Hrad Ľupča – klenot Pohronia

Text: Jarmila Stojimirovič

Z histórie hradu Ľupča

Ľupčiansky hrad je zaujímavý predovšetkým svojou bohatou históriou. Vznikol na mieste staršieho hradiska po roku 1241, kedy územie Uhorska zasiahli tatárske vpády. Jeho príbeh sa začal písať vďaka základom, ktoré boli položené za podpory kráľa Bela IV. Ten sa rozhodol nad riekou Hron, vo výške 400 metrov, postaviť kráľovský hrad. Na hrade sa vystriedalo niekoľko majiteľov. Prechádzal z rúk kráľov do vlastníctva šľachty, patril napríklad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Arpádovci, Anjouovci, Žigmund Luxemburský a Matej Korvín ho využívali ako lovecké sídlo, ale aj na spravovanie krajiny. Najväčší rozkvet zažil v období renesancie, keď bol vo vlastníctve Pavla Rubigalla a Gašpara Tribela. Často ho vlastnili aj ženy. Poslednou majiteľkou bola Mária Séči, známa ako Muránska Venuša. Neskôr, po konfiškácii na hrade sídlila Banská komora, ktorá spravovala okolité Ľupčianske panstvo. 

Ľupčiansky hrad odolával nepokojom a povstaniam, prežil útoky pozemských živlov. V čase, keď v roku 1443 Uhorsko zasiahlo silné zemetrasenie, hrad už stál dve storočia, a prešiel určitými modernizačnými úpravami. Hoci zemetrasenie hrad veľmi poškodilo, predsa sa zachovala jeho architektonická podstata. Postupne sa zväčšoval až do podoby, ktorú nadobudol koncom 19. storočia.

Niekoľkokrát bol aj vyrabovaný a po požiari v 19. storočí na hrade bolo čoraz pustejšie. Vykonali sa len nevyhnutné opravy a v opustenom areáli hradu vznikol Gizelin robotnícky sirotinec, v ktorom útočisko našli opustené deti. Meno dostal podľa dcéry cisára Františka Jozefa I. – arcivojvodkyne Gizely, ktorá sa stala patrónkou tejto inštitúcie. V tom čase bola pristavaná neogotická budova na južnom nádvorí – tzv. Gizelin dom.

Po vzniku Československej republiky prešiel hrad do vlastníctva štátu a názov inštitúcie bol zmenený na Československý štátny sirotinec. Neskôr pribudla škola a výchovný ústav pre mladistvých. Počas SNP bol na hrade zriadený zaisťovací tábor pre osoby s údajným fašistickým pozadím. Po druhej svetovej vojne sa využíval ako učilište a na účely charity. V roku 1989 získal hradný areál Krajský ústav pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici po tom, ako ho už skôr opustili všetky rehoľníčky, ktoré sa presťahovali do nového zariadenia. Ústav prenajal priestory hradu Biskupskému úradu v Banskej Bystrici, ktorý tu zriadil diecézny kňazský seminár. Koncom 20. storočia hrad chátral a pustol.  

O hradnom komplexe

V roku 2002 sa novým majiteľom hradu stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová, ktorá ho kúpila od štátu a systematicky ho začala meniť. Okrem záchrany a obnovy pôvodných hodnôt tejto významnej kultúrno-historickej pamiatky, bolo cieľom aj sprístupnenie hradu širokej verejnosti, prostredníctvom rôznych múzejných expozícií a rozličných kultúrno-spoločenských podujatí.

Súčasne s rekonštrukčnými a reštaurátorskými prácami na hrade, realizovanými novým majiteľom, na hrade prebiehali aj archeologické, historické, architektonicko-historické a reštaurátorské výskumy, vďaka ktorým sa podarilo zhromaždiť množstvo nových poznatkov o stavebnom vývoji hradu. Podľa archeologických výskumov hrad bol situovaný na nezastavanom mieste.

