Myjava – stredisko rázovitej kopaničiarskej oblasti 

Text: Jarmila Stojimirovič

Prvá dedina Myjava vznikla severnejšie od spomínaného majera, v pásme hôr, na území dnešnej Starej Myjavy. Tamojší evanjelický farár Daniel Krman vo svojom rukopise Pro memoria uvádza, že „Mijava založená byla mezi horami leta Páne 1586“. 

Najprv sa tu nasťahovali obyvatelia dnešného južného Slovenska, ktorí utekali pred Turkami. Títo noví osadníci vytvárali klčoviská aj na vzdialenejších územiach, vznikali tak tzv. kopanice. S pribúdaním nových prisťahovalcov a nových dorastajúcich generácií sa dočasné obydlia menili na trvalé a okolo dediny Myjava začalo vznikať rozptýlené kopaničiarske osídlenie. 

Neskôr na rozvoj kopaníc vplývali obyvatelia zo severu Slovenska, predovšetkým z Oravskej a Trenčianskej stolice, prichádzajúci do oblasti Myjavy v ďalšej prisťahovaleckej vlne. 

Osadníci z prvej kolonizačnej vlny sa zaoberali obrábaním pôdy, prisťahovalci z druhej vlny si priniesli znalosti z chovu dobytka, predovšetkým oviec, čo malo za následok rozvoj remesiel spojených so spracovaním ovčej vlny a odievaním tunajších obyvateľov. 

Valašskí horniaci priniesli ešte jednu znalosť – používanie strelných zbraní, ktoré zohralo významnú úlohu v roku 1621, keď sa Myjavčania pridali na obranu svojej evanjelickej viery k povstalcom Gabriela Bethléna. V odvete bola Myjava vyrabovaná, sčasti vypálená, o život prišli mnohí obyvatelia. 

V polovici 17. storočia rozvoj zaznamenalo osídlenie v blízkosti majera Myjava,  na území dnešnej Myjavy. Výraznejšie sa začali osídľovať aj južné svahy pohraničných Bielych Karpát. Dotváral sa vejár kopaníc na území od dnešného Brestovca, cez Starú Myjavu, Poriadie, Rudník až po Jablonku a Polianku. Vznikol tak pomerne rozsiahly sídelný útvar, ktorý v latinsky písanom zemepise z prvej polovice 17. storočia dostal pomenovanie Magna Miava (Veľká Myjava). Odvtedy bola Myjava vnímaná nielen ako obec, ale aj ako kraj, pre ktorý sa začalo používať charakteristické slovné spojenie „na Myjave“.

Ďalšie dejiny Myjavy poznačili náboženské nepokoje, protihabsburské povstania, pohromy od turecko-tatárskeho vojska, ktoré ju v roku 1663 trikrát vyrabovalo a vypálilo, nová vlna rekatolizácie, spojená s odoberaním evanjelických kostolov a vzburami... 

V polovici 19. storočia Myjava sa stala sídlom slúžnovského okresu a aj vďaka vtedajším slúžnym na hlavnej ulici vyrástli poschodové historické budovy obchodov, bánk, ale aj obytných domov. 

V 19. storočí Myjava bola jednou z najväčších obcí na Slovensku. V období slovenského národného obrodenia písali sa v nej slovenské dejiny. Počas prvého Slovenského národného povstania bola v roku 1848 na verejnom zhromaždení ľudu na Myjave vyhlásená prvá Slovenská národná rada, ktorá predstavovala prvý národný orgán v dejinách Slovákov, bola predstaviteľkou politickej a vojenskej moci Slovenska. 

Koncom 19. storočia národnostný a hospodársky útlak spôsobil vysťahovalectvo do Spojených štátov amerických, a čiastočne aj do Kanady a Argentíny. 

