Lietavský hrad - magické miesto uprostred nádhernej prírody

Text: Jarmila Stojimirovič

Stručná história Lietavského hradu

Za čias svoje slávy Lietavský hrad patril medzi najväčšie a najimpozantnejšie na Slovensku.

Na skalnatom hrebeni, na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny, základy hradu v druhej polovici 13. storočia postavil niekto z rodu Balašovcov. Išlo o administratívne a vojenské centrum. Predpokladá sa, že hrad bol postavený na mieste hradišťa z predhistorickej doby. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. 

Začiatkom 14. storočia hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky - „pán Váhu a Tatier“, ktorý bol prvým súkromným držiteľom hradu. Po jeho smrti hrad obsadili vojská kráľa Karola Róberta a hrad vrátili Balašovcom. V druhej polovici 14. storočia kráľ Ľudovít Veľký hrad dal Štefanovi Bebekovi, krajinnému sudcovi, za jeho vojenské služby. Nový kráľ Žigmund Luxemburský Bebekovcom hrad koncom 14. storočia pre zradu odobral, a potom sa na hradnom panstve vystriedalo niekoľko držiteľov. 

V roku 1474 kráľ Matej Korvín hrad daroval Pavlovi Kinižimu, vojenskému veliteľovi a županovi, ktorý na hrade vykonal viaceré stavebné úpravy, rozšíril ho a opevnil. Juhozápadným smerom od hlavnej veže postavil honosný palác zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Do jej nárožia dal zamurovať svoj do pieskovca vytesaný erb. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, ktorá bola na severozápadnej strane napojená do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tu hradba, zalomená v pravom uhle na východ, bola ukončená veľkou štvorpodlažnou podkovovitou vežou.

Štefan Zápoľský dostal hrad do zálohu okolo roku 1490 a neskôr ho získal do dedičného vlastníctva. Jeho syn daroval zdedený hrad bratom Kostkovcom. Mikuláš Kostka hrad ešte zlepšil, vystaval novú bránu prerazením severnej obvodovej hradby a vybudoval tiež veľký rondel na východnej strane hradu.

Po jeho smrti vlastníkom hradu sa stal jeho zať František Thurzo, ktorý bol najmocnejšou feudálnou osobnosťou v severozápadnom Slovensku. Ten dal hrad prestavať v duchu renesancie - opevnil ďalšie, druhé predhradie a opravil existujúce budovy. Fragmenty tejto prestavby, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafitovej výzdoby, zdobia hrad dodnes. Na hrade bol v tom čase vystavaný posledný hradobný okruh, ktorý otvárala nová vežová brána. Hradba sa ďalej tiahla na sever. Ďalšia brána, nazývaná Orlová, vznikla pri valcovej veži. Jeho syn, palatín Juraj Thurzo, pokračoval v zveľaďovaní panstva, aj hradu. 

Neskôr, po smrti Imricha Thurzu, si lietavské panstvo rozdelili dedičia v ženskej línii, ktorí hrad určitý čas spoločne udržiavali, no neskôr hrad začal pustnúť. Na konci 17. storočia už nebol obývaný, bol tu iba archív, ktorý neskôr previezli na Oravský hrad, a sklad obilia. 

V súčasnosti Lietavský hrad svojou mierou zachovania patrí medzi najzachovanejšie zrúcaniny. Hoci začiatky jeho stavby boli relatívne skromné, postupne ho jeho majitelia zväčšovali a pristavovali, až nakoniec vznikol hrad s rozlohou 1 hektár zastavanej plochy. Jadro hradu tvorila veľká hranolová štvorpodlažná veža, ktorá bola situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od tejto veže bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi, ktoré sledovalo členitý tvar terénu. Na jeho východnej strane svoje miesto mala gotická kaplnka. 

Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na severe a západe. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na juhovýchode od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na severovýchode valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od severu a západu. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom, jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie bolo spevnené polygonálnou baštou na severozápade a oblou vežou na severovýchode.  