Súčasná podoba hradu je výsledkom 20. stavebných fáz. Všetky sú podrobne preskúmané. Pôdorys hradu je veľmi zaujímavý. Hradný komplex pozostáva z horného a dolného hradu. Horný hrad bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako gotická stavba, neskôr vznikla dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, s malým nádvorím v strede. Dolný hrad bol vybudovaný v 16. storočí, v období renesancie, ide o veľké nádvorie s radom hospodárskych budov. Hrad sa upravoval a menil podľa potrieb a dôležitosti jeho vlastníkov. V hrade sú aj časti, ktoré pribudli v mladších obdobiach.

Dolné nádvorie je takmer štvorcového tvaru. Najstaršia časť hradu má oválny pôdorys, rešpektuje tak tvar skalného brala, dominuje nielen nádvoriu, ale aj celému okoliu hradného areálu. Hradby, ktoré obklopujú dolné nádvorie a napájajú sa na horný hrad v mieste jeho barbakanu, sú spevnené kruhovou baštou v severovýchodnom nároží, pri ktorej je situovaný vstup do areálu hradu bránou vytvorenou v neogotickom hradobnom opevnení. Ďalšia väčšia bašta je podkovovitého tvaru a menšia bašta je polygonálna. Výrazná trojpodlažná obdĺžniková hmota tzv. Gizelinho domu je opretá o tzv. Tribelovo schodisko, ktoré vedie z dolného nádvoria na horný hrad. Vybudované bolo po požiari staršieho schodiska v roku 1860. Medzi Gizeliným domom a Tribelovým schodiskom sa zachovala východná polkruhová bašta.

Najstaršia časť hradu (jeho torzo) je zakomponovaná do šošovkovitej hmoty horného hradu s malým vnútorným nádvorím. Naň sa možno dostať Tribelovým schodiskom z dolného nádvoria alebo cez neskoršiu prístavbu pri barbakane.

Horný hrad pozostáva zo západného dvojtraktového dvojpodlažného oblúkového segmentu palácových priestorov a z východného oblúkového segmentu, ktorý tvoria dvojpodlažné arkády, opreté o východný hradobný múr horného hradu. Pod západným krídlom sú situované dve podlažia suterénneho charakteru, v ktorých je umiestnená i hradná studňa s podzemnou chodbou. Jadrom západného krídla je zvyšok pôvodnej hradnej architektúry – donjon (donžon) s cisternou.

O západné krídlo sa opiera mohutný barbakan s neskoršou jednopodlažnou prístavbou, cez ktorú vedie západný vstup do horného hradu. Severná časť šošovky horného hradu je chránená delovou vežou s kaplnkou na najvyššom podlaží a jej plnou polvalcovou prístavbou. Východné krídlo horného hradu s arkádami chráni vstup z východu. Na jeho prvom podlaží sú zachované dva hodnotné renesančné portály – severnejší vedie na Tribelovo schodisko a južnejší do tzv. Rubigallovej veže so štvorcovým pôdorysom, ktorá je k hornému hradu pristavaná ako mohutná hmota s troma podlažiami. Múry horného hradu sú z východne a západnej strany a na južnom nároží podopreté troma opornými piliermi. 

Korvínova lipa

Do areálu hradu sa dostanete cez hlavnú neogotickú bránu, situovanú v severovýchodnej časti. Hneď za hradbou z východu je umiestnená vrátnica a zo západu sú pomocné priestory.

Naproti bráne stojí a návštevníkov víta tzv. Korvínova lipa. Je najstaršou kvitnúcou lipou na Slovensku, na základe starých vedút a kresieb sa jej vek odhaduje na vyše sedemsto rokov. Táto mohutná lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), s takmer 7,5-metrovým obvodom kmeňa a výškou presahujúcou 25 m, v roku 1969 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V súčasnosti patrí medzi najvýznamnejšie a najdlhšie chránené stromy na Slovensku.