V 20. storočí sa Myjava začala postupne rozvíjať. Podnik Slovenská armatúrka Myjava, ktorý sa zaoberal výrobou armatúr, bol najdôležitejším zamestnávateľom v okolí. Rozsiahle búranie a v 60. a 70. rokoch minulého storočia a kompletná prestavba mesta, resp. infraštruktúry spred vojnového obdobia, natrvalo však pozmenila tvár mesta. Na hlavnej ulici zbúrali takmer všetky historické domy z 19. a začiatku 20. storočia. Okrem výstavby nových komunikácii, kanalizácie, bytovej výstavby, prebiehala aj výstavba školských, zdravotných a sociálnych zariadení, športového areálu, modernej obchodnej siete...

Práve preto sa mesto nemôže popýšiť veľkým počtom historických pamiatok. Na hlavnej ulici sú väčšinou paneláky. Medzi nimi zostal stáť evanjelický a katolícky kostol a dom, v ktorom v roku 1848 pôsobila počas prvej dobrovoľníckej výpravy Slovenská národná rada.

Evanjelický kostol

Pre Myjavu a vôbec celú kopaničiarsku oblasť je príznačné dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., je to dedičstvom a tradíciou Myjavy. V prvej polovici 18. storočia farár Daniel Krman mladší patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto cirkvi na území Slovenska.

Na Námestí M. R. Štefánika stojí pekne vymaľovaný evanjelický kostol, ktorý je dominantou mesta. Je to jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1784 – 1785. V rokoch 1854 až 1856 bola pristavaná veža podľa projektu hodonínskeho staviteľa Volega, s tesárskou konštrukciou veže od F. Hollana. Z ktorej je pekný výhľad na mesto a myjavskú pahorkatinu. Obnovou kostol prešiel v rokoch 1876, 1923, 1928 a v rokoch 1983 až 1985, kedy bol komplexne obnovený.

V interiéri sa nachádza murovaná empora. Fasády kostola sú členené kanelovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s dekoratívnymi frontónmi. Korunná rímsa má atypický zuborez. Veža členená nárožným kvádrovaním je v najvyššej časti oktogonálna s priebežnou ochodzou. Ukončená je barokovou helmicou s laternou.

Vedľa evanjelického kostola, na mieste starej fary, stojí secesná evanjelická fara postavená v roku 1910, podľa projektu Milana Michala Harminca, a budova okresného súdu z roku 1905. Sú to posledné pozostatky centra starej Myjavy.

Katolícky kostol

Je najstaršou stavebnou pamiatkou. Jeho stavba sa začala v roku 1697. Kostol bol pôvodne postavený ako evanjelický, vďaka miestnemu farárovi Danielovi Krmanovi, preto ho nazývajú aj Krmanov kostol. V rámci protireformácie, v roku 1731, bol daný na užívanie Katolíckej cirkvi. 

Tento rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského postavený v barokovom slohu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria z rokov 1697 až 1729. Predstavaná štvorhranná kostolná veža na západnom priečelí je ukončená ihlancovou helmicou. Fasády kostola sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. V interiéri sa vykonali barokové úpravy a bol prefasádovaný. Menšie opravy, ktorými prešiel v 19. a 20. storočí, nezasiahli podstatnejšie do charakteru stavby. 

V interiéri kostola sa nachádzajú murované empory. Vstup do kostola je riešený ako murovaná predsieň s trojuholníkovým štítom s nikou. Zvonka nad bočným vchodom je umiestnená pamätná tabuľa venovaná Danielovi Krmanovi s latinským textom, v ktorom sa spomína i založenie Myjavy. Z pôvodného fortifikačného kamenného múru, ktorý bol najprv v 18. storočí  znížený a potom v roku 1946 celkom odstránený zostal zachovaný iba oblúk klasickej vstupnej brány s dekoratívnou atikou.