Pre nezáujem dedičov hrad schátral. Najprv sa prepadávali strechy a stropy, a potom sa pod vplyvom poveternostných podmienok začalo rozpadávať murivo. Plášť muriva je na viacerých úsekoch hradu značne poškodený, zrútené sú aj niektoré vnútorné múry. Predsa však v súčasnosti, po takmer 300 rokoch, možno vidieť múry zničeného hradu, pozostatky ochrannej veže, paláca a kaplnky. 

Lietavský hrad a Združenie na záchranu Lietavského hradu 

Aby sa táto romantická zrúcanina, ktorá je ešte stále symbolom okolia, nezmenila na kopu neforemnej sutiny, stará sa neziskové občianske Združenie na záchranu Lietavského hradu založené v roku 1999, ktoré pracuje ako propagačné, organizačné a informačné centrum. V roku 2008 toto združenie získalo hrad do vlastníctva. Všetci jeho členovia pracujú dobrovoľne, bez nároku na finančnú odmenu.  

Hlavným cieľom a poslaním tohto združenia je záchrana Lietavského hradu, čiastočná citlivá obnova a rekonštrukcia, aby sa dal využívať ako turistická atrakcia a obrovský zdroj poznania našej minulosti. Že na hrade stále prebiehajú konzervačné a rekonštrukčné prace, svedčia lešenia, ktoré však návštevníkom neprekážajú, aby hrad navštívili a videli ho v plnej jeho kráse.

Členovia združenia organizujú pracovno-relaxačné tábory, pamiatkárske a reštaurátorske workshopy s odborníkmi, resp. pracovné stretnutia na úrovni odborník – laik, na ktorých sa môžu zaučiť dobrovoľníci, ktorí chcú na Lietavskom hrade pracovať a ďalej zaúčať nových nadšencov. 

Počas celého roka Združenie na záchranu Lietavského hradu organizuje rozličné kultúrne a historické podujatia a početné akcie spojené s hradom, zvykmi a životom v stredoveku, napr. v originálnych dobových kostýmoch. Spomenieme niektoré: Valentín na hrade Lietava, Noc hradov a zrúcanín v auguste, Deň otvorených dverí v septembri... 

Venujú sa aj vydávaniu kníh o hrade, plagátov, pohľadníc a iných publikácií zameraných na problematiku záchrany zrúcanín ako stavieb.

Hradná expozícia

V roku 2017, pri príležitosti 450. výročia narodenia grófa Juraja Thurzu, pána Lietavy, uhorského palatína a veľmoža, v zastrešených a zrekonštruovaných priestoroch hradu – v Strednom paláci, slávnostne otvorili stálu expozíciu venovanú histórii Lietavského hradu, archeologickým nálezom a palným zbraniam.

V roku 2018 k expozícii pribudla hmatová expozícia. Znamená to, že všetky exponáty si môžete chytiť do ruky, nik vás nebude upozorňovať, že je to prísne zakázané.

Areál zrúcaniny je prístupný celoročne, výhľady sú návštevníkom hradu k dispozícii bezplatne. Ak máte záujem pozrieť si expozíciu, tá je zvyčajne otvorená cez víkendy a sviatky, alebo počas podujatí, ktoré organizujú. Predsa je však najlepšie vopred skontaktovať správu hradu a dohodnúť si čas návštevy. Vstup do expozície je zdarma, budú vám však vďační za dobrovoľný príspevok. Ako bonus je možné navštíviť horný hrad - Thurzov renesančný palác, avšak len po dohode so sprievodcom.

Na Lietavskom hrade existuje niekoľko zaujímavostí. Spomenieme ich.

Tajomné germánske runy 

Runový nápis je situovaný na západnej stene zlepencového brala, v areáli hradu na najvyššej skale, ktorá je súčasťou hradného areálu a na ktorej sa vypína najstaršia budova hradu Donjon. Našiel ho Dr. Vojtech Bukovinský spoločne so Štefanom Lučančinom v roku 1969. Podarilo sa im rozlúštiť iba ľavú časť epigrafu: „Pohliadni Thor, vlahu z nebies vylej.“ V germánskej mytológii Thor bol bohom dažďa a hromu.

Runy, starogermánske hranaté písmo z 1. storočia, sú svedectvom toho, že na brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno aj pred jeho vznikom. Hradné návršie a susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. 