Za lipu sa viažu rôzne príbehy a povesti. Predpokladá sa, že bola vysadená za panovania kráľa Štefana V. Neskôr, počas poľovačiek hrad navštevoval kráľ Matej Korvín, ktorého meno lipa nosí. Údajne kráľ Matej po poľovačke zvykol odpočívať v tieni koruny tohto stromu, na dubovej lavičke. Lipa prežila zemetrasenia, požiare, víchrice, zásahy bleskov. Po odlomení časti koruny na strome vznikala veľká dutina, ktorá v súčasnosti prechádza celým kmeňom. Viackrát bola ošetrená odborníkmi. Ochranné zásahy v pravidelných intervaloch financuje aj súčasný majiteľ hradu, a preto je lipa stále vitálna, kvitne a plodí semená. Aby mala dostatok vody, pri obnove Gizelinho domu bol odkvap zvedený až ku jej koreňom. 

Aj v bezprostrednej blízkosti hradného areálu rastie niekoľko chránených a pamätných stromov. Pred vstupnou bránou sa vynímajú tri lipy veľkolisté, prístupovú cestu lemujú dva 300-ročné duby (Quercus robur) s obvodmi kmeňov 293 cm a 324 cm a výškou 20 m. 

Hrad Ľupča je návštevníkom k dispozícii od marca do novembra, každý deň, okrem pondelkov. Prehliadka dolného hradu môže byť individuálna. Základné informácie o vzniku, polohe hradu a zaujímavosti z jeho 700-ročnej histórie obsahujú informačné tabule na dvanástich zastaveniach. Súčasťou okruhu sú tri expozície, Lovecký salónik a panelová výstava o obnove hradného komplexu. Komentované prehliadky Horného hradu organizujú v naplánovaných intervaloch. Návštevník má možnosť oboznámiť sa s históriou hradu, jeho stavebným vývojom a obnovou, ktorú už vyše 20 rokov zabezpečuje súčasný majiteľ, Železiarne Podbrezová, a. s. 

Čo všetko návštevníci Ľupčianskeho hradu môžu vidieť?

Archeologická expozícia 

Posledný majiteľ okrem do obnovy hradu investuje aj do zachovávania historického materiálu. V zrekonštruovaných barokových priestoroch hospodárskych budov dolného nádvoria inštalovaná je stála expozícia archeologických nálezov nachádzajúcich sa prevažne v torzálnom stave, ktoré boli získane archeologickými výskumami hradu. Expozícia obsahuje predmety, ktoré sú svedectvom niekdajšieho života početného osadenstva hradu: stolovú keramiku (glazované nádoby, fragmenty tanierov, veľkých hlbokých mís), exponáty hlinených pekáčov, džbánov a veľké množstvo keramických trojnožiek. Medzi najestetickejšie nálezy tohto druhu patria habánske taniere s bohatou modro maľovanou výzdobou s rastlinným motívom. Vo vitrínach je vystavená časť nájdených mincí. Sú tu aj nálezy kachlíc z kachľových pecí, ktoré boli  v minulosti používané na hrade, sklené nádobky, ozdobné predmety z kostí, medi a iných kovov. 

Lovecký salónik

Vznikol ako spomienka na slávnu loveckú minulosť hradu. Je súčasťou novodobej prístavby hospodárskych objektov, ktoré nadväzujú na severozápadný úsek hradieb dolného nádvoria. Svetlo do interiéru preniká z dvoch strán dvojicou okien. Na oboch stranách sa nachádzajú vstupné dvere. Interiér dotvára masívny drevený trámový strop a drevené schodište do podkrovia. Miestnosť je zariadená dreveným vyrezávaným nábytkom so šestnástimi drevenými stoličkami na sedenie a troma podokennými lavicami. Na stenách je výzdoba z parožia srnčej a jelenej zveri, svoje miesto tu má ľupčianska keramika, perokresby s loveckou tematikou a dve lovecké pušky z 19. storočia. 

Gizelin dom

V roku 1873 bol na hrade za pomoci štátnej lotérie otvorený robotnícky výchovný ústav, ktorý pomenovali podľa arcivojvodkyne Gizely Habsburskej. Koncom 19. storočia bola pristavaná rozsiahla stavebná časť, v ktorej sa nachádzala telocvičňa slúžiaca aj na kultúrne účely. 

