebišova v rámci cykloturistiky. 

Ak je zima tuhá, jazierko v parku môžete využiť na korčuľovanie. Počas leta sa na ňom môžete člnkovať. Park má aj svojich miestnych obyvateľov – veveričky a srnky, tiež vtáky, ktoré hniezdia v početných drevených búdkach na stromoch. 

V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa okrem torza hradu Parič a kaštieľa s hospodárskymi budovami, nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky: základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie, gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, pavlínsky kláštor, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, Mariánske súsošie, archeologické lokality z praveku a stredoveku.

Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho

Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho patrí medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove. Gróf Andrássy zomrel v roku 1890 a pôvodne bol pochovaný v krypte rímskokatolíckeho kostola. Výstavbu mauzólea inicioval v roku 1893 jeho syn Teodor Andrássy. Táto stavba bola postavená v neogotickom slohu podľa projektu, ktorý vypracoval nemecký architekt Arthur Meining. 

Stavba má štvorcový pôdorys s polygonálnym záverom, v rohoch sú oporné piliere, ktoré sú ukončené fiálami a štítovými helmicami. Hlavná rímsa, ktorú zdobí atikové zábradlie, je doplnená o okrídlené anjelské hlavičky, takže väčšina ľudí si ich spája skôr s barokom. Nechýbajú však ani kamenné chrliče (ozdobné žliabky) znázorňujúce bájne zvieratá typické pre gotiku, ktoré odvádzajú vodu zo strešnej kupoly, ktorej dominuje kovaný latinský kríž. 

Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou atikou a osemuholníkovou helmicou.

V interiéri sa nachádza sarkofág monumentálnych rozmerov, ktorý je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu. V sarkofágu sa od roku 1894 nachádzajú telesné pozostatky grófa Júliusa Andrássyho, významného politika, štátnika a zemepána, a jeho manželky Kataríny, rodenej Kendeffyovej.  

Samotný sarkofág pôsobí veľmi majestátne s bronzovou sochou vznášajúceho sa anjela s roztiahnutými krídlami, ktorý drží v rukách stuhu s latinským nápisom. Symboliku tohto rodinného zväzku vyjadrujú dve bronzové kartuše, umiestnené pred anjelom, s erbami oboch rodov, grófa J. Andrássyho a K. Kendeffyovej, ktoré sú umiestnené nad sarkofágom. Štyri rohy sarkofágu držia levice. 

Na schodoch, ktoré vedú k sarkofágu, kľačí na baldachýnovej poduške bronzová postava ich dcéry Heleny (Ilony). 

Súčasťou interiéru je cínová rakva ich syna Teodora (Tivadara) Andrássyho, nachádzajúca sa vľavo od sarkofágu, a drevený neogotický oltár (obetný stôl). Na výtvarnej realizácii sa podieľal aj spomínaný Tivadar Andrássy. 

Interiérovej výzdobe dominuje replika maľby s názvom „Tri plačky pod krížom“, ktorej autorom je Mihály Munkácsy. Maľbu neskôr Katalin Kendeffy darovala Maďarskej národnej galérii v Budapešti. V súčasnosti sa v mauzóleu nachádza replika tohto originálu. 

Mariánske súsošie

Táto kultúrna pamiatka pôvodne stála pred trebišovským kaštieľom, a neskôr bola prenesená do priestoru južne od kostola na okraj parku smerom k hlavnej ulici, kde bola obklopená dekoratívnou reťazou umiestnenou na ôsmich stĺpoch. 

Tretí raz bola premiestnená v 80. rokoch 20. storočia, a odvtedy sa Mariánske súsošie nachádza v priestore medzi rímskokatolíckym a gréckokatolíckym kostolom. Pred posledným premiestnením bolo poškodené a značne narušené súsošie komplexne obnovené vysekaním kópií pôvodných plastík a reštaurovaním menej narušených častí.

Klasicisticko-rokokové Mariánske súsošie datuje okolo roku 1800. Je dielom neznámeho sochára. Dominantné miesto na súsoší má plastika Madony (Immaculaty), ktorá šliape na hada. Umiestnená je na kanelovanom stĺpe. Po jej pravej strane sa nachádza kamenná socha sv. Jána Nepomuckého a po ľavej socha sv. Floriána, patróna a ochrancu pred požiarmi. 

Mariánske súsošie mestu darovala vdova po grófovi Teodorovi Andrássymu.

Okrem veľkého počtu kultúrnych pamiatok a početných podujatí organizovaných v meste si môžete užiť aj okolitú prírodu, ktorá vás určite nenechá ľahostajnými.

Mesto, ktoré je zároveň správne sídlo okresu, je obklopené scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú ideálne podmienky pre poznávanie, rekreáciu a oddych. V tomto prevažne poľnohospodárskom kraji dominujú úrodné polia, ovocné sady, záhrady, ale aj lužné lesy s prírodnými rezerváciami. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality. 

Tu sa príbeh o kultúrnych pamiatkach a tomto meste nekončí. Sú aj ďalšie príbehy, ktoré sa dozviete, ak túto destináciu navštívite. Veríme, že nebudete banovať.