Múzeum Slovenských národných rád (Pamätný dom pani Kolényovej)

Múzeum Slovenských národných rád v Myjave bolo postavené v rokoch 1966 - 1968 podľa architektonických návrhov Ing. arch. M. Kusého. Slávnostne bolo otvorené v roku 1968 pri príležitosti 120. výročia vzniku prvej SNR. Od svojho vzniku je špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea v Bratislave. Svoje sídlo má na Štúrovej ulici. Od roku 1990 je súčasťou Múzea Slovenských národných rád vysunuté pracovisko Múzeum Milana Rastislava Štefánika v Košariskách.   

Areál múzea je národnou kultúrnou pamiatkou, tvoria ho štyri objekty, historicky postavené každý v inom období. Základom  je dom pani Kolényovej, ktorý pochádza z 30. rokov 19. storočia, a potom sú tu aj ďalšie dva prízemné objekty, stavby z 20. - 40. rokov 20. storočia, domy J. Bradáča a Kubovčiaka.

K domu pani Kolényovej bol v roku 1968 vybudovaný nový expozičný pavilón, pripomínajúci symbolický stan zo železa, liateho betónu a skla - vypovedajúci o tom, že tu začalo to podstatné v našich národných dejinách, vyvrcholenie slovenského národného obrodenia. Súčasne je tak vzácnou ukážkou – symbiózou historickej a modernej architektúry. Nová architektúra je so starou prepojená spojovacou pergolou. V roku 2019 Múzeum prešlo komplexnou rekonštrukciou a získalo na atraktivite. 

Pri príležitosti 150. výročia vzniku I. Slovenskej národnej rady bola v septembri 1998 verejnosti predstavená nová, scénicky stvárnená expozícia inštalovaná v novej budove múzea. V septembri roku 2008, pri príležitosti 160. výročia vzniku I. SNR, bola v Dome pani Kolényovej slávnostne otvorená expozícia Jar národov.  

Hlavná, stála expozícia myjavského Múzea Slovenských národných rád zachytáva takmer 170 rokov z dejín slovenského národa, jeho bojov o uznanie svojbytnosti a práva na sebaurčenie, ako aj o zvrchovanosť a vlastnú štátnosť. Zameranie tejto expozície je výchovno-vzdelávacie, a zároveň reprezentatívne. Patrí medzi expozície, ktoré by si mal pozrieť každý občan Slovenskej republiky. 

Vo svojej sídelnej budove múzeum prezentuje aj podbradliansko-podjavorinský región. Okrem toho vo svojich výstavných priestoroch pravidelne inštaluje rôzne zaujímavé expozície. 

V areáli múzea sa nachádza niekoľko pamätníkov, ktoré sú venované roku 1848. Bronzový vysoký reliéf „V čase poroby“ pozostávajúci z troch častí, z ktorých sú stvárnené revolučné tradície roku 1848, je dielom národného umelca Rudolfa Pribiša. Klára Pataky je autorkou súsošia „Národ zobúdzajúci sa z poroby“, ktoré pozostáva z troch voľných plastík zo spišského travertínu. Plastika „Väzba rokov“ je dielom národného umelca Jozefa Kostku a symbolická plastika „Slovanská lipa“ prevedená z hliníkového materiálu je dielom akademického sochára Štefana Belohradského. 

Vstupná kovová brána je dielom akademickej sochárky E. Masarovičovej, po stránke umeleckej, odbornej a výtvarnej ladí s liatym betónom a ostatnými výtvarnými dielami. 

Ako sme už spomenuli základom areálu múzea je dom Anny Kolényovej, vdovy po myjavskom evanjelickom farárovi Samuelovi Kolénymu, ktorý bol jeden z prvých myjavských buditeľov. V tejto jednopodlažnej stavbe na pôdoryse v tvare písmena L, s pivnicou a piatimi priestormi, v roku 1848 sídlila Slovenská národná rada, ktorá organizovala boj  Slovákov proti maďarizačnej politike. Dom, reprezentant ľudovej architektúry, bol do ústredného zoznamu pamiatok zapísaný v roku 1963 a v roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Viackrát bol opravovaný.

Na stavbe je umiestnená pamätná tabuľa s textom M. Dohnányho z roku 1850. 

V autentickom prostredí domu Anny Kolényovej je pre návštevníkov múzea pripravená ďalšia časť expozície. Dcéry Anny Kolényovej – Anna a Zuzana boli aktívne účastníčky udalostí, tzv. dievčenská izba spája myšlienku revolučných udalostí so životom jednoduchých ľudí. K autentickosti expozície prispieva dobové zariadenie priestorov – rôzne pamiatky, dobové grafiky, portréty vojenských veliteľov Karola Bórika a Františka Zacha, portréty pamätníkov povstania z Myjavy, účastníkov revolučných udalostí a dobový nábytok. Pivničný priestor, ktorý slúžil ako úkryt aj poľná nemocnica, ilustruje osobnosť a činnosť vdovy Kolényovej počas povstania, najmä jej pomoc zraneným.

Centrálnym priestorom domu bola sviatočná izba, ktorá je v súčasnosti dominantným prvkom expozície. Tu bol založený hlavný stan povstania, úradovali tu jeho vodcovia, prijímali vyslancov okolitých obcí, vydávali rozkazy s pečaťou a podpisom Slovenskej národnej strany. Odtiaľto sa rozposielali všetky významné dokumenty. Stôl je jediný zachovaný autentický predmet, na ktorom bola 19. septembra 1848 písomne potvrdená Slovenská národná rada. Interiér dotvárajú truhlica, lavica, stoličky a portréty troch najvýznamnejších aktérov revolučných udalostí, vodcov povstania – Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.

Záver expozície je symbolický pamätník, ktorý obsahuje dobový mobiliár, rodostrom a textové informácie o rodine Kolényovej, o ktorej sa dodnes nezachovalo veľa relevantných správ. Vyjadrená je tak úcta a vďaka vdove Kolényovej a jej rodine. 

Gazdovský dvor

Areál Gazdovského dvora, ktorý sa nachádza v myjavskej mestskej časti Turá Lúka pri evanjelickom kostole, na mieste, kde existovalo gazdovstvo už v 18. storočí, prezentuje tradičné formy života a bývania v myjavskom regióne. 

Tento zrekonštruovaný objekt nie je iba statickou ukážkou architektúry, tradícií a remesiel. Počas celého roka žije skutočným životom poľnohospodárskej usadlosti. Návštevníci si tak môžu vychutnať dobu našich predkov všetkými zmyslami. Gazdovský dvor má svojho gazdu a gazdinú, ktorí sa oň starajú. Tí pocestných pohostia aspoň bylinkovým čajom z vlastnej záhradky alebo masteným chlebom. 

Na Gazdovskom dvore nájdete všetko, čo by na myjavskom gazdovstve nemalo chýbať. Pri stodole je voz, sane, rajtár, brány, sečkovica, mláťačka... Nechýbajú ani domáce zvieratá - ovce, kozy, zajace, sliepky, pes, kocúr... Môžete tu zažiť nejakú tradičnú udalosť, napr. kopaničiarsku svadbu, fašiangy, zabíjačku, šibačky, dožinky, dupanie humna, alebo si vyskúšať varenie slivkového lekváru, prípravu slivkových gulí, obliecť si myjavský kroj. 

Takmer všetok mobiliár v interiéri i exteriéri Gazdovského dvora je autentický, sú to prevažne dary obyvateľov Myjavy, Turej Lúky, Starej Myjavy, Brestovca, Rudníka, Vrboviec a ďalších kopaničiarskych obcí. Vďaka týmto starým predmetom sa podarilo zachovať kus našej minulosti, života našich predkov. 

Myjavčania svoje mesto volajú aj Metropola pod slamou podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky, ktorá takto Myjavu pomenovala v 1. časti svojej trilógie. Radi ho zveľaďujú, svedectvom toho je aj nedávno vybudované námestie s fontánou. 

Vyše 60 rokov, v júni, Myjava ožíva ľudovými tradíciami, hudbou, tancom, spevom, remeslami a dobrou náladou vďaka Medzinárodnému folklórnemu festivalu – Myjavským folklórnym slávnostiam. 

Myjavský viadukt (železničný most Myjava)

V roku 2021 ho Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku, pretože ide o hodnotné architektonické a technické dielo zo začiatku 20. storočia, ktoré v súčasnosti patrí medzi ikonické stavby Myjavy. 

Most je súčasťou železničnej trate Myjava – Nové Mesto nad Váhom. Postavený bol v rokoch 1927 - 1929. Konštruovaný je z ocele, tri podporné piliere sú mohutné murované stĺpy (s betónovým jadrom) kónického tvaru na obdĺžnikovom pôdoryse. V spodnej časti asi do výšky jedného metra je každý pilier spevnený soklom so širším základom ako je základňa piliera. Piliere sú obložené opracovaným kameňom (pieskovec a pieskovcový vápenec), ktorý je ukladaný ako hrubé riadkové murivo. 

Viadukt je tvarovaný do čistého oblúku s polomerom 400 m, má dĺžku 196,7 m a jeho niveleta leží až 29 m nad údolím Žaboškrekov. Nosná – horizontálna časť tohto jednokoľajového mostu je konštruovaná z oceľových dosiek, po celej jeho dĺžke sa z oboch strán nachádza jednoduché železné zábradlie. 

Rieka Myjava

Myjavská príroda tiež dokáže prilákať turistu alebo návštevníka a získať si jeho pozornosť. 

Samotná rieka Myjava (pramení v Bielych Karpatoch pod Šibeničným vrchom na území Českej republiky, prekračuje česko-slovenskú hranicu a vlieva sa do Moravy) bola v roku 1996 vyhlásená za prírodnú pamiatku (v katastrálnych územiach Brestovec, Jablonica, Myjava, Myjava - Turá Lúka, Osuské, Podbranč, Prietrž a Stará Myjava). 

V čom spočíva význam tejto rieky? Je to ochrana prirodzeného vodného toku so zachovalými brehovými porastmi, ktorý má veľký ekostabilizačný a hydromelioračný význam a predstavuje regionálny biokoridor. Vodný tok je významným krajinotvorným prvkom s vysokou samočistiacou schopnosťou vody a so zachovalou pôvodnou hydrofaunou i prirodzenými brehovými porastmi, ktoré tvoria predovšetkým vŕby, jelše, jasene, lipy, topole, bazy a ďalšie druhy stromov. Žijú tu rôzne druhy vtákov – penica čiernohlavá, kolibiarik čipčavý, sýkorka veľká, vrabec poľný, škorec obyčajný, pinka obyčajná, vlha obyčajný, rybárik obyčajný, oriešok obyčajný... Pozdĺž celého vodného toku je vytvorené vhodné prostredie pre ďalšie živočíchy, napr. bobra vodného, salamandru škvrnitú, mloka karpatského, kačicu divú a ďalšie druhy.

Myjavou a okolitými obcami prechádzajú dobre značené cykloturistické trasy. Najjednoduchšie cyklistické trasy zvládnu aj najmenší, a najnáročnejšie sú určené pre zdatnejších cyklistov. V tomto kraji cyklisti môžu navštíviť veľa zaujímavých historických pamiatok, napr. staré kostoly, mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle a jeho kubistický pamätník na Myjave, spomínaný Gazdovský dvor, Čachtický hrada všeličo iné.  Myjavská pahorkatina, Malé a Biele Karpaty či Považský Inovec ponúkajú prakticky v každom ročnom období návštevníkom nádherné výhľady na krajinu, kopaničiarske osídlenia a prírodné krásy kraja pod Bradlom a Veľkou Javorinou. 

Myjava svojim návštevníkom ponúka mnohé krásy a nevídané nielen prírodné skvosty - neváhajte, navštívte mesto, jeho turistické atrakcie a zaujímavosti!