Výsledkom súčasnej rozsiahlej rekonštrukcie mladšej časti hradu je priestor, ktorý patrí medzi najreprezentatívnejšie v širokom okolí. Je svedkom návštev mnohých významných osobností kultúrneho, spoločenského a politického života. Zároveň je prístupný pre verejnosť počas prehliadok hradu a rozličných kultúrno-spoločenských podujatí. 

V centrálnej časti Gizelinho domu sa nachádza Gizelina sála, do ktorej  svetlo preniká oknami na južnej stene. Vyzdobená je freskami z konca 19. storočia. V sále dominuje obraz donátorky Gizely, ktorý je dielom významného slovenského maliara Dominika Skuteckého. Zariadenie pozostáva z pozláteného mobiliáru v štýle Ľudovíta XVI. 

Priestranná Spoločenská sála je s Gizelinou sálou spojená mramorovým schodiskom. Svetlo do nej preniká oknami umiestnenými z troch strán. Interiér osvetľujú aj mohutné kované závesné lustre a bočné svietidlá toho istého druhu. Podlaha je z tmavého dreva, rovnako tak aj mobiliár, ktorý  tvoria dobové stoličky a stoly. Trámový strop je po rekonštrukcii prekrytý dreveným záklopom. Sála má výbornú akustiku a klimatizáciu. 

Tribelova chodba 

Spája dolné nádvorie z horným hradom, pomenovaná je podľa Gašpara Tribela, ktorý sa významnou mierou podieľal na jej vybudovaní. Pôvodný drevený koridor bol počas požiaru v roku 1860 zničený. Krátko pred výstavbou Gizelinho domu bol prebudovaný v neogotickom štýle a dnešnú podobu má od roku 2006. Pri vstupe do chodby sa vyníma bronzová socha umiestnená v menšej nike - slovenská Thália. Väčšiu časť chodby vypĺňa strmé schodisko doplnené neogotickými prvkami. Chodba sa pre svoj romantický charakter stala vyhľadávaním miestom svadobných fotografov. 

Na konci schodiska je menšia miestnosť, odkiaľ sa vchádza na horné nádvorie. Jej dominantnou je pevne osadená Tribelova pamätná tabuľa s textom v latinčine, ktorý súvisí s udalosťou z roku 1605, v ktorom bočkajovské vojská dobýjali Tribela na opevnenom hrade v Ľupči. Hrad bol v tých časoch silne opevnený a mal šesť bášt. Hrad a samotný Tribel prežili obliehanie bez ujmy. Na pamätnej tabuli sú mená obetí.

Horné nádvorie

Cez Tribelov portál, ktorý lemuje jeho latinské motto: SI DEVS PRO NOBIS, QVIS CONTRA NOS (voľný preklad znie: Ak je boh s nami, kto je proti nám?) sa vchádza na najvyššie položené nádvorie hradu so šošovkovitým pôdorysom. Z väčšej časti je priestor obohnaný dvojpodlažnou arkádovou chodbou, ktorá bola vybudovaná pre potreby komfortnejšieho prístupu do jednotlivých miestností horného hradu. Koncom 18. storočia boli na hornom nádvorí vykonané ďalšie úpravy, neskôr bol vybudovaní tympanón s otvorom na hodinový ciferník a pribudla aj cibuľková vežička. 

Nádvoriu dominuje najstaršia zachovaná architektúra donjonu (donžonu), situovaná na vrchole skalného brala. V suterénnej časti trojpodlažnej veže sa nachádza kruhová cisterna, vytvorená z lomového kameňa, ktorá pred vyhĺbením hradnej studne slúžila ako hlavný zdroj pitnej vody pre osadenstvo hradu. 

