Živý plot a výsadba kríkov patrí medzi obľúbené koncepčné riešenia záhradných architektov. Okrem toho, že je živý plot ozdobou v exteriéri, je esteticky aj ekologicky najlepšou náhradou studených stavebných materiálov, akými sú kov alebo betón. Pomocou živého plota môžete oddeliť (ohraničiť) povrchy, a zároveň vytvoriť príjemné, úplne prirodzené prostredie.
Živý plot poskytuje súkromie a ochranu pred neželanými pohľadmi, ale aj prekážku pre ľudí a zvieratá. Zároveň zlepšuje mikroklímu na vašom dvore, zbiera prach a čistí vzduch, zadržiava slnečné teplo počas horúcich letných mesiacov. Netreba zabúdať, že živý plot je účinný pás na ochranu pred vetrom.
Živé ploty skrášľujú váš exteriér, zvyšujú súkromie, bezpečnosť a chránia dvor pred vetrom.
Funkčnosť a estetický vzhľad bude závisieť od strihu živého plota. Strihanie živého plota sa robí v závislosti od veku rastliny, druhu rastlín použitých na živý plot (v našich končinách je to väčšinou tuja, vavrín čerešňový, fotínia známa aj pod názvom červienka, tis), ale aj od ročného obdobia či poveternostných podmienok. Živé ploty je možné strihať nožnicami alebo mechanicky, zvyčajne pomocou zastrihávača živých plotov.
Je všeobecne známe, že bez strihania živý plot nebude pevný, hustý ani si neudrží plochý habitus. Okrem toho rezom sa odstránia suché časti rastliny a časti napadnuté patogénmi alebo škodcami. Jednoducho povedané – rez je dôležitý pre vitalitu rastliny.
Nižšie je uvedených 10 zlatých pravidiel pre strihanie živých plotov:
1. Živý plot je najlepšie strihať na jar a/alebo jeseň. Prečo? Pretože v spomínaných ročných obdobiach nie je ani príliš teplo, ani príliš zima a orezané časti sa budú môcť čo najskôr zotaviť a vyrásť. Frekvencia strihania živého plota však bude závisieť od rastu rastlín, ako aj od samotného druhu. Nie všetky rastliny používané na vytvorenie živého plota rastú rovnakým tempom. Napríklad vavrín čerešňový je rýchlorastúca rastlina, ktorá narastie od 30 do 60 centimetrov za rok, čiže za 3 roky narastie aj 1,50 metra. Živý plot netreba strihať skôr ako mladé výhonky podrastú. Snažte sa však nemeškať, nečakajte do neskorej jesene, pretože rany potrebujú čas na zahojenie do zimy.
2. Niektoré druhy živých plotov sa strihajú raz a niektoré dva alebo viackrát do roka. Obľúbené druhy, akými sú tuje a tisy, možno strihať raz alebo dvakrát, na jar a/alebo jeseň. Je všeobecne známe, že živé ploty sa delia na vysoké a nízke, opadavé a vždyzelené. A vedeli ste, že živé ploty možno rozdeliť na voľne rastúce a prísne strihané? Voľne rastúci živý plot treba strihať raz ročne, najlepšie na jar.
V prípade voľne rastúcich živých plotov sa preto vykonáva tvarový rez, aby sa zachoval prirodzený tvar a stimulovalo sa kvitnutie. Ak ide o kvitnúce kry, ktoré kvitnú na jar, počkajte, kým dokvitnú a namiesto jari ich ostrihajte koncom leta alebo začiatkom jesene, aby ste obmedzili výšku kríka. Na druhej strane prísne strihaný alebo pravidelný živý plot si vyžaduje strihanie aspoň dvakrát do roka. Strihanie môže začať už v prvom roku po výsadbe.
3. Odpoveď na otázku, ako často strihať živý plot, bude závisieť od toho, či ide o opadavý alebo vždyzelený živý plot. Opadavý živý plot vyžaduje častejšie strihanie ako vždyzelený živý plot. Od apríla do septembra sa odporúča strihať každý mesiac a pol, aby sa živý plot príliš nerozrástol. Vždyzelené druhy netreba tak často strihať, stačí raz až dvakrát do roka (podľa toho, či ide o voľný živý plot alebo prísne strihaný). Ak ste sa rozhodli pre strihanie dvakrát ročne, prvé nech je koncom jari a druhé začiatkom jesene. Ak je leto veľmi horúce, pokojne ostrihajte vnútro živého plotu pre dodatočnú sviežosť.
4. Ktorý nástroj bude použitý na strihanie, bude závisieť od toho, či je živý plot voľne rastúci alebo prísne strihaný. Na strihanie prvého typu, teda voľne rastúceho živého plota, sa používajú záhradné nožnice, s ktorými sa odstráni určitá skupina vybraných konárov. Pri strihaní voľne rastúceho živého plota sa odstránia suché konáre a tie, ktoré rastú smerom dovnútra živého plota. Pre prísne strihaný živý plot je lepšou voľbou zastrihávač živých plotov alebo nejaký iný typ mechanizácie. Ak nemáte dostatočné strojové vybavenie, ale ani čas, vôľu a skúsenosti so strihaním živých plotov, môžete vyhľadať pomoc profesionálov. Keď ide o záhradníctvo a záhradnícke práce, cena úpravy okolia vo veľkej miere závisí od zhotoviteľa a druhu práce. Záhradníci vám za strihanie živého plota budú účtovať 1 - 2 EUR/m. Hľadáte záhradníka, ktorému môžete zveriť záhradnícke práce? Pošlite dopyt vhodným a ohodnoteným záhradníkom vo vašom okolí – zadarmo a nezáväzne!