Skalisko sa vypína nad horným hradným nádvorím, na ktorom je do skaly vytesaná studňa. Runy sa nachádzajú v relatívnej výške 5 až 7 metrov nad úrovňou nádvoria. Ide o plochu, ktorá horizontálne meria 250 cm a vertikálne 220 cm. Na vytesanie týchto symbolov do skaly  najskôr bolo použité železné dláto. Miestami ryhy majú až 3-centimetrovú hrúbku. Symboly sú pomerne veľké, tak napríklad nápadný štvorcový znak v strede obrazca, ktorý svojím tvarom pripomína dvojdielne okno, má rozmery 20 cm × 25 cm.

Vzácny stratený lietavský obraz

Stručné dejiny lietavského obrazu a jeho reprodukciu opísal János Frivaldszky v príspevku s názvom: Adalekók Lietava építéstorténetéhez, ktorý bol publikovaný roku 1994. Z neho citujeme: „Obraz sa nachádzal v hradnej kaplnke a bol namaľovaný v časoch Pavla Kinižiho 1472 - 1494. V časoch reformácie v roku 1570 bol prevezený do dedinského lietavského kostola“.

Historické nápisy na hradných múroch

Lietavský hrad bol v dávnej minulosti omietnutý a nádherne vymaľovaný. Pôvodný majitelia sa tiež snažili formou nápisov, citátov a pamätných tabúľ zvečniť svoje meno alebo sa chceli „len zavďačiť svojmu Bohu a viere“. Svedčia o tom zachované maľované fragmenty na hradných múroch. 

Napríklad, nad klenbou okna druhého poschodia horného hradu je nápis z obdobia Františka Thurzu. Je to citát rímskeho spisovateľa Publia Terentia Afera, ktorý znie: OBSEQIVM AMICOS VERITAS ODIVM PARIT ANNO DOM. MDLXVIII, čo v preklade znamená: „Ústupčivosť priateľov, pravda nenávisť plodí. Roku Pána 1568.“ Tento nápis pod omietkou v roku 1944 odhalil Štefan Lučančin z Lietavy. Nápis v roku 2003 čiastočne zakonzervoval reštaurátor Miroslav Bodanský z Českej republiky. Kompletnú konzerváciu dokončil reštaurátor Peter Záhora v rokoch 2021 až 2022

Na nároží paláca stredného hradu sa nachádza spomínaný pieskovcový erb Pavla Kinižiho, ktorý bol v poškodenom stave. Reštaurovaním sa podarilo doplniť jeho chýbajúce časti a dokonca vytvoriť jeho odliatok, ktorý je umiestnený v hradnej expozícii. Je pozoruhodným podpisom niekdajšieho majiteľa hradu - ruka, ktorá drží obnažený meč, vľavo polmesiac, vpravo šesťcípa hviezda

Reštaurovanie nástenných hradných malieb

Za čias majiteľa Františka Thurzu na hrade pracovali talianski majstri, murári, kamenári a maliari, ktorí prestavali hrad v renesančnom slohu. Pribudli nové delové bašty a horný palác bol prebudovaný v prepychové sídlo. Talianski umelci freskami a maľbami skrášlili nielen viaceré interiéry, ale aj exteriéry hradu. Práve preto je Lietavský hrad plný architektonických detailov, medzi ktoré patria aj fragmenty nástenných malieb. Prežili niektoré neskorogotické maľby, ukryté pod poslednými vrstvami omietky. Od roku 2010 sa ich združenie snaží postupne zachraňovať.

Na Lietavskom hrade bola aj cisterna na zachytávanie vody. Neskôr tureckí zajatci namiesto nej vykopali studňu, hlbokú okolo 104 m, pravdepodobne aj s únikovou miestnosťou, kde sa panstvo skrývalo pred nepriateľmi. Dnes má studňa po čiastočnom vyčistení dobrovoľníkmi hĺbku 29 metrov.

O neskutočnej kráse a majestátnosti Lietavského hradu sa môžete presvedčiť iba, ak ho navštívite. K nemu sa môžete dostať po príjemnom lesnom chodníku, stúpajúc mierne do kopca. Odmenou vám budú krásne výhľady. Mnohí z tých, ktorí navštívili hrad a prežili na ňom východ alebo západ slnka, vám povedia, že ide o jedno z najkrajších miest našej krajiny. 