Renesančný portál, s jedinou zachovanou podobizňou Pavla Rubigalla a jeho dvoch synov, bol  bohato zdobený polychrómiou a ešte aj dnes ho dotvára veľkolepá freska na okolitej fasáde. Okrem podobizní je na kamennom ostení vyrytý latinský textový nápis: DOMINVS DEVS PROTECTOR MEVS PAVL(US) RVBIGALL(US) : A : C : ANNO : 1573 : 1AR (Pán Boh ochranca môj, Pavol Rubigall). V uvedenom roku bola dobudovaná štvorpodlažná Rubigallova veža. Zdroj: Hrad Ľupča

Komnata Márie Séčiovej

Symbolom a najcharakteristickejším identifikačným prvkom hradu v jeho juhozápadnej časti je hexagonálny arkier s vysokou ihlicovou strechou, pod ktorým sa nachádza združené renesančné okno. V minulosti tento arkier v podobe vysunutej vežičky slúžil ako rozhľadňa na okolitú obec a túto funkciu plní aj dnes. 

Arkier je súčasťou miestnosti, ktorú využívala šľachtičná Mária Séčiová, najvýznamnejšia majiteľka Ľupčianskeho hradu. Žila v 17. storočí, bola súčasťou politických a spoločenských zápasov svojej doby. V tejto miestnosti je inštalovaná expozícia, ktorá prezentuje hradný život v 17. storočí. Nachádza sa tu verná replika postele Márie Séčiovej, ktorá bola výskumom lokalizovaná v depozitoch múzea Červený Kameň. Dobový charakter dotvára kachľová pec habánskeho vzhľadu z nálezov kachlíc z archeologického výskumu. Zaujímavé je úzke točité schodisko, ktoré vedie z tejto najvyššie položenej miestnosti až do druhého podzemného podlažia hradu, kde sa pravdepodobne nachádzali hradné pivnice a skladové priestory.

Súčasťou tejto expozície je aj menšia vedľajšia miestnosť, ktorá bola akousi predsieňou pred komnatou Márie Séčiovej a slúžila pre jej komorné. V priestore sa nachádza replika kachľovej pece z neglazovaných kachlíc a zreštaurovaný pôvodný drevený strop.

Expozícia majstra Jána Kulicha

V zreštaurovanom priestore Rubigallovej veže sa od roku 2012 nachádza stála expozícia majstra Jána Kulicha, sochára a vysokoškolského pedagóga. Ide o výber z jeho tvorby. Prezentované sú diela s ľudovým motívom - bronzové plastiky Jánošíka, Baču Nosáľa, Vynášania Moreny alebo jednotlivých členov legendárnych Rinaldovcov. Steny expozície sú lemované kolekciou 10 medailí s názvom „Svätci na Slovensku“. Výstava obsahuje aj sériu bronzových reliéfov s pomenovaním „Osudy“, kresby a bronzové medaily. 

Z prác, ktoré boli realizované v Rubigallovej veži spomenieme rekonštrukciu trámového stropu s ručne maľovanou mešternicou (hlavná hrada) a prezentáciu historizujúcich prvkov v podobe prevétu, kamenných otvorov a krbu. 

Časť vystavovaných diel sa nachádza už na dolnom nádvorí - autorské odliatky Svätopluka, Mateja Bela a bronzová socha Havrana. 

Kaplnka

Unikátna stredoveká hradná kaplnka, spolu so vstupnou chodbou a sakristiou, sa nachádza v najvyššom poschodí stredovekej časti hradu v obrannej veži bastióne, nad delovou baštou. Kaplnka je jedna z dvoch celistvo zachovaných renesančných kaplniek na území Slovenska. Ministerstvo kultúry SR v súťaži Kultúrna pamiatka roka 2008 kaplnke udelilo cenu Fénix.

Pod vrstvami mladších náterov a omietok boli nájdené nástenné maľby, ktoré boli po očistení a upevnení vyretušované. V priestore sakristie sa nachádza unikátny strop, ktorý pochádza zo stromov vyrúbaných v 15. storočí. Pomocou drevených schodov, ktoré boli počas reštaurovania tiež obnovené, sa vystupuje do podkrovia a na chórus kaplnky. 

Hoci sú najstaršie známe písomné zmienky o kaplnke zo 17. storočia, je veľmi pravdepodobné, že je omnoho staršia. Vybudovanie, resp. prestavba hradnej kaplnky sa spája s menom Gašpara Tribela, významného šíriteľa evanjelického vierovyznania. 