5. Ďalšie pravidlo sa tiež týka používania nástrojov pri strihaní živých plotov. Ak má živý plot široké, mäsité listy, je najlepšie použiť záhradnícke nožnice. Pri použití príliš veľkých nožníc alebo iného nástroja na strihanie by sme poškodili listy. Tým by sa poškodil aj samotný vzhľad živého plota. Napríklad záhradné nožnice sa používajú na živé ploty z vavrína čerešňového. Zastrihávač živých plotov sa používa na živé ploty s malými listami. Ak nemáte takýto zastrihávač, možno na tento účel použiť aj záhradné nožnice s dlhou čepeľou. Na krušpánový živý plot sa používa napríklad zastrihávač alebo väčšie záhradnícke nožnice.
Pri používaní nástroja na strihanie si musíte pamätať ešte jednu vec - ak je tupý, môže ľahko poškodiť listy a konáre. Ak je živý plot vysoký niekoľko metrov, lepšou voľbou je zastrihávač živých plotov. Na druhej strane, ak živý plot nie je až taký vysoký a máte pocit, že záhradné nožnice sú pre dokonalý strih nevyhnutné, zaobstarajte si akumulátorové nožnice na živý plot. Vo všeobecnosti majú ergonomicky tvarované, otočné rukoväte pre ľahšie držanie vo všetkých polohách, ponúkajú funkciu pílenia hrubších konárov atď. Rovnú čepeľ nožníc používajte na rovné strihy a zakrivené čepele na tvarovanie.
6. Nezabúdajte na vlastnú bezpečnosť. Mnohé rastliny živého plota majú jedovaté časti, ktoré môžu vyvolať alergie. Preto chráňte svoju pokožku pred kontaktom s nimi. Pri strihaní živého plotu noste ochranné okuliare, pracovné rukavice, prípadne chrániče sluchu.
7. Pamätajte, že živý plot nesmie byť ani príliš široký, ani príliš úzky. V spodnej časti by mal byť širší ako v hornej časti. Pýtate sa prečo? Pretože tak spodné konáre budú mať dostatok svetla. Strihaním sa okrem iného zabezpečuje dostatok svetla v spodných častiach koruny, aby sa listy na celej rastline vyvíjali rovnomerne. Riaďte sa preto nasledujúcim pravidlom: dolná časť živého plota by mala byť asi o 10 % širšia, resp. hrubšia ako horná časť.
8. Strihanie živého plota je potrebné vykonávať pravidelne. To je jediný spôsob, ako získať rastliny s hustou korunou, silnými vetvami a jasnou formou, ktorá nebude padať pod váhou snehovej pokrývky. Že živý plot nie je pravidelne udržiavaný, spoznáte podľa toho, že je tenký, priehľadný, deformovaný, nekompaktný. Zanedbaný živý plot je mimoriadne ťažké obnoviť do optimálneho stavu. Nedovoľte, aby krovitý živý plot vyrástol za rok o 50 cm. Ak živý plot rýchlo dosiahne svoju konečnú veľkosť, dolné časti zostanú riedke. Ak zanedbáte strihanie kvitnúcich kríkov, v budúcom roku budete mať určite menej kvetov.
9. Niektoré druhy živých plotov vyžadujú strihanie v ranom štádiu. Vyhnete sa tak nadmernému rastu stoniek bez listov. Niektoré druhy vždyzelených živých plotov je potrebné ihneď po výsadbe zrezať na 1/3, aby sa dosiahla optimálna hustota v spodnej časti. Taktiež pri väčšine ihličnatých druhov sa po výsadbe a prvých rokoch rastu strihajú len bočné výhonky, pričom vrch sa nechá dorásť do želanej výšky a následne sa tiež zastrihne.
10. A v neposlednom rade – dodržanie smeru. Na dosiahnutie rovnomernej výšky živého plota odporúča sa napnúť špagát ako vodiacu šnúru pozdĺž hrany živého plota. Bočné steny živého plota strihajte šikmo, pod uhlom asi 20 stupňov. Prečo? Umožníte tak slnečnému žiareniu a kvapkám dažďa dostať sa k spodným vrstvám listov, ale aj k samotnej pôde.
A čo robiť s rastlinnými zvyškami po zastrihnutí živého plota?
Všetko závisí od toho, či ide o pružné mladé výhonky alebo drevnaté konáre. Ak budete živý plot pravidelne a správne strihať, výhonky by nemali byť drevnaté. Stonky by sa mali ľahko ohýbať a nemali by byť hnedé. V tomto prípade môžete časti rastlín kompostovať. A čo drevnaté konáre? Drevité konáre sú znakom toho, že živý plot nestriháte pravidelne. Takéto konáre nie sú vhodné do kompostéra, pretože sa budú dlho rozkladať. Ak však máte stroj, môžete ich pomlieť a potom pridať do kompostéra.