Kamenné dvojkreslo

Ďalším turistickým lákadlom po Lietavskom hrade je určite kamenné dvojkreslo. Jeho pôvod dodnes nie je úplne známy. Jedni tvrdia, že toto unikátne kamenné dvojkreslo na okraji obce Lietava, v miestnej časti Majer, vytvorili talianski kamenári, ktorí si jeho tesaním krátili voľné chvíle počas lámania kameňa na stavbu mosta cez Váh zo Žiliny do Budatína v roku 1788. Omnoho reálnejšie je vysvetlenie Dr. Vojtecha G. Bukovinského, ktorý vyslovil myšlienku, že dvojkreslo, ktoré je otočené čelom k východu, je jedným z kultových objektov, ktorý súvisí so starovekým kultom Slnka, a môže byť staršie ako 4000 rokov. 

Podobné kamenné dvojkreslo sa nachádza v Malej Ázii na planine tzv. Midasovho mesta, ktoré je v odbornej literatúre známe pod názvom  Frýgický oltár. Nemecký bádateľ Erich Polaschek zistil, že najstaršie sídla Frýgov sa nachádzali na území južných Čiech. Frýgovia sa pri svojej púti Európou dlhšie zdržali v Lietavskej doline. 

K tejto skalnej vytesanej sedačke s opierkami na chrbát a ruky sa možno dostať po Náučnom chodníku Lietava. Z tohto miesta sa možno pokochať nádhernými výhľadmi do okolia, na Lietavský hrad a na Majerské skaly.

Súľovské skaly

Viackrát sme v tomto článku spomenuli Súľovské vrchy. Súčasťou týchto vrchov - chránenej krajinnej oblasti rozprestierajúcej sa medzi mestami Žilina, Považská Bystrica a Rajec, sú Súľovské skaly, jeden z najkrajších prírodných útvarov na Slovensku, ktoré majú rôzne geomorfologické tvary, napr. ihly, okná, veže, strmé bralá. Vyhľadávajú ich horolezci aj fotografi. 

O obci Lietava...

Je to malebná dedinka, situovaná v krásnej prírode, ktorá sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnou tradíciou. Leží juhozápadne od okresného a zároveň krajského sídla Žilina. Názov obce je odvodený od mena slovanskej bohyne mladosti a jari „Lyty/Lietavy/Lady“, na ktorej počesť kedysi stála v miestach terajších zrúcanín hradu Lietava drevená svätyňa. 

História osídlenia katastra obce siaha do strednej doby bronzovej, čo dokazujú nálezy keramiky v Lietavskej jaskyni vo Farskej doline. Najstarší písomný záznam je z roku 1318, aj keď na mieste dnešnej Lietavy existovalo už aj predtým sídlisko.

Stred obce je vystavaný po obvode lúčnej kotliny, ktorou preteká potok Lietavka, prameniaci na východných svahoch Súľovských vrchov. Obec tvoria tri časti: Lietava, Majer a Lietavská Závadka. 

V prvej polovici 16. storočia roku 1539, v dedine žilo menej než 100 obyvateľov, ktorí sa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu. 

Medzi najstaršie murované stavby patrí gotický kostol z 15. storočia postavený na vŕšku - rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža – je dominantou obce Lietava (veža kostola, ktorá mala i obranný charakter je podstatne staršia, možno z 13. storočia, postupne bol k nej pristavený chrám a sakristia, vnútorné zariadenie je z 18. storočia), budova fary (v starých listinách sa v rokoch 1332 až 1337 spomínal farár z Lietavy, z čoho vyplýva, že už začiatkom 14. storočia bola v Lietave fara), budova cirkevnej školy (pred vchodom do kostola) a budova starej krčmy na Skotni. 

Lietava vždy bola pokojnou dedinkou pod Súľovskými vrchmi. Cez obec nevedie žiadna významná cesta, nesídli v nej žiaden veľký podnik. Je to prostredie nachádzajúce sa pomerne blízko k Žiline, ktoré ponúka relatívne pokojné bývanie.