Suterénne priestory

Do suterénnej časti vedie schodisko z horného nádvoria, nachádzajúce sa naľavo od delovej bašty. V hmote bašty je jedna delová komora, tiež priestor nazývaný mučiareň. Steny na tomto podlaží sú hrubé od 3,5 do 6,5 metra. 

V suterénnych priestoroch sú štyri za sebou radené miestnosti, obopínajúce skalné bralo zo západnej strany, ktoré slúžili na uskladnenie potravín. Z nich viedlo drevené točité schodisko, ktorým sa dalo dostať priamo do obytných častí hradu.  

V severnej časti suterénu sa nachádza kamenná studňa vysekaná je do pevného kamenného brala, s hĺbkou 62,5 m. Do hĺbky 3 m je zachovaný okrúhly tvar studne a potom, v hmote hradného brala, plynulo prechádza do tvaru nepravidelného obdĺžnika, ktorý pokračuje až na dno. V minulosti na čistenie používali systém etážovito umiestnených rebríkov. Studňa je unikátna tým, že v hĺbke približne 40 až 45 m z nej, v pravom uhle, vedie „úniková“ chodba, vytesaná podobne ako studňa do tvrdého vápencového kamenného brala. Chodba je dlhá skoro 120 m a ústi v nenápadnej bielej stavbe (vybudovaná pravdepodobne v Rubigallovských časoch) pod hradným kopcom. Nad studňou je umiestnená drevená stĺpkovitá konštrukcia nesúca čerpacie zariadenie s dominantným kolesom, ktoré poháňala ľudská sila. Pomocou dômyselného mechanizmu (nazývaného rumpál) v minulosti ťahali vodu zo studne, v prípade potreby sa do studne mohli spustiť aj obrancovia hradu počas jeho ohrozenia. Archeologickým výskumom bolo zistené, že sa využívala až do druhej polovice 19. storočia. Vyčistená bola v roku 2008. Studňa nemá vlastný prameň, zachytáva povrchovú vodu. 

Barbakan

Barbakan je fortifikačný prvok, ktorý predovšetkým v období neskorého stredoveku chránil vstup do hradov a miest. Posledné klasické barbakany vznikali v 16. storočí z dôvodu rozmachu palných zbraní. Na Ľupčianskom hrade obranná veža tohto typu bola vybudovaná na príkaz kráľovnej Márie (v interiéri barbakanu kamenársky zdobený portál s nápisom REGINAE MARIE 1531). V minulosti k hlavnému portálu, ponad umelo vybudovanú priekopu, viedol padací most. Po bokoch vstupu viedli z barbakanu výpadové bránky, ktoré chránili smolné nosy. Do barbakanu sa vchádzalo ďalšou bránou s druhým padacím mostom, ktorý sa sklápal na drevenú konštrukciu. Najprv dve, a neskôr tri podlažia so strieľňami boli prepojené vnútorným schodiskom alebo drevenými rebríkmi. Interiér a exteriér bol zdobený čiernym kvádrovaním pre zvýraznenie mohutnosti. Prednedávnom na barbakane pribudla drevená brána – tzv. padací most.

Lapidárium

V priestore bývalej koniarne je lapidárium – zbierka obsahuje kamenné pozostatky viažuce sa k histórii hradu a kultúrnym pamiatkam obce Slovenská Ľupča (fragmenty portálov, ostenia, delové gule, unikátny nález maskarónu...).

Ľupčiansky hrad sa teší stále čoraz väčšej návštevnosti. Na hradných nádvoriach pre návštevníkov organizujú rôzne programy v podobe historických skupín, sokoliarskych vystúpení, výstav, koncertov... Obľúbené sú aj nočné prehliadky hradu. 

Ak si plánujte výlet, a neviete kam sa vybrať, navštívte tento úžasný hrad s majestátnou historickou krásou.  Budete mať možnosť vidieť všetko to, sme v tomto článku spomenuli, a ešte omnoho viac, vyfotiť sa pri Korvínovej lipe, a zažiť atmosféru tohto jedinečného miesta.