Beluša - moderná obec s ekologickým a kultúrnym povedomím

Prvá písomná zmienka o Beluši pochádza z roku 1330. Je to doklad o určení chotárnej hranice medzi Belušou a Trstím, v ktorom Beluša figuruje ako „terra Belos“. Územie však bolo osídlené už dávno predtým, v mladšej dobe kamennej. Svedčí o tom niekoľko lokalít.

Prvé archeologické nálezy z územia Beluše, ktoré sú doposiaľ známe, pochádzajú zo staršej doby bronzovej (2000 - 1500 pred Kristom). V roku 1935, keď robotníci kopali kanál pre vodnú elektráreň cez hložský chotár, náhodou narazili na dva hroby so skrčenými ľudskými kostrami. Neskôr bol nájdený aj tretí hrob, za účasti zamestnanca Trenčianskeho múzea. V týchto hroboch objavili aj viaceré predmety zo staršej doby bronzovej (ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky, tri náušnice vyhotovené z bronzu, dve tenké náušnice zo zlata...).

V 14. storočí obec Beluša získala mestské výsady, stala sa zemepánskym mestečkom. Z remesiel najrozšírenejšie bolo hrnčiarstvo a výroba textílií, bol tu panský majer a tehelňa.

Okrem archeologických vykopávok, ktoré sú vzácnym svedectvom histórie, obec ponúka všeličo iné. Na svoje si môžu prísť milovníci sakrálnych pamiatok, keďže v obci stojí niekoľko obdivuhodných dominánt. Dve hlavné sakrálne pamiatky sa nachádzajú v tesnej blízkosti. Historický skvost, kostolík sv. Anny, sa nenápadne skrýva vedľa novšieho, väčšieho kostola sv. Alžbety Uhorskej. Treba spomenúť aj kaplnku sv. Jána Nepomuckého, kostol Sedembolestnej Panny Márie, Lurdské jaskynky, Židovský cintorín…

Farský kostol sv. Alžbety Uhorskej

Rímskokatolícky kostol svätej Alžbety Uhorskej bol pravdepodobne postavený pred rokom 1560, v gotickom slohu. Stojí v centre obce na Farskej ulici. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zasvätený je k úcte sv. Alžbete Uhorskej, patrí k belušskej farnosti, dekanátu Púchov a Žilinskej diecéze. 

Táto dominantná budova bola postavená z kameňa, ako jednoloďová renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža má v hornej časti výrazné nárožné skosenia, je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

Kostol počas storočí viackrát prešiel rôznymi prestavbami, dodnes však nestratil stopy svojej starobylosti. V roku 1560, keď ho počas reformácie používala evanjelická cirkev, začali prestavby do takej podoby, ako vyzerá dnes. K severnej stene boli pristavané empory. V roku 1711 bol kostol prestavaný do baroka. Rozsiahlejšia úprava bola vykonaná v roku 1804 predovšetkým na kostolnej veži, keď na vežu umiestnili hodiny zakúpené zo zbierok veriacich.

Posledný väčší stavebný zásah bol realizovaný v prvej polovici 19. storočia, po požiari, ktorý v roku 1827 postihol Belušu. Zhorela strecha kostola aj veža, a silný oheň roztavil aj kostolné zvony. Strecha aj veža boli opravené, pristavaná bola bočná loď kostola a sakristia. Klasicistický oltár so súsoším Piety bol postavený v bočnej kaplnke chrámu v roku 1829.

Vo svätyni bol gotický oltár starobylého tvaru, na ktorom kedysi stála socha Panny Márie s malým Ježiškom na rukách, ktorú obklopovali sochy sv. Alžbety Uhorskej a sv. Márie Magdalény, a kamenné pastoforium, ktoré sa zachovalo dodnes. 

V interiéri kostola sa v 18. storočí uplatnil barokový sloh, o čom svedčí hlavný oltár, bočný oltár Ukrižovania a kazateľnica. V strede sa nachádza obraz Ježiša Krista na kríži, v plastickom baldachýnovom nadstavci je súsošie Boha Otca a anjelov.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1766 na zbarokizovanom hlavnom oltári s plastickým vyobrazením Svätej Trojice bol už obraz sv. Alžbety Uhorskej. Pri obraze z dvoch strán stáli sochy mučeníkov sv. Floriána a sv. Šebastiána. Obraz na hlavnom oltári bol v roku 1879 nahradený novým, ktorý namaľoval svetoznámy maliar Jozef Božetech Klemens, a dominuje na ňom dodnes.   

Z 18. storočia pochádzajú niektoré vzácne a posvätné relikvie, napr. kostička z telesných pozostatkov sv. Alžbety Uhorskej z Viedne. Listiny o ich pôvode a pravosti sú uchované v archíve belušskej farnosti.

V roku 1908 sa od blesku zapálila šindľová strecha veže kostola, ktorá bola nahradená plechovou strechou. Zo 41 metrov vysokej kostolnej veže (aj s krížom) počas druhej svetovej vojny, v roku 1916, na vojenské účely zrekvirovali päť zvonov. Tieto boli nahradené novými v roku 1923 z finančných prostriedkov - milodarov Belušanov žijúcich v Amerike.

V rokoch 1928 až 1929 na steny lode kostola umiestnili kolorované plastiky krížových ciest. V rokoch 1940 – 1943 prebehla rozsiahla stavebná úprava kostola a následne bol kostol vymaľovaný do barokového slohu.  

Od roku 1958 do roku 2013 na kostole boli vykonané ďalšie úpravy: kúpený a inštalovaný bol nový organ, osadené dve vitrážové okná od V. Hložníkovej – sv. Cyril a sv. Metod, tiež okná v hornej časti kostola s motívmi siedmich sviatostí, zavedené elektrické temperovanie kostola, reštaurované maľby a oltáre v kostole, osadené nové hodiny na vežu, plech na streche veže bol vymenený za medený, vykonaná bola parková úprava okolo kostola, opravená a obnovená bola fasáda kostola, opravené  poškodené vitrážové okná a nanovo osadené do drevených dubových rámov, natretá plechová krytina kostola, kompletne vymenené elektrické vedenie v kostole a vo veži kostola, obnovené zavlhnuté omietky interiéru kostola, realizovaný reštaurátorský výskum vo vnútri kostola a odhalené renesančné fresky z roku 1631 na základe tohto výskumu, vymaľovaný kostol... 

Spomínané renesančné fresky, objavené na celej klenbe kostola lode pod viacerými vápennými nátermi, sú unikátnou renesančnou pamiatkou. Svojím vekom, zachovaním a rozsahom nemajú na Slovensku obdobu. Maľby tvoria oranžové a čierne ornamentálne pásy, ktoré vytvárajú bohatú iluzívnu sieť. V kríži pásov sú namaľované kvety, v každom kríži iný druh.

Kostolík sv. Anny

Vedľa farského kostola sv. Alžbety Uhorskej stojí starý románsky kostolík, ktorý kedysi slúžil prvým obyvateľom Beluše. Pochádza z druhej polovice 13. storočia, stavebnými úpravami prešiel okolo roku 1300. Väčšina z okoloidúcich si často ani nevšimne tento klenot stredovekej cirkevnej architektúry, ktorý stojí uprostred Beluše.

Známy archeológ a historik Dr. Anton Petrovský-Šichman o tomto starobylom objekte napísal: „Vedľa väčšieho novovekého kostola stojí zachovalá stavba malého románskeho kostolíka sv. Anny. Dĺžka kostolíka je rovnaká ako dĺžka štvrtého kostola v Mikulčiciach na Morave. Portál kostolíka je už ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku". 

Kostolík je jednoloďová ranogotická stavba s polkruhovou apsidou, ktorá je zaklenutá valenou klenbou, bez veže. Aspida je od lode oddelená mierne lomeným triumfálnym oblúkom. Západnej fasáde dominuje gotický portál s ostením s lomeným oblúkom. Portál kostolíka je ranogotický, pôdorys a okná sú ešte románske. Zachovali sa aj tri pôvodné štrbinové okná, dve na južnej strane lode kostolíka, jedno na apside. Kaplnka má bielené fasády a je pokrytá šindľovou strechou. Interiér je plochostopý, pravdepodobne v 14. storočí bol omietnutý a vyzdobený nástennými maľbami, z ktorých sa dodnes zachovalo už iba nepatrné množstvo. 

Kostolík sv. Anny prešiel niekoľkými obnovami, ale je jeden z mála stredovekých sakrálnych objektov, ktorý si zachoval svoju pôvodnú podobu bez následných prestavieb. Strecha bola najprv obnovená, neskôr bola osadená nová strecha. Interiér bol omietnutý a vybielený, obnovená bola fasáda.  Kostolík sv. Anny, zdroj: Obec Beluša

Pri archeologickom výskume v roku 1968 sa objavili základy obetného stola, čo svedčí o tom, že v kostolíku existoval oltár. 

Po stavbe nového kostola sv. Alžbety Uhorskej v jeho blízkosti istú dobu kostolík nebol využívaný. Počas reformácie sa v ňom začali stretávať katolíci, ktorí v tej dobe boli menšinoví. V tom období bola do kostola vstavaná drevená empora. V neskoršom období bol využívaný ako kostnica, v ktorej sa zhromažďovali kosti zo zrušených hrobov cintorína, ktorý bol od dávnych čias pri kaplnke. Tieto kosti boli neskôr uložené do spoločného hrobu na novom cintoríne. Určitý čas fungoval aj ako farská sýpka.

V súčasnosti kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi – belušskej farnosti. Nevyužíva sa na liturgické účely. 

Nové centrálne námestie 

Nové zelené námestie vzniklo na pôvodnom betónovom parkovisku s plochou viac ako 1 000 metrov štvorcových. Vodozádržné nádoby osadené pod povrchom predstavujú ekologické riešenie, ktoré poskytuje vlahu pôvodným stromom, vysadeným trvalkám, pestrofarebným cibuľovinám a zeleným dažďovým záhradám. Postupne počas roka sa spolu s novou výsadbou mení aj charakter námestia. Udržiavanie vlhkosti a reguláciu teploty v centre obce zabezpečujú aj polovegetačné tvárnice, ktoré nahradili pôvodný asfalt.

Priestoru dominuje oceľové pódium s lavičkami na sedenie, ktoré sa každé leto stáva dejiskom kultúrneho programu obce. V blízkej budúcnosti dotvorí atraktívny vzhľad námestia aj fontána. Nové detské prvky v tieni vysokých stromov vytvárajú príjemnú atmosféru pre voľnočasové aktivity detí aj dospelých. V blízkosti sa nachádza obecný úrad, kultúrny dom aj knižnica, ktoré pripravujú rozmanité aktivity pre svojich obyvateľov a návštevníkov.

Drevená socha devy Beluše

V centre obce od roku 2011 stojí ďalšia dominanta - drevená socha devy Beluše v nadživotnej veľkosti, ktorú vytvoril mladý miestny rezbár Juraj Kapuš.

O príbehu, povesti o Beluši, podľa ktorého táto socha vznikla, sa dozviete z informačnej tabuľky umiestnenej pod sochou. Spomenieme iba, že sa v dávnej minulosti pod kopcom Malenica nachádzalo ,,Koščelišče“, kde stál kostol, a kde mal svoju kúriu zemepán Beloch, ktorý bol na chudobných pastierskych ľudí, bývajúcich v okolitých domčekoch, prísny, ale spravodlivý, a preto ho ľudia mali radi. Mal jedinú dcéru Belušu, ktorá vynikala svojou krásou. Keď vyrástla, rodičia sa snažili nájsť jej dobrého ženícha. Vydala sa za potomka slávnej rodiny Kontúrovcov. Šťastné manželstvo prekazil lúpežný rytier Kaj, ktorý chcel, aby sa Beluša stala jeho ženou. Jeho ľudia mladú Belušu odvliekli na jeho lúpežnícky hrad Hradište, kde býval.

Na hrad sa vydal jej manžel i otec so svojimi ľuďmi. Ako sa blížili k hradu, pod zemou sa ozvalo divné hučanie a dunenie. Kaj a jeho družina prišla zo strachu o rozum. Žiaľ, v hrade zahynula aj krásna Beluška. Zemetrasením sa totiž uvoľnil otvor na terajšom mieste zvanom Kamenné vráta. Z otvoru zeme sa vyliala voda, ktorá zaplavila celé okolie, zničila všetky domy aj kostolík. Beloch a Kontúr, a všetci, ktorí sa zachránili, sa presťahovali bližšie k Váhu - do dnešnej Beluše.

Socha, vysoká 3,3 metra je vytesaná z jaseňového dreva, zo stromu, ktorý obhorel a uschol potom ako v Beluši vyčíňal podpaľač. Starý kmeň za pomoci ťažkej techniky vytiahli a miestny rezbár z neho vytvoril symbol obce - Belušku držiacu v rukách erb obce.

Obecná knižnica 

Obecná knižnica vznikla v roku 1954. V druhej polovici dvadsiateho storočia ponúkala útočisko milovníkom literatúry s knižničným fondom na úrovni pätnásť tisíc zväzkov. 

V minulom roku prebehla v knižnica rozsiahla rekonštrukcia, ktorá jej dodala moderný a súčasný vzhľad. Aktuálne knižnica ponúka viac ako 8.500 titulov, čitáreň, co-workingový priestor a detský kútik.

Spolu s interiérom sa zmenil aj koncept knižnice, ktorá sa snaží fungovať ako kultúrno-komunitné centrum. Otvorila viacero voľnočasových na kultúru zameraných klubov vrátane filmového, knižného a hereckého klubu. Časť aktív sa sústredí na seniorov a znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Pri svojich aktivitách spolupracuje knižnica so základnou a materskou školou a ďalšími organizáciami a dobrovoľníkmi.

Obec Beluša vďaka svojej výhodnej polohe (v blízkosti sa nachádza diaľnica a železnica), vybudovanej infraštruktúre a stále sa rozvíjajúcom priestore pre bývanie a podnikanie čoraz viac nadobúda mestský charakter. 

Veľmi obľúbené a vyhľadávané sú obecné akcie - Belušské kultúrne leto, detské Rozprávkovo,  Belušský jarmok, Fašiangové zabíjačky, Stavanie májov… 

Najväčšie podujatie obce predstavuje Belušský jarmok, ktorý sa koná pravidelne v poslednú júnovú nedeľu a prináša bohatý kultúrny program. Nadväzuje na miestnu tradíciu trhov a remesiel. Najcharakteristickejšími remeslami pre Belušu bolo papučiarstvo a košikárstvo, o ktorom si niečo povieme nižšie.   

Košikárska štátna škola

Košikárstvo v Beluši malo dlhú tradíciu. Písomné pramene z 18. storočia sú svedectvom toho, že v tých časoch košikárstvo malo charakter domáceho remesla. Značný rozmach košikárstvo zažíva koncom 19. storočia, keď bola založená Košikárska štátna škola (v roku 1893) ako prvá tohto druhu na Slovensku, podľa vzoru viedenskej školy. Jej zakladateľom bol Ľudovít Balogh. Na škole sa vyučovalo po slovensky, keďže väčšina žiakov hovorila týmto jazykom. Škola mohla pôsobiť vďaka finančnej podpore ministerstva obchodu, ministerstva pôdohospodárstva a Trenčianskej župe. 

Študijná osnova mala teoretickú a praktickú časť. Výrobky v prvom ročníku mali úžitkový charakter, v druhom a treťom už dosiahli úroveň produktov umeleckého priemyslu. 

V prvom ročníku sa preberali základy pletenia. Žiaci plietli okrúhle koše na ovocie a zemiaky, podlhovasté na bielizeň, ručné tašky, hranaté koše na drevo a cestovné kufre. Používali rozličné druhy vŕbových prútov. 

V druhom ročníku na pletenie používali tŕstie, lyko, slamu, morskú trávu a šachor. Z týchto materiálov vyrábali ručné tašky náročnejších tvarov, košíky a krošne na chlieb, košíky na ovocie a kvety. Učili sa výrobky farbiť a lakovať. 

V treťom ročníku sa žiaci zdolávali rozličné druhy pletenia - štvorcové, krížové a prstencové, ktoré mali aj ozdobnú funkciu. K používaným materiálom pribudol bambus. Plietli stojany na kvety, stojany na noty pre hudobníkov, cestovné kufre, detské kočíky, hojdačky, stojany na knihy, čajové stoly, rozličný verandový a izbový nábytok, najviac kreslá a stolíky. Tento druh nábytku bol v tomto čase veľmi obľúbený a uprednostňovaný aj zo zdravotného hľadiska.

Z výrobkov belušských košikárskych majstrov. Košík na ovocie, košík s vetracím otvorom a krytom na prenos psíka. Závesný košík na kvetináč a výletný košík s vrchnákom. Zdroj: Obec Beluša

Z výrobkov belušských košikárskych majstrov. Košík na ovocie, košík s vetracím otvorom a krytom na prenos psíka. Závesný košík na kvetináč a výletný košík s vrchnákom.

Absolventi sa po skončení školy mohli zamestnať aj v dielni pri škole, kde dostávali riadny plat. 

Za veľký úspech možno považovať účasť belušskej košikárskej školy na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900, kde zaznamenala úspech a o výrobky z jej dielne bol veľký záujem. 

Prostredníctvom budapeštianskej obchodnej spoločnosti Steinbach a Pető sa výrobky z belušskej košikárskej školy a dielne dostávali nielen na vzdialenejšie domáce, ale aj zahraničné trhy. 

Košikárska škola prestala pôsobiť po roku 1918, dielňa fungovala až do tridsiatych rokov minulého storočia. 

Izba ľudových tradícií

Izba pripomínajúca život predkov bola obnovená, pretože už v minulosti existovala, a sprístupnená verejnosti. Nachádza sa v jednej miestnosti na 1. poschodí kultúrneho domu na Farskej ulici. Navštíviť ju možno len na základe vopred dohodnutého termínu. Ide o stálu expozíciu.

Môžete tu vidieť výšivky, ktoré mali kedysi gazdiné na stenách v kuchyni, starodávne poľnohospodárske náradie, vybavenie kuchyne, kroje. Vystavené predmety sú priamym svedectvom toho, ako sa kedysi žilo.

Monument piatich prstov

Pred vstupom na miestny cintorín na ulici Dr. Clementisa od roku 1976 stojí nenápadný, a zároveň sympatický Monument piatich prstov. Je symbolom piatich udalostí, ktoré prehrmeli obcou. Na prednej strane „prstov“ v hornej časti sú tieto historické pohromy, ktoré postihli niekdajšie mestečko, dnešnú obec v minulosti, znázornené symbolmi, a na zadnej strane je ich detailný opis. Sú to udalosti z 19. storočia – cholera, hladomor, povodeň a požiar a udalosti z 20. storočia - dve svetové vojny. 

Autorom tohto diela je Ľubomír Jakubčík, známy keramikár a sochár, narodený v Česku, ktorý od roku 1968 žije v Piešťanoch. 

Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne v Beluši

Obetiam svetových vojen je venovaný pomník, ktorý stojí pri rímskokatolíckom kostole svätej Alžbety Uhorskej. Najprv v roku 1935 vznikol pomník ako pamiatka na obete prvej svetovej vojny. Po skončení druhej svetovej vojny bol doplnený o obete tejto vojny. Celý pomník pozostáva z piatich častí, ktoré sú umiestnené na dvojstupňovom betónovom podstavci. Plochu pomníka ohraničuje kovové oplotenie. 

Na ľavej strane pomníka sa nachádza postava stojaceho vojaka, ktorý sa opiera o pušku. Odetý je v uniforme používanej počas prvej svetovej vojny. Na čelnej ploche, pod nápisom: „Padlým česť a mier – živým odpovednosť a boj!“ je osadená tabuľa z lešteného čierneho mramoru, s tromi stĺpcami mien vojakov padlých v prvej svetovej vojne. Po jej stranách sú vyryté roky 1914 a 1918. Pod nápisovou doskou je reliéf zobrazujúci kľačiacu smútiacu ženu nad hrobom padlého vojaka. V pravom dolnom rohu plochy s nápisom je uvedené meno sochára Krupa. 

Na čelnej stene hranolového pomníka je upevnená druhá nápisová tabuľa z lešteného čierneho mramoru s menami vojakov padlých v druhej svetovej vojne. Nad ňou je socha kľačiaceho vojaka so zaklonenou hlavou, pričom rukou si zakrýva jedno oko. 

Na pravej strane pomníka je súsošie smútiacej kľačiacej ženy s vencom a stojaceho malého chlapca s rukami zopätými v modlitbe. Obe postavy sú odeté v jednoduchom ľudovom odeve. 

Miestnu časť Belušské Slatiny, ktorá patrí k najkrajším rekreačným častiam v obci, sa snažia postupne revitalizovať. V roku 1889 boli v Belušských Slatinách vybudované kúpele, ktoré sú v súčasnosti v správe rehoľných sestier. Obľúbené sú pramene pri tzv. Lurdských jaskynkách. Svojím charakterom je liečivá voda podobná vode z prameňov v Trenčianskych Tepliciach.

Miestna časť Belušské Slatiny ponúka počas celého roka priestor na rekreáciu, turistiku, cykloturistiku. Belušský chotár je zaujímavý aj ako poľovnícky revír.

Cesta básnikov

Cesta básnikov predstavuje turistický chodník venovaný spisovateľom pôsobiacim v Beluši a okolí. V Belušských Slatinách od roku 2022 vznikajú lavice a miesta na sedenie prepojené básnickými osobnosťami regiónu a ich úryvkami. Po obrej lavici Vladimíra Roya, hudobných nástrojoch Jána Smreka a srdciach Jaroslava Martiša vznikol gabiónový gauč Ladislava Kvasničku. Prostredníctvom umelcov a spisovateľov rozpráva občianske združenie ART Belušské Slatiny príbeh a históriu bývalých kúpeľov a rekreačnej oblasti s významným minerálnym bohatstvom.

Súčasťou Cesty básnikov sa v minulom roku stal aj Keltský stromový horoskop, ktorý opisuje dejiny Slatín ako keltského a slovanského náleziska. Stromy do tvaru kruhu vysadili na mieste Jurové žiaci Základnej školy v Beluši spolu s členmi občianskeho združenia. Veľké balvany uprostred kruhu zdobia keltské runy, ktoré vytesali sochári Jaroslav Martiš a Pavol Hajduk. V okolí miestny ochranca prírody Ľubo Ondráško spolu s deťmi nainštaloval desať vtáčích búdok. Miesto má meditatívny charakter s potenciálom prilákať ľudí k prechádzkam v prírode.

Beluša ako známa cyklistická obec

Dôležitou investičnou oblasťou v tejto obci je cyklodoprava. K dvom uzamykateľným cykloprístreškom umiestneným na najfrekventovanejších autobusových zastávkach pribudli cykloprístrešky a cyklostojany v areáli Základnej školy v Beluši a na železničnej stanici. Zároveň sa snažia svojich občanov motivovať k väčšej ohľaduplnosti k životnému prostrediu bezpečným prostredím a účasťou na viacerých národných kampaniach, akými sú napríklad Do práce na bicykli alebo Európsky týždeň mobility.

Trenčianska župa realizuje výstavbu 100 km dlhej Vážskej cyklomagistrály. Jej súčasťou je aj 5. úsek dlhý asi 12 km, ktorý vedie cez k. ú. obcí Ladce, Hloža – Podhorie, Beluša, Horenice, Streženice a mesta Púchov. Jediný z 8. úsekov tejto cyklomagistrály má moderný cyklomost cez rieku Váh medzi obcami Lednické Rovne a Beluša. Jeho dĺžka je 91,45 m a šírka cyklistického pásu 3 m. 

Pumptrack

V športovom areáli s rozlohou viac ako 1,3 hektára, ktorý sa nachádza v miestnej časti Hloža, v roku 2022 milovníkom cyklistických športov a adrenalínu sprístupnili druhú najväčšiu asfaltovú pumptrackovú dráhu, ktorá má tri samostatné okruhy. Toto unikátne dielo vzniklo v spolupráci obce Beluša a OZ Strážovská stopa. Tento areál ponúka širokej verejnosti ihrisko s umelou trávou, detské ihrisko s množstvom hracích zostáv...

Obec Beluša je miesto historického bohatstva, sakrálnych pamiatok a košikárskych majstrov. Zároveň je obec inovatívna a dynamická, reflektuje súčasné trendy aj kultúrne a ekologické potreby svojich obyvateľov. Vytvára príjemné miesto na život, ale svojimi aktivitami a zveľaďovaním historického pokladu priťahuje aj návštevníkov a turistov. 

Ak sa vydáte na  potulky Trenčianskym krajom, malebnú obec Belušu by ste nemali obísť, pretože ponúka nielen pohľad do dávnych dejín, ale i kus našej krásnej slovenskej prírody a, ako z tohto článku vidieť, aj všelijaké atrakcie.

Zdroje: 

• titulná fotografia: Obec Beluša
• texty: webová stránka Obce Beluša
• fotografie: Obec